Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715200198.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: EKA-BIER s.r.o.,

sídlo:Zvolenskácesta157,BanskáBystrica97405,IČO:36044687,právnezastúpený:ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová, s.r.o., sídlo: Skuteckého 26, Banská Bystrica 974 01, IČO: 47 236
817, proti žalovanému: LIGGENSIS, s.r.o., sídlo: Námestie SNP 17, Banská Bystrica 974 01, IČO: 45
231 061, právne zastúpený JUDr. Denisou Precákovou, advokátkou so sídlom Nám. SNP 17, 974 01
Banská Bystrica, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanémutrovykonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavovýške322,23
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcažaloboudoručenousúdužiadal,abysúdzrušilrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovského
súdu pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin, zriadeným spoločnosťou IUDEX s.r.o., Pavla
Mudroňa 43, 036 01 Martin, IČO: 36 588 971 zo dňa 5.11.2014, sp. zn.: i3072.6770. Súčasne žiadal
zaviazať žalovaného náhradou trov konania.

V žalobe uviedol, že žalobca ako žalovaný bol zaviazaný rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym
rozhodcovským súdom pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin dňa 5.11.2014 pod sp. zn.
i3072.6770 zaplatiť žalovanému, ktorý bol pred rozhodcovským súdom v postavení žalobcu, sumu
4.319,79 Eur s prísl., zmluvnú pokutu a trovy konania. .

Rozhodcovský súd žalobu zo dňa 5.9.2014, podanú dňa 10.9.2014 prejednal a rozhodol o nej napriek

tomu, že žalobca nikdy neuzatvoril žiadnu rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku, ktorá by
založila právomoc rozhodcovského súdu konať o ústne uzatvorenej komisionárskej zmluve v mesiaci
júl 2014 a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní žalobca namietal. Aj
keď žalobca od začiatku rozhodcovského konania v zmysle § 21 Zákona č. 244/2002 Z.z. namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy pri ústne
uzatvorenej komisionárskej zmluve dňa 15.7.2014, rozhodcovský súd námietku žalobcu zamietol z
dôvodu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v rámci rámcovej kúpnej zmluvy, pričom komisionársku

zmluvu subsumoval celkom nesprávne pod rámcovú kúpnu zmluvu podpísanú žalobcom dňa 3.9.2014,
antedatovanú žalovaným na 15.7.2014 bez spätného doručenia žalobcovi. Ak teda bola uzatvorená
nejaká rozhodcovská doložka, potom sa tak stalo až dňa 16.9.2014, kedy sa kúpna zmluva doručila
podpísaná späť žalobcovi. Žalobcovi ako kupujúcemu nikdy nebol odovzdaný originál rámcovej kúpnej
zmluvy s podpisom žalovaného ako predávajúceho ani osobne ani poštou. Žalobca sa so štatutárnymzástupcom žalovaného, JUDr. Petrom Tonhauserom nikdy nestretol a osobne zmluvu neuzatvorili.
Rámcová kúpna zmluva bola uzatvorená na diaľku, strany neboli pri jej uzatvorení prítomné súčasne.
Vznik zmluvy na základe dosiahnutej zhody o jej obsahu materiálne nastane vo chvíli, keď

sa táto zhoda dosiahne tým, že návrh jedného účastníka na uzatvorenie zmluvy druhý účastník príjme,
čo sa v prípade, ak účastníci nekonajú priamo, počíta od chvíle, ktorej prejav o prijatí návrhu dôjde
k navrhovateľovi. Žalobcovi nikdy nebola rámcová kúpna zmluva zo strany žalovaného s podpisom
žalovaného v originálom znení doručená. Stalo sa tak až dňa 16.9.2014, kedy mu bola doručená jej
fotokópia ako príloha žaloby podanej na rozhodcovský súd. Teda žalobca až dňa 16.9.2014

preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že žalovaný zmluvu podpísal a že je zmluva uzatvorená.
Žalobca však zostal nemilo prekvapený nielen dátumom uvedeným na zmluve 15.7.2014, keď on sám
zmluvu podpisoval dňa 3.9.2014, ale aj samotnou podanou žalobou. Pri podpise žalobcu sa namiesto
dátumupodpisudňa3.9.2014aobchodnéhomenažalobcunavyšenachádzaiba„xxxxxxx“.Skutočnosť,
že žalobca zmluvu podpisoval až v septembri 2014, vie preukázať aj výpoveďou svojho zamestnanca,
ktorý bol prítomný pri jej podpise. Žalobca tvrdí, že žalovaný rámcovú kúpnu zmluvu antedatoval ku

dňu 15.7.2014, hoci vtedy uzatvorená nebola a z toho dôvodu ju žalobcovi ani poštou neodoslal, ako
to bolo pôvodne dohodnuté (dátum odoslania by to nepochybne preukázal). Namiesto toho už dva
dni po jej skutočnom uzatvorení spísal žalobu, do ktorej zahrnul predtým uzatvorenú komisionársku
zmluvu. Takéto konanie žalovaného rozhodne nie je konaním v súlade s poctivým obchodným stykom
a porušuje aj iné právne predpisy. Aj s poukazom na skutočnosť, že žaloba na rozhodcovský súd

bola spísaná až dňa 5.9.2014, teda dva dni po podpise rámcovej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu,
aj z časového hľadiska je zrejmé, že k žiadnej objednávke titulom rámcovej kúpnej zo strany žalobcu
nemohlo dôjsť a nedošlo, že obojstranná zhoda vôle ešte neexistovala a že rozhodcovský súd nemal
oprávnenie konať vo veciach predchádzajúceho obchodného vzťahu účastníkov konania. Žalovaný
teda vo vzťahu k uzatvoreniu rámcovej kúpnej zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku neuniesol

v rozhodcovskom konaní dôkazné bremeno, najmä pokiaľ ide o: 1/ deň uzatvorenia zmluvy a deň
uzatvorenia rozhodcovskej doložky odoslaním jedného originálu druhej zmluvnej strane; 2/ objednanie
tovaru v zmysle bodu 5 bod 5.1. rámcovej kúpnej zmluvy; 3/ potvrdenie objednávky v zmysle bodu 5.
bod 5.3 rámcovej kúpnej zmluvy; 4/ odovzdanie a prevzatie dodaného tovaru obojstranne podpísaným
preberacímprotokolomalebopotvrdenímprevzatianadodacomliste vzmyslebodu6.bod6.7.rámcovej

kúpnej zmluvy; 5/ doručenie akejkoľvek faktúry (ďalej len „fa“) v zmysle bodu 10. bod 10.2.rámcovej
kúpnej zmluvy. Rozhodcovský súd na tieto skutočnosti nijako neprihliadol a napriek námietke nedostatku
jeho právomoci konať vo veci konal a rozhodol. Jeho rozhodnutie je jednostranné, účelové a bez
preukázania skutkového stavu vo veci akýmkoľvek dôkazom zo strany žalovaného, keď prihliadol iba
na jeho holé tvrdenia. Bez preukázania doručenia akejkoľvek fa dokonca rozhodol aj o úrokoch z

omeškania a zmluvnej pokute, jeho rozhodnutie nemá oporu vo vykonaných dôkazoch ani v hmotnom
práve.

Žalobcatvrdí,žesožalovanýmuzatvorilibakomisionárskuzmluvuústnouformou, nazákladektorej
muboldodanýtovarzhodujúcisastovaromuvedenýmnadodacomliste č.4072014spolusfotokópiou
tohto dodacieho listu. Originál dodacieho listu ani žiadna fa č. 4072014 zo dňa 15.7.2014 žalobcovi

doručené neboli a žalovaný tieto skutočnosti ani nepreukázal. Medzi zmluvnými stranami v rámci tohto
obchodného vzťahu nikdy neexistovala dohoda o zmluvnej pokute ani rozhodcovská zmluva. Kúpna
zmluva uzatvorená v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) má úplne iný právny
režim ako komisionárska zmluva uzatvorená v zmysle § 577 a nasl. OBZ v platnom znení, ktorá bola
uzatvorená. Neexistovala žiada dohoda o dobe, počas ktorej má žalobca komisionársky tovar dodaný

v zmysle dodacieho listu č. 4072014 zo dňa 15.7.2014 predať tretím osobám a už vôbec nie lehota
splatnosti uvedená na fa, ktorú si žalovaný vyhotovil, ale žalobcovi nedoručil. O dátume 15.8.2014, ktorý
žalovaný jednostranne uviedol na fa č. 4072014, žalobca nadobudol vedomosť až doručením žaloby
na rozhodcovský súd. V tejto súvislosti poukázal na § 583 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorého k hnuteľným
veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo dokiaľ ho nenadobudne tretia

osoba. Teda aj tovar, ktorý je uvedený na DL č. 4072014, ktorý žalobca ako jediný na sklad prijal, spolu
v hodnote 1.269,86 Eur a z ktorého tretím osobám časť predal, je stále vo vlastníctve žalovaného. Ani v
zmysle komisionárskej zmluvy nie je daný žiadny právny titul, prečo by žalobca mal uhradiť žalovanému
celú hodnotu tovaru, ktorého vlastníkom je stále žalovaný. Z predmetného tovaru žalobca predal časť v
hodnote 723,84 Eur, uvedenú sumu žalovanému dňa 27.8.2014 poukázal na jeho účet s uvedením VS

4072014, to je číslo DL, ktorým bol tovar prijatý na sklad žalobcu.Rámcová kúpna zmluva bola zo strany žalobcu podpísaná až dňa 3.9.2014, doručená mu s podpisom
druhej zmluvnej strany nebola a aj z tohto dôvodu k jej praktickému naplneniu nikdy nedošlo. Žalobca
na jej základe neobjednal dodanie žiadneho tovaru.

Žalovaný rámcovú kúpnu zmluvu antedatoval na deň 15.7.2014, o čom svedčí aj to, že zmluvné strany
nekonali v zmysle jej ustanovení. Neexistuje žiadna objednávka, žiadne potvrdenie objednávky, žiadny
žalobcom podpísaný DL o dodaní tovaru, nie je preukázané žiadne doručenie faktúry. Žalobca poukázal
na ust. § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), uviedol, že z hľadiska právnej istoty subjektov má
značný výzvam určenie okamihu, v ktorom nastávajú následky daného prejavu vôle, teda kedy právny

úkon vzniká. Následky sa logickým výkladom môžu viazať až na právny úkon, ktorý už vznikol a ktorý
existuje. V tomto prípade by malo ísť o dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom strán, teda
tento mohol najskôr vzniknúť dňa 16.9.2014. Účinky právneho úkonu nastupujú až ex tunc a taktiež
mohli vzniknúť až v tento deň a v žiadnom prípade nie dňa 15.7.2014, kedy takýto úkon podpísala iba
jedna zmluvná strana a už vôbec nie ku dňu 11.7.2014, kedy úkon neexistoval a kedy nepochybne išlo
o non negotium, tj. neexistentný právny úkon.

Právny úkon môže svojimi účinkami pôsobiť zásadne len do budúcnosti, v žiadnom prípade nie
retroaktívne do minulosti. Toto je v hrubom rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a poctivým obchodným
stykom (§ 265 OBZ), teda absolútne neplatné.

Keďže existencia právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci je viazaná výlučne na vôli
zmluvných strán, na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy či doložky, rozhodcovská zmluva musí exitovať

bez akýchkoľvek pochybností a námietok, nie byť spochybnená takou závažnou skutočnosťou, ako je
tvrdenie jednej strany o antedatovaní dňa jej uzatvorenia. Bez zhody vôle účastníkov niet zmluvy.
Rozhodcovský súd celkom nesprávne posúdil nielen svoju právomoc vo veci konať, ale aj skutkový
a právny základ sporu. Napriek tomu, že v konaní boli sporné podstatné skutkové okolnosti, najmä
samotné uzatvorenie rámcovej kúpnej zmluvy, nenariadil vo veci ústne pojednávanie, hoci to žalobca

navrhol a mal záujem aj na vypočutí svedkov. Zdôraznil, že legitimita právomoci rozhodcovského súdu
rozhodovať spor medzi stranami je striktne viazaná práve na prejav vôle týchto strán a ich zhodu vo
voľbe konkrétneho rozhodcovského súdu bez akýchkoľvek pochybností. Rozhodnutie rozhodcovského
súdu pokladá za nezákonné z dôvodu nedostatku jeho právomoci konať a rozhodnúť vo veci samej.

Poukázal, že zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX nemá v predmete činnosti „zriadenie

a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní“, čo považuje za závažný nedostatok legitimity tohto rozhodcovského súdu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žalovaný sa nikdy nedomáhal plnenia z ústne
uzatvorenej komisionárskej zmluvy, ale len z rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 15.7.2014, ktorá
obsahovala aj písomnú rozhodcovskú doložku, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vo veci

konaťarozhodnúť.Poukázalnaust.§4ods.1a2Zákona č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,
podľa ktorého môže rozhodcovská zmluva mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Písomná forma, ktorú musí mať, je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Žalobca
nešpecifikuje zákonné dôvody, pre ktoré by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený, poukazuje len

dosť obšírne na § 40 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Námietky žalobcu považuje
za účelové a neopodstatnené. Žalobkyňa sa domáha výlučne iného meritórneho posúdenia veci, čo
nemôže byť účelom konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že rozhodcovský súd dal
obom stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a navrhovať či predkladať dôkazy.
Žalobca svoje tvrdenia ničím nepodložil ani nepreukázal. Rozhodcovský súd sa vysporiadal aj s

vznesenou námietkou jeho právomoci a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú. Zdôvodnil aj skutočnosť,
prečo je veci oprávnený konať. Rozhodcovský súd postupoval v súlade s § 21 Zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého má oprávnenie rozhodnúť o svojej právomoci vrátane
námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Žalobca nespochybnil, že
uzatvoril rozhodcovskú doložku v Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 15.7.2014, sám potvrdil, že uvedenú

rámcovú kúpnu zmluvu podpísal, uviedol však, že až dňa 3.9.2014 a žalovaný mal zmluvu antedatovať,
podľa žalobcu mala byť uzatvorená až dňa 16.9.2014, kedy sa doručila späť žalobcovi. S týmito
tvrdeniami žalovaný nesúhlasí, uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzatvorená ústna
komisionárska zmluva. Žalovaný mal záujem so žalobcom uzavrieť výlučne rámcovú kúpnu zmluvu,o čom svedčí skutočnosť, že túto písomne vyhotovil a bola obidvoma zmluvnými stranami vzájomne
podpísaná. K podpisu zo strany žalovanej nedošlo 3.9.2014, ako to tvrdí žalobca, nakoľko v prípade
podpisu žalovanej absentuje dátum jej podpisu (správne zrejme malo byť žalobca). Rámcová kúpna

zmluva zo dňa 15.7.2014 je podpísaná žalobkyňou, pri podpise sa nachádza aj odtlačok jej pečiatky,
čím žalobkyňa vyjadrila slobodnú vôľu byť zmluvou viazaná a odkúpiť od žalovaného dodaný tovar. Pri
podpise žalobkyne je na zmluve uvedené V xxxxx a dňa xxxxxxx, z čoho vyplýva, že tieto údaje pri
podpise žalobkyňa nedoplnila napriek tomu, že zmluva jej bola pred podpisom poskytnutá k prečítaniu a
k nahliadnutiu. Písmenami „x“ nebol prekrytý žiaden dátum ani miesto podpisu, nakoľko samotné údaje

týkajúce sa presného dátumu podpísania rámcovej zmluvy boli doplnené písaným písmom - rukou.
Žalobkyňa tieto údaje na zmluve nevyplnila, čo však nespôsobuje neplatnosť zmluvy a nemôže byť na
ťarchu žalovaného.

Podpisom na rámcovej kúpnej zmluve žalobkyňa vyslovila vôľu byť touto zmluvou viazaná, k jej podpisu
došlo v deň odovzdania tovaru špecifikovaného na dodacích listoch č. DL 1072014 a č. DL 4072014,
spolu s tovarom boli žalobkyni doručené aj fa za dodaný tovar č. 2072014 a č. 4072014, obe vystavené

dňa 15.7.2014, v deň, kedy bol tovar žalovanej fyzicky odovzdaný. Poukázal na ust. § 266 OBZ, že
prejav vôle sa má vždy vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, v tomto prípade žalobkyne, ak tento
úmysel bol druhej zmluvnej strane známy, teda osobe, ktorej bol prejav vôle určený a musí sa vziať do
úvahy význam prejavu vôle konajúcej osoby, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,
ktorej bol prejav vôle určený, okolnosti súvisiace s prejavom vôle ako aj na následne správanie strán,

ktoré zmluvu uzavreli. Prejav vôle pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať
na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Uviedol, že k čiastočnej úhrade zo strany žalobcu došlo dňa 27.8.2014, VS 4072014 je zhodný s
označením dodacieho listu (ktorý nemal byť žalobcovi podľa jeho tvrdení ani dodaný) a na č. účtu, ktoré
je uvedené práve na uvedenom DL. K ďalšej čiastočnej úhrade došlo 8.12.2014 vo výške 800,- Eur

po vydaní napadnutého rozhodcovského rozsudku. Uvedená suma predstavovala doposiaľ neuhradený
záväzok z fa č. 4072014. Rozporuplné tvrdenia a následné konanie žalobkyne je tak nepochopiteľné a
nie je možné ho vykladať tak, že žalobkyňa uzavrela ústnu komisionársku zmluvu a následne došlo z
jej strany k podpisu rámcovej kúpnej zmluvy dňa 3.9.2014. Uvedené považuje za absolútne nelogické a
neštandardné, pričom k žiadnej inej obchodnej spolupráci po tom, čo žalobkyňa za tovar riadne a včas

nezaplatila, už medzi zmluvnými stranami nedošlo.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu (ďalej
len „PZ“) žalobcu, žalovaného, PZ žalovaného, listinnými dôkazmi doloženými do spisu, listinnými
dôkazmi pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri IUDEX, Pavla Mudroňa 43,
036 01 Martin a zistil:

Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri IUDEX, sp. zn. i3072.6770 súd zistil,
že do funkcie rozhodcu bol ustanovený a funkciu rozhodcu prijal JUDr. Tomáš Tomaníček, trvale bytom
J.Kovalíka 24, 010 01 Žilin.

Stály rozhodcovský súd pri IUDEX rozhodol dňa 5.11.2014 vo veci žalobcu (v rozhodcovskom
konaní) LIGGENSIS, s.r.o. IČO: 45 231 061 proti žalovanému (v rozhodcovskom konaní) EKA-

BIER s.r.o., IČO: 36 044 687 o zaplatenie 4.319,79 Eur s prísl. a zmluvnou pokutou tak, že žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.319,79 Eur s úrokom z omeškania tam špecifikovaným a trovy
rozhodcovského konania. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Námietku nedostatku právomoci
pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy zamietol. Návrh na nariadenie ústneho pojednávania zamietol.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2014, vykonateľnosť dňa 19.11.2014. Doplňujúcim

rozhodcovským rozsudkom zo dňa 27.11.2014 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 507,15 Eur v lehote do troch dní od
právoplatnosti doplňujúceho rozhodcovského rozsudku, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
8.12.2014, vykonateľnosť dňa 12.12.2014.

V odôvodnení uviedol, že žalobca (v rozhodcovskom konaní LIGGENSIS, s.r.o.) nárok na zaplatenie

sumy 4.319,79 Eur s prísl., zmluvnej pokuty u a náhrady trov rozhodcovského konania odôvodnil z titulu
uzatvorenej Rámcovej kúpnej zmluvy dňa 15.7.2014, ktorú uzatvoril ako predávajúci so žalovaným ako
kupujúcim.Vzhľadom na to, že žalovaný namietol nedostatok právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu, ako
predbežnú otázku skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy a či sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na
nároky uplatnené v tomto konaní. Mal za preukázané, že k podpisu rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v čl. 12 Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 15.7.2014 došlo oboma stranami dňa 15.7.2014. Nestotožnil
sa s tvrdením žalovaného (v rozhodcovskom konaní), že z jeho strany malo dôjsť k podpisu
rámcovej kúpnej zmluvy až dňa 3.9.2014. Z rámcovej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaný na túto zmluvu
pripojil svoj podpis, ktorého pravosť nerozporoval. Ak by k tejto zmluve pristupoval v iný deň, než je
v zmluve uvedený nad podpisom žalobcu (v rozhodcovskom konaní), mohol k svojmu podpisu uviesť

iný dátum a iné miesto podpisu zmluvy, čo však neučinil. Obsah samotnej rozhodcovskej doložky, resp.
rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporný nebol. Na základe uvedeného rozhodcovský
súd mal za to, že sporové strany dňa 15.7.2014 platne uzavreli rozhodcovskú zmluvu, na základe
ktorej všetky majetkové spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe
tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy,
predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému

súdu pri IUDEX, zriadenom pri právnickej osobe IUDEX s.r.o. Rozhodcovský súd ďalej skúmal,
či rozhodcovská zmluva uzavretá medzi sporovými stranami sa vzťahuje aj na nároky uplatnené v tomto
konaní. Žalobca (v rozhodcovskom konaní) svoje nároky opieral o DL č. 4072014 vystavený 15.7.2014
a sním súvisiacu fa č. 4072014 vystavenú dňa 15.7.2014, splatnú 15.8.2014, s dátumom uskutočnenia
zdaniteľnéhoplneniadňa15.7.2014atiežoDL č.1072014vystavený11.7.2014asnímsúvisiacufa

č.2072014,vystavenúdňa15.7.2014,splatnú15.8.2014,sdátumomuskutočneniazdaniteľnéhoplnenia
15.7.2014. Rozhodcovský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného (v rozhodcovskom konaní),
že tovar dodaný na základe opísaných DL malo byť plnenie súvisiace s komisionárskou zmluvou,
nakoľko nepredložil doklad nasvedčujúci tomu, že medzi sporovými stranami popri písomnej Rámcovej
kúpnej zmluve súbežne došlo k ústnemu uzavretiu komisionárskej zmluvy. Konštatoval, že dodanie

tovaru na základe DL, vystavenie fa na úhradu kúpnej ceny a jej čiastočné uhradenie nenesie žiaden
zo znakov komisionárskej zmluvy. Predložené doklady a vyjadrenia sporových strán svedčia o
tom, že dodaním tovaru medzi sporovými stranami vznikla kúpna zmluva, mal preukázané, že práva a
povinnosti pri dodaní tovaru na základe dodacieho listu č. DL 4072014 sa spravujú Rámcovou kúpnou
zmluvou zo dňa 15.7.2014 a na vzniknuté nároky sa vzťahuje rozhodcovská doložka v čl. 12

Rámcovej kúpnej zmluvy, čím je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX. Zaoberal
sa otázkou svojej právomoci pri nároku uplatnenom podľa DL 1072014 a fa č. 2072014 s dátumom
vystavenia 11.7.2014 a dátumom uskutočneného zdaniteľného plnenia podľa fa 15.7.2014 a prijal záver,
že k dodaniu tovaru podľa fa č. 2072014 došlo dňa 15.7.2014, tj. v deň uzavretia Rámcovej kúpnej
zmluvy. Je zrejmé, že práva a povinnosti sporových strán pri čiastkovej kúpnej zmluve na dodanie tovaru

podľaDLč.1072014saspravujúajustanoveniamiRámcovejkúpnejzmluvy.Naprípadnénárokysateda
vzťahuje rozhodcovská doložka v čl. 12 Rámcovej kúpnej zmluvy, čím je aj v prípade tohto čiastkového
nároku daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX.

Účastnícikonania(vkonajúcejveci18Cb/4/2015)žalobcaEKA-BIERs.r.o.IČO:36044687akokupujúci
a žalovaný LIGGENSIS, s.r.o., IČO: 45 231 061 ako predávajúci podpísali Rámcovú kúpnu zmluvu, ktorá

je ako listinný dôkaz pripojená aj v spise Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri IUDEX a totožná
aj v konajúcej veci (č.l. 14/rub). Dátum podpísania zmluvy je 15.7.2014 - v konaní namietaný žalobcom.

Podľa čl. 2.2, táto zmluva je rámcovou zmluvou, ktorá upravuje obchodné, dodacie, fakturačné, platobné
a iné podmienky pri kúpe a predaji tovaru medzi zmluvnými stranami. Jednotlivé dodávky tovaru budú
realizované na základe záväznej objednávky kupujúceho.

Podľa čl. 2.3, zmluvné strany sa dohodli na tomto znení tejto rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej podľa
§ 409 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. OBZ.

Podľa bodu 3.1., predmetom tejto zmluvy je záväzok: 3.1.1. predávajúceho dodať kupujúcemu tovaru
a previesť na neho vlastnícke právo k nemu a to spôsobom a za podmienok upravených v
tejto zmluve a 3.1.2. záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu, a to spôsobom a v lehote

uvedenej v tejto zmluve.

Podľa čl. 4/4.1, špecifikácia dodávaného tovaru tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy a prílohu č. 2 tvorí cenník
tovaru.Podľa čl. 5. (bod 5.1 až 5.6) sú upravené podmienky spolupráce, spôsobu objednania a dodania tovaru
v aktuálne platnej a účinnej prílohy č. 1.

V čl. 12 je dohodnutá rozhodcovská doložka: zmluvné strany tejto zmluvy sa v zmysle ust. § 3 Zákona

č. 244/2002 Z.z. dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov
vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom
Stálemu rozhodcovskému súdu pri IUDEX, zriadenom pri právnickej osobe IUDEX s.r.o. so
sídlom Pavla Mudroňa 43, 036 01 Martin, a to za podmienok a podľa pravidiel vymedzených Štatútom

StálehorozhodcovskéhosúdupriIUDEXajehorokovacímporiadkom.Zmluvné(zrejmemalobyťstrany)
sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní zaväzujú poriadiť s tým, že takéto rozhodnutie bude
pre zmluvné strany konečné a záväzné.

Zmluva je podpísaná za žalobcu aj za žalovaného. Nad podpisom žalovaného je pri „v Banskej
Bystrici, dňa“ rukou dopísaný dátum 15.7.2014, za žalobcu nie je uvedené miesto ani dátum podpísania,
iba „V xxxxxxx“.

Na DL č. 1072014 (č.l. 17/rub) je uvedený tovar Fructal-Fruc, dátum vystavenia dokladu 11.7.2014,
jeho cena vyúčtovaná vo fa č. 2072014 (č.l. 20), vystavená 15.7.2014, splatná 15.8.2014, dátum
uskutočneného zdaniteľného plnenia 15.7.2014.

Na DL č. 4072014 (č.l. 18/rub), vystaveného 15.7.2014 je uvedený tovar Santovka, cena vyúčtovaná
vo fa č. 4072014 (č.l. 19), vystavená 15.7.2014, splatná 15.8.2014, dátum uskutočneného zdaniteľného

plnenia 15.7.2014.

Žalobca návrhom zo dňa 15.12.2014 (č.l. 36) žiadal, aby súd rozhodol, že odkladá vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku a doplňujúceho rozhodcovského rozsudku, vydaných Stálym rozhodcovským
súdom pri IUDEX. O návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti súd rozhodol uznesením č.k.
18Cb/4/2015-61 zo dňa 10.3.2015 tak, že tento návrh zamietol.

Na pojednávaní dňa 30.4.2015 PZ žalobcu uviedla, že žalobca podpísal Rámcovú kúpnu zmluvu (ďalej
len „RKZ“), kde je obsiahnutá aj rozhodcovská doložka, až dňa 3.9.2014. Žalovaný zaslal žalobkyni
mailom návrh RKZ, žalobkyňa si tento návrh vytlačila, podpísala a odoslala ho žalovanému. Dodnes
nemá originál zmluvy s podpisom žalovaného a nevie, či došlo k akceptácií jej návrhu, ktorý poslala
žalovanému. Podpísanú zmluvu dostala až v rámci rozhodcovského konania, keď jej bola doručená

žaloba, 16.9.2014. Namietla porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko
rozhodcovský súd neakceptoval, keď žalobkyňa tvrdila, že jej nebol dodaný tovar podľa druhej dodávky,
prvú dodávku žalobkyňa akceptovala a tento nárok je už zaplatený.

Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu zásady rovnosti medzi účastníkmi rozhodcovského konania PZ
žalobcu uviedla, že pri doručovaní v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti, žalobkyni

boli doručované riadne všetky listiny doručované súdu od protistrany, bol daný rovnaký priestor,
v rovnakej lehote na vyjadrenie, avšak neboli akceptované jej stanoviská týkajúce sa argumentácie k
uplatnenému nároku.

Trvala na tom, že rozhodcovská doložka je neplatná, nevzťahovala sa na predmet veci, ktorá bola
prejednávaná pred rozhodcovským súdom, pretože žalobkyňa podpísala rozhodcovskú doložku a teda

RKZ až 3.9.2014, o čom navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí boli osobne prítomní pri
podpise tejto RKZ a môžu vypovedať, že žalobkyňa ako prvá podpisovala RKZ. Žalovaný antedatoval
deň podpísania 15.7.2014, nakoľko dňa 3.9.2014, keď žalobkyňa podpisovala zmluvu, tam podpis
žalovaného nebol. Dátum k svojmu podpisu žalobkyňa nedoplnila s tým, že ho tam dopíše žalovaný,
keď sám podpíše RKZ.

Žalobkyňa na tomto pojednávaní vypovedala, že niekedy v júli na základe ústnej dohody so štatutárnym
zástupcom alebo manažérom firmy (nevedela presne, v akej bol pozícií u žalovaného), sa dohodla, že
jej dodá tovar a obchodný zástupca žalovaného pomôže tento tovar dostať do povedomia zákazníkov,
aby sa mohol predávať. Spolupráca sa rozbehla cca 2 týždne sľubne, po dvoch týždňoch obchodného
zástupcu prepustili a nového zástupcu prijali niekedy v novembri - októbri 2014, tomuto zakázali, aby

ku žalobcovi chodil. Na začiatku obchodnej spolupráce podľa ústnej zmluvy súhlasila, že môžu dodaťtovar v malom množstve na komis, koľko sa predá, žalovaný však doniesol veľké paletové množstvo, s
čím nesúhlasila a namietala, aby si ho prišli vziať, čo sa nestalo. Tovar má stále na sklade a zaberá jej
paletové miesta. Na otázku, či ústna dohoda medzi účastníkmi sa premietla aj do písomnej zmluvy, ktorú

podpísali ako RKZ, uviedla, že áno. Ďalšia spolupráca už neprebieha na základe písomnej RKZ.
K okolnostiam podpísania RKZ vypovedala, že došlo k podpísaniu zmluvy ako o tom vypovedala jej PZ,
žalobkyni poslal p. Q. mailom túto zmluvu, ktorú vytlačila a podpísala. Od žalobkyne zmluvu odniesol
riaditeľ žalovaného. Žalobkyňa vypovedala, že návrh zmluvy, ktorý jej zaslal žalovaný, neupravovala.

PZ žalovaného na pojednávaní dňa 30.4.2015 vypovedala, že dňa 15.7.2014 bola uzatvorená RKZ

medzi účastníkmi konania, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka. Poukázala na ust. § 37 OZ vo
vzťahu k náležitostiam, že každý právny úkon má svoje pravidelné aj náhodné zložky. K námietke o
absencii dátumu podpisu žalobcu uviedla, že ide o zložku právneho úkonu, ktorá nie je nevyhnutným
predpokladom pre jeho platnosť. Absencia dátumu podpisu zmluvy nemôže spôsobiť neplatnosť RKZ
a nemôže byť na ťarchu žalovaného, že žalobkyňa pri mieste, kde mal byť dátum podpisu a ktoré
žalovaný vykrížikoval, nedoplnila sama dátum podpisu zmluvy. Ide o obchodno-právny vzťah, OBZ dáva

stranám zmluvnú voľnosť, z ktorej skutočnosti vyplýva určité riziko, čo si v rámci tejto zmluvnej voľnosti
zmluvné strany dohodnú. Trvala na tom, že zmluva bola uzatvorená dňa 15.7.2014. Poukázala na list
z 22.9.2014, kde žalobkyňa označuje zmluvné strany ako predávajúceho a kupujúceho, čo odporuje jej
tvrdeniu o uzatvorení komisionárskej zmluvy v júli 2014. Poukázala na obsah RKZ, ktorá neobsahuje
záväzok v zmysle tvrdenia žalobkyne, že žalovaný sa mal zaviazať vyvíjať činnosť, aby spropagoval

tovar, ktorý podľa RKZ žalobkyni dodal, nakoľko nie je ani zmyslom kúpnej zmluvy, aby takúto činnosť
ako predávajúci vyvíjal a tiež na to, že zo strany žalovaného nikdy nebola vyplatená žalobkyni odplata,
vychádzajúc z ust. § 577 OBZ o komisionárskej zmluve, keď sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo
vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť
mu odplatu. Žalovaný nikdy nezaplatil žalobkyni odplatu za sprostredkovanie, ktoré

by malo nastať podľa komisionárskej zmluvy.

K tvrdenému porušeniu zásady rovnosti uviedla, že rozhodcovský súd dal rovnaký priestor na vyjadrenie
obom účastníkom konania. Pokiaľ nedošlo k nariadeniu ústneho pojednávania, rozhodcovský súd
postupoval v zmysle zásady hospodárnosti konania.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská

zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

Podľa § 3 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych zástupcov strán, ak to zmluvné
strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 12 ods. 1 ZoRK, právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a
udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály
rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 12 ods. 2 ZoRK, zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací

poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.Podľa § 12 ods. 3 ZoRK, zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku
zverejniť a/ zriadenie stáleho rozhodcovského súdu; b/ zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského
súdu; c/ zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu; d/ štatút

a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny; e/ zoznam rozhodcov,
ktoré pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde a jeho zmeny.

Podľa § 12 ods. 4 ZoRK, údaje podľa ods. 3 je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný
zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho
rozhodcovského súdu alebo odkedy k zmenám údajov podľa ods. 3 písm. d/ a e/ došlo.

Podľa § 12 ods. 5 ZoRK, stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa ods. 3 písm. a/, d/
ae/vustanovenejlehotenesplní,nemôžeuskutočňovaťrozhodcovskékonaniaavydávaťrozhodcovské
rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Stály rozhodcovský súd, ktorého
zriaďovateľ v ustanovenej lehote nesplní povinnosť podľa ods. 3 písm. b/, nemôže uskutočňovať
rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke stáleho rozhodcovského súdu,
ktorú zriadil.

Podľa § 12 ods. 6 ZoRK, zmluvné strany sa môže dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 12a ods. 1 ZoRK, Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) vedie na základe

údajov zverejnených v Obchodnom vestníku zoznam stálych rozhodcovských súdov.

Podľa § 12a ods. 2 ZoRK, ministerstvo zapíše do zoznamu stálych rozhodcovských súdov stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom, ktorý zverejnil údaje v Obchodnom vestníku podľa § 12 ods.
3.

Podľa § 12a ods. 3 ZoRK, zoznam stálych rozhodcovských súdov ministerstvo zverejňuje na svojej

internetovej stránke a minimálne raz za štvrťrok v Obchodnom vestníku.

Podľa § 14 ods. 1 ZoRK, rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje a/ postup
konania pred stálym rozhodcovským súdom; b/ pravidlá o trovách rozhodcovského konania; c/ pravidlá
zmierovacieho konania; d/ ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského
konania.

Podľa § 14 ods. 2 ZoRK, vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský
súd podľa ustanovení tohto zákona.

Podľa § 17 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu.

Podľa § 18 ods. 4 ZoRK, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú
určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd
ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku
všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

Podľa § 18 ods. 5 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník

rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v
priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za
neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

Podľa § 26 ods. 1 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského
konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné.

Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh
účastníka rozhodcovského konania.Podľa § 26 ods. 2 ZoRK, rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s
pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách,
rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový stav zistil úplne,

rýchlo a hospodárne. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania
nedohodli inak.

Podľa § 26 ods. 3 ZoRK, stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho
rokovacieho poriadku (§ 14).

Podľa § 27 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského

konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k
objasneniu sporu.

Podľa § 33 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok a/ ak rozhoduje o veci samej;
b/ na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.

Podľa § 34 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný
väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.

Podľa § 34 ods. 2 ZoRK, rozhodcovský rozsudok obsahuje a/ označenie rozhodcovského súdu, b/ mená
a priezviská rozhodcov, c/ označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a
priezviskom alebo obchodným menom alebo názvom, d/ miesto rozhodcovského konania (§ 23), e/
dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f/ výrokovú časť, g/ odôvodnenie, okrem prípadu, keď sa
účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide

o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39), h/ poučenie o možnosti podať žalobu na
súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c/ jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa

rozhodcovskázmluvanevzťahovalaaúčastníkrozhodcovskéhokonaniatútookolnosťvrozhodcovskom
konaní namietal, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 OBZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav

vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle
určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto
styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou

zaviedli ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Podľa § 266 ods. 4 OBZ, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 409 ods. 1 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určený jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci

a kupujúci sa zväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 577 OBZ, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre
komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.Podľa čl. 3 ods. 2 štatútu Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX, ak si zmluvné strany dohodli
právomoc rozhodcovského súdu, platí právna domnienka, že sa podriadili Štatútu a Rokovaciemu
poriadku Rozhodcovského súdu (ďalej „rokovací poriadok“), ktoré sú platné v čase začatia

rozhodcovského konania ako aj rozhodcovskému rozhodnutiu vydanému podľa tohto Štatútu a
Rokovacieho poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázanú platne uzatvorenú Rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 ZoRK, bola zachovaná písomná forma predpísaná pre jej platnosť
v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK, nakoľko obsah Rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku, je zachytený v texte listiny, je z tejto listiny zrejmé, ktoré zmluvné strany tento úkon urobili

a je podpísaný konajúcimi osobami (§40 ods. 3 OZ) a táto RKZ bola prílohou žaloby o zaplatenie
4.l319,79 Eur s prísl., ktorú podal žalovaný proti žalobcovi na Stály rozhodcovský súd pri IUDEX dňa
10.9.2014. Rozhodcovská doložka v Rámcovej kúpnej zmluve sa vzťahuje na všetky spory, ktoré
medzi účastníkmi vznikli z právneho vzťahu na základe tejto RKZ alebo súvisiacich s touto zmluvou,
ktorej predmet je vymedzený v čl. 3 v spojení s čl. 4; podľa čl. 3 predmetom tejto zmluvy je záväzok

predávajúceho dodať kupujúcemu tovar a previesť na neho vlastnícke právo, a to za podmienok
upravených v tejto zmluve a záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu, a to spôsobom
a v lehote uvedenej v tejto zmluve. Ponuka tovaru (predmetu RKZ) je vymedzená v čl. 4 tak, že ide
o tovar, ktorý bude dodávaný podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy za cenu podľa prílohy č. 2 -prílohu č.
2 tvorí cenník tovaru dodávaného podľa RKZ. RKZ súd vyhodnotil podľa ust. § 409 a nasl. OBZ,

ktorá rámcovo upravuje zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania pri dodávkach tovaru predávajúcim
- žalovaným kupujúcemu - žalobcovi, t. j. upravuje tzv. čiastkové kúpne zmluvy o dodávke tovaru
špecifikovaného v prílohe č. l RKZ. Medzi účastníci konania nebolo sporné, že v zmysle DL
č. 1072014, ktorého cena bola vyúčtovaná vo fa č. 2072014 a DL č. 4072014, cena vyúčtovaná vo
fa č. 4072014, išlo o tovar, ako je vymedzený tovar - predmet RKZ v zmysle čl. 3, 4 RKZ v spojení s

prílohou č. 1 RKZ. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.4.2015 vypovedala, že RKZ v písomnej forme
odrážala ústnu dohodu medzi účastníkmi konania. Pokiaľ však žalobkyňa a jej PZ tvrdili, že ústne
bola uzatvorená komisionárska zmluva podľa § 577 OBZ a podľa ústne uzatvorenej komisionárskej
zmluvy bola uskutočnená dodávka tovaru v zmysle uvedených DL a k ním prislúchajúcich fa, súd
sa nestotožnil s týmto stanoviskom žalobcu, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o

existencií ústnej komisionárskej zmluvy. Súd pritom vychádzal z jazykového vyjadrenia písomného
právneho úkonu (§ 35 ods. 2 OZ), ďalej z podstatných náležitostí oboch zmluvných typov, kúpnej
zmluvy podľa ust. § 409 a nasl. OBZ a komisionárskej zmluvy podľa ust. § 577 OBZ a v konaní
nemal preukázané a žalobca a PZ žalobcu ani netvrdili v konaní, že medzi účastníkmi bol dohodnutý
záväzok žalovaného ako komitenta, zaplatiť žalobcovi ako komisionárovi odplatu, ktorá je podstatnou -

základnou časťou tohto zmluvného typu, vychádzajúc aj z ust.§ 263 ods. 2 OBZ, podľa ktorého strany
sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy
v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Podľa názoru
súdu teda nebola vôľa účastníkov uzatvoriť komisionársku zmluvu pri vzniku právneho úkonu (zmluvnej
spolupráce v júli 2014), nakoľko táto tvrdená vôľa nevyplýva, je v rozpore s jazykovým vyjadrením

právneho úkonu RKZ - pri preukázaní skutočnosti výpoveďou žalobkyne, že iná spolupráca medzi
účastníkmi neprebiehala, len spolupráca v zmysle realizácie dodávky tovaru podľa DL č. 1072014 a
č. 4072014, ktoré dodávky boli vyúčtované vo fa č. 2072014 a 4072014 a práve tieto nároky boli
predmetom konania pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri IUDEX pod sp.zn. i3072.6770,
že RKZ v písomnej forme odrážala ústnu dohodu z júla 2014 medzi účastníkmi konania, potom sa

na konanie aj o týchto nárokoch vzťahovala rozhodcovská doložka dohodnutá v čl. 12 Rámcovej
kúpnej zmluvy zo dňa 15.7.2014. Vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 30.4.2014 preukazuje,
že len zmluvný vzťah s predmetom podľa čl. 3 v spojení s čl. 4 RKZ a prílohy č. 1 RKZ bol medzi
účastníkmi realizovaný a to dodávky tovaru podľa DL č. 1072014 a 4072014, nakoľko, ako vypovedala
žalobkyňa, iná spolupráca medzi účastníkmi nebola. Listinnými dôkazmi - fa č. 4072014 a 2072014

mal súd preukázané, že došlo k realizácií tohto plnenia (dodávok tovaru) dňa 15.7.2014. Žalobkyňa
na pojednávaní vypovedala, že spolupráca začala v júli 2014. Len zmluvný vzťah s predmetom ako
je vymedzený v RKZ bol skutočne medzi účastníkmi realizovaný a tento, logicky najskôr dohodnutý
ústne, je premietnutý do Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 15.7.2014. Toto potvrdila sama žalobkyňa.
Nesporne, ako vyplýva z čl. 12 RKZ, aj s úmyslom - vôľou konajúcich zmluvných strán dohodnúť

sa o tom, že na spory, „ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejtozmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou“ teda z právnych vzťahov kúpnych zmlúv, rámcovo upravených
touto Rámcovou kúpnou zmluvou, ktorých predmetom budú dodávky tovaru podľa prílohy č. 1 a
rovnako je tovar špecifikovaný v DL, keď iný tovar medzi účastníkmi ako predmet jednotlivých kúpnych

zmlúv tvrdený nebol, potom aj spory z už zrealizovaných kúpnych zmlúv s dátumom uskutočneného
zdaniteľného plnenia dňa 15.7.2014, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní, nakoľko na tieto
spory sa vzťahuje rozhodcovská doložka v čl. 12 Rámcovej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa nerozporovala,
že sama podpísala Rámcovú kúpnu zmluvu. Táto bola zmluvnými stranami podpísaná v čase začatia
rozhodcovského konania (bola prílohou žalobného návrhu na rozhodcovský súd), teda bola platne

uzatvorená rozhodcovská doložka v čl. 12 RKZ. Žalobkyňa sama vypovedala, že jej bola doručená
oboma zmluvnými stranami podpísaná RKZ, ktorá obsahuje v čl. 12 rozhodcovskú doložku spolu so
žalobným návrhom na začatie rozhodcovského konania. Potom argumentácia PZ žalobcu, že žalobca
nikdy neuzatvoril žiadnu rozhodcovskú zmluvu ani rozhodcovskú doložku, ktorá by založila právomoc
rozhodcovského súdu konať o ústne uzatvorenej komisionárskej zmluve v mesiaci júli 2014, je táto
argumentácia právne irelevantná, nakoľko v konaní nebola preukázaná ústne uzatvorená komisionárska

zmluva v zmysle ust. § 577 OBZ, nebola preukázaná dohoda o jej podstatných náležitostiach, ale bola
preukázaná realizácia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi na základe písomne uzatvorenej RKZ -
čiastkových kúpnych zmlúv realizovaných v zmysle DL č. 1072014 a DL 4072014. Bolo preukázané
spisovým materiálom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri IUDEX, sp.zn. i3072.6770, že práve
nároky z tohto zmluvného vzťahu - kúpnych zmlúv realizovaných podľa predmetných DL bol predmetom

sporu, o ktorom rozhodol Stály rozhodcovský súd pri IUDEX v konaní i3072.6770 rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 5.11.2014 v spojení s doplňujúcim rozhodcovským rozsudkom zo dňa 27.11.2014 a
na tento spor sa vzťahuje rozhodcovská doložka dohodnutá v čl. 12 Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi v písomnej forme dňa 15.7.2014. Pre súd bolo relevantné, že rozhodcovská doložka
bola uzatvorená v čase začatia tohto rozhodcovského konania a že sa vzťahovala na konanie o

nárokoch, ktoré vznikli na základe tejto zmluvy, nesporne s touto zmluvou súviseli, keďže iná obchodná
spolupráca na základe inej zmluvy s iným predmetom plnenia medzi účastníkmi realizovaná nebola.
Zmluva, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, bola predložená ako listinný dôkaz v písomnej forme,
podpísaná obidvoma zmluvnými stranami - písomná Rámcová kúpna zmluva. Rozhodcovská položka
v čl. 12 spĺňa zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého

rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa tohto zákonného ustanovenia,
písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami.... Bola doložená tak v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri IUDEX v čase
začatia rozhodcovského konania ako aj v konaní v konajúcej veci o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Pre úplnosť súd poukazuje aj na znenie ust. § 4 ods. 2 druhá veta ZoRK ako aj všeobecné

ustanovia o zmluvách v OZ, ktoré ustanovujú alternatívne spôsoby, kedy je písomná forma zachovaná.
Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente, môže byť uzavretá
vzájomnou korešpondenciou, teda aj mailovou správou príp. inak, pričom návrh (oferta) a prijatie
návrhu (akceptácia) nemusia byť obsiahnuté na tej istej listine. Zákon, ust. § 4 ods. 3 ZoKR, umožňuje
konvalidáciu písomnej formy aj tým, že zmluvné strany vyhlásia do zápisnice pred rozhodcom, že svoj

spor podrobujú rozhodcovskému konaniu. Takéto vyhlásenie však môžu urobiť najneskôr do začatia
konania o podstate sporu, tj. o veci samej. Pokiaľ teda bola spolu so žalobným návrhom predložená
písomne uzatvorená Rámcová kúpna zmluva, nesporne podpísaná oboma zmluvnými stranami ku dňu
začatia rozhodcovského konania, potom bolo preukázané dodržanie písomnej formy rozhodcovskej
doložky aj na predmet sporu pred Stálym rozhodcovským súdom pri IUDEX, sp.zn. i3072.6770. Na

základe uvedeného potom nebolo relevantné preukazovanie podpísania Rámcovej kúpnej zmluvy
k dátumu 15.7.2014, keď nesporne táto bola podpísaná v čase začatia rozhodcovského konania.
Ak by bola podpísaná zmluvnými stranami aj neskôr ako formalizovanie prebiehajúceho obchodno-
záväzkového vzťahu, kúpnej (nie komisionárskej) zmluvy (odôvodnenie vyššie), rozhodné bolo jej
podpísanie ku dňu začatia rozhodcovského konania.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.4.2015 vypovedala, že návrh RKZ vypracoval žalovaný, tento zaslal
žalobkyni mailom a ona tento návrh RKZ bez zmien podpísala, podpísaný vrátila žalovanému, teda
bez toho, aby vykonala v tomto návrhu akékoľvek zmeny. Potom prijala návrh žalovaného na uzavretie
RKZ, zmluva bola v zmysle ust. § 44 ods. 1 OZ uzavretá okamihom, keď adresát právneho úkonu, teda
žalobca, prijal návrh žalovaného na uzavretie zmluvy. Tento návrh musí byť prijatý v celosti, bez výhrad a

zmien, toto bolo preukázané výpoveďou žalobkyne na pojednávaní dňa 30.4.2014. V momente podpisu
žalobkyňou návrhu zmluvy, ktorý predložil žalovaný, došlo k zhode vôle zmluvných strán o obsahuzmluvy, riadne prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť v zmysle ust. § 43c ods. 2 OZ,
podľa ktorého včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom
návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr

súčasnesprijatím.Nespornepodľavyjadreniažalobkyne,podpísanýnávrhRKZodovzdalažalovanému,
ktorý návrh RKZ predložil, prostredníctvom jeho zamestnanca, ktorý bol súdom vyhodnotený ako osoba
v zmysle ust. § 15 ods. 1 OBZ, podľa ktorého, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Prijatím
návrhu žalobkyňou potom nebolo dôvodné, aby žalovaný ako predkladateľ návrhu na uzavretie zmluvy

zasielal už žalobkyňou prijatý návrh žalobkyni späť, ako argumentovala žalobkyňa prostredníctvom
svojej PZ. Zmluva teda vznikla v zmysle ust. § 44 OZ, keď žalobkyňa vyjadrila súhlas s týmto návrhom
zmluvy a odovzdala tento podpísaný návrh zmluvy žalovanému. Podstatné bolo, že zmluva vznikla pred
dňom začatia rozhodcovského konania a rozhodcovská doložka sa vzťahovala na predmet sporu pred
rozhodcovským súdom.

K namietanej skutočnosti, že zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX nemá v zmysle

údajov uvedených v obchodnom registri v predmete činnosti činnosť zriadenie a udržiavanie stáleho
rozhodcovského súdu, súd poukazuje na ust. § 12 ZoRK v spojení s ust. § 12a ZoRK; vychádzajúc zo
znenia týchto zákonných ustanovení, ktoré sú uvedené vyššie, nevyplýva pre právnickú osobu zákonná
povinnosť v zmysle uvedenej námietky žalobkyne.

K namietanému porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania súd poukazuje na

výpoveď PZ žalobcu: „Vo vzťahu k doručovaniu v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada
rovnosti, žalobkyni boli doručované riadne všetky listiny, ktoré boli doručené od protistrany, rovnako
jej bol daný rovnaký priestor, v rovnakej lehote na vyjadrenie sa v rozhodcovskom konaní, máme
však za to, že neboli akceptované jej stanoviská, čo sa týka argumentácie k uplatnenému nároku.“
Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri IUDEX, sp. zn. i3072.6770 súd nezistil taký

postup Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri IUDEX, z ktorého by vyplynulo porušenie zásady
rovnosti účastníkov tohto konania. Pri dokazovaní je rozhodcovský súd viazaný návrhmi sporových strán
v zmysle ust. § 27 ods. 1 ZoRK a zo spisového materiálu Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX
bolo preukázané, že obom účastníkom konania bolo rovnako umožnené navrhnúť vykonanie dôkazov,
prípadne sa vyjadriť k stanovisku protistrany v rovnakých lehotách, nedošlo k porušeniu zásady rovnosti

spôsobom, že by rozhodcovský súd akceptoval iba návrhy jedného účastníka a druhého účastníka,
v danom prípade žalobcu, ktorý namieta porušenie zásady rovnosti, by jeho návrhy na dokazovanie
neakceptoval. Bolo na účastníkoch konania, aby využili všetky možnosti, ktoré im poskytovali vnútorné
predpisy rozhodcovského súdu, najmä Rokovací poriadok ako aj znenie Zákona o rozhodcovskom
konaní v súvislosti s požiadavkami na spôsob vedenia konania, vznášania námietok predpojatosti

rozhodcuapod.Právaapovinnostiúčastníkovrozhodcovskéhokonanianastálomrozhodcovskomsúde
vyplývajú z jeho rokovacieho poriadku. V otázkach, ktoré tento rokovací poriadok neupravuje, postupuje
stály rozhodcovský súd podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a pokiaľ žalobca uvádza, že
neboli akceptované stanoviská, argumentácie k uplatnenému nároku, súd aj pokiaľ ide o rozhodcovské
konanie uvádza, že účastníci konania majú okrem povinnosti tvrdenia a teda argumentácie aj dôkaznú

povinnosť, povinnosť označiť na preukázanie svojich vlastných tvrdení relevantné dôkazy. Povinnosť
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy sú procesnými povinnosťami, ktoré podľa názoru súdu platia tak v
konaní pred súdom ako aj v rozhodcovskom konaní a účastník, ktorý neunesenie bremeno tvrdenia a
označenia dôkazov, potom neunesie ani dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníkov konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že práve

z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Dôkazné bremeno má zásadne ten, v
koho záujme je preukázanie jeho tvrdenej určitej skutočnosti. Posudzovanie oprávnenosti nároku na
základe vykonaného dokazovania pred rozhodcovským súdom nemôže byť predmetom preskúmavania
vsúvislostisožalobouozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Preposúdenie,čidošlokporušeniuzásady
rovnosti,bolopresúdpodstatné,žeobomúčastníkomrozhodcovskéhokonaniabolaposkytnutárovnaká

možnosť na uplatnenie ich práv a na ich ochranu v súlade s § 17 ZoRK a Stály rozhodcovský súd pri
IUDEX postupoval v súlade s Rokovacím poriadkom (§ 14 ods. 1 ZoRK) a vo veciach neupravených v
Rokovacom poriadku podľa ust. ZoRK.

K namietanej skutočnosti, že rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci to žalobca
navrhol, súd poukazuje, že v odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa rozhodcovský súd vysporiadal

so žiadosťou žalovaného v rozhodcovskom konaní (EKA-BIER, s.r.o.) a po posúdení všetkýchpredložených dôkazov a vyjadrení sporových strán mal za to, že v konaní by bolo nariadenie ústneho
pojednávania nehospodárne a nadbytočné, posúdil predložené písomné doklady a s prihliadnutím
na vyjadrenia účastníkov konania uviedol, že bolo možné uspokojivo ustáliť skutkový stav medzi

sporovými stranami. Vykonanie ústneho pojednávania či prípadný výsluch svedkov by podľa názoru
rozhodcovského súdu neprispel k výraznému ovplyvneniu či zmene ustáleného skutkového stavu.
Žalovaný, ktorý o nariadenie ústneho pojednávania žiadal, ani neoznačil svedkov, ktorých výsluch
navrhoval. S ohľadom na zásadu písomnosti a rýchlosti rozhodcovského konania rozhodcovský
súd skonštatoval, že pre dostatočné závery o skutkovom stave medzi sporovými stranami v tomto

konaní postačuje vykonanie predložených písomných dôkazov a preto návrh na nariadenie ústneho
pojednávania zamietol.

Súd s ohľadom na uvedené odôvodnenie a znenie rozhodcovskej doložky v čl. 12 RKZ poukazuje,
že prioritnou otázkou rozhodcovskej zmluvy by mala byť dohoda o spôsobe rozhodcovského konania.
Účastníci spôsob rozhodcovského konania v rozhodcovskej doložke nedohodli. Potom, ak dohoda
zmluvných strán neobsahuje dohodu o forme konania, rozhodne o nej rozhodcovský súd, čo sa stalo,

vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodcovského rozsudku. Otázku formy rozhodcovského
konania spravidla rieši rokovací poriadok rozhodcovského súdu, z ktorého sa vychádza pri určení
formy konania. Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX v čl. 18 ods. 1 uvádza, že
rozhodcovské konanie je písomné. Podľa čl. 18 ods. 3 rozhodca je oprávnený rozhodnúť o nariadení
ústneho pojednávania vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania, ak je to na základe vlastnej

úvahy rozhodcu vhodné a potrebné, pričom je oprávnený o tomto rozhodnúť aj na návrh účastníka
rozhodcovského konania. Pokiaľ teda bol návrh na nariadenie ústneho pojednávania zamietnutý,
bolo to v súlade s ust. § 26 ods. 1 ZoRK v spojení s čl. 18 ods. 1 a 3 Rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX v spojení s rozhodcovskou doložkou podľa čl. 12 RKZ, ktorá
neobsahovala dohodu o spôsobe rozhodcovského konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal súd náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpeniapodľaVyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie

právnych služieb, spolu vo výške 322,23 Eur, za 3 úkony právnych služieb: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia zo dňa 17.3.2015; 2. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 17.3.2015; 3. účasť na pojednávaní
na Okresnom súde Martin dňa 30.4.2015 á 64,54 Eur, 3x režijný paušál á 8,39 Eur, spolu za úkony
právnej služby vo výške 218,79 Eur. Výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby bol určený podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, podľa ktorého ak nie je možné

vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13-tina výpočtového základu, čo
pre rok 2015 predstavuje hodnotu 64,54 Eur/úkon právnej služby. Ďalej bola priznaná náhrada za cestu
z Banskej Bystrice do Martina a späť, spolu vo výške 33,54 Eur. Žalobca je povinný nahradiť trovy
právneho zastúpenia na účet PZ žalobcu, vedený v Q. T. J., I..J.., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1
OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
OSP).

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.