Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/417/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223812
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223812.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.5.2014, č.k. 14C/172/2012-85, pomerom hlasov

3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.5.2014, č.k. 14C/172/2012-85 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdzamietolakonedôvodnývcelomrozsahunávrhžalobcu,doručený
súdu dňa 16.5.2014, na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prekážky postupu konania, kedy súd konanie preruší, sú explicitne
vymedzené v ustanoveniach § 107 až 110 Os.p.. Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by
umožňovala všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania by preto mohlo
dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených mu čl. 46, 48 Ústavy SR. Skutočnosť,
že žalobca podal ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave, nie je

dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ani podľa § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p.. Podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov konania nie je zákonnou prekážkou v konaní a
prejednávaní veci. Ústavný súd Slovenskej republiky nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému
môže byť vec postúpená podľa § 105 ods. 2 Os.p.. Tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a
účelné, vzťah všeobecných súdov a ústavného súdu jednoznačne upravil (§ 109 ods. 1 písm. b) Os.p..
Súd preruší konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O.s.p. iba vtedy, ak súd dospel k záveru, že

všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je SR viazaná (§ 125 ods. 1 písm. a) ústavy), a nie ak k takémuto záveru dospel
niektorý z účastníkov konania. Súd poukázal aj na to, že žalobca podal ústavné sťažnosti vo všetkých
veciach, v ktorých krajské súdy nerozhodli o vylúčení všetkých sudcov súdu, na ktorom prebiehalo
exekučné konanie postihnuté podľa žalobcu nesprávnym úradným postupom súdu. Z rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu SR, mal súd tiež za zistené, že sťažnosti žalobcu ústavný súd odmietol pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie v zmysle § 127 ods. 1
ústavy.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietol, že súd vôbec nekonkretizoval, prečo sa v čase rozhodovania domnieval,
že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Nesúhlasí

s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami. Na zverejnenú e-mailovú
adresu súdu k návrhu na zrušenie pojednávania poslal v prílohe ústavnú sťažnosť, takže súd v časepodania návrhu na prerušenie konania poznal jej obsah a dôvody. Svoj návrh na prerušenie konania
riadne odôvodnil. V podanej žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému na tomto súde bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.

S jeho právnym názorom sa stotožnil napríklad Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 11NcC/46/2012-24,
ktorý vylúčil v obdobnej veci všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda. Rovnako rozhodli
aj krajské súdy v Nitre a Prešove. Konanie by preto malo byť rozhodne prerušené až do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o otázke nestrannosti súdu a sudcu na základe návrhu žalobcu. Žiada preto, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu neobstoja.
Dôvodom návrhu žalobcu zo dňa 16.5.2014 (č.l. 76 spisu) na zrušenie nariadeného pojednávania na deň
20.5.2014 a na prerušenie konania, bolo podanie sťažnosti žalobcu na Ústavný súd Slovenskej republiky
v predmetnej veci. Svoj návrh na prerušenie konania žalobca dôvodil len priloženou (nedátumovanou)

ústavnou sťažnosťou (č.l. 78 spisu), ktorou napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
11NcC/134/2012 a domáhal sa vydania nálezu, že týmto rozhodnutím bolo porušené jeho právo na
súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces a na zákonného sudcu. Súčasne sa domáhal priznania
finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur, ako aj zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 11NcC/134/2012 a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že neexistuje
dôvod na prerušenie konania. Neobstojí preto námietka žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ani prípadné podanie ústavnej sťažnosti proti právoplatnému
rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu (príp. ostatných sudcov okresného

súdu), nie je takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo
fakultatívnu možnosť prerušenia konania, pretože sa jedná o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je
prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej. Neobstojí ani námietka žalobcu, že svoj návrh
na prerušenie konania zdôvodnil a podložil listinnými dôkazmi. Táto námietka je úplne bezdôvodná, lebo
okresný súd svoje rozhodnutie ani nezaložil na tom a neodôvodňoval tým, že by žalobca svoj návrh na

prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi.

Okresný súd preto rozhodol správne, keď návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Navyše, ako zistil odvolací súd, uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.

IV. ÚS 689/2013-11 zo dňa 12.12.2013, bola (okrem iných) odmietnutá aj ústavná sťažnosť žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 11NcC/134/2012 pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie.

Možno preto konštatovať, že návrh žalobcu zo dňa 16.5.2014 na prerušenie konania, nemal ani

akýkoľvekvecnýaprávnyzáklad,pretožehožalobcanavyšepodalvčase,keďojehoústavnejsťažnosti,
týkajúcej sa tejto veci, už Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol a sťažnosť odmietol. V čase
rozhodovaniaokresnéhosúduozamietnutínávrhunaprerušeniekonania(20.5.2014)tedanaÚstavnom
súde Slovenskej republiky už žiadne konanie o ústavnej sťažnosti žalobcu, týkajúcej sa tejto veci, ani
neprebiehalo.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniepodľa§219ods.1,2O.s.p.akovecnesprávne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.