Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Triznová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200384
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615200384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsamosudkyňouJUDr.EvouTriznovouvprávnejvecižalobcu:QuantumCredita.s.,

so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., so
sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 248,95 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 19.01.2015 žalobu o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania

sumu 1000,- Eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20.05.2015 poučenie podľa § 120 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku (č.l. 18 spisu). Žalovaný prevzal dňa 20.05.2015 žalobu s prílohami a poučenie podľa
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 29.05.2015
boli účastníci konania upovedomení. Účastníci konania sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.
Súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej dňa 29.05.2015.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, návrhu na vydanie platobného rozkazu, faktúry č.
7200112926 na sumu 248,95 Eur, ktorá sa stala splatná dňa 25.01.2012, zmluvy o pripojení, oznámenia

o postúpení pohľadávky.

Žalobca uviedol, že Slovak Telekom a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava uzavrela so žalovaným
podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov,
dňa 03.02.2011 Zmluvu o pripojení Fix 12 a dňa 03.02.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom
ktorej bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón Nokia 7230, v lehote viazanosti 24mesiacov. Na základe zmluvy poskytol Slovak Telekom a.s. žalovanému plnenie riadne a včas. Žalovaný
si svoje povinnosti riadne neplnil, nezaplatil zmluvnú pokutu, ktorú vyfakturoval právny predchodca
žalobcu faktúrou č. 7200112926, ktorá sa stala splatná dňa 25.01.2012 na sumu 248,95

Eur. Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013.

Žalovaný v písomnom vyjadrení oznámil, že podpísal s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o
pripojení. Žiadal, aby mu súd povolil dlh voči žalobcovi zaplatiť v splátkach, pretože od 01.02.2010 do
04.04.2015bolpoberateľomdávokvhmotnejnúdzi.Vsúčasnostijejehozdravotnýstavvážnenarušený.
Bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 190,- Eur. Náklady na bývanie, zabezpečenie

liekov sú vysoké.

Zo zmluvy o pripojení Fix 12 zo dňa 03.02.2011, Dodatku k Zmluve o pripojení, bolo preukázané, že
právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení Fix 12, vrátane dodatku. Právny
predchodca žalobcu zapožičal žalovanému SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX.

V Dodatku k Zmluve o pripojení Program služieb Fix12 bola dohodnutá zmluvná pokuta 248,95 Eur.
Doba viazanosti bola dohodnutá 24 mesiacov. Z bodu 2 vyplýva, že žalovaný sa zaväzuje, že po dobu

viazanosti uvedenú v tabuľke číslo 1 v Dodatku k Zmluve nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a
že sa nedopustí takého konania, ani neumožní také konanie, na základe ktorého by právny predchodca
žalobcu mohol zrušiť Zmluvu o pripojení alebo ju vypovedať. Za porušenie povinností žalovaným, ktoré
boli dohodnuté v Zmluve o pripojení a v Dodatku k Zmluve o pripojení si žalobca uplatňuje zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 Eur.

Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie Nokia 7230 za kúpnu
cenu 1,- Eur, lehotou viazanosti 24 mesiacov.

Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písmeno
c), v bode 2 tohto dodatku alebo článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2
písmeno a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty

zo strany podniku je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku“
vo výške 248,95 Eur.

Právny predchodca žalobcu si vyfakturoval zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 Eur faktúrou č.
7200112926, ktorá sa stala splatná dňa 25.01.2012.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadzičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej

a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bol prevod pohľadávky na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych

predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších právnych predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa §544ods.2 Občianskehozákonníkazmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o
zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.

Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo

iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka účinný v čase uzavretia zmluvy o pripojení
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,

ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,

ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí
23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní
žalobcarovnakúzmluvnúpokutu,akovprípadeomeškaniasaspotrebiteľaužhneďnaúvoddvojročného

zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa
Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje

kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú
treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu
a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri
odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane
ukracuje spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo

predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z

ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Vsporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že

spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
Zmluvu o pripojení Program služieb: Fix12 zo dňa 03.02.2011. V Zmluve o pripojení bola dohodnutá

zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, pričom žalobca predložil faktúru č. 7200112926, ktorá je splatná
dňa 25.01.2012. Súd sa postavil na to stanovisko, že dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou,ktorájeabsolútneneplatná.Pokiaľsúdpovažujedohodnutúzmluvnúpodmienku
za neplatnú v bode 3 veta prvá v znení: V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1
písmeno c), v bode 2 tohto dodatku alebo článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5
bod 5.2 písmeno a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu

SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto
dodatku“ vo výške 248,95 Eur. Dotknuté ustanovenie v zmluve o pripojení je absolútne neplatné od
počiatku.Nanekalosťzmluvnejpodmienkysúdprihliadalzúradnejpovinnosti. Žalovaný,pretožezmluva
je typickou formulárovou zmluvou, nemohol žiadny spôsobom ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a výška
zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta nezohľadňovala kedy došlo

k porušeniu zmluvnej povinnosti či na začiatku zmluvného vzťahu alebo na konci zmluvného vzťahu,
pričom výška zmluvnej pokuty zostala nemenná počas celej doby viazanosti v prípade porušenia zmluvy,
teda aj v prípade ak by účastník zmluvy si splnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované právnym
predchodcom žalobcu, riadne plnil ich úradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti ( a
to i v prípade nezaplatenia poslednej úhrady), mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške.

Neprimeranosť sankcie sa v danom prípade tak ako i v ostatných zmluvách, ktoré uzatváral právny
predchodca žalobcu so spotrebiteľmi prejavila osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Záverom súd poznamenáva, že žalovaný bol ochotný zaplatiť zmluvnú pokutu, avšak žiadal, aby mu súd
povolil dlh voči žalobcovi zaplatiť v splátkach. Súd avšak musel podrobiť súdnej kontrole spotrebiteľskú

zmluvu včítane jej dodatku, v súlade s právnymi predpismi a smernicami Európskej únie, na ktoré
poukazuje vyššie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol
v konaní úspešný, avšak trovy konania si voči žalobcovi neuplatňoval, takže súd rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.