Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/243/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209841
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414209841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa I. C.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom O. B., V. 2, XXX XX, proti odporkyni S. D., narodenej XX. XX. XXXX
bytom O. W. č. XXX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Banská Štiavnica, ul.
Dobšinského14,vkonaníonávrhunazníženievyživovacejpovinnostiaovzájomnomnávrhuodporkyne
na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom, č. k. 19C/126/2014-74 z 28. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného na plnoleté dieťa v plnom rozsahu zamietol;
zamietol aj vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného, a konštatoval, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.
Zjehoodôvodneniavyplýva,ženavrhovateľžiadalznížiťvyživovaciupovinnosťvočijehoplnoletejdcére,
určenú naposledy rozsudkom okresného súdu č. k. 9P/11/2012-29 zo dňa 21. 02. 2012 vo výške 100
€ (od 01. 02. 2012). Takéto výživné nie je schopný platiť vzhľadom na jeho sociálny dôchodok, ktorý

poberá vo výške 226,60 €, navyše má zlý zdravotný stav, pre ktorý nie je schopný vykonávať žiadne
práce. Žije v spoločnej domácnosti s H. F., ktorá hradí polovicu nákladov ich domácnosti a zároveň ho
opatruje. Má výdavky na elektrinu vo výške 165 €, na fond opráv 50 €, na lieky mesačne vynaloží 40 €,
na stravu 100 €. Iný príjem nemá, preto žiadal znížiť výživné na 20 € mesačne.
Odporkyňa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila; keďže je študentkou druhého ročníka vysokej
školy riadneho denného štúdia a nemá svoj vlastný príjem, všetky jej výdavky hradí jej matka za pomoci
starej matky. Navrhovateľ si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej a jej sestre, je trestne stíhaný

pre zanedbanie vyživovacej povinnosti. Žiadala zvýšiť výživné na 200 € od 01. 11. 2014. Je síce
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území O. W. spolu so svojou maloletou sestrou, ale ide
o rodinný dom, v ktorom býva ona spolu so svojou matkou, starou matkou a súrodencami. Tieto získala
darovaním v roku 2001 a slúžia na zabezpečenie základnej životnej potreby - na bývanie. Naopak,
navrhovateľ sa pred podaním návrhu na zníženie jeho vyživovacej povinnosti účelovo zbavil majetku
a daroval ho svojej družke. Z tohto dôvodu bol podaný na okresný súd návrh o neplatnosť darovacej
zmluvy, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 6C/122/2014. Výdavky odporkyne presahujú mesačne 415

€, pričom pokrývajú len bežné náklady na ošatenie, stravu, mobilný telefón, cestovné náklady (30 €),
internát (60 € na mesiac), tlačiarenské farby, výtvarné pomôcky, notebook (920 €), poplatky za zubára,
bežné náklady na lieky (20 €), vreckové 10 €, výdavky na kultúrne podujatia - divadlo, opera, galéria,
tanečné kurzy zumby.Okresný súd konštatoval, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná od 01. 02. 2012, kedy
bolo určené výživné na vtedy maloletú odporkyňu 100 € mesačne a na jej aj v súčasnosti maloletú sestru
S. vo výške 70 €. Od uvedenej doby nebola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dcéram menená. V

čase tejto úpravy bola matka maloletej S. bez akéhokoľvek príjmu, preto požiadala príslušný Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici o dávky v sociálnej núdzi. Maloletá S. v tom čase študovala
na strednej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska, a to na Strednej umeleckej škole v Trenčíne.
Matka spolu s deťmi zotrvávala v spoločnej domácnosti spolu so starou matkou v rodinnom dome, v tom
čase už vo vlastníctve maloletých detí. Nevyhnutné výdavky predstavovali 270 € na zakúpenie uhlia,

500 € na zakúpenie dreva, úhrada inkasných poplatkov a bežné výdavky v súvislosti s ošatením, stravou
pre seba i maloleté deti, zverené do jej osobnej starostlivosti. Vyživovaciu povinnosť mala voči štyrom
maloletým nezaopatreným deťom. Navrhovateľ bol poberateľom sociálneho dôchodku vo výške 207,70
€ mesačne a bol výlučným vlastníkom trojizbového bytu, nachádzajúceho sa v O.I. v hodnote 50.000
Sk (16.597 €) a vlastníkom rekreačnej chaty v katastrálnom území Y. v hodnote 400.000 Sk (13.278 €),
ktorénehnuteľnostizískaltitulomdedeniaposvojichprávnychpredchodcoch.Užvtomčasenavrhovateľ

uvádzal, že nie je schopný dosahovať vyšší príjem vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav, vyžadujúci si
stálu opateru, ktorú mu zabezpečuje Ingrid Glónerová, žijúca s ním v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa v súčasnosti navštevuje 2. ročník Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej
Bystrici, študijný odbor výtvarné umenie v študijnom programe grafika formou denného štúdia. Naďalej
žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starou matkou a s tromi mladšími súrodencami. Je

v rovnakom podiele vo výške 1 spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX
evidovanej na LV XX v kat. úz. O. W. spolu so svojou mladšou sestrou S. D.. Navrhovateľ naďalej poberá
invalidný dôchodok vo výške 226,60 € mesačne, z ktorého mu od 20. 11. 2014 Exekútorský úrad Žiar
nad Hronom súdneho exekútora Ing. Miroslava Pallera vykonáva zrážky vo výške 95,60 € mesačne na
úhradu zameškaného výživného a bežného výživného pre S. a S. D., preto navrhovateľovi po odpočítaní

exekučných zrážok zostane z jeho dôchodku suma 131 €.
Zo zdravotného posudku i z lekárskych správ súd zistil, že navrhovateľ je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, potrebuje pomoc inej osoby, ktorá mu je kompenzovaná peňažným príspevkom na osobnú
asistenciu. Túto zabezpečuje na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie H. F.. Navrhovateľ nie
je spôsobilý vykonávať inú činnosť, ktorou by si zabezpečil zvýšenie príjmu, je odkázaný na pomoc

inej osoby. V súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty; nehnuteľný
majetok, ktorý pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti vlastnil - rekreačnú chatu v kat. úz. B. O., ako
aj trojizbový byt v meste O. B., previedol darovacou zmluvou zo dňa 07. 05. 2014 na H. F..
Okresný súd nezistil na strane navrhovateľa takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére, pretože za zmenu pomerov nemožno považovať

exekučné zrážky (95,60 €) na úhradu zameškaného výživného ako i bežného výživného pre jeho
dcéry, pretože túto situáciu si zapríčinil sám neplatením výživného podľa súdneho rozhodnutia. Od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni došlo k miernemu zvýšeniu jeho
dôchodku. Navrhovateľ sa ale účelovým bezodplatným spôsobom zbavil svojho nehnuteľného majetku
nie nepatrnej hodnoty, z ktorého mohol zabezpečiť plnenie jeho vyživovacej povinnosti; táto skutočnosť

nemôže byť na ťarchu jeho deťom, ktoré sú v súčasnej dobe plne odkázané svojou výživou na svojich
rodičov. Preto súd navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni ako nedôvodný
zamietol.
Okresný súd zamietol aj vzájomný návrh odporkyne, vznesený v tomto konaní na zvýšenie výživného,
pretože i keď došlo na jej strane od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči nej k podstatnej

zmene pomerov tým, že v súčasnej dobe navštevuje vysokú školu mimo miesta svojho bydliska, s čím
má zvýšené výdavky na internátne bývanie, cestovanie, študijné pomôcky a podobne, na druhej strane
k zmene pomerov na strane navrhovateľa nedošlo. Navrhovateľov jediný príjem, tak ako tomu bolo aj
pri poslednej úprave jeho vyživovacej povinnosti voči dcéram, je jeho dôchodok, ktorý v súčasnej dobe
dosahuje výšku 226,60 €, iný príjem nemá pre preukázateľne zlý zdravotný stav trvalého charakteru,

liečbou neovplyvniteľný, z ktorého titulu bol uznaný za zdravotne ťažko postihnutú osobu. To, že
navrhovateľ sa vzdal v prospech tretej osoby majetkového prospechu, súd vyhodnotil už pri rozhodovaní
o návrhu navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Preto nebolo možné v súčasnosti
vyhovieť návrhu odporkyne na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej aj „O. s. p.“), pretože obaja účastníci konania mali čiastočný úspech.

Proti rozsudku okresného súdu sa prostredníctvom svojho advokáta odvolala odporkyňa. Žiadala zmeniť
rozsudok v časti, ktorým súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného a navrhla priznať jej zvýšenévýživné podľa návrhu, ako aj trovy konania, ktoré vyčíslila. Nesúhlasila s tvrdením prvostupňového súdu,
že nemožno prihliadnuť na účelové zbavenie sa majetku navrhovateľa pri posudzovaní vzájomného
návrhu len preto, že na to súd prihliadol pri posudzovaní jeho návrhu na zníženie výživného. Každý

návrh treba posúdiť komplexne a na všetky dôkazy treba prihliadnuť. V opačnom prípade by sa
navrhovateľ jednoducho vyhol zvýšeniu výživného podaním zjavne bezdôvodného návrhu na zníženie
výživného. Na strane odporkyne došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného. Príjem navrhovateľa sa síce zásadne nezmenil, zvýšil sa len o valorizáciu dôchodku, nie
je to však jeho jediný príjem, navrhovateľ poberá na kompenzáciu svojho zdravotného postihnutia

peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Ide o osobitný druh sociálnej dávky na úhradu jeho osobných
špecifických potrieb, nemožno ho zohľadniť rovnocenne s iným druhom peňažného príjmu. Nepochybne
bolo preukázané, že sa navrhovateľ bezdôvodne a účelovo zbavil svojho majetku, preto v konaní
treba vychádzať z predpokladu, ako keby majetok naďalej mal, a skúmať, či mu tento majetok mohol
pomôcť plniť jeho základnú povinnosť vyživovať svoje dieťa, prípadne v akom rozsahu. Okresný
súd vec takto neposudzoval, a ani z tohto pohľadu rozsudok neodôvodnil. Navrhovateľ mohol získať

peniaze na plnenie vyživovacej povinnosti prenájmom alebo predajom časti svojho majetku, mohol
napríklad prenajať garáž alebo rekreačnú chatu, hoci aspoň sezónne. Existujú katalógy cestovných
kancelárií alebo cestovných agentúr, ktoré sprostredkúvajú takýto prenájom, prípadne mohol chatu
predať. Nachádza sa v známej rekreačnej oblasti a je zrekonštruovaná, má hodnotu desaťtisíce eur.
Namiesto hľadania spôsobu, ako plniť vyživovaciu povinnosť, navrhovateľ hľadal spôsob, ako sa tomu

vyhnúť, a tak jednoducho daroval majetok svojej družke s tým, že si zabezpečil jeho doživotné užívanie.
Výživné dokonca prestal platiť úplne, preto začalo voči nemu exekučné konanie. Exekučné zrážky
sú nižšie ako doterajšie výživné. Zdravotný stav navrhovateľa je síce poľutovaniahodný, ale nemôže
byť účelovo zneužívaný. Správanie navrhovateľa je odsúdeniahodné a súd je tu na to, aby zjednal
nápravuaposkytolochranuzákladnémuprávuodporkynenaspravodlivýprocesavkonečnomdôsledku

právo na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany jej otca navrhovateľa, a to v primeranom rozsahu
podľa zákonných kritérií. Keďže okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, v dôsledku
čoho nevyhodnotil zistený skutkový stav zo všetkých relevantných hľadísk, chýba aj riadne a úplné
odôvodnenie rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p..

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Poprel, že by sa účelovo zbavil svojho majetku v prospech svojej
osobnej asistentky H. F.. Táto sa oňho stará už 10 rokov. Za celý ten čas jeho deti oň neprejavili žiadny
záujemaanihonenavštevovali.Jehoasistentka,ajkeďmalasvojsúkromnýživot,rodinu,deti,pomáhala
mu v domácnosti, chodila s ním na lekárske vyšetrenia, na spoločenské podujatia. Ona jediná javila
záujem a tiež mu finančne pomáhala, keď sa jeho úspory minuli. Na základe týchto skutočností sa

rozhodol dobrovoľne jej darovať svoj majetok so zriadením doživotného práva užívania nehnuteľností
s tým, že ona sa oňho až do jeho smrti postará. Nebol nikým a ničím prinútený. V súčasnosti poberá
invalidný dôchodok vo výške 231,20 €. Z tejto sumy mu súdny exekútor zráža nedoplatok na výživnom
vo výške 98,66 € mesačne. Spolu mu zostáva na mesiac 132,54 €. K invalidnému dôchodku poberá
ešte kompenzáciu k zdravotnému postihnutiu vo výške 18,06 € a príspevok na osobnú asistenciu, ktorý

mu vypláca úrad práce; tento každý mesiac odovzdáva asistentke. Z invalidného dôchodku ešte platí
každý mesiac 54,26 € na výživné a 70,00 € dáva svojej asistentke na výdavky v domácnosti, na stravu,
lieky, smeti a návštevu lekára. Chatu zdedil a sám opravil, žiadne z detí mu s ničím nepomohlo; pred
dvomi rokmi sa ju pokúšal bezúspešne predať prostredníctvom realitnej kancelárie Direkt Sitno. Využíva
ju hlavne v letnom období kvôli svojmu zdravotnému stavu, ktorý je dosť vážny, má vysoký tlak, cukrovku

a problémy s očami. Pokúšal sa ju v minulosti aj prenajímať, ale boli mu spôsobené veľké škody, musel
od toho upustiť. Nikdy nemal žiaden úmysel účelovo sa zbaviť svojho majetku. Jeho zdravotný stav je
vážny v dôsledku slepoty. Jeho deti nikdy nemali oň záujem, nenavštevovali ho, hoci od začiatku na ne
poctivo platil výživné. Jediná osoba, ktorá sa zaujímala a pomáhala mu vo všetkom, bola H. F., ktorá
mu pomáha aj doteraz a uľahčuje mu život v starobe.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec a rozhodujúc bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 1 písm. b) O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.Citované zákonné ustanovenie je prelomom jednej z procesných zásad - prekážky res iudicatae (veci
rozhodnutej). Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Avšak sám počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu

dodržať. V ustanovení § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, odcudzujúceho na plnenie
v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie
vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby
súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako

Občiansky súdny poriadok, aby išlo o podstatnú zmenu. Potrebné je prihliadať ku všetkým okolnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného; avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej
povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia rozsudku. Inak by išlo o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov

podľa § 78 ods. 3 ZR. Potom aj zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo
ku zmene pomerov, ktorú skutočnosť musí súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
Súd pri zmene výšky výživného má povinnosť v zmysle § 78 ods. 3 prihliadnuť na vývoj životných
nákladov (tzv. valorizačná klauzula). Keďže zákon hovorí, že sa na vývoj životných nákladov prihliadne

pri zmene pomerov a nie až pri zmene rozhodnutia, možno vyvodiť, že vývoj životných nákladov je
objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd posudzuje
existenciu zmeny pomerov pred tým, než rozhodne, či sa pôvodne určené výživné zvyšuje alebo
znižuje. Valorizačná klauzula sa takto môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu
rozhodnutia, resp. dohody o výživnom, ak sa podstatným spôsobom zmenili životné náklady, alebo spolu

s inými dôvodmi, kedy na ňu súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. I v prípade, ak súd rozhoduje
o zmene výšky výživného, pretože sa zmenili subjektívne okolnosti, z ktorých pri vyhlásení rozhodnutia
vychádzal, musí zároveň zohľadniť aj vývoj životných nákladov.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť a obaja rodičia prispievajú na ich výživu podľa svojich možností, schopností

a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Je zrejmé, že cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má v prvom rade
povinnosť zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodičov

alebo iné potreby.

Po preskúmaní obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je
dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a

správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver.

Napriek tomu krajský súd v rámci preštudovania spisového materiálu zistil, že okresný súd síce vykonal
dostatočné dokazovanie, ale všetky potrebné vykonané dôkazy však nenašli adekvátnu odozvu v
písomnom vyhotovení rozhodnutia. Mohli byť pritom odpoveďou na odvolacie námietky odporkyne. Z

výsluchu navrhovateľa napríklad vyplynulo (č. l. 71), že jeho príjem - invalidný dôchodok vo výške
226,00 € mu nepostačuje ani na zaplatenie jeho výdavkov, spočívajúcich v platbách za elektrický prúd,
fond opráv a stravu, čo potvrdila aj svedecká výpoveď jeho opatrovateľky H. F.. Táto mu už dlhodobo
finančne vypomáha pri platení výdavkov, keďže v minulosti opatrovala aj jeho matku a následne opatruje
aj navrhovateľa. Aj navrhovateľ aj opatrovateľka opakovane žiadali o pomoc odporkyňu, ktorá to však

odmietla. Preto sa niekedy v roku 2012 dohodli, aby eliminovala výdavky na dochádzku do domácnosti
navrhovateľa, že sa k nemu presťahuje a výdavky za domácnosť budú hradiť každý v jednej polovici.
H. F. okrem toho, že sa stará o navrhovateľa, ešte pracuje od roku 2007 na dohodu o vykonaní práce
v práčovni hotela Grand Matej, kde zarobí okolo 150,00 € za 15 dní v mesiaci. Ešte asi pred 8 rokmi
sa snažil privyrábať aj navrhovateľ - hrával v kaviarni, dnes už však bez cudzej pomoci sám nevie ani

chodiť - na jedno oko je úplne slepý, na druhé oko lekár konštatoval praktickú slepotu. Iný príjem okrem
invalidného dôchodku nemá. Opatrovateľka mu v minulosti požičiavala peniaze aj na výživné pre jeho
deti, na lieky aj na nájom; keďže jej nemal ako dlhy vrátiť, dohodli sa, že na ňu prevedie vlastníctvo ku
chateaj50ročnýbytsozriadenímvecnéhobremena,spočívajúcimvprávedoživotnéhobývaniapreňho.Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 43 ods. 2 ZR, podľa ktorého
dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti

s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na
úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V tomto ustanovení
sú zakotvené nielen práva, ale aj povinnosti dieťaťa vo vzťahu k rodičom, a to tak maloletých, ako aj
plnoletých.Prvouzákladnoupovinnosťoudieťaťajepovinnosťprejavovaťsvojimrodičomprimeranúúctu
a rešpektovať ich; ide v podstate tiež o povinnosť detí vypočuť si názor rodiča, prípadne rešpektovať ho,

i keď toto nie je jediný aspekt tejto povinnosti. Jej obsahom je aj prejavovanie slušnosti, pomoc rodičovi,
prejavovanie záujmu o záležitosti rodiča a kooperácia dieťaťa s rodičom. Ďalšie osobitné povinnosti
dieťaťa sú zakotvené v § 43 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je dieťa povinné spolupracovať s
rodičmi v záujme starostlivosti oň a jeho výchovu, plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojím
schopnostiam a vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci.
Porušovanie týchto povinností môže ovplyvniť napríklad výšku vyživovacej povinnosti alebo spôsobiť

použitie primeraných výchovných opatrení.

V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je značne narušený, čo
však nemôže mať dopad na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti otca voči dcére. Avšak i dcéra má
voči otcovi povinnosti, ako odvolací súd uviedol vyššie, a to nielen morálne, ale i zákonné.

Je nepochybné, že odporkyňa vo veku 21 rokov má vyššie nároky na zabezpečenie základných
životných potrieb ako pred tromi rokmi, kedy bolo naposledy upravované výživné.
I keď dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni svojich rodičov (platí to i naopak, rodič má právo
podieľať sa životnej úrovni dieťaťa, pokiaľ má dieťa majetkové pomery lepšie ako má rodič), odvolací

súd zhodne s prvostupňovým má za to, že neprichádza do úvahy zvýšenie vyživovacej povinnosti na
odporkyňu od navrhovateľa, pretože jeho pomery mu takéto zvýšenie neumožňujú. Je pravda, že svoj
majetok daroval tretej osobe, ale v súlade so zásadou, zakotvenou v § 75 ZR platí, že od povinného
nemožno žiadať, aby speňažoval svoj majetok v prospech plnení výživného; táto zásada neplatí, ak
by udržiavanie alebo speňažovanie tohto majetku znamenalo pre povinného neprimerané majetkové

riziko; pri majetku povinného sa zväčša musí prihliadať len na výnosy, ktoré mu prináša, resp. mohol by
prinášať, napríklad prenájmom do užívania tretej osobe, pričom nájomné by predstavovalo vyššiu sumu.
Takéto skutočnosti v prejednávanej veci zistené a preukázané neboli. Keďže okresný súd v podstate
odkázal na odôvodnenie svojho rozsudku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od navrhovateľa
v odôvodnení o zamietnutí vzájomného návrhu na zvýšenie výživného od odporkyne, odvolací súd

považoval za potrebné tieto dôvody k rozhodnutiu o zamietnutí vzájomného návrhu doplniť (§ 219 ods.
2 O.s.p.), pričom nepredstavujú nijaké nové skutočnosti, ktoré by účastníkom neboli známe.

Odvolanie odporkyne v prejednávanej veci dôvodné nie je, okresný súd správne zamietol návrh na
zvýšenie výživného. Odvolaním napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa § 157 ods. 2 O. s. p.;

odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.) ani zrušenie (§ 221 O. s.
p.); preto ho potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Podľa § 224 ods. 1, za použitia § 142 ods. 1 O. s. p. odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich v súlade s § 151

ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani mu žiadne trovy, vyplývajúce zo spisu, nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.