Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/99/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204600
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7110204600.1

Uznesenie

Krajský súd v E. v právnej veci žalobkyne: R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v Starej R., Z. XX, zastúpená
JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 6, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpená
JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, v konaní o určenie, že poistný
vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 17C/20/2010-220 zo

dňa 28.1.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku, ktorým bol návrh žalovaného zo dňa 12.10.2010 na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietnutý.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného zo dňa 12.10.2010 na prerušenie konania
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm.

c) O.s.p.

Rozhodol tak o návrhu žalovaného, ktorým sa domáhal prerušenia konania z dôvodu, že zákon
8/2008 Z. z. o poisťovníctve je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a so Zmluvou o európskych
spoločenstvách, preto je potrebné postúpiť návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Rozhodol aj o návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu predloženia predbežnej otázky na
rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v znení:

1. Môže sa článok 105 a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1
a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania
dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené?

2. Môže sa článok 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné
centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami)?

Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd
prvého stupňa uzavrel, že predmetom konania je občianskoprávny nárok (určenie, že poistná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi naďalej trvá), pre jeho posúdenie sú dôležité občianskoprávne predpisy

upravujúce zmluvu o poistení a nie právne predpisy upravujúce postavenie žalovaného ako podnikateľa.
Zároveň tento návrh považoval za neakceptovateľný pred rozhodnutím o otázke riešenej v konaní pred
Najvyšším súdom Slovenskej republiky o vyslovenie nezákonnosti postupu Národnej banky Slovenska,
vedenom na návrh žalovaného, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Z týchto dôvodov návrh
na prerušenie konania v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zamietol.

Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd prvého
stupňa uzavrel, že predmetom konania je občianskoprávny nárok a žalovaný sa vo svojom návrhudomáha prerušenia konania z dôvodu potreby vyjadrenia sa, resp. vydania rozhodnutia Súdneho dvoru
Európskych spoločenstiev o verejnoprávnych predpisoch. Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité
občianskoprávne predpisy, upravujúce zmluvu o poistení, uzavretú medzi účastníkmi, nie právne

predpisy upravujúce dohľad nad poisťovníctvom, preto dospel k záveru, že rozhodnutie o predbežnej
otázke nastolenej žalovaným nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a z týchto dôvodov návrh
na prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o zamietnutí návrhu zo dňa 12.10.2010 na prerušenie konania

podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f) a § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Navrhol
zrušiť uznesenie v napadnutom rozsahu (správne zmeniť) a konanie vedené na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 17C/20/2010 podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť a návrh žalovaného postúpiť
Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska alebo uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť (správne
zmeniť) a vyššie uvedené konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že prebieha

konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V poslednej alternatíve
navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že svoj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p. podal z dôvodu predloženia návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska k otázke súladu

niektorých ustanovení zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve s ústavou a odôvodnil ho priamou súvislosťou
medzi rozhodnutím Ústavného súdu SR o predloženej otázke a predmetným konaním. Od rozhodnutia
ústavného súdu môže byť priamo závislá samotná podstata súdneho konania. Práve pre záver o
platnosti alebo neplatnosti trvania poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania je nutné ako
predbežnú otázku riešiť, či došlo k platnému ukončeniu poistno-právneho vzťahu. Odporca tvrdí, že

k ukončeniu poistenia došlo s výplatou odkupnej hodnoty platne zo zákona pod vplyvom zmenených
právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávisle od vôle odporcu. Práve v príčinnej súvislosti s náhlou
zmenou právnych pomerov bola vytvorená špecifická skutková situácia, ktorá umožnila, že bolo možné
poistenie ukončiť. Podstatou náhlej zmeny pomerov bolo zistenie nesprávnosti kalkulácie poistného
produktu zo strany orgánu dohľadu a následné uloženie opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku.

Súčasným orgánom dohľadu je Národná banka Slovenska. Zistenie nedostatku a z toho vyplývajúce
opatrenie Národnou bankou Slovenska môže byť buď právne záväzné alebo právne nezáväzné. Právna
nezáväznosť opatrenia uloženého Národnou bankou Slovenska môže byť v skutočnosti spôsobená
buď priamym porušením zákona alebo jeho dodržaním za situácie, ak je samotný zákon, na základe
ktorého Národná banka Slovenska opatrenie uložila a obmedzila tým práva subjektov, v konečnom

dôsledku neúčinným pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ by ústavný súd skonštatoval
rozpor napadnutých ustanovení zákona o poisťovníctve, týkajúcich sa hlavne dohľadu Národnej banky
Slovenska nad poisťovňami, s Ústavou Slovenskej republiky a Zmluvou o založení Európskeho
spoločenstva, môže dôjsť k zásadnej zmene v priebehu súdneho konania a tento súdny spor by de
facto mohol byť rozhodnutý ústavným súdom. Mohlo byť dôjsť k zániku súdneho konania, pretože

otázka, ktorá je v súčasnosti predmetom konania medzi stranami, by už nemusela byť spornou a
odporca by mohol dobrovoľne plniť to, čoho sa navrhovateľka domáha v súdnom konaní. Skutočnou
príčinou sporu je rozhodnutie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu o nesprávne vypočítanom
poistnom v sadzbe UDP-K a o rozpore poistných zmlúv UDP-K so zákonom a odporca v dôsledku
tohto rozhodnutia bol nútený prijať opatrenia na úpravu tohto stavu. Nebyť rozhodnutia orgánu dohľadu

(Národnej banky Slovenska), nikdy by k prepočtom poistného v poistných zmluvách UDP-K sám z
vlastnej iniciatívy nepristúpil. Rozhodnutie ústavného súdu by mohlo znamenať, že navrhovateľka
a odporca naďalej zotrvajú v poistno-právnom vzťahu podľa pôvodnej poistnej zmluvy bez zmeny
jej obsahu. Z toho dôvodu nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že pre posúdenie predmetu
sporu sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi účastníkmi

a nie právne predpisy upravujúce jeho postavenie ako podnikateľa. Podnikanie v poisťovníctve je
špecifickým druhom podnikania, ktoré na rozdiel od iných druhov podnikania je veľmi prísne podriadené
regulácii zo strany predpisov verejného práva a tak nevyhnutne dochádza, či už priamo alebo nepriamo
k ovplyvňovaniu občianskoprávnych vzťahov právnymi predpismi upravujúcimi jeho postavenie ako
podnikateľa. Poistné zmluvy sú najtypickejším príkladom účinkov predpisov verejného práva, majúce

za následok obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, najmä poistiteľa, a to široko nad rámec
súkromno-právneho obmedzenia zmluvnej voľnosti. Aj v predmetnej veci ústredným problémom je práve
poistná matematika, ktorou sa Občiansky zákonník pri poistných zmluvách nezaoberá, pričom poistná
matematika je úplným základnom vznikajúceho poistno-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvoua nevyplýva z občiansko-právnych predpisov, ale z predpisov verejného práva upravujúcich jeho
činnosť a postavenie ako podnikateľa. Štát dodržiavanie týchto princípov vynucuje a ich porušovanie
prísne sankcionuje. Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa

o nedôležitosti predpisov verejného práva na prejednávanú vec a o ich neopodstatnenosti na správne
právne posúdenie návrhu žalovaného na prerušenie konania. Súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď vylúčil z vplyvu na svoje rozhodnutie o návrhu odporcu predpisy verejného práva,
upravujúce postavenie odporcu ako podnikateľa. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že posúdenie otázky
súladu výkonu dohľadu Národnou bankou Slovenska nad poisťovníctvom ústavným súdom je pre toto

súdne konanie kľúčové a rozhodujúce pre samotný výsledok tohto konania, pre jeho správne právne
posúdenie a spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci samej. Má za to, že postupom súdu prvého
stupňa, ktorým zamietol návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a na
postúpenie návrhu ústavnému súdu, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal na
uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.9.2009, ktorý v právnej veci navrhovateľa Rapid life
životná poisťovňa a.s. proti odporcovi Národná banka Slovenska o zaplatenie 42.783,20 €, vedenej pod

sp. zn. 24Cb/89/2008 rozhodol o prerušení konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. s tým, že postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska pre možný rozpor v uznesení uvedených zákonných
ustanovení s Ústavou SR (ustanovenia zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zák. č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a s poukazom
na toto konanie navrhol prerušiť konanie medzi účastníkmi konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c)

O.s.p., keďže sa vo vyššie uvedenom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
aj v tomto konaní.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo
veci.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa:

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak je rozhodnutie závislé od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že všeobecné súdy nemajú právomoc konať o súlade právnych
predpisov, ale majú právo iniciovať konanie, ak nastane situácia, ktorú predpokladá citované zákonné

ustanovenie. Ústava Slovenskej republiky v čl. 144 ods. 3, na ktorý nadväzuje citované zákonné
ustanovenie, ukladá súdu prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka veci, odporuje ústave, zákonu alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru
na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd takto potom postupuje

len vtedy, ak dospeje k názoru, svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu
preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci
súd. Prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. druhej vety možno len vtedy, ak k záveru o
vyššieuvedenomrozporedospelsúdanieúčastníkkonania(viď.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/47/1996). Pokiaľ teda súd rozpor zákona s Ústavou SR alebo medzinárodnou

zmluvou nezistí a konanie v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nepreruší, nejde o vadu konania,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a neodníma tým ani účastníkovi konania možnosť
konať pred súdom (nie je povinnosťou súdu vyhovieť každému návrhu na prerušenie konania).O odňatie možnosti konať pred súdom ide vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu
konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov, a to najmä právo predniesť, doplniť či doplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa

k rozhodným skutočnostiam, k návrhu na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom a
právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Za
odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie súdu, ktorým nebolo vyhovené
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., lebo samotným rozhodnutím o takomto

návrhu nedošlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníka, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom.

Z vyššie uvedených dôvodov je odvolacia námietka žalovaného, že zamietnutím návrhu na prerušenie
konania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nedôvodná, nakoľko nárok na prerušenie konania
z dôvodu, z ktorého sa ho domáha žalovaný, nie je procesným právom účastníka konania. Jeho právom

je podať takýto návrh, avšak nie je povinnosťou súdu takému návrhu v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p. vyhovieť. Pokiaľ teda žalovaný taký návrh podal, realizoval tým svoje procesné právo, priznané
mu Občianskym súdnym poriadkom a zamietnutím takéhoto návrhu nedošlo k odňatiu jeho možnosti
pred súdom konať.

Pokiaľ v posudzovanom prípade k záveru o rozpore zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve s Ústavou
Slovenskej republiky dospel žalovaný a nie súd prvého stupňa,, nebol daný dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety O.s.p., a teda súd prvého stupňa rozhodol vecne správne,
ak návrh na prerušenie konania zamietol. Nedôvodná je takto aj námietka žalovaného spočívajúca v
nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa.

Pokiaľ sa žalovaný domáha prerušenia konania z dôvodu podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet, je tento jeho návrh taktiež nedôvodný, keďže podmienky prerušenia
konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie sú splnené.

V zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/89/2008-72 zo dňa 24.9.2009 (č. l. 185-186 spisu)
vo veci účastníkov Rapid life životná poisťovňa a.s. proti Národnej banke Slovenska o zaplatenie
42.783,20 € titulom bezdôvodného obohatenia vyplýva, že súd prerušil toto konanie v zmysle ust. §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže dospel k záveru, že je potrebné posúdiť súlad ustanovení zák. č.
566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a ustanovení zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným

trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s Ústavou Slovenskej republiky. Keďže vyššie uvedené
zákony nie sú rozhodujúce pre posúdenie nároku, ktorý je predmetom tohto konania a keďže v konaní
Okresného súdu Bratislava sp. zn. 25Cb/89/2008 sa nerieši ani iná otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu v tejto veci, nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania v zmysle ust. § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p. Ani z tohto dôvodu teda nebolo možné odvolaniu žalovaného vyhovieť. Zároveň

tvrdenie žalovaného o tom, že vo vyššie uvedenom konaní Okresného súdu Bratislava I ide o posúdenie
súladu rovnakých zákonných ustanovení s Ústavou SR, ako navrhoval v tomto prebiehajúcom súdnom
konaní, je nepravdivé, keďže v tomto prebiehajúcom súdnom konaní namieta nesúlad zák. č. 8/2008
Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky a konanie na Okresnom súde Bratislava I je prerušené z dôvodu
posúdenia súladu zákonov č. 566/1992 Zb. a č. 747/2004 Z. z. s Ústavou SR. Nič to však nemení

na závere, že ani tieto dva ďalšie zákony nemajú súvis s prejednávanou vecou a vplyv na posúdenie
dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.