Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/368/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312215722
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8312215722.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu v 1. rade A. S..D.., J.

XXXX, XXX XX A., Č. O., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený AK JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončova
1451/21,03401Ružomberok,v2.radeR.,S..D..,X.XX,XXXXXJ.,IČO:XXXXXXXX,právnezastúpený
AK Jánsky&Partners s.r.o., Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti žalovanému K..G..R., D..O..M.., G. XXXX/
X, XXX XX D., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1,
066 01 Humenné, o odstránenie neoprávnenej stavby a o vzájomnom návrhu žalovaného na zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý odstrániť na vlastné náklady z pozemku žalobcu č. 1 parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX

nachádzajúcom sa v katastrálnom území D. vo vzdušnom priestore visiace káble, ktoré sú vedené nad
pozemkom parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území D., ako súčasť stavby
vysokonapäťové elektrické prípojky v majetku žalovaného od budovy súp. č. XXXX na pozemku parc.
reg. „C“ č. XXXX/XXX v katastrálnom území D. k stĺpom vysokého napätia umiestneným na pozemku
parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v katastrálnom území D..

Žalovaný je p o v i n n ý odstrániť na vlastné náklady z pozemkov žalobcu č. 2 parc. reg. „C“ č. XXXX/

XX a parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v obci D., katastrálne územie D., nachádzajúcom
sa v katastrálnom území Snina vo vzdušnom priestore visiace káble, ktoré sú vedené nad pozemky
parc. reg. „C“ č. XXXX/XX a parc. reg. „C“ č. XXXX/XX nachádzajúci sa v katastrálnom území D., ako
súčasť stavby vysokonapäťové elektrické prípojky v majetku žalovaného od budovy súp. č. XXXX na
pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX v katastrálnom území D. k stĺpom vysokého napätia umiestneným
na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v katastrálnom území D..

Súd vzájomný návrh žalovaného na zriadenie vecného bremena z a m i e t a.

O trovách konania a trovách štátu, súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhali odstránenia neoprávnenej stavby. Žalobca
v 1. rade uviedol, že je výlučným vlastníkom na pozemku parc. reg. „C“ XXXX/XXX nachádzajúcom
sa v obci D., katastrálne územie D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a tento pozemok je
umiestnený v priemyselnom areáli vo vlastníctve žalobcu a ďalších subjektov, pričom ide o priemyselný

areál zaniknutej spoločnosti E.. Žalobca v 2. rade uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemku parc.
reg. „C“ č. XXXX/XX a pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v obci D., katastrálne
územie D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Tieto pozemky žalobcu v 2. rade sú umiestnené
v priemyselnom areáli vo vlastníctve žalobcu č. 1 a ďalších subjektov, pričom ide o priemyselný areálzaniknutej spoločnosti E.. Uviedli, že v tomto priemyselnom areáli vykonáva svoju podnikateľskú činnosť
aj žalovaný a to vo výrobnej hale - budove v jeho vlastníctve ( LV č. XXXX) označené súpisným číslom
XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX obec D., katastrálne územie D., ktorý

tesne susedí s pozemkom žalobcov.

Žalobcovia uviedli, že dňa 10.08.2011 zistili, že na ich pozemkoch prebiehajú výkopové práce za účelom
osadenia dvojice stĺpov vysokého napätia, pričom oni sami, žiadnemu subjektu neudelili oprávnenie k
výkonutakýchprácnasvojomsúkromnompozemkuaodprítomnýchpracovníkovsadozvedeli,žepráce

sa vykonávajú na základe objednávky žalovaného. Z tohto dôvodu žalobca v 1. rade žalovaného ihneď
kontaktoval telefonicky, aj písomne, aby začatých stavebných prácach bezodkladne zanechal. Ešte
toho istého dňa, sa uskutočnilo osobné rokovanie medzi zástupcami žalobcu v 1. rade a žalovaného, pri
ktorom bol opätovne žalovaný upozornený na skutočnosť, že nemá oprávnenie vykonávať predmetnú
stavebnú činnosť na pozemku žalobcov, ani nedoložili žiadne stavebné povolenie a bol opätovne
vyzvaný, aby tieto neoprávnené činnosti zanechal. Žalovaný na toto nereagoval, pokračoval v realizácii

stavebných prác a preto žalobca podal trestné oznámenia na polícii. Následne, pri osadzovaní stĺpov
na pozemku žalobcu v 1. rade, došlo k poškodeniu jedného zo stĺpov a preto žalovaný sa zdržal ďalších
neoprávnených prác na viac, ako jeden mesiac. Neskôr, dňa 30.09.2010 však ráno opäť začali stavebné
práce zo strany žalovaného a žalovaným najatej dodávateľskej spoločnosti. Podľa zistenia žalobcov,
žalovaný takto začal v areáli stavať káblovú vysokonapäťovú elektrickú prípojku k svojej budove a

to tým spôsobom, že na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v kat. úz. D., ktorý je vo vlastníctve
spoločnosti R. D., S..D.., začal stavať stĺpy vysokého napätia, za účelom napojenia káblov vysokého
napätia, vedúcich z rozvodne D. XX, t.j. budovy súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na susednom pozemku
parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, taktiež vo vlastníctve spoločnosti R. D. S..D... Tieto káble vysokého napätia
potom žalovaný z predmetnej rozvodne D. XX napojil cez vybudované stĺpy vysokého napätia k svojej

budove, na ktorej za týmto účelom zriadil konzolu. Vzdialenosť žalovaným postavených stĺpov vysokého
napätia od budovy, medzi ktorými sú vo výške iba niekoľkých metrov vedené káble vysokého napätia,
predstavuje vzdušnou čiarou cca 80 metrov, medzi týmito dvoma objektmi, teda priamo pod vedením
káblov vysokého napätia sa však nachádza niekoľko pozemkov a to predovšetkým pozemky žalobcu v
2. rade a pozemok žalobcu v 1. rade, ktoré tieto káble vysokého napätia pretínajú v dĺžke niekoľkých

desiatok metrov. Stavba nie je priamo spojená s pozemkom žalobcu v 1. rada a pozemkom žalobcu v
2. rade, ale je vedené vzdušným priestorom nad týmito pozemkami, práve týmto spôsobom. Žalobcovia
mali obavu, že v dôsledku tejto stavebnej činnosti vykonávaj zjavne bez riadneho stavebného povolenia
v zmysle platného stavebného zákona, môže byť v budúcnosti významne obmedzené využitie ich
pozemkov, najmä kvôli ochranným pásmam tohto vedenia, požiadali žalovaného, aby im oznámil, aké

stavebné práce plánuje v areáli vykonávať, či k ním má stavebné povolenie. Na to žalovaný nereagoval a
nepredložil im ani oprávnenie na vykonávanie stavebných prác. Požiadali, okrem už vyššie uvedeného,
t.j. oznámenie na polícii, aj Mestský úrad v D., Odbor výstavby, ako stavebný úrad so žiadosťou
o prešetrenie tohto stavu. Uviedli, že následne sa dvaja zástupcovia stavebného úradu dostavili do
predmetného areálu na miesto udalosti, vyhotovili fotodokumentáciu a súčasne vyzvali žalovaného, aby

všetky neoprávnené stavebné práce, vykonávané bez stavebného povolenia na tomto mieste, zastavil
a zdržal sa ich až do okamihu vydania právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Žalovaný túto
výzvu stavebného úradu ignoroval a aj naďalej vykonával neoprávnené stavebné práce a stavbu aj
dokončil, t.j. dokončil elektrickú prípojku k svojej budove. Následne dňa 6.12.2011 podal žalovaný na
stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie tejto stavby označenej ako „ Výrobná hala V. K..G.. R.,

D.. D. O..M.. - D. XX - E. prípojka, D. XX-Trafostanica na parc. C KN XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX kat. úz. D.. S touto žiadosťou, pri šetrení, žalobcovia nesúhlasili
a dňa 10.01.2012 bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu č. k. SP - XXXX/XX-XX-W., ktorým tento
stavebný úrad v rámci predmetného konania o dodatočnom povolení stavby odkázal žalobcu v 1. rade
a žalobcu v 2.rade na súd vo veci občianskoprávnej námietky rušenia vlastníckych práv k pozemkom,

z dôvodu ich zastavania nepovolenou stavbou a konanie prerušil do doby, než rozhodnutie súdu v tejto
veci nadobudne právoplatnosť.

Žalobcovia preto podali na súd žalobu v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 Stavebného zákona a §
135c ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. ( Občiansky zákonník, ďalej OZ), v znení neskorších predpisov,

ktorou sa domáhajú, aby káble vysokého napätia, vedúce nad pozemkami žalobcov v 1. rade a v
2.rade, ako súčasť nepovolenej a neoprávnenej postavenej stavby, boli odstránené, pretože výrazným
spôsobom obmedzujú ich vlastnícke práva. Uviedli, že žalovaný zriadil stavbu bez povolenia príslušného
stavebného úradu na pozemku, ku ktorému nemá ani vlastnícke, ani spoluvlastnícke právo, prípadneani iné právo umožňujúce takúto výstavbu. Žalobcovia majú za to, že ide o neoprávnenú stavbu,
ktorá zasahuje do pozemkov žalobcov len niekoľko metrov nad jeho povrchom, pričom ide o ochranu
žalobcov v 1. a v 2. rade ústavne garantovaným vlastníckym právom majiteľa pozemku. Majú za to,

že existuje množstvo reálnych situácii, kedy tieto káble vysokého napätia, ako súčasť stavby, budú
žalobcov obmedzovať vo výkone jeho vlastníckych práv, vzhľadom na to, že sa jedná o pozemok
umiestnený vo výrobnom priemyselnom areáli, kde sú kladené požiadavky na priestor oveľa vyššie,
ako by to bolo napríklad v prípade poľa, či iného voľného priestoru. Uviedli, že napríklad nebude
možná manipulácia so žeriavom, či obdobným vyšším zariadením. Nebudú môcť na predmetnom

pozemku vystavovať žiadny objekt. Ďalej by boli povinní rešpektovať celý rad zásadných obmedzení
vyplývajúcich z § 36 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, najmä pokiaľ ide o ochranné pásmo
týchto káblov. Uviedli, že to platí nie len pre ochranné pásmo samotné, ale aj pre priestor priamo
pod elektrickým vedením a neodstránením stavby by napríklad žalobcovia mali zakázané činnosti, ako
zriaďovanie stavieb, konštrukcií a skládok, vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou
tri metre, vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou tri metre vo vzdialenosti do dvoch

metrov od krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou, uskladňovať ľahko horľavé,
alebo výbušné látky, vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb a majetku, vykonávať činnosti
ohrozujúce elektrické vedenia a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovej sústavy, ktoré vyplývajú z §
36 ods. 4 Zákona o energetike. Taktiež by podľa tohto zákona vlastníci pozemkov boli povinní umožniť
prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten

účel umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor pod
vedením a voľný pruh pozemkov v šírke 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického
vedenia. Taktiež by boli povinní, ak by chceli vykonávať nejaké práce, vopred oznámiť túto činnosť
prevádzkovateľovi prenosovej sústavy prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a vlastníkovi priameho
vedenia a dodržiavať ním určené podmienky. Majú teda za to, že ide o neoprávnený zásah, ktorý trvá

do ich vlastníckeho práva a súčasne žalovaný od samého začiatku vedel, že mu žalobcovia neudelili
súhlas a preto sa jedná o stavbu neoprávnenú, ktorá ani navyše nie je povolená príslušným stavebný
úradom. Žiadali preto žalobe vyhovieť.

Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že skutočnosť uvádzané žalobcami považuje

za účelové, nepravdivé a nedôvodné. Uviedol, že prevádzka žalovaného, je umiestnená v areáli
bývalého Vihorlatu a hlavnou prevádzkovou činnosťou žalovaného je oblasť výroby a potlače G. a
B. V.Í., pričom žalovaný zamestnáva XX zamestnancov. V roku 2009 žalovaný odoberal elektrickú
energiu od distribútora pána Y. a z dôvodu pretrvávajúcich výkyvov v dodávke elektrickej energie
distribučnej siete tohto prevádzkovateľa a havarijného stavu jeho trafostanice, ktorý ohrozoval riadny

chod výroby žalovaného, bol nútený v roku 2009 zmeniť dodávateľa elektrickej energie, ktorým je
spoločnosť R. S..D... Po zmene distribútora dodávky elektrickej energie, žalovaný pre účely získania
stavebného povolenia a realizáciu stavby, objednal u zhotoviteľa R. G. s.r.o. vypracovanie projektu
pre realizáciu prípojky trafostanice zriadenej vo výrobnej hale žalovaného VN káblami umiestnenými
v zemi, v energokanáloch umiestnených v prevádzke výrobnej haly žalobcu v 1. rade, t.j. C.-X a

priľahlých pozemkov. Následne požiadal žalobcu v 1. rade o uloženie káblov vysokého napätia
v jeho energokanáloch umiestnených v prevádzke výrobnej haly žalobcu C.-X a týchto pozemkov,
avšak žalobca, bez uvedenia vážnych dôvodov, ktoré by bránili uloženiu káblov vysokého napätia v
jeho energokanáloch, žiadosť žalovaného neakceptoval. Rovnako aj distribútor R. S..D.. iným listom
adresovaným žalobcovi v 1. rade, požiadal o realizáciu prípojky pre žalovaného. Žalobca v 1. rade listom

zo dňa 09.04.2010 oznámil distribútorovi, že nesúhlasí s realizáciou prípojky z rozvodne spoločnosti
R. S..D.. pre žalovaného. Preto v dôsledku nemožnosti dosiahnutia akejkoľvek dohody so žalobcom,
hrozilo, že dôjde k vytvoreniu stavu núdze v dodávke elektrickej energie vo výrobnej hale žalovaného,
ktorá skutočnosť potom viedla žalovaného ku krajnému riešeniu jeho nepriaznivej situácie, a to k zmene
projektovej dokumentácie a následnej realizácii stavby bez staveného povolenia. Žalovaný má za to,

že v súvislosti s realizáciou stavby, ktorá je nie je doposiaľ povolená, nekonal svojvoľne, ale s plnou
zodpovednosťou zamestnávateľa, od ktorého zavisí osud 58 zamestnancov, pretože ak by do svojej
výrobnej haly nezabezpečil včas dodávku elektrickej energie, títo zamestnanci mohli prísť o prácu z
dôvodu havárie zariadenia u pôvodného distribútora elektrickej energie u pána Y.. Distribútor, pán Y., v
súčasnosti nemá elektroenergetické zariadenie opravené a dodávku elektrickej energie nezabezpečuje.

Žalovaný má za to, že konanie žalobcu v 1. rade, považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
ktorému súd nemôže poskytnúť právnu ochranu v intenciách žalobcami uplatneného nároku v tomto
súdnom konaní. Taktiež žalovaný poukázal, že dôvody údajného rušenia vlastníckeho práva žalobcov
nepovolenou stavbou žalovaného, považuje za nepravdivé a účelové, pretože už v čase realizáciestavby existovali iné obmedzenia užívania dotknutých pozemkov vo vlastníctve oboch žalobcov na
základe iných právnych skutočností a dôvodov, pričom ide o obmedzenia ako zapísaný vznik vecného
bremena na pozemku parc. C KN č. XXXX/XXX vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, ktoré spočíva v

práve trpieť uloženie využívania a údržbu inžinierských sietí na tomto pozemku. Ďalej, že vo vzdušnom
priestore cca 6 až 7 metrov nad pozemkami parciel C KN č. XXXX/XX a parcely C KN č. XXXX/XX
vo vlastníctve žalobcu v 2. rade, vedie vetva parovodu napojená od hlavného parovodu smerom na
pozemok vo vlastníctve obchodnej spoločnosti R. S..D.., pričom táto vetva je minimálne o tri metre nižšia
pod úroveň káblov vysokého napätia, ktoré sú natiahnuté vo výške 10 metrov od povrchu dotknutých

pozemkov, ďalej, že vo vzdušnom priestore nad týmito pozemkami sú vedené aj ďalšie elektrické káble,
ktoré vedú k iným odberateľom elektrickej energie, taktiež uvádzal, že tieto pozemky sú vytvorené ako
prístupová cesta k jednotlivým prevádzkam nachádzajúcim sa v ich bezprostrednej blízkosti a svojou
polohou a rozmermi neumožňujú realizáciu akejkoľvek stavby, ktorá bola postavená na ich povrchu, ako
aj to, že ochranné pásmo pod káblami vysokého napätia, je jeden meter. Má za to, že už pred realizáciou
stavby žalovaného, existovali obmedzenia žalobcov vo výkone ich vlastníckeho práva v dôsledku už

existujúcich sietí inžinierských stavieb nachádzajúcich sa nad pozemkami žalobcov a realizáciou svojej
stavby, tak žalovaný nemohol zmeniť stav existujúcich obmedzení a preto z tohto dôvodu považuje
žalobu za nedôvodnú a účelovú.

Podaním zo dňa 03.09.2014 žalovaný žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech žalovaného

spočívajúce v povinnosti žalobcov v 1. a v 2. rade trpieť vedenie visiacich káblov vysokého napätia vo
vlastníctve žalovaného vo vzdušnom priestore z rozvodne D. spol. R. S..D.. postavenej na parc. CKN
č. XXXX/XX, kat. úz. Snina nad pozemkom žalobcu v 1. rade - parcelou CKN č. XXXX/XXX, zapísanou
na LV č. XXXX, kat. úz. D. a nad pozemkami žalobcu v 2. rade - parcelami CKN č. XXXX/XX a CKN
č. XXXX/XX zapísanými na LV č. XXXX kat. úz. D. s ukončením na transformátore umiestnenom vo

výrobnej hale vo vlastníctve žalovaného, súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. D. postavenej
na parc. CKN č. XXXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. D. ako súčasť stavby: Výrobná hala V.
K..G..R., D.. D. O..M.. - D. XX-E. prípojka, D. M. P. na parc. CKN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX.
Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu za zriadenie

vecného bremena v sume po 500,- eur pre každého z nich.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade k tomuto vzájomnému návrhu uviedli, že ho považujú za neopodstatnený,
vzhľadom na iné možnosti pripojenia v zmysle záverov znaleckého posudku.

Súd v zmysle § 122 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.S.P.), vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, t.j. žalovaného, vypočul svedkov, oboznámil s predloženými listinnými
dôkazmi a to správami a vyjadreniami orgánov, resp. právnických osôb, taktiež nariadil znalecké
dokazovanie v zmysle § 127 ods. 1 O.S.P., pretože rozhodnutie v predmetnej veci záviselo od posúdenia
skutočností, na ktoré treba odborné znalosti.

Súd vypočul konateľa žalovaného E. G., ktorý na pojednávaní, zotrval na svojích podaniach. Uviedol,
že konanie, ktoré sa stalo, nastalo až po predchádzajúcej snahe dohodnúť sa s firmou A. S..D.., s ktorou
však k dohode nedošlo. Uviedol, že trafostanica vo vlastníctve pána Y. je v dezolátnom stave a pri ich
kapacite odberu by P. už dávno zhorelo.

Svedok Š. N. uviedol, že pracuje ako majster výroby a údržby elektro pre R. D. D..O..M.., pričom uviedol,
že bývalé vedenie tejto firmy nechcelo ísť do toho, aby sa opravoval starý kábel, teda vedenie, ktoré
pôvodne prechádzalo cez pána Y. a preto navrhol riešenie žalovanému, aby sa napojil z rozvodne D. XX,
žalovaný zakúpil trafo, zrealizoval prípojku a to na svoje vlastné náklady. Uviedol, že z tejto rozvodne

je napojený aj A. S..D.. a žalovaný. Iná sieť tam nie je.

Svedok W.. K. I. uviedol, že je zamestnancom firmy A. S..D.. D., ktorá je dcérou spoločnosti A. S..D..
a pracuje ako vedúci správy majetku. Uviedol, že zistil v minulosti, že na majetkových položkách
spoločnosti A. S..D.. sa vykonávajú práce, o ktorých spoločnosť nebola informovaná a zistil, že sa má

zrealizovať výstavba 22 kw prípojky pre objekt vo vlastníctve spoločnosti K..G..R. D..O..M.. a preto hneď
inicioval stretnutie s konateľom tejto spoločnosti, pýtal sa ho, z akého titulu realizuje túto činnosť a keďže
nedostal odpoveď, podal aj oznámenie na polícii, aj podnet na stavebný úrad. Potvrdil, že stavebný úrad
sa ešte v ten deň dostavil na miesto a vyhotovil o tom fotodokumentáciu a začal konať. Potvrdil, ževedenie prechádza krížom cez majetok spoločnosti A. S..D.. a to isté aj u spoločnosti R. S..D.., ale v
inom rozsahu. Taktiež uviedol, že vedenie pre žalovaného cez energokanály, nebolo možné, pretože
išlo o technické nejasnosti, najmä, či takýmto kanálom môže takýto rozvod vyusťovať a taktiež žalobca

v 1. rade uvažoval aj o rekonštrukcii objektu, ktorá by potom mohla tieto energorozvody narušiť. Uviedol,
že budova v ich vlastníctve je vysoká 22 metrov a ak by robili napríklad udržiavacie práce, toto vedenie,
ktorézriadilžalovaný,byichobmedzovalo.Podľajehonázoru,akoužjevyššieuvedené,celúdistribučnú
sieť spravuje firma R. D. D..O..M.. a žalovaný sa mohol napojiť aj z iného distribučného miesta.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru elektrotechnika a energetika W.. I. T., G.., ktorý
v znaleckom posudku č. X/2014 v závere, okrem iného, uviedol, že spoločnosť R. G. D..O..M.. ako
kvalifikovaná a projektová organizácia, so znalosťou miestnych pomerov, navrhla pre pripojenie firmy
- žalovaného, v oboch spracovaných variantoch optimálne technické riešenie, pričom iné alternatívy
návrhu trasy vn prípojky s ohľadom na situáciu areálu, možnosti miestneho distribútora, zásad
uvedených v znaleckom posudku a možnosti súčasnej projektanskej a montážnej praxe, prakticky

neprichádzajú do úvahy. Súčasne uviedol, že s ohľadom na majetko-právne vzťahy k pozemkom a
objektom v areáli bývalého podniku E. D., nie je možné nájsť trasu, ktorá by nezasahovala, resp.
nekolidovala s právami vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

S týmto znaleckým posudkom sa žalobcovia v 1. a v 2. rade nestotožnili, vo svojom podaní uviedli,

že znalecký posudok nezodpovedá na úlohu stanovenú súdom, keď úlohou znalca nebolo a nie je
posudzovanie právnych otázok ( zásah do práv vlastníkov dotknutých nehnuteľností), ale posúdenie
technickej, resp. inej odbornej otázky rozhodnej pre právne posúdenie a právne rozhodnutie v
predmetnej veci. Uviedli, že znalec až účelovo vychádzal z obmedzených a obmedzujúcich východísk,
keď v danej veci zisťoval možnosti pripojenia len s firmou R. D. S..D...

Ďalej uviedli, že znalec napriek telefonickému overovaniu, si účasti zástupcov účastníkov na miestnom
zisťovaní, ktoré sa malo konať dňa 6.5.2014 o 11.00 hod., kedy mu bola potvrdená účasť správcu
areálu W.. I., sám zmenil dodatočne, bez upovedomenia žalobcov, konanie ohliadky na iný čas a
to medzi 9.00 až 10.00 hod. a takýto postup znalca považujú žalobcovia za neprípustný. Taktiež

poukázali na skutočnosť, že znalec sa v znaleckom posudku nezaoberal posúdením možnosti pripojenia
pôvodným spôsobom a jeho závery potom nemôžu obstáť, nakoľko zjavne nezodpovedajú skutočnému
stavu. Nezaoberal sa ani možnosťami dodávky elektrickej energie, napríklad elektrickými agregátmi,
neuvažoval o iných dodávateľoch elektrickej energie, ale najmä neuvažoval o iných spôsoboch
pripojenia, pričom je známe, že v danom mieste, je dodávateľom energie aj spoločnosť E. K. a.s., resp.

E. R. a.s.. Žiadali preto, aby súd na tento znalecký posudok neprihliadal.

Žalovaný naopak, svojím podaním doručeným súdu, oznámil, že súhlasí so závermi znaleckého
posudku, ktoré potvrdzujú obranu žalovaného, že zhotovenie vysokonapäťovej prípojky iným spôsobom,
prípadne z iného miesta a ani iným technickým spôsobom, než spôsobom zasahujúcim do práv

vlastníkov dotknutých nehnuteľností, nie je prakticky možné.

Súd k uvedenému preto vypočul znalca na pojednávaní, ktorý potvrdil, že sa zaoberal iba materiálmi,
ktoré mu boli predložené, iné možnosti neskúmal, nezaoberal sa históriou a záležitosťou iných možností.
Pripustil, že pri takýchto nehnuteľnostiach sa dá nájsť ďalších minimálne 5 variantov dodávky, resp.

prevozu elektrickej energie.
Súd preto nariadil znalcovi doplniť znalecké dokazovanie. Uložil mu povinnosť uviesť v znaleckom
posudku, či je možné iné riešenie prenosu elektrickej energie pre žalovaného, najmä vrátane iného
dodávateľa cez rozvodňu u pána Y., ďalej doplniť znalecký posudok ohľadne ďalších možností pripojenia
žalovaného na elektrickú sieť a súčasne v znaleckom posudku uviesť, aké obmedzenia vyplývajú pre

žalobcov v užívaní pozemkov z dôvodu existencie tejto prípojky.

Následne znalec predložil súdu znalecký posudok označený ako Doplnok k znaleckému posudku a
uviedol, že na základe šetrenia na mieste samom, vytipoval nasledovné miesta pripojenia, identifikované
v prílohe 3 posudku č. X/XXXX ako objekty: P. XA, D. D. v majetku R. D. S..D.., R. XXX/XX k kV

D. v majetku E. S..D.. - objekt v blízkosti objektu D. X, pričom tieto možnosti pripojenia interpretoval
ako možnosť prevádzkovateľa distribučnej siete určiť žiadateľovi o pripojenie miesto pripojenia, v
tomto prípade bez ohľadu na stanovisko majiteľa pozemkov v predpokladanej trase prípojky, resp.
prevádzkovateľa miestnej distribučnej siete a v areáli bývalého podniku E. D..Ďalej poukázal na obmedzenia, vyplývajúce z § 36 ods. 2 písm. a) bodu 3 Zákona č. 656/2004 o
energetike a poukázal na obmedzenia, ktoré vyplývajú pre ochranné pásma vyplývajúce z tohto zákona,

ktoré sú presne uvedené v znaleckom posudku.

Uviedol, že vzhľadom na to, že realizovaná prípojka má charakter križovania nad vnútropodnikovou
cestnou komunikáciou ( na komunikáciu, ako takú, sa taktiež vzťahujú určité obmedzenia dané napríklad
vecným bremenom) a z týchto obmedzení v danom konkrétnom prípade, prichádzajú do úvahy činnosti

všeobecne zakázané v bode 4 f, t.j. vykonáva činnosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpečnosť a
spoľahlivosť prevádzky sústavy, čo v danom prípade predstavuje napríklad prepravu nadrozmerného
nákladu. V ochrannom pásme sú taktiež obmedzené akékoľvek činnosti s nákladnými automobilmi so
zdvihnutými korbami a mechanizmami, s vysunutými časťami, napríklad mobilné žeriavy, nakladače,
zemné stroje, vrtné súpravy. V prípade povolenia týchto činností treba dodržiavať podmienky stanovené
prevádzkovateľom sietí. Ďalej znalec uviedol, že v danom období bolo v princípe riešenie distribúcie

elektriny pre žalovaného cez iného dodávateľa, cez pána Y., cez rozvodňu pána Y., resp. trafo u pána
Y. možné.

Žalobcovia k tomuto doplnenému znaleckému posudku sa vyjadrili, poukázali na to, že sám znalec
vytipoval ďalšie štyri možnosti pripojenia, t.j. spolu 5 iných možností pripojenia, vrátane uvažovanej

opravy pôvodného pripojenia, čo potvrdzuje záver žalobcov, že nemožno od nich oprávnene žiadať, aby
strpeli zásah do svojho vlastníckeho práva, ak tu existujú aj iné možnosti pripojenia.

K uvedenému doplneniu znaleckého posudku sa vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho
názoru, iné možnosti pripojenia elektrickej energie pre žalovaného sú iba teoretické, bez zohľadnenia

technických a časových možností realizácie elektrickej prípojky. Uviedol, že v dôsledku nemožnosti
dosiahnutia akejkoľkvek dohody so žalobcami, žalovanému reálne hrozilo, že dôjde k vytvoreniu stavu
núdze v dodávke elektrickej energie vo výrobnej hale žalovaného, ktorá skutočnosť viedla žalovaného
ku krajnému riešeniu jeho nepriaznivej situácie a následnej realizácie stavby bez stavebného povolenia.

V súvislosti s tým, ak žalovaný navrhol vypočuť ako svedka C. Y., súd poukazuje, že takýto návrh
žalovaného zamietol, ako nedôvodný, pretože v tomto štádiu konania je súdu a predovšetkým
účastníkom zrejmé, že možnosť distribúcie elektrickej energie bola okrem pôvodného pripojenia cez
pána C. Y., aj ďalšími štyrmi možnosťami, ktoré súd už bližšie skúmal nepotreboval pre rozhodnutie v
predmetnej veci.

Súd ďalej oboznámil s výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, z ktorých vyplýva, ktoré
nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobcov, resp. žalovaného.

Ďalej súd oboznámil so záznamom OR PZ v Humennom OO PZ v D. zo dňa 10.08.2011 o podaní

trestného oznámenia zo strany žalobcu v 1. rade, ďalej situačným nákresom o trase vedenia, ďalej
záznamom o podaní trestného oznámenia zo dňa 30.09.2011 K.S. I., ako i o jeho podnete C. D.,
Oddelenie výstavby A., Ž., s pripojenou fotodokumentácie ohľadne existencie tohto vedenia, ďalej so
zápisnicou spísanou Stavebným úradom o dodatočnom povolení stavby, s pripojenými poznámkami,
s prezenčnou listinou zo dňa 4.1.2012, s rozhodnutím C. D., ako príslušného stavebného úradu č.

D. XXXX/XX zo dňa 10.01.2012, ktorým úrad odkázal žalobcov v 1. a v 2. rade na konanie na súd
ohľadne rušenia ich vlastníckych práv z dôvodu zastavania nepovolenou stavbou. Súd oboznámil aj
s ostatnými listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, najmä kópiou katastrálnej mapy Q. XXXX/
XXX, ďalej záväzným stanoviskom R. D. S..D.. o realizácii trafo stanice, so stanoviskom Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Humennom, stanoviskom OR Hasičského a záchranného

zboruvHumennom,sodbornýmstanoviskomTechnickejinšpekciea.s.Bratislava,záznamomokontrole
suchého transformátora a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré však pre záver súdu nie sú použiteľné.

Po takto vykonanom dokazovaní, súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov v zmysle § 132 O.S.P., podľa
ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci. Z uvedeného potom vyplýva, že O.S.P. vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, to znamená, že záver, ktorý si urobí sudca o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkovéhopostupu. Táto hodnotiaca úvaha súdu musí však vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí
vychádzať zo zisteného skutkového stavu vo veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi a musí
byť preskúmateľná v inštančnom postupe.

V zmysle uvedeného súd má za to, a vyplýva to zo znaleckého dokazovania, že skutočnosti uvádzané
žalobcami v 1 . a v 2. rade sú preukázané, najmä výpoveďami aj žalovaného, výpoveďami svedkov,
vyplývajú aj z predložených listinných dôkazov a fotodokumentácie. Existenciu predmetného vedenia
elektrickej energie nepopiera ani žalovaný, ktorý sám vo svojich podaniach uvádza rôzne skutočnosti,

už vyššie uvádzané, ho viedli ku krajnému riešeniu jeho nepriaznivej situácie a k zmene projektovej
dokumentácie a následnej realizácii stavby bez stavebného povolenia. Úlohou súdu v tomto konaní však
bolo posúdiť, najmä právne, či možno vyhovieť podanej žalobe žalobcami, ktorí žiadali odstrániť stavbu
na cudzom pozemku v zmysle § 135c ods. 1 OZ, alebo či je potrebné prisvedčiť žalovanému a vyhovieť
jeho návrhu na zriadenie vecného bremena.

Podľa § 135c odsek 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
( ďalej len „vlastník stavby“).

Toto ustanovenie OZ upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku.

Podľa uvedeného, stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby
mu svedčil právny titul, umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O takúto neoprávnenú stavbu
ide v praxi najmä vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný
právny titul, napríklad právo nájmu, užívacie právo, ale i vecné bremeno a podobne. Neoprávneným

stavebníkom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá nie je oprávnená pozemok užívať.

Je potrebné uviesť, že pre kvalifikáciu stavby, ako neoprávnenej, nie je potrebné, aby bola zriadená
celkom na inom pozemku, stačí, keď je na tomto pozemku zriadená časť. Ustanovenie § 135c OZ sa
týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami, t.j. sú spojené so zemou pevným základom, avšak

za neoprávnenú stavbu sa podľa súčasnej súdnej praxe, považujú aj stavby pod povrchom pozemku a
taktiež aj nad jeho povrchom. Je potrebné uviesť, že realizácia konkrétnej elektrickej prípojky, v takej
výške, ako v skutočnosti bola zrealizovaná, je stavbou nad pozemkom, vzhľadom na jej výšku, pričom
zásah do vlastníckeho práva žalobcov v 1. a v 2. rade je považovaný za rovnocenný so zásahom stavby
postavenej priamo na pozemku žalobcov v 1. a v 2. rade a to najmä z dôvodu, že samotné budovy vo

vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade, značne presahujú výšku takto postaveného vedenia.

Súd taktiež poukazuje, že žalobu na odstránenie stavby možno podať bez časového obmedzenia,
pretože právo v zmysle uvedeného ustanovenia, sa nepremlčuje.

Odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením
sankcionujúcim iba tie najzávažnejšie prípady. Pri úvahe o tomto opatrení si súd musí vyžiadať
stanovisko príslušného stavebného úradu a jednak musí prihliadať na ďalšie okolnosti. V tomto
konkrétnom prípade súd však nežiadal o stanovisko príslušný stavebný úrad, ktorý sám odkázal

účastníkov konania na súd, aby oprávnenosť, či neoprávnenosť tejto stavby posúdil sám. Súd však
skúmal, či stavebník nebol dobromyseľný a zistil, že žalovaný, ako stavebník, od začiatku stavby vedel,
že stavia neoprávnene na cudzom pozemku.

Ďalej súd zisťoval, či stavebník hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť a zistil, že žalovaný,

ako stavebník, začal stavať stavbu sám, bez stavebného povolenia, a v stavbe pokračoval aj
napriek upozorneniu vlastníka pozemkov, aj napriek upozorneniu stavebného úradu, ktorého o tomto
nezákonnom postupe žalovaného, informoval jeden zo žalobcov. Súd zistil ďalej, že žalobcovia nemajú
záujem o vlastnícke právo k tejto stavbe.

Súd ďalej skúmal, či odstránenie neoprávnene zriadenej stavby je účelné, pričom hodnotil túto účelnosť
s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vo vykonanom dokazovaní zistil. Súd zistil, že táto stavba bola
zriadená za účelom zabezpečenia dodávky elektrickej energie pre žalovaného vzdušným vedením cezpozemky žalobcov v 1. a v 2. rade, bez ich súhlasu a napriek tomu, že žalobca mal možnosť zriadiť
túto elektrickú prípojku ďalšími štyrmi až piatimi možnosťami inak, tak nezvolil a vybral si pre seba
najvýhodnejší spôsob, ktorý ani bližšie náležite nezdôvodnil, a neuviedol prečo nevybral inú možnosť.

Takto zriadená prípojka pretína pozemky žalobcu v 1. a v 2. rade nie priečne, ale pozdĺžne, pričom
časť týchto pozemkov je využívaná ako príjazdová komunikácia, ktorá slúži na zabezpečenie prevádzok
činnosti žalobcu v 1. a v 2. rade a zriadením tejto stavby, je podľa názoru súdu, vlastnícke právo
vlastníkov pozemkov, t.j. žalobcov v 1. a v 2. rade, značne obmedzované v rozsahu, ktorý vyplýva zo

záverov znaleckého posudku a ktorý je už vyššie popísaný.

Súd má za to, že odstránenie tejto neoprávnenej stavby nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

V tomto prípade tomu tak nie je, a súčasne podľa názoru súdu, nepoctivému konaniu nemôže byť
ochrana poskytnutá.

Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie žalovaného, že k zriadeniu prípojky káblami vysokého

napätia, pristúpil až v dôsledku nemožnosti dosiahnutia akejkoľvek dohody a že mu hrozil stav núdze
v dodávke elektrickej energie, čo ho viedlo ku krajnému riešeniu jeho nepriaznivej situácie a realizácii
stavby bez stavebného povolenia a javí, ako nepresvedčivé, žalovaný pred začatím stavby, nepožiadal
súd o zriadenie vecného bremena, nepožiadal ani o vydanie predbežného opatrenia, ktorými by svoj
nezákonný postup aspoň čiastočne zlegalizoval. Naopak postup žalobcu, súd považuje za zákonný,

na stavebnom úrade sa včas domáhal zastavenia stavebných prác, následne podal na súd žalobu o
odstránenie stavby. Takýto jeho postup nemôže byť ani šikanózny pre žalovaného.

Je zrejmé súdu, že žalovaný nepožiadal o stavebné povolenie pre začatím výstavby, teda neprebehlo
žiadne stavebné konanie, v ktorom by jeho účastníci mohli podať námietky k samotnej stavbe, preto

tvrdenia žalovaného súd považuje len za účelové a ničím nepreukázané.

Taktiež súd poukazuje na podanie žalovaného došlé súdu dňa 3.9.2014, t.j. skoro dva roky potom, čo
bola podaná žaloba žalobcami na odstránenie neoprávnenej stavby, z obsahu ktorého súd zistil, že
žalovaný takto podal vzájomný návrh a žiadal, aby súd v zmysle § 135c ods. 3 OZ zriadil vecné bremeno

spočívajúce v povinnosti žalobcov v 1. a v 2. rade trpieť vedenie vysiacich káblov vysokého napätia vo
vlastníctve žalovaného vo vzdušnom priestore z rozvodne SE 4 spoločnosti R. S..D.. s ukončením na
transformátore umiestnenom vo výrobnej hale žalovaného, prechádzajúceho cez pozemky žalobcovi v
1. a v 2. rade to za náhradu vo výške 500,- eur žalobcovi v 1. rade a 500,- eur žalobcovi v 2. rade.

Už aj z tohto podania je zrejmé, že žalovaný nepožiadal o zriadenie vecného bremena pred vykonaním
stavby a samotné zriadenie vecného bremena, po podanom znaleckom posudku, sa súdu javí len ako
obrana žalovaného.

Súd môže zriadiť vecné bremeno podľa § 135c ods. 3 OZ za splnenia podmienok:

a) podanie návrhu,
b.) poskytnutie náhrady
c.) nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku.

Podľa tohto ustanovenia, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby

aj inak, teda zriadiť aj vecné bremeno za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.

Súd však vykonaným dokazovaním k tejto časti žaloby podanej žalovaným, t.j. vzájomného návrhu,
dospel k záveru, že podmienky pre zriadenie vecného bremena, ktoré predpisuje zákon, neboli splnené,

pretože je na mieste, už vyššie odôvodnený postup podľa § 135c ods. 1 OZ a preto súd takýto návrh
žalovaného v celom rozsahu, ako účelový zamietol a podanej žalobe žalobcami v 1. a v 2. rade naopak
vyhovel.O trovách konania účastníkov, ako i štátu, súd rozhodol tak, že o nich rozhodne v zmysle § 151 ods.
3 O.S.P., t.j. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najmä preto, že ide o zložitý

prípad, z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, v ktorom došlo aj k zmene právneho
zastupovania u žalobcov v 1. a v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.