Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220955
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614220955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa

R. Y., O.. XX.X.XXXX, V. M. XXX/XX, G., právne zastúpený JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou,
Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, proti odporcovi P., F..E..D., P. XX, V., C.: XXXXXXXX, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok F. E. F. F. F. E., R..F.., M. E. X, V., sp. zn. F. XXXXX/XX zo dňa
3.11.2014.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku F.G. E. F. F. F. E., R..F.., M. E. X, V., sp. zn. SR
XXXXX/XX zo dňa 3.11.2014, až do právoplatného skončenia tohto konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania 139,60 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku sumu 331,50
Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2014 domáhala, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok vydaný F. E. F. K. F. F. E. a.s. sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 3.11.2014 a súčasne
žiadala odložiť vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c) a j)
z.č. 244/2002 Z.z.. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 3.11.2013 vydal F. E. F. F. F. E. a.s. rozhodcovský
rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu 39,- Eur s prísl., zmluvnú pokutu
312,- Eur a trovy rozhodcovského konania 293,74 Eur.

Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 z. č. 40/1964 Zb., vzťahuje sa na ňu
aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
S poukazom na §§ 53, 54 Občianskeho zákonníka, rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť
spor, nakoľko vzhľadom ustanovenie § 53 ods. písm. r) predmetná rozhodcovská doložka resp. zmluva
mala byť chápaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, neplatná. Rozhodcovská zmluva ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu
bola uzavretá priamo pri podpise úverovej zmluvy, pričom svojím obsahom zakladá značnú nerovnováhu

medzi právami veriteľa a dlžníka z dôvodov:

- že ustanovenia zmluvy nútia spotrebiteľa neodvolateľne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čo v
konečnom dôsledku spotrebiteľovi znemožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom- neprijateľné je miesto rozhodcovského konania

- zmluva je uzatvorená vo formulárovej podobe, jej obsah nebol individuálne dojednaný, výber
rozhodcovského súdu uskutočnil žalovaný.

Zmluva o úvere obsahuje ďalšie neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné, napr. týkajúce sa poplatku
329,12 Eur, zmluvnej pokuty 312,- Eur.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že v tomto konaní nie je
možné preskúmavať vec z hmotnoprávnej stránky, pretože účelom konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia, súdne preskúmanie toho,
či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná

zákonnosť. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 335/2010 a rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 33Cdo 2675/2007.

Pri uzavretí zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad žeby došlo k sporu uzatvoria
samostatnú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Je síce neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, predstavuje však samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný oboma

účastníkmi zmluvného vzťahu. Navrhovateľ v čase jej uzavretia nemal k jej obsahu žiadne výhrady, s
rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel. Dohodli sa, že spory sa
budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred
príslušným všeobecným súdom SR. Je zrejmé, že uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a preto
neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm.r) OZ.

Odporca odmietol akékoľvek argumenty navrhovateľa, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V tomto
prípadeuzavretábola,tedasajednáoindividuálnedojednanúpodmienku,tedanemôžeísťopodmienku
neprijateľnú v zmysle skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu. Navyše z dôvodu existencie
samostatného dokumentu mal navrhovateľ na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní alebo

nie. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných predpisov a nemožno mať žiadne
pochybnosti o jej legitímnosti. Spochybňuje dodržanie 30 dňovej lehoty na podanie žaloby. Namietol tiež
miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 24.2.2015.

V zmysle § 88 ods. 2 O.s.p., ak účastník konania je spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich

sa rozhodcovského konania príslušný súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko. V súdenej veci sa
spor týka zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodcovský súd rozhodol proti spotrebiteľovi,
ktorý bol účastníkom zmluvného vzťahu na základe zmluvy o úvere a preto súdom príslušným vo veci
konať a rozhodnúť je súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko, v tomto prípade Okresný súd
Spišská Nová Ves. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 245/2010 súd nie je

povinný o námietke miestnej príslušnosti rozhodnúť uznesením, lebo ak koná a rozhodne napriek tomu,
že námietka o nedostatku jeho miestnej príslušnosti je dôvodná t.j. vo veci naozaj rozhodol súd, ktorý
nie je miestne príslušný, odporca môže túto skutočnosť uplatniť ako odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.
2 písm. b) O.s.p. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného účastníka.

Na pojednávanie nariadené na deň 28.04.2015 sa žalovaný účastník nedostavil, z pojednávania sa

ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Súd preto
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného účastníka.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rozsudkom F.
E. F. F. F. E. a.s. sp.zn. SR XXXXX/XX, úverovou zmluvou zo dňa 25.7.2012, rozhodcovskou zmluvou
zo dňa 25.7.2012, obsahom rozhodcovského spisu SR XXXXX/XX a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 25.7.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol
navrhovateľovi poskytnutý úver v celkovej výške 500,- Eur. Navrhovateľ sa zaviazal úver splatiť vmesačných splátkach po 82,- Eur v počte 12 a súčasne sa zaviazal zaplatiť veriteľovi poskytnutý úver
zvýšený o poplatok 484,- Eur, teda celkovo sa zaviazal uhradiť čiastku 984,- Eur. V zmluve je uvedená
RPMN vo výške 304,10 %.

Toho istého dňa 25.7.2012 navrhovateľ ako dlžník uzavrel s odporcom ako veriteľom rozhodcovskú
zmluvu, podľa bodu II. všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. č. XXXXXXXXX uzavretej dňa
25.7.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu.

b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/63 Zb. Os..p.).

Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba vo veci, v ktorej je

touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Navrhovateľka listom dňa 20.10.2014 oznámila F. E. F. F. E. R..F.., že žalobu považuje za predčasnú,
bola v omeškaní len s jednou splátkou, ktorú uhradila skôr ako obdŕžala návrh. Dohodla sa telefonicky
na splátkach a 13.10.2014 uhradila 30,- Eur. Uviedla, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky ako je výška poplatku za úver. Namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy, nakoľko jej
obchodná zástupkyňa nevysvetlila o čo sa jedná.

Z pripojenej kópie rozhodcovského spisu sp.zn. SR XXXXX/XX F. E. F. F.Č. F. E. a.s. mal súd
preukázané, že rozsudkom tohto súdu zo dňa 3.11.2014 bol navrhovateľ, v tomto konaní označený ako
žalovaný, zaviazaný zaplatiť veriteľovi - spoločnosti P., s.r.o. do troch dní od právoplatnosti uvedeného

rozhodnutia istinu 39,- Eur, známy úrok 150,42 Eur, známy úrok z omeškania 58,62 Eur, poplatok vo
výške 329,12 Eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 69,- Eur od 19.7.2014 do 13.10.2014, zo sumy
39,- Eur od 14.10.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 398,12 Eur
od 19.7.2014 do 13.10.2014, zo sumy 368,- Eur od 14.10.2014 do zaplatenia. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur, poplatok

za upomienky 20,- Eur, trovy rozhodcovského konania 293,74 Eur.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že návrh bol podaný na rozhodcovský súd dňa
7.10.2014, pričom rozhodcovský súd sa v odôvodnení tohto rozhodnutia zaoberá svojou právomocou.
Preskúmal Rozhodcovskú zmluvu a mal za to, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú zmluvu
jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej, fyzicky od zmluvy o úvere oddelenej listiny

týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov a dohodli sa na dvoch subjektoch oprávnených
riešiť prípadné vzájomné spory a dospel k záveru, že je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Z rozhodcovského spisu ďalej vyplýva, že rozhodcovský súd mal k dispozícii zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2012, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.7.2012, všeobecné podmienky.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že úver si zobrala z dôvodu, že potrebovala peniaze na opravu

strechy. Zástupca odporcu jej vypísal tlačivá, ktoré jej dal podpísať, vtedy nemala okuliare. Bol jej
poskytnutý úver 500,- Eur a peniaze jej boli vyplatené v hotovosti v ten istý deň. Spolu zaplatila už 561,-
Eur a uviedla, že neviem čo je rozhodcovský súd.Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zmien a
doplnkov (ďalej len ako „zákon č. 244/2002 Z.z.“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,( § 228 až 235
Občianskeho súdneho poriadku) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
(Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení

zákonač.397/2008Z.z.,zákonč.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi
zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v
oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004).)

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo

v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vdokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť
na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany
nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná

strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,

b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na
rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom
stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania
pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu

uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského
konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno
prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie
týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých
došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom
rozsahu.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 9 v odsekoch 1-11 zákona č. 129/2010 Z.z. upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

V konaní nebolo sporné, že vzťah založený Zmluvou o úvere č. 704501179 zo dňa 25.7.2012 medzi
navrhovateľom a odporcom je vzťahom spotrebiteľsko-právnym a teda že uvedená zmluva spĺňa

náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného
v čase dojednania predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného
a účinného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v
zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods.
4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmluvy o

úvere, ani z rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby navrhovateľ pri uzatváraní uvedenej
zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola

vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa
žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez
príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania a zrušenia rozhodcovského rozsudku. Návrh
na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho,

že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 5.12.2014 čo je zrejmé zpredloženej doručenky a návrh na začatie konania bol na súd podaný 18.12.2014, teda návrh bol podaný
v lehote určenej ustanovením § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľa dôvodne.

Rozhodcovská zmluva v čl. II Predmet zmluvy, obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred
rozhodcovským súdom, ktoré je svojím znením identické s rozhodcovskou doložkou, ktorú oprávnená
ešte donedávna uvádzala vo svojich Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Súd v danom
prípadekonštatuje,žeuzavretímsamostatnejrozhodcovskejzmluvyoprávnenádodržalapísomnúformu
rozhodcovskej zmluvy, otázne však je, či povinný ako spotrebiteľ si túto rozhodcovskú zmluvu osobitne
a individuálne dojednal, alebo mu bola len predložená na podpis bez ďalšieho vysvetlenia, pričom o

poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky,
pričom rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu.

Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t.j. dňa 25.7.2012. Hoci sú
obe zmluvy na samostatných tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne

so zmluvou o úvere č.XXXXXXXXX. Zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva sú tzv. formulárovými
zmluvami. Je preto zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej
rozhodcovskej zmluvy. Tiež je zrejmé, že osobitne si podmienky zmluvy a rozhodcovskej zmluvy
nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej zmluvy. Mohol len zmluvu jednak
úverovú, ako aj rozhodcovskú, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Okrem

toho súd poukazuje na to, že obe zmluvy vrátane zmluvných dojednaní sú písané malými písmenami,
obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby navrhovateľ ako priemerný spotrebiteľ
pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť.

Pokiaľjeajvrozhodcovskejzmluveuvedenáalternatívaprejednaniasporovzozmluvypredvšeobecným
súdomalebovrozhodcovskomkonaní,voľbarozhodcovskéhosúdujeponechanánastranepodávajúcej

žalobný návrh, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch žalovaný účastník.

Vzhľadom na uvedené rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu

daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy
len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu
rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo,
že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Tiež miesto konania, keďže je na druhom konci republiky ani zďaleka
nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti.

Rozhodcovská zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulárovú štandardnú zmluvu.
Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom prejavenej slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Za
individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez
možnosti zmeny jej obsahu.

Zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd taktiež opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci

C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi bod 40, v ktorom
Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a
dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva
právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu
alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovanáako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky
"nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je súd, v
obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú,
rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a preto je dôvod na
zrušenie v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovskéhokonaniavzmysle§40ods.1písm.g)zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní
a súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z tohto dôvodu.

Súčasne súd konštatuje, že je dôvod aj na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1
písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko pri rozhodovaní rozhodcovským
súdom boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Z predloženej zmluvy
o úvere jednoznačne vyplýva, že táto zmluva obsahovala nesprávny údaj o RPMN, čo je povinná v
zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. okrem ostatných podstatných náležitostí zmluvy obsahovať a preto

možno konštatovať, že v zmysle § 11 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovským rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný na úhradu úrokov,
teda na plnenie, ktoré presahuje rámec poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov.

Súd preto na základe uvedeného návrhu navrhovateľa vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok
zrušil.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Navrhovateľ v tomto konaní zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. V
citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia

byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné,
že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení
výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému. Účelom odkladu vykonateľnosti
právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada. Je zrejme, že napriek prebiehajúcemu

súdnemu konaniu žalovaný má právo domáhať sa výkonu predmetného rozhodnutia. V konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku mal žalobca úspech, rozhodnutie však nie je právoplatné. Súd
má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti daného rozhodcovského
rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z neho vyplývajúcich
už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde možnému navyšovaniu nákladov,

ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského rozsudku. Poukazujúc na uvedené súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a zaviazal odporcu, ktorý v konaní nemal

úspech nahradiť navrhovateľke trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených
v zmysle § 10 ods. 1 a §13a ods. 1, vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:

1. prevzatie a príprava zastúpenia 61,41 Eur

2. účasť na pojednávaní dňa 28.4.2015 61,41 Eur

Spolu 122,82 Eur

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.2 x 8,39 Eur, spolu 16,78 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia 139,60 Eur

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. ako spotrebiteľ oslobodená od

platenia súdnych poplatkov, preto je súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 Eur v zmysle položky č.
3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. povinný zaplatiť
žalovaný účastník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.