Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202388
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2214202388.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. M., nar. X.X.XXXX, bytom u matky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa
rodičov: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou: Legal Cartel,
s. r. o., Bratislava, Ľubinská 18 a W. M., nar. X.XX.XXXX, bytom W., K. XX, zastúpený JUDr. Alenou
Chvojkovou, advokátkou, Bratislava, Záhradnícka 41, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu

matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28.
apríla 2014 č. k. 12P/12/2014-123, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním znížil výživné otcovi k maloletému F. M., nar.
X.X.XXXX zo 199,16 eur na 160 eur mesačne od 14.2.2014.

Uvedeným rozsudkom zmenil v časti úpravy výšky výživného rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda z 31.3.2009 č. k. 9C/52/2009-33. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 62, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a tým, že od predchádzajúcej úpravy výživného prišlo k zásadnej zmene pomerov,
predovšetkým na strane otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť so zvýšenými výdavkami
a aj na strane maloletého F., ktorý je o 5 rokov starší, v stupni vzdelávania postúpil v rámci povinnej

školskej dochádzky na druhý stupeň základnej školy, s prihliadnutím na jeho vek, duševný aj fyzický
vývoj má jednoznačne vyššie nároky na už aj základných odôvodnených potrebách, pričom sa venuje
aj mimoškolským aktivitám, ktoré je potrebné podporovať, nakoľko sú prospešné pre jeho vzdelanie
a vývoj. Výdavky na maloletého považoval neprimeranými, pretože matka napriek vykázanému príjmu
špecifikovala mesačné výdavky na dieťa a domácnosť v neprimerane vyššom rozsahu, než jej príjmy
dovoľujú, čo vyznieva nevierohodne a je nadsadené; preukazuje vyššiu životnú úroveň, než je schopná

zabezpečiť a nemožno žiadať od otca, aby sa na takejto úrovni podieľal, pričom je potrebné poukázať
aj na to, že matka už nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť výlučne osobnou starostlivosťou o dieťa,
ako tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy, ale musí sa na nej podieľať aj finančne. Dospel k záveru,
že je tu daný dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca, ale pre časový odstup piatich rokov od
predchádzajúcej úpravy výživného, vek mal. F. a jeho potreby nie v otcom navrhovanej miere, pričom pri
určení novej výšky výživného súd prihliadol aj na to, že povinný rodič sa má podieľať na výžive všetkých

detí približne v rozsahu 25%, najviac 30% svojho príjmu, čo v danom prípade predstavuje okolo 280 eur.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“).Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla zmenu rozsudku
súdu prvého stupňa tak, aby výživné na maloletého bolo od 26.3.2014 zvýšené zo 199,16 eur mesačne
na 300 eur mesačne. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že so zvýšenými
nákladmi na maloletého a domácnosť jej dobrovoľne finančne pomáhajú jej rodičia, pretože jej mesačný
príjem 715,16 eur nepostačuje na krytie všetkých odôvodnených výdavkov. Uviedla, že osobnou
starostlivosťou sa podieľa na výživnom maloletého a z dôvodu zvýšenia mzdy študuje na vysokej škole.
Poukázala na to, že aj kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť, na ktorý návrh súd prvého stupňa

neprihliadol. Spochybnila relevantnosť výdavkov výživou povinného otca, ktoré vynakladá aj na majetok
rodičov jeho družky. Uviedla, že záver súdu o podieľaní sa výživou povinného rodiča 25% - 30% na
výživnom z príjmu nezdôvodnil.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti
potvrdiť. Uviedol, že nie je pravdivým tvrdenie matky, že sa nestretáva so synom, nakoľko mu matka
bráni v stretávaní s ním, z ktorého dôvodu podal návrh na úpravu styku na Okresný súd Dunajská Streda,

ktorý je vedený pod sp. zn. 8 P/9/2010. Spochybnil matkou tvrdený zhoršený zdravotný stav maloletého,
nakoľko znalec v roku 2010 konštatoval len miernu nadváhu maloletého. Úverom na bývanie vo výške
12.000 eur zabezpečil bývanie preňho a partnerku a ich maloleté dieťa.

Matka maloletého v podaní z 12.8.2014 navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zvýšiť výživné
na maloletého. Uviedla, že otec sa s maloletým nestretáva i napriek súdnemu rozhodnutiu.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol výživné na maloletého zvýšiť a návrh otca
na zníženie výživného zamietnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Predmetom konania je zvýšenie a zníženie výživného maloletého.

Návrhom zo 14.2.2014 si otec uplatnil zníženie výživného voči maloletému od podania návrhu. Návrh
odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletého bolo v marci 2009 rozvedené, maloletý bol

schválenou rodičovskou dohodou zverený do starostlivosti matke a výživné bolo otcovi určené vo
výške 199,16 eur mesačne. Od toho času prišlo na strane otca k zmene pomerov, pribudla mu ďalšia
vyživovacia povinnosť, dieťa má zdravotné problémy pre laktózovú intoleranciu, čo si vyžaduje na strave
zvýšené náklady. Výživné navrhol znížiť na 100 eur mesačne.

Matka s návrhom otca nesúhlasila a uviedla, že už v čase predchádzajúcej úpravy výživného nebola

schválená výška výživného primeraná potrebám maloletého a toho času, keď sa potreby maloletého
niekoľkonásobne zvýšili, nie je dostačujúca vôbec. Výživné, ktoré platí otec, nepokrýva ani pomernú
časť mesačných nákladov na maloletého, pričom s pribúdajúcim vekom dieťaťa náklady na jeho výchovu
a výživu rastú. Maloletý v súčasnosti navštevuje základnú školu v A., kam dochádza denne spoločne s
matkou z miesta bydliska. Má pretrvávajúce zdravotné problémy (infekcie dýchacích ciest a nadváha) a

značná časť mesačných výdavkov predstavujú náklady na jeho zdravotnú starostlivosť - lieky, zdravotné
pomôcky, vitamíny a racionálne stravovanie. Mesačné náklady na maloletého vyčíslila na 792,85 eur,
a to náklady na bývanie (s vyčíslením na jednu osobu a mesiac, spolu 134 eur - plyn, elektrina,
odvoz a likvidácia komunálneho odpadu, telefón a káblová televízia, daň za nehnuteľnosť a poistenie
nehnuteľnosti); náklady na školskú dochádzku - cestovné 150 eur, stravné v školskej jedálni 25 eur,

školské pomôcky 6 eur, poplatok do ZRŠ 4 eurá a školské výlety 5 eur, oblečenie a obuv 100 eur, strava
150 eur, drogistický tovar 25 eur, voľnočasové aktivity, hračky a športové potreby 60 eur, mimoškolskéaktivity - záujmy a krúžky - ruský jazyk, badminton, keramický a prírodovedný krúžok 25 eur, zdravotná
starostlivosť 20 eur, životné poistenie so sporením 40 eur a povinné zmluvné poistenie motorového
vozidla 48,48 eur. Zároveň navrhla zvýšiť výživné otcovi na 300 eur mesačne od začatia konania.

Kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasil.

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/52/2009-33 z 31.3.2009 bolo manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa rozvedené, zároveň súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol maloletý na čas
po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal k plateniu výživného 199,16 eur
mesačne. Maloletý mal v čase úpravy necelých 7 rokov, navštevoval 1. triedu ZŠ.

Matka vypovedala, že pracuje ako štátny zamestnanec, iný príjem okrem vykázaného nemá, poberá

prídavok na jedno dieťa 23,10 eur mesačne, príspevok na bývanie jej zamestnávateľ neposkytuje.
Vlastní rodinný dom skolaudovaný v roku 2009, býva v ňom sama so synom, je zaťažený hypotékou,
ktorú spláca vo výške 260,90 eur mesačne. Vlastní vozidlo Peugeot 206, rok výroby 2009, na ktoré si
takisto vzala úver so splátkami 140 eur mesačne na 7 rokov, s vozidlom denne spoločne dochádzajú do
A.. Okrem cestovného do A. má výdavky spojené s tým, že syna vozí na rôzne súťaže a olympiády z

matematiky aj dejepisu. Syn má veľmi dobrý prospech. Má predpísanú špeciálnu stravu pre nadváhu,
má zníženú imunitu, za posledné tri roky trpel 14-krát ochorením dýchacích ciest. Na podporu imunity mu
matka kupuje výživové doplnky. Otec sa inak ako platením výživného na starostlivosti o dieťa nepodieľa,
syn nemá záujem sa s otcom stretávať. Finančne jej pomáhajú rodičia. Študuje externou formou v
3. ročníku na vysokej škole v Bratislave, aby si zvýšila kvalifikáciu a u zamestnávateľa postúpila v

platovej tabuľke. Výdavky spojené so štúdiom hradia jej rodičia. Za obdobie od februára 2013 do januára
2014 mala príjem v priemere 715,57 eur mesačne, v marci 2014 mala príjem 735 eur (t. j. priemer
za posledných 12 mesiacov 715,16 eur mesačne), u tohto zamestnávateľa pracuje od októbra 1999.
Povinné zmluvné poistenie vozidla predstavuje 24,44 eur štvrťročne (teda 8,15 eur mesačne). Poistenie
domácnosti 79,42 eur ročne. Mesačné preddavky na elektrinu platí matka 55 eur, na plyn 70 eur; daň

z nehnuteľnosti platí 18,54 eur ročne.

Otec vo výpovedi uviedol, že iný príjem okrem vykázaného nemá, je nemajetný. Vo vykázanom príjme
má započítaný aj príspevok na bývanie 99,59 eur mesačne. S partnerkou a dieťaťom býva u rodičov
partnerky,rekonštrukciouzúveruotca(225,49eurmesačne)vytvorilivpodkrovívlastnúbytovújednotku.
Spolu s partnerkou vlastnia spoločne osobné vozidlo Citroen Xsara Picasso, rok výroby 2000, zakúpené

v roku 2010 za 4.000 eur, na kúpnej cene sa podieľal sumou 3.000 eur. Partnerka je s dieťaťom na
rodičovskej dovolenke, príjem má z rodičovského príspevku 203,20 eur mesačne (v roku 2013 vo výške
199,60 eur mesačne). Mal. Y., nar. XXXX, má zdravotné problémy, má (predpokladanú, ale neurčenú)
laktózovú intoleranciu a je chudokrvný, s čím majú zvýšené výdavky na zabezpečovaní pediatrom
doporučenej bezlaktózovej diéty a výživových doplnkov. Mesačné náklady na bývanie má 150 eur,

cestovné do zamestnania 100 eur, poistenie vozidla 6,80 eur mesačne, životné poistky 40 eur mesačne,
telefón, internet, TV 32 eur mesačne. Náklady na bezlaktózovú stravu odhadol na 84,50 eur mesačne,
ostatné výdavky na dieťa 135 eur mesačne (z toho 30 eur plienky, 10 eur lieky, kozmetika 15 eur,
oblečenie 40 eur a obuv 40 eur). Otec mal za obdobie od marca 2013 do februára 2014 príjem v
priemere 1.116,18 eur mesačne, v marci 2014 mal príjem 1.270,92 eur (t. j. priemer za posledných 12

mesiacov 1.130,35 eur mesačne), u tohto zamestnávateľa pracuje od júla 1999. Spotrebný úver 12.001
eur so splátkami na 722 mesiacov bol otcovi poskytnutý v auguste 2013. Životné poistenie spojené
so sporením na mal. Y. platia 20,40 eur mesačne, otec na seba platí poistné 19,98 eur. Za obdobie od
27.3.2014 do 16.4.2014 mal výdavky na liekoch a výživových prostriedkoch (vrátane sušeného mlieka)
pre dieťa 50 eur. Výdavky na bývanie v rodinnom dome predstavujú 178 eur mesačne, čo orientačne

pri dvoch rodinách činí 89 eur na rodinu. Poplatok za komunálny odpad bol určený (vrátane dieťaťa) na
0,069 eur /osoba/deň, t. j. 25,185 eur na osobu za rok.

Maloletý F. má v súčasnosti necelých 12 rokov, navštevuje 6. triedu ZŠ. V prebiehajúcom školskom roku
do marca matka zaplatila podľa potvrdení školy 77,49 eur. Náklady spojené so začiatkom školského roka
na nákupoch školských potrieb a pomôcok mala matka podľa predložených pokladničných dokladov vo

výške približne 45 eur. Obedy v školskej jedálni s réžiou (2 eurá mesačne) vychádzajú mesačne na 18až 22 eur. Z potvrdenia pediatra vyplývajú opakované infekty dýchacích ciest, pre ktoré je v starostlivosti
pneumo-alergologickej ambulancie. Užíva Imunit akut za 8 eur. Doklady o výdavkoch na mimoškolské
aktivity (krúžky) a voľnočasové aktivity (kultúra a šport) matka nepredložila.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý

rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.).
V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného
ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení
výživnéhoprihliadnenadĺžkustriedavejosobnejstarostlivostikaždéhorodičaalebosúdmôžerozhodnúť

aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa
je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a

duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb
dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je

odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,
náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.
Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého
dieťaťa,ktoréniesúcelkombežné,alesúprospešnévšestrannémuvývojudieťaťa.Uvedenéchápanieje

v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú
reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie súovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy,
náklonnosti,vedomosti,skúsenostiacelkovýzdravotnýstav,aleajoniektoréokolnostiobjektívnehorázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností

rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o
rodine.

Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona

o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu,
ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v
súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími
formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť
vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu,

poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.
Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac
skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičovkmaloletémudieťaťu.Súdnerozhodnutiejemožnézmeniťodzmenypomerovajzadobuminulú.
Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre

určenie výživného.

Súd prvého stupňa správne vysvetlil zásady v zmysle § 78 zákona o rodine, podľa ktorých mienil
v prejednávanej veci postupovať. Uviedol, že na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená
hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov, ktorá sa môže prejaviť subjektívne - okolnosťami
na strane povinnej alebo oprávnenej osoby alebo objektívne - vývojom životných nákladov, s ktorým

záverom súhlasí aj odvolací súd. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Svoje rozhodnutie postavil na
závere, že od predchádzajúcej úpravy výživného prišlo k zásadnej zmene pomerov na strane otca,
ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť so zvýšenými výdavkami a aj na strane maloletého F.,
ktorý je o 5 rokov starší, v stupni vzdelávania postúpil v rámci povinnej školskej dochádzky na druhý

stupeň základnej školy, s prihliadnutím na jeho vek, duševný aj fyzický vývoj má jednoznačne vyššie
nárokynaužajzákladnýchodôvodnenýchpotrebách,pričomsavenujeajmimoškolskýmaktivitám,ktoré
je potrebné podporovať, nakoľko sú prospešné pre jeho vzdelanie a vývoj. Neporovnal však okolnosti
v zmysle § 62 zákona o rodine, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s
okolnosťami, ktoré sa mali, podľa jeho názoru, výrazne zmeniť od 14.2.2014 (podanie návrhu otcom),

resp. od obdobia predchádzajúceho podaniu návrhu, čím zaťažil konanie vadou v zmysle ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., podľa ktorého súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého
stupňa aplikoval na danú vec správnu právnu normu, ktorú ale nesprávne použil, preto nevykonal vo
veci dokazovanie dostatočným spôsobom, ktorého výsledky by uviedol závermi o zmene pomerov v

odôvodnení svojho rozhodnutia. Pre záver o zmene pomerov nepostačuje len konštatovanie, že otcovi
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, syn Y., nar. XXXX, ktorý je útleho veku, preto pravdepodobne,
doposiaľ nebol preukázaný opak, nevyžaduje vyššie náklady na výživu, navyše keď matka zvýšené
náklady spochybňuje. Ani jeho záver, o nevierohodnosti matkou špecifikovaných nákladov na výživu
maloletého, ktorá i napriek vykázanému príjmu špecifikovala mesačné výdavky na dieťa a domácnosť v

neprimerane vyššom rozsahu, než jej príjmy dovoľujú, nie je odôvodneným, nakoľko sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami tvrdenými matkou - o finančnej pomoci rodičov. Súd prvého stupňa napokonnevysvetlil ani záver o tom, že je daný dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca, ale pre časový
odstup piatich rokov od poslednej úpravy výživného, vek mal. F. a jeho potreby, nie v otcom navrhovanej
miere.

Odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že
súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na danú vec správnu právnu normu, v dôsledku ktorého postupu
nedostatočne zistil skutkový stav vo veci, a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.