Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615200365
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4615200365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. V. W., nar.
XX. XX. XXXX, t.č. bytom Detský domov Kolíňany, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Topoľčanoch ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: Q. W., bytom C., W. K. XXX a otca: neuvedený,
za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, o nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. marca 2015 č.k. 9P/18/2015-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nariadil nad maloletou P. V. W., nar. XX. XX. XXXX
ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove K. s účinnosťou od 27. 10. 2014.
Zároveň zaviazal matku maloletej na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima
nezaopatreného neplnoletého dieťaťa s účinnosťou od 27. 10. 2014 na účet Detského domova K.. Za
preukázaný mal skutkový stav, v rámci ktorého zistil, že uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa
23. 01. 2015 sp.zn. 9P/289/2014 bolo začaté konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti, nakoľko na
základe predbežného opatrenia Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 10. 2014 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre zo dňa 01. 12. 2014 sp.zn. 6CoP/38/2014 bola maloletá P. V. W. zverená do
starostlivosti pracovníkov Detského domova K.. Matka nesúhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti
uvádzajúc, že je schopná o maloleté dieťa sa postarať, avšak okrem maloletej P. V. má vyživovaciu
povinnosť k ďalším maloletým deťom, ktoré sú umiestnené v Detskom domove K., a to V. W., nar. XX.
XX. XXXX, F. W., nar. XX. XX. XXXX, Z. W., nar. XX. XX. XXXX, H. A., nar. XX. XX. XXXX, E. A.,
nar. XX. XX. XXXX a C. W., nar. XX. XX. XXXX. Kolízny opatrovník v priebehu konania uviedol, že
matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná, obýva jednu miestnosť zariadenú nábytkom, jej druh H. A.

je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, v ich spolužití dochádza k častým sporom z dôvodu požívania
alkoholu a následnej agresivity. Dodal, že matka maloletého dieťaťa v nadmernom množstve požíva
alkohol a to denne. Mesto Topoľčany potvrdilo, že garsónový byt č. XX na ul. W. K. č. XXX/XXX je
evidovaný na H. A., ktorý má nájomnú zmluvu do 31. 03. 2015 a dlh na nájom vo výške 177,58 eura.
Matka maloletého dieťaťa nemá k predmetnému bytu žiadny vzťah a je evidovaná ako družka H. A.. Po
právnej stránke posúdil predmetnú vec podľa § 54 ods. 2, ods. 5, § 81 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) konštatujúc, že na základe

vykonaného dokazovania nariadil súd ústavnú starostlivosť nad maloletou P. V. W. majúc za to, že
ústavná starostlivosť bude na prospech maloletého dieťaťa, najmä zabezpečenia riadneho psychického
a fyzického vývoja a tiež s poukazom na skutočnosť, že v rodine nie je žiadna iná osoba, ktorá by bolaschopná a ochotná zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Matku zaviazal prispievať na jej výživu podľa § 62
Zákona o rodine.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním matka maloletého dieťaťa, nesúhlasila s výrokom o
nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou P. V. W., nakoľko sa chce o svoje dieťa riadne starať,
má zabezpečené všetky potrebné veci pre riadnu starostlivosť o dieťa a má vytvorené podmienky. Nie
je pravdou, že požíva alkoholické nápoje, pracuje na aktivačných prácach pre mesto, chce žiť sama s
dieťaťom, deti má veľmi rada a navštevuje ich 2-3x mesačne. Žiada zrušiť napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa a vrátiť vec na nové konanie.
Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že z obavy o starostlivosť matky o maloleté dieťa bola
maloletáP.V.umiestnenádostarostlivostiDetskéhodomovaK.,nakoľkomatkaužvminulostinezvládala
starostlivosť o svoje deti, požíva často a nadmerne alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých je agresívna
a to aj spolu so svojim druhom H. A., ktorý je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody. V súčasnej dobe nie je
istota, že maloleté dieťa bude vyrastať v sociálne podnetnom prostredí, odporúča napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie matky bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 156 ods. 3 OSP a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa

a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), dospel k záveru, že odvolanie matky
nie je dôvodné.

Predmetom konania v danej veci je starostlivosť súdu o maloletú P. V. W., nad ktorou súd nariadil ústavnú
starostlivosť.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova
maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k
náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych
dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej

starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia súd môžete výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak
jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného

výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Ústavnú starostlivosť môže súd nariadiť iba vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená
a tak vážne narušená, že aplikácia iných opatrení by sa minula účinkom a jediným východiskom na
zabezpečenie výchovy dieťaťa je nariadenie ústavnej starostlivosti. Vážnym ohrozením výchovy dieťaťa

je aj nevhodné prostredie, v ktorom dieťa u rodičov žije a to napr. v dôsledku nadmerného požívania
alkoholu rodičmi, či nevhodnými hygienickými podmienkami pre maloleté dieťa a ponechanie dieťaťa
v tomto prostredí by bolo na úkor jeho zdravého vývinu, resp. ak sa rodičia o maloleté dieťa nestarajú
a zároveň neexistuje osoba, ktorej by bolo možné zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosť.
Výnimočnosťprípaduspočívavtom,žejevzáujmemaloletéhodieťaťaazabezpečeniajehovýchovného

prostredia nevyhnutné, aby bola nariadená ústavná starostlivosť aj v prípade, ak jej nariadeniu iné
výchovné opatrenia nepredchádzali. Výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená aj v prípadoch,
keď ešte nie je narušená, ale je tu reálna možnosť jej narušenia, spočívajúca najmä v zlom rodinnom
prostredí, nedostatku mravnej a výchovnej spôsobilosti rodičov, požívania alkoholických nápojov rodičmi
či existencia iných závažných nedostatkov spôsobilých narušiť výchovu maloletého dieťaťa.

V predmetnom konaní súd prvého stupňa, riadiac sa platnou právnou úpravou dopadajúcou na
prejednávanú vec, z pohľadu vyššie uvedených záverov i postupoval, vykonaným dokazovaním v
potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých

častiach, využijúc postup podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie
jeho správnosti ako plne vyčerpávajúceho a presvedčivého.Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku len dodáva, že matka maloletej P. V. W., podľa
vyjadrenia kolízneho opatrovníka a aj s poukazom na umiestnenie ďalších päť detí, ktorých je matkou,
v Detskom domove v K., s vysokou pravdepodobnosťou nasvedčuje tomu, že matka vzhľadom na svoje

nevhodné správanie, požívanie alkoholických nápojov v nadmernom množstve, následnú agresivitu,
nevhodné bytové podmienky, nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, jeho
riadny psychický a fyzický vývin. Maloletá P. V. bola bezprostredne po narodení umiestnená do ústavnej
starostlivosti rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia a matka sa o ňu nestarala ani jeden
deň po narodení. Matka je nezamestnaná, pracuje iba na aktivačných prácach, príjem z pracovnej

činnosti prakticky nemá žiadny. Po vyhodnotení všetkých dôkazov v tomto konaní je rozhodnutie súdu
prvého stupňa o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou P. V. W. správne, nakoľko neexistuje
žiadna iná osoba z rodinného prostredia, ktorá by túto starostlivosť mohla zabezpečiť. Otec dieťaťa v
rodnom liste uvedený nie je.

Odvolací súd sa stotožnil i s určením výšky vyživovacej povinnosti matke maloletej P. V. vo výške 30%

zo sumy životného minima určeného na maloleté nezaopatrené dieťa a to so spätnou platnosťou od 27.
10. 2014, t.j. odo dňa, kedy maloletá bola umiestnená v detskom domove. Výška výživného je vzhľadom
na nezamestnanosť matky a prakticky žiadny príjem, jej nemajetnosť, v súlade s ustanovením § 62 ods.
3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Otec maloletého dieťaťa
v rodnom liste maloletej P. V. uvedený nie je, preto nebolo možné zaviazať k plateniu výživného aj otca
dieťaťa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (okrem jeho

zastavujúcej časti) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.