Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012115
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113012115.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.

marca 2014 v Trenčíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/:

I. O., nar. XX.XX.XXXX v O. nad O., trvale bytom I., M. O. XX, zamestnaný v spol. I. D. I.

obžalovaný 2/:

E. W., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom K. V., Q. XXX/XX, zamestnaný v spol. U. U. V.

s ú v i n n í , ž e

dňa 20.01.2012 v čase o 12.30 hod. došlo na ceste I/50, km: 126,00 k.o. Trenčianske Mitice k dopravnej
nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. Seat Ibiza, EČV: IL XXXAM, ktoré viedol vodič V.
E., naposledy bytom K. P., W. XX/XX, nákladným motorovým vozidlom zn. Iveco Eurocargo EČV: PD

XXXBG, ktoré viedol obžalovaný E. W., trvale bytom K. V., Q. XXX/XX, nákladným motorovým vozidlom
zn. Scania R420, EČV: XZXXXXX (CZ) s návesom zn. Panav NV35C, EČV: XZXXXXX (CZ), ktoré
viedol vodič I. E., trvale bytom E. republika, W., R. XXX, okr. G. a dodávkovým motorovým vozidlom zn.
Ford Tranzit EČV: TN XXXDI, ktoré viedol obžalovaný I. O., trvale bytom I., ul. M. O. XX a to tak, že
obžalovaný I. O. vozidlo viedol po ceste I/50 smerom od Bánoviec nad Bebravou na Trenčín, kde v km:
126,00 predchádzal dve za sebou jazdiace nákladné súpravy, pričom v tom čase jazdil opačným smerom
od Trenčína do Bánoviec nad Bebravou vodič V. E. s vozidlom Seat Ibiza, kde na mieste spolujazdca
sedela jeho matka U. E., ktorého obžalovaný I. O. pri predchádzaní kvôli nesprávnemu spôsobu jazdy

bezprostredne ohrozil, v dôsledku čoho bol vodič V. E. prinútený s vozidlom havarijne brzdiť, aby
zabránil čelnej zrážke s vozidlom Ford Tranzit obvineného I. O., pričom v tom čase za vozidlom Seat
Ibiza vodiča V. E. jazdil s vozidlom Iveco obžalovaný E. W. tým istým smerom, ktorý ale z dôvodu
nedodržania minimálneho odstupu od brzdiaceho vozidla Seat Ibiza svoje vozidlo neubrzdil a prednou
časťou svojho vozidla zozadu narazil do pravej zadnej časti vozidla Seat Ibiza, ktoré bolo následkom
nárazu odhodené do protismeru, kde došlo k zrážke vozidla Seat Ibiza s oproti jazdiacou súpravou
ťahača Scania s návesom vodiča I. E., pričom pri dopravnej nehode vodič V. E. utrpel mnohopočetné

zranenie (polytraumu), zlyhanie centrálnych riadiacich funkcií mozgu pri roztrhnutí mozgového kmeňa
a roztrhnutie krčných väzov, ktorým na mieste nehody podľahol, jeho spolujazdkyňa U. E. sediaca na
prednom sedadle utrpela zlomeninu lícneho oblúka vpravo, zlomeninu vonkajšej steny a stropu očnice
vpravo, zlomeninu čelovej kosti vpravo, zlomeninu prepážky nosa, zlomeninu šiesteho krčného stavca,
zlomeninu pravého a ôsmeho hrudného stavca, zlomeninu prvého až štvrtého rebra vpravo, zakrvácanie
pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovo temennej oblasti vľavo, zakrvácanie pod cievnatku obojstranne,
zmliaždenie mozgu so zakrvácaním v spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, temennej oblasti vpravo a

mozgovom kmeni, opuch mozgu vpravo celkový, minimálne množstvo tekutiny v pohrudničnej dutine
vpravo, zmliaždenie pľúc obojstranne, zmliaždenie oblasti očnice vpravo s krvným výronom, zmliaždenieľavého zápästia, odreniny v oblasti ľavého predkolenia, zmliaždenie ľavého stehna, tržné rany na ruke
vpravo a v spánkovej oblasti hlavy, pričom dňa 18.05.2012 o 05.30 hod. vo Fakultnej nemocnici v
Trenčíne na následky týchto zranení zomrela a pri nehode bola spôsobená spoločnosti Lados a.s. so

sídlom J. XXX, E. republika na vozidle W. Y škoda vo výške XXX.XXX,XX Kč,

t e d a

obžalovaní 1/ a 2/ inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a takýto čin spáchali závažnejším spôsobom

konania a to tým, že porušili dôležitú povinnosť uloženú im podľa zákona,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní 1/ a 2/ prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na §

138 písm. h) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1/ I. O.

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zákona a za použitia § 38 ods. 2, ods.
3, ods. 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 3 (tri) roky.

Obžalovaný 2/ E. W.

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1 a 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. por. súd odkazuje poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Q. č. XX,
XXX XX Bratislava, IČO 35 937 874 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných I. O., E. W., svedkov I. E.,

X. D., znalca H.. Q. V. a oboznámením ostatných listinných dôkazov založených v spise.

Obžalovaný I. O. na hlavnom pojednávaní urobil pred súdom vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku, že nepopiera spáchanie skutku, ktoré vyhlásenie súd na hlavnom pojednávaní prijal.

Obžalovaný E. W. na hlavnom pojednávaní urobil pred súdom vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 a) Tr.
poriadku, že sa cíti nevinný zo spáchania skutku, pričom nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať. Vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vozidlo Seat sa zaradilo pre neho pred Radarom,
z vedľajšej cesty. Musel tam pribrzdiť, púšťal ho pred seba. Ako išli dolu kopcom z Radaru smerom na
Bánovce oproti ním išli kamióny a p. O. predbiehal. Auto Seat pred ním začalo brzdiť až keď boli tie

kamióny doslova na kope, ale nesťahovalo sa ku kraju, do krajnice, ale stále zostávalo v strede vozovky.Keď zbadal, že auto pred ním brzdí, hneď začal taktiež havarijne brzdiť a stiahol celé auto do priekopy
doprava, pretože sa snažil vyhnúť tomu všetkému. Riskoval vlastné sebapoškodenie, len aby predišiel
tomu všetkému. Na otázky prokurátora uviedol, že išiel rýchlosťou asi 80 km/h. Keď išli dole kopcom,

išli s vozidlom Seat súbežne za sebou, medzi nimi bol odstup dve dĺžky jeho vozidla a viac, asi 35
m. Nevie presne povedať dĺžku IVECA. Nechával si rozostup keby zozadu chcel niekto predbehnúť,
aby mal dostatočný čas sa zaradiť. Z jeho miesta vodiča, keď sa pozeral na Seat, dve IVECA by sa
zaparkovali,neviepovedaťpresnemetre.Keďvidel,žeautoprednímzačalobrzdiť,nebrzdiloplynule,že
by postupne dobrzďovali. Auto išlo pred ním a keď ten vodič už zbadal, že sa nebude dať tomu vyhnúť,

začal havarijne brzdiť. Hneď ako videl, že auto brzdí, tak brzdil taktiež havarijne. Snažil sa najprv ťahať
čo najviac doprava do krajnice. Keď videl, že sa to tam celé zrazí hneď to strhol do kraju. Začal brzdiť
od začiatku keď išiel už zvrchu. Keď išiel dole kopcom pribrzďoval automaticky, lebo stále treba brzdiť
nákladné, keď ide dole. Predbiehal tam p. O., boli tam dva kamióny, čo vie pred sebou. Na vzdialenosť
ako to videl, metre nevie uviesť, ale videl, že predbieha p. O. a tak isto vozidlo Seat, ktoré išlo pred
ním. Na začiatku to vyzeralo celé, že sa to bude dať stihnúť, ale to je pohľad z kopca z vrchu na druhú

stranu. Ako išiel dole, pribrzďoval a zbadal ako auto pred ním začalo havarijne brzdiť, tak brzdil tiež.
Auto Seat išlo stále plynule, ten vodič nepribrzďoval, že by snažil sa nejak vyhnúť, alebo že by pomaly
dobrzďoval, spomaľoval, auto išlo stále plynule. Až keď sa tam všetci priblížili v tom určitom úseku,
tak vtedy začal havarijne brzdiť. Z jeho pohľadu tam zvrchu, tam je dlhá cesta rovná. Zbadal, že sa to
nebude dať zvládnuť, keď videl, že p. O. išiel dlhšiu dobu vedľa tých kamiónov keď predbiehal. Metre

sa skracovali, tak si vedel zhruba povedať, že ... Seat brzdil až keď boli doslova tam blízko pri tých
kamiónoch, Seat nepribrzďoval celý čas. On pribrzďoval stále, keď videl, že Seat, to bol okamih, prudko
dupol na brzdy, začal brzdiť tiež havarijne a ťahal sa do pravej krajnice, tam ho stiahlo a išiel v jarku.
V čase keď začal havarijne brzdiť išiel okolo 80 km/h. Keď sa vyhýbal ku krajnici údajne zachytil Seat.
Keby sa dal Seat ku krajnici tak by tade prešiel, to Ducato a Seat by sa iba tak lizli, ale prešli by tadiaľ.

Na otázky obhajkyne X.. F. obžalovaný uviedol, že po zaradení vozidla Seat pred neho, bola medzi nimi
vzdialenosť tri štyri dĺžky, udržiaval si túto vzdialenosť. Táto vzdialenosť sa zmešovala nakoľko Seat
začal havarijne brzdiť. Keď pribrzďoval zväčšovala sa vzdialenosť medzi ním a vozidlom Seat. Na otázku
obhajcu X.. S., aby vysvetlil rozpor vo svojej výpovedi, keď uviedol, že vzdialenosť medzi ním a Seatom,
keď išli dole kopcom bola rovnaká a teraz uviedol, že sa zväčšovala, obžalovaný uviedol, že rovnaká

bola keď išli do kopca, keď išli dole kopcom vzdialenosť sa zväčšovala. V čase nárazu do vozidla Seat
bol už pravými kolesami v kanáli. Vozidlo Seat bolo v strede. Nevšimol si či bola brzdná stopa po Seate.
Čo robil Bábin po nehode nevedel uviesť. Na ďalšiu otázku X.. F. uviedol, že stiahnuť vozidlo na krajnicu
nemohol skôr nakoľko tam sú rodinné domy, takže by vletel do rodinného domu. Na doplňujúcu otázku
prokurátora obžalovaný uviedol, že keď sa p. O. zaradil pred kamióny tak on už bol v kanáli, nepozeral

sa ako idú autá po ľavej strane. Zbadal, že p. Bábin začal predbiehať pod kopcom. Na otázky znalca
obžalovaný uviedol, že nevie kedy sa so Seatom zrazil a nevedel povedať, ku ktorej zrážke došlo skôr,
či jeho so Seatom, alebo Seata s ťahačom Scania.

Svedok I. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dodávka išla do protismeru

predbiehalaich,dvakamióny.Jehopocitbol,žemutonejakonešloakosimožnomyslel,alebozlezaradil
a bol vedľa neho, tak mi myslel, že sa vráti za neho sa zaradí medzi nich dva kamióny, ale on išiel. Išiel
z plynu, ťukol na brzdu. On sa zaradil pred neho s tou dodávkou, hovoril si, tak to teda bolo „fousové“.
To o čom sa tu bavíme sa stalo behom sekundy. Naraz vidí ako žltý fľak sa proti nemu rúti akoby do
ľavého predného kolesa. Na otázky uviedol, že tam bola cesta rovná, tak vozidlo Ibiza a vozidlo za ním

jazdiace z diaľky videl, ale nevedel povedať vzdialenosť na metre. V momente keď si ich všimol bol už
predbiehaný. Predbiehací manéver vnímal ako riskantný, ale že je možné ho zvládnuť. Takých situácií
zažívanacestedenne.Podľanehovzdialenosťmedzivprotismerejazdiacimivozidlamiboladostatočná,
skôr sa zmenšovala. Biele IVECO sa podľa jeho dojmu k žltému vozidlu akoby približovalo, ale nevie.
Nevedel uviesť, ktorý náraz bol skôr. Seat išiel vo svojom pruhu, nevšimol si, či urobil nejaký uhýbací

manéver. Na otázku obhajcu X.. S., aby vysvetlil rozpor s jeho výpoveďou z prípravného konania, v
ktorej uviedol, že z kopca išiel Seat a tesne za ním išlo nákladné auto bielej farby, to narazilo do Seatu a
odrazilo dopredu do protismeru na jeho vozidlo uviedol, že to povedal hneď po tej nehode, v súčasnosti
nevie povedať kto bol ako ďaleko a čo a ako. Po nehode videl, že Seat bol narazený napravo, hovoril
si, že v prípade, že bol narazený rovno nemusel Seat letieť pod neho. Nevidel, že by Seat dostal šmyk.

Asi bol ťukes keď sa dostal pod neho a mal zadnú časť rozbitú. On dostal ranu na riadenie a zatočil
doľava. Na otázku znalca či vie potvrdiť náraz IVECA zozadu do Seatu uviedol, že no áno. Na otázku
X.. S., uviedol, že videl, že ho vozidlo Ford obiehalo, registroval ho keď vyšiel z rady. Zišiel z plynu a
ťukol na brzdu, aby to vyšlo, nepridával.W. X. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako išiel z Topoľčian asi do Horného
Sŕnia, v kolóne za pravo točivou zákrutou za Trenčianskymi Miticami asi z tretej štvrtej pozície, za ním

išli ešte osobné autá sa vyradila modrá dodávka a začala predbiehať. Tam je potom rovina hádam aj
kilometer, bola dobrá viditeľnosť. Išiel určite 85, 90 ako povoľuje zákon. Mal dostatočný odstup pred
českým kamiónom, ktorý jazdil pred ním. Keď bol na jeho úrovni pán s dodávkou a sa nezaradil pre neho,
keď zhodnotil situáciu čo videl oproti, že išlo nejaké osobné žlté auto, za ním nejaký menší náklaďák si
myslel, že asi to bude buď na tesno, aby ten manéver zvládla tá dodávka, alebo nevie či sa niečo stane.

Takýchto kolízií, síce nie s takýmto výsledkom denne zažije 5,6 krát, len sa nič nestane. Ubral plyn, aby
sa s nimi nezrazil. Bezpečne zastavil možno 150 m od nehody. Dodávku si všimol hneď z výjazdu zo
zákruty, oproti idúce autá boli asi v polovici kopca, nevedel uviesť ako ďaleko boli od seba Seat a za
ním jazdiace auto, asi klasická vzdialenosť. Aby sa dodávka stihla bezpečne zaradiť pred český kamión,
žlté auto potrebovalo pribrzdiť, aby to stihla. Oni pribrzdili, to vidno, autá majú tlmiče, to bolo vidno ako
ten predok, zjavne bolo vidno, že musel až tak pribrzdiť, že keby to neurobil tak určite by sa stretli s

dodávkou. Dodávka sa zaradila pred český kamión. Pán s IVECOM sa dal čo najviac doprava, to žlté
auto nebolo až tak pri kraji cesty, išlo vo svojom pruhu, riešil situáciu na brzdy, ten za ním to už nestihol
dobrzdiť, je iné zabrzdiť osobné auto ako naložený, dole kopec. Ten sedem a pol tonový musel do nich
ťuknúť, lebo ich priamo odhodilo v tej úrovni ako bol kamión mimo nich, žlté auto narazilo do kolesa
odboku. Žlté auto potom zomlelo medzi nich. Nevidel, že by Seat dostal šmyk. Na otázku X.. S. svedok

uviedol, že videl náraz IVECA do Seatu, ktorý následne narazil do Scanie.

Znalec H.. Q. V. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký
posudok, na ktorého záveroch naďalej v plnom rozsahu trvá. V súvislosti s technickou definíciou
rozdielu obmedzenia a ohrozenia, zásadnou hranicou posudzovania, či sa jednalo o obmedzenie, alebo

ohrozenie účastníka cestnej premávky, sú polovičné hodnoty spomalenia, alebo rýchlosti zatáčania,
ktoré je možné v konkrétnom mieste, za daných podmienok a s konkrétnym vozidlom dosiahnuť.
Pokiaľ je účastník, ktorý je v práve prinútený využiť na odvrátenie kolízie väčšie než polovičné hodnoty
skutočne dosiahnuteľných, či už zatáčania, alebo brzdenia, je považovaný za účastníka ohrozeného. Do
dosiahnutia polovičných hodnôt sa jedná z technického hľadiska o obmedzenie. Principiálny rozdiel je v

tom, že pokiaľ vykazuje spomalenie a otáčanie nad týmito hodnotami, prichádza ku reálnemu ohrozeniu
stability vozidla, buď smerovej, alebo rýchlostnej, čo je považované za ohrozenie na zdraví a bezpečnej
jazde. Je to o to horšie pokiaľ sú podmienky na brzdenie a zatáčanie zhoršené ešte poveternostnými
podmienkami alebo povrchom cesty. Pri posudzovaní pohybu dodávky, môže vychádzať len z tvrdení
a výpovedí svedkov. Priame technické stopy po brzdení, po vzájomnom kontakte neexistujú. Keďže

neexistujú tieto stopy, nevie do časového sledu a spádu technického dopravnej nehody zakomponovať
túto dodávku a to je dôvod, prečo nemôže objektívne tvrdiť, že prišlo ku obmedzeniu, alebo ohrozeniu.
Ale keď vychádza z tvrdení svedkov, tak zo strany vodiča dodávky O. prišlo k ohrozeniu minimálne
oproti jazdiaceho Seatu, ale objektívne to nemá čím podložiť. S pravdepodobnosťou blízkou istote k
obmedzeniu prišlo, otázne je ohrozenie. Iná situácia je pri hodnotení ostatných vozidiel, lebo tam existujú

stopy z miesta dopravnej nehody, ktoré z hľadiska logiky a spádu nehodového deja musia byť medzi
sebou časovo zviazané. Tvrdí s veľmi prevažujúcou pravdepodobnosťou a istotou, že vozidlo Seat
narazilo do ťahača v dôsledku toho, že bola porušená jeho smerová stabilita nárazom IVECA zozadu.
Konkrétne časovo prvá bola zrážka ľavého predného rohu IVECA s pravým zadným rohom Seatu.
Pri tejto zrážke bol rozdiel vzájomnej rýchlosti približne 20 kilometrov za hodinu, čo je postačujúce na

vytvorenie trvalých deformácií na zadnej strane Seatu a tak isto na to, aby sa udelil impulz Seatu na
miernu rotáciu doľava do miesta zrážky. O rýchlosti návesovej súpravy a IVECA nemá pochybnosti,
pretože tie sú prevzaté z tachografových záznamov. IVECO bolo v čase zrážky na ceste, nešlo po
priekope, pretože lomové línie, ktoré odrážajú tvar predného nárazníka na IVECU sú rovnobežné.
Vozidlá v čase vzájomného kontaktu boli v jednej rovine, priečne. Zo zadokumentovaných stôp je možné

úplne presne určiť kde bolo miesto zrážky Seatu s ťahačom, kde sa Seat počas rotácie do konečnej
polohy ešte raz zaprel. Nie sú dôvody na to, že Seat stratil smerovú stabilitu v dôsledku havarijného
brzdenia. Musel by nastať približne 50% rozdiel medzi brzdnými silami na pravej a ľavej strane a je
potrebná dlhšia dráha. Táto dlhšia dráha odďaľuje vozidlo IVECO od miesta zrážky. Platí všeobecný
princíp, čím je IVECO vzdialenostne ďalej od miesta zrážky v okamihu nárazu Seatu do IVECA, tým

klesajú možnosti na to, aby prešlo IVECO za túto rovinu zrážky. Podľa časových sekvencií pohybu
návesovej súpravy po zrážke, ona začala prechádzať k ľavému okraju cesty, začala križovať jazdný
pruh a už v čase veľmi blízkom 1 sekunda po zrážke bola tak zasunutá do ľavého pruhu z pohľadu toho
kamiónu, že už IVECO nemalo nárok sa tade prekĺznuť. To znamená, že nedá sa ten vzdialenostnýrozostup od miesta zrážky a tým aj od Seatu naťahovať na nejakú neprimeranú hodnotu. Vzdialenosť
a sled konania vodičov musí nasledovať tak, že po zabrzdení Seatu keď zaregistruje vodič IVECA a
začne brzdiť ako tvrdí, prípadne sa uhýbať doprava, čo je tiež pravda, tak v nejakom krátkom čase

musí prísť k vybočeniu Seatu z priamej jazdy, pretože to potvrdzujú všetci, že Seat išiel rovno. Išiel
rovno a zrazu tesne pred miestom zrážky vybočil doľava. Teda tá vzdialenosť je tam obmedzená tak
isto, ale Seat musí naraziť do ľavého predného rohu Scanie. Len z technickej definície tej zrážky sa
jednalo o excentrickú zrážku. To znamená, že rázová sila pôsobila na ľavý predný roh Seatu, ten
pravdepodobne bol ešte mierne vytočený doprava, ale čo má praktický následok taký, že ťažisko vozidla

pôsobilo na relatívne veľmi veľkom ramene a to sa prejavilo pomerne rýchlo razantnou rotáciou okolo
zvislej osi proti smeru hodinových ručičiek. A teraz musí nastať zhoda vzájomných polôh, pri určitých
rýchlostiach a to taká, že ľavý zadný roh Seatu nepríde do kontaktu s bokom IVECA. Potom by musel
byť zdeformovaný ľavý zadný roh. Technicky to najlepšie pasuje tak, že pri tom uvádzanom 20 km
rozdiely okamžitých rýchlostí v čase kontaktu medzi IVECOM a Seatom, Seat ľudovo povedané nachvíľu
odstrelené dopredu, ale zároveň vybočený doľava. Ale vzdialenosť medzi IVECOM a Seatom je akurát

taká, že Seat sa stihne otočiť po zrážke, keď ho začne otáčať, stihne sa minúť ľavým zadným rohom a
schovať ho už za seba a potom príde k ďalšiemu nárazu ľavého predného rohu do Seata, ale to už do
jeho ľavej strany, ktorá bola poškodená podstatne viacej ako pravá a potom sa už pri súbežnom pohybe
doslova melie Seat medzi bokom návesu a bokom IVECA. Na potvrdenie takéhoto priebehu je potrebné
pozrieť na priestorové rozmiestnenie stôp po IVECU. Stopy po ňom zodpovedajú jeho rozchodu, lenže

začínajú za miestom zrážky. Začínajú pri krajnici pri zatrávnenom okraji priekopy, ale sú nasmerované
tak prudko, že sú výsledkom pôsobenia bočných síl na to IVECO a na jeho prednú časť. A k tomu došlo
práve vtedy, keď IVECO druhý krát, pri druhom náraze prišlo do kontaktu a Seat, ktorý už začal byť
deformovanýmedzinávesovousúpravouaľavýmbokomIVECA,pôsobilakorozperka.Čiženasmeroval
riadenie IVECA viacej doprava. A preto sú tie stopy aj tak uložené, že oni sú pomerne šikmo. Sú krátke,

majú dobrý rozchod, ale sú pomerne prudko nasmerované ku svahu priekopy. Vzhľadom na to, že boli
presne známe rýchlosti dvoch najdôležitejších vozidiel, IVECA a návesovej súpravy, rýchlosť Seatu
vyšla z riešenia zrážky a vzájomného pohybu a posudzovania variantov, či by Seat vybočil v dôsledku
vlastného brzdenia, alebo následkom nárazu do zadnej časti a rýchlosť dodávky Ford je výsledkom
tvrdení účastníkov o veľmi tesnom minutí. Na otázku X.. S. znalec uviedol, že rýchlosť IVECA tesne pred

nárazom stotožnil s rýchlosťou na začiatku brzdenia medzi 97 až 100 km/h. Vzhľadom na to, že to je
údaj v rade niekoľko sekúnd, typ tachového krúžku nie je schopný zaznamenať časový úsek, v ktorom
sa znížila rýchlosť z 97 km/h na nulu. Jednalo sa o prudké a plynulé spomalenie. Seat išiel v čase zrážky
71 a až 79 km/h. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nebyť ťuknutia IVECA do Seatu, E. by
dokázal zabrániť stretnutiu s obiehajúcim Fordom, lebo zrážke Seatu a ťahača predchádzalo časovo

zasunutie Fordu pred súpravu. Ale časový posun medzi nárazom Seatu do ťahača a ťukesom IVECA
do Seatu je rádovo v desatinách sekúnd až maximálne 1,5 sekundy. V tom čase Ford už musel byť
zaradený vo svojom jazdnom pruhu. Takže keby nedošlo ku kontaktu Seata a IVECA, tak je možné,
že aj pri tom havarijnom brzdení by sa nič nebolo udialo. Boli by sa tesne minuli. Nemá však na
základe čoho posúdiť, že ta tesnosť bola už 99%, alebo 80%, alebo 70%. Vnímanie každého svedka je

individuálne. Natesno mohlo byť 2m, ale aj 5m. Seat narazil do Scanie, keď už Ford musel byť zaradený
a vzhľadom na to, že ten časový rozdiel medzi prvým nárazom, IVECO Seat, a druhým, Seat Scania
je veľmi malý, rádovo do 2 sekúnd a pri rozdiele rýchlosti akú mal Ford a návesová súprava, Ford už v
koridore Seatu nefiguroval. Už bol zaradený mimo koridor Seatu. Na otázku samosudcu znalec uviedol,
že vodič Filko bol podľa všetkého prinútený havarijne brzdiť. Iná otázka ale je, či mohol a reagoval na

vznikajúcu situáciu zavčasu. Podľa pravidiel cestnej premávky bol absolútne v práve, jazdil vo svojom
jazdnom pruhu, prekročenie rýchlosti mu nemožno preukázať. Preto na jeho spôsobe jazdy nevidieť
žiadne technické nedostatky. Pokiaľ ide o súbežnú jazdu dodávky a kamiónu, je pravda, že takéto
situácie nedobrého predbiehania kamiónu, avšak bez takýchto následkov, sa bežne denne stávajú.
Šofér kamiónu je v nevýhode a to takej, že aby akékoľvek vozidlo začalo bezpečne prechádzajúci

manéver a bezpečne sa zaradilo, pri základnej rýchlosti predbiehaného 90 km/h je potrebný dosť veľký
časový úsek a veľká dynamika vozidla. Počas predbiehania vzniká jedna veľmi nepríjemná situácia pre
predchádzaného kamionistu vzhľadom na to, že tie jazdné súpravy majú často 14 až 18 m. Zaregistruje
vedľa seba dodávku a tá dodávka pokiaľ prejde za zadný obrys návesu je zle. Kamionista totiž nevie,
či urobí dobre, a to je konkrétne táto situácia, zabrzdí a čo keď tá dodávka zabrzdí, tak isto začne

spomaľovať a zostanú na ceste vedľa seba a proti ním sa rútia vozy 90 km/h. Nevedel si celkom dobre
vybaviť rozhľad pri jazde z kopca z Mníchovej lehoty, to však nič nemení na tom, že vodič Seatu mohol
dodávku vidieť. Ak by bol reagoval skorej a nie tak prudko intenzívne pribrzďoval, bol by dal priestor pre
to, aby sa to usporiadalo akosi inakšie a tak isto by nemusel ten nákladiak brzdiť tak intenzívne, pretožeten nikdy nedokáže dosiahnuť také spomalenia ako to ľahké auto. V tom je v nevýhode nákladiak. Musí
rátať s tým, to je rozdiel 15 m kedy sa jedná o varianty či dôjde k zrážke, či nedôjde. Keby bol E. reagoval
skorej a pomaličky by pribrzďoval, znižoval rýchlosť dal by ostatným väčší priestor. Ale bol v absolútne

v práve, bol v situácii kedy nemal byť ohrozený. Za danej situácie by musel vodič E. vždy reagovať. Mal
dovolené ísť rýchlosťou 90 km/h a pokiaľ by touto rýchlosťou bol jazdil stále, aj niekoľko desiatok metrov
pred miestom zrážky, tak by sa bol zrazil s dodávkou ak by neznižoval rýchlosť. Nie je prípustný variant,
že by nerobil nič. Na otázku prokurátora znalec uviedol, že vodič Sloboda si mal byť vedomý toho akým
typom vozidla jazdí a dať si ešte väčší pozor, alebo za danej situácie bol schopný dosiahnuť spomalenie

max 6 m/s2. Seat bol schopný brzdiť okolo 7 - 7,5 m/s2.

Následne súd na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku za súhlasu procesných strán
oboznámil čítaným Znalecký posudok z Ústavu súdneho lekárstva č. 7/2012 a Znalecký posudok z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 22/2013 a č. 38/2012.

Zo Znaleckého posudku z Ústavu súdneho lekárstva č. 7/2012 vyplýva, že príčinou smrti V. E. bolo
zlyhanie centrálnych riadiacich funkcií mozgu pri roztrhnutí mozgového kmena a roztrhnutí krčných
väzov, ktoré poranenia utrpel ako vodič osobného motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa
20.1.2012 na ceste I/50, km: 126 v k.o. Trenčianske Mitice. Išlo o smrť násilnú pre všeobecnú povahu
daného úmrtia. Smrť menovaného je v priamej príčinnej a časovej súvislosti s poraneniami hlavy, krčný

väzov a mozgového kmeňa, ktoré utrpel ako vodič vozidla Seat. Smrti nebolo možné zabrániť ani
podaním včasnej a vhodnej lekárskej pomoci. Test na alkohol bol negatívny.

Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 22/2013 vyplýva, že U.
E. utrpela poranenia priamym mechanizmom pri náraze osobného vozidla Seat do nákladného vozidla

Scania s následnou deštrukciou osobného motorového vozidla. U poškodenej došlo k mnohopočetným
kontaktom vysokej intenzity s interiérom vozidla, v ktorom sedela na pravom prednom sedadle
spolujazdca,čímpriamympôsobenímsilynapostihnutémiestautrpelazlomeninulícnehooblúkavpravo,
zlomeninu vonkajšej steny a stropu očnice vpravo, zlomeninu čelovej kosti vpravo, zlomeninu prepážky
nosa, zlomeninu I.-IV. Rebra vpravo, tržné rany na ruke vpravo a v spánkovej oblasti hlavy, zmliaždenie

oblasti očnice vpravo s krvným výronom zmliaždenie ľavého zápästia, odreniny v oblasti ľavého
predkolenia a zmliaždenie ľavého stehna. Nepriamym mechanizmom prenesením pôsobiacich síl, keď
po náraze vozidla došlo k prudkej decelerácii dopredného pohybu poškodenej a nárazom zotrvačného
pohybu pľúc o hrudnú stenu došlo k ich zmliaždeniu. Ďalej náhlou deceleráciou hlavy po údere na
tvrdú podložku /interiér vozidla/ došlo k pohybu mozgového tkaniva a jeho nárazu na vnútornú plochu

lebkovej klenby, čím došlo k poraneniu mozgu v zmysle jeho zmliaždenia so zakrvácaním pod cievnatku
a tvrdú plenu mozgovú s následným vznikom opuchu mozgového tkaniva. Pri náhlej decelerácii bolo
telo poškodenej prudko vrhnuté dopredu a následne pôsobením zotrvačnej sily dozadu. Tieto pohybu sa
mohliviackrátzopakovaťčímdošloknefyziologickýmpohybomvoblastichrbticeanáslednekzlomenine
šiesteho krčného a prvého a ôsmeho hrudného stavca. K zraneniam pri autonehode mohlo dôjsť takým

spôsobom ako je uvedené v spisovom materiáli. Zranenia možno z medicínskeho hľadiska hodnotiť ako
ťažké, priamo ohrozujúce život. Poškodená utrpela poranenia charakteru polytraumy /mnohopočetné
život ohrozujúce poranenia/, na následky ktorých aj dňa 18.5.2012 zomrela. Možno konštatovať, že
medzi úmrtím poškodenej a autonehodou je príčinný vzťah.

Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 22/2013 vyplýva, že
J. E. utrpel poranenia nepriamym mechanizmom prenesením pôsobiacich síl, keď po čelnom náraze
vozidiel došlo k decelerácii dopredného pohybu a následnej zmene smeru jazdy vozidla, v ktorom
poškodený sedel. Týmto mechanizmom taktiež došlo k opakovaným zmenám polohy poškodeného k
nefyziologickým pohybom v oblasti bedrovej chrbtice a tým následne k jej podvrtnutiu. Z medicínskeho

hľadiska ide o poranenie ľahké. K Vážnej ujme na zdraví a k vážnej poruche zdravia nedošlo.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli na hlavnom pojednávaní oboznámené čítaním listinné dôkazy a to správy
o povesti obžalovaných, priestupkové správy obžalovaných a ich odpisy z registra trestov.

I. O. ani E. W. doposiaľ neboli trestne stíhaný a okrem priestupkov na úseku dopravy ani priestupkovo
riešený.Na základe takto vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Priebeh nehodového deja má súd za preukázaný predovšetkým
výpoveďou znalca z odboru cestná doprava Ing. Marka Pribulu, ktorý na základe zadokumentovaných

stôp jednoznačne ustálil priebeh nehodového deja tak, ako je uvedené v skutkovej vete, najmä s
ohľadom na otázku časovej postupnosti zrážok medzi vozidlami IVECO a Seat, a Seat a Scania, pričom
svoje závery aj dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil, a zároveň primerane zdôvodnil vylúčenie prípadne
iného priebehu nehodového deja a jeho príčin. Výpoveď znalca pritom nie je v rozpore so žiadnymi inými
vykonanými dôkazmi, s výpoveďou či už obžalovaného E. W., ani s výpoveďami ostatných na hlavnom

pojednávaní vypočutých svedkov. Naopak je s nimi plne v súlade, pričom skutočnosti, ktoré nebolo
možné ustáliť z výpovedí svedkov, znalec vo svojej výpovedi na základe ním zadokumentovaných stôp
primerane a logicky doplnil a vysvetlil.

Dôsledkom dopravnej nehody podľa oboznámených znaleckých posudkov bola smrť dvoch osôb V. E.
a U. E..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný I. O. pri predbiehaní ohrozil oproti jazdiaceho vodiča
Seatu V. E., čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a to podľa § 15 ods. 5 písm. c) zák.
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 8/2009),
podľa ktorého vodič nesmie prechádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere.

Aj keď znalec vo svojej výpovedi uviedol, že „otázne je ohrozenie, nakoľko to nemá objektívne čím
podložiť“, zároveň uviedol, že „keď vychádza z tvrdení svedkov, tak zo strany vodiča dodávky O. prišlo
k ohrozeniu“. Obžalovaný W. vo svojej výpovedi uviedol, že vodič Seatu brzdil „havarijne“. Svedkovia
uviedli, že predbiehací manéver bol „riskantný“, „fousový“, pričom svedok D. vo svojej výpovedi zároveň

uviedol, že „autá majú tlmiče, to bolo vidno ako ten predok, zjavne bolo vidno, že musel až tak pribrzdiť,
žekebytoneurobiltakurčitebysastretlisdodávkou“.Zuvedenéhovyplýva,ževodičSeatuboldonútený
brzdiťažtak,žesamuohýbalitlmiče,tedahavarijneshodnotamiblížiacimisamaximálnemumožnémua
dosiahnuteľnému spomaleniu. O ohrozenie podľa technickej definície pritom ide už vtedy, ak je účastník
cestnej premávky donútený brzdiť s polovičným dosiahnuteľným spomalením. Keďže vodič Seatu Filko

brzdil s hodnotami blížiacimi sa maximálnemu možnému spomaleniu, vzhľadom na rýchly časový sled
udalostí aj v prípade, že by bolo preukázané, čo však z vykonaného dokazovania nevyplýva, že mohol
na vzniknutú situáciu reagovať o niečo skôr, ale v každom prípade nie podstatne skôr, je zrejmé, že
technická definícia ohrozenia by aj v takomto prípade bola naplnená. Z uvedeného vyplýva, že vodič O.
svojim predbiehacím manévrom ohrozil oproti jazdiaceho vodiča Seatu.

V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že vodič O. mal podľa svedeckých výpovedí
(svedok E. uviedol, že si myslel, že sa vráti za neho) dostatok času a priestoru zaradiť sa za nákladné
vozidlo Scania. Pričom súd zastáva názor, že pokiaľ by vodič Seatu taktiež vychádzal z takéhoto
predpokladu a reagovať začal až po tom čo zistil, že vodič O. pokračuje v predbiehacom manévri,

nemožno vodičovi E. z tohto pohľadu vyčítať oneskorenú reakciu.

Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že obžalovaný E. W. porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona a to podľa § 16 ods. 1, ods. 2 a 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., v zmysle ktorých je
vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,

poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať,
vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú
má rozhľad, vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou
3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1 a vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním
dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič

vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vodič E. znížil náhle rýchlosť jazdy. Aj keď vodič nesmie znížiť
náhle rýchlosť jazdy, uvedené neplatí ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky. Podľa výsledkov
dokazovaniavodičFilkonáhleznížilrýchlosťjazdyzdôvodu,žereagovalnapredbiehacímanévervodiča

O., ktorý ho ohrozil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie nemožno konštatovať,
že by zo strany vodiča E. došlo k porušeniu jeho povinností, alebo že by na vzniknutú situáciu reagoval
zjavne nesprávne. Následne obžalovaný W. svojim vozidlom narazil do vozidla Seat vodiča E..Znalec ustálil rýchlosť IVECA, ktorým jazdil obžalovaný W. na začiatku brzdenia medzi 97 až 100 km/h,
vzájomný rozdiel rýchlostí medzi Seatom a IVECOM v čase nárazu približne 20 km/h a rýchlosť Seatu v
čase zrážky 71 a až 79 km/h. Z uvedeného vyplýva, že rýchlosť IVECA, ktoré riadil obžalovaný W. v čase

zrážky sa v podstate rovnala rýchlosti pred začatím brzdenia a teda odstup IVECA za Seatom bol taký
malý, že rýchlosť IVECA od začatia brzdenia do zrážky so Seatom sa viacmenej výrazne nezmenšila.

Keďže vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas
znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy

alebo zastaví, z rozdielu rýchlosti vozidla IVECA od začatia brzdenia po zrážku so Seatom vyplýva,
že vzdialenosť IVECA za Seatom nebola taká, aby obžalovaný W. mohol včas znížiť rýchlosť jazdy,
prípadne zastaviť vozidlo. Odstup vozidiel bola taký malý, že obžalovaný W. nestihol v podstate reagovať
a teda nedodržal minimálny odstup od vozidla Seat, čim porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo
zákona.

Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný W.
na danom úseku cesty nielenže nedodržal minimálny odstup od vozidla Seat, ale dokonca prekročil
zákonom povolenú maximálnu rýchlosť 90 km/h. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v
prípade, ak by obžalovaný W. jazdil povolenou rýchlosťou, vzájomný rozdiel rýchlostí v čase nárazu by
bol podstatne menší, prípadne až o polovicu, pričom samotná táto skutočnosť by mohla mať podstatný

vplyv na priebeh a následky dopravnej nehody.

Zároveň súd konštatuje, že vodič vozidla má prispôsobiť odstup svojho vozidla za pred ním jazdiacim
vozidlom aj vlastnostiam svojho vozidla a nákladu, povahe vozidla idúceho pre ním ako aj iným
okolnostiam.

V tomto prípade mal obžalovaný W. prispôsobiť odstup vozidla IVECO, ktoré riadil od vozidla Seat
vlastnostiam týchto vozidiel, najmä s ohľadom na ich brzdné dráhy ako aj kolíznej situácii, ktorá vznikla a
ktorú vnímal od počiatku, nakoľko ako sám vo svojej výpovedi uviedol, videl predbiehať O. dva kamióny
a videl aj vodidlo Seat, ktoré išlo pred ním. O tom, že obžalovaný W. musel celú situáciu vnímať nemá

súd vážnejšie pochybnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že z nákladného vozidla IVECO, vzhľadom na
výšku Seatu musel registrovať dodávku jazdiacu v protismere. Z uvedeného vyplýva, že mohol a mal
samostatne reagovať a znížiť rýchlosť jazdy aj vzhľadom na vzniknutú situáciu a ostatné okolnosti bez
toho, aby prípadne čakal na reakciu vodiča Seatu a teda nie čakať a začať brzdiť až keď začal brzdiť
vodič Seatu.

Ako z vykonaného dokazovania vyplýva, na následku (spôsobenie smrti z nedbanlivosti) sa podieľalo
viacero príčin. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplýva, že v prípade, že by za vozidlom
Seat nejazdilo vozidlo IVECO, k dopravnej nehode a vzniku následku by neprišlo. Zároveň v prípade, že
by obžalovaný O. neuskutočnil predbiehací manéver taktiež by k dopravnej nehode a vzniku následku

neprišlo. Teda možno konštatovať, že k vzniku následku by nedošlo v prípade, že by jednotlivé príčiny
(konanie každého obžalovaného) boli dané samostatne, izolovane, t.j., že by k jednej príčine nepristúpila
ďalšia príčina.

Avšak v zmysle ustálenej súdnej praxe, ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin, treba hodnotiť

každú príčinu, pokiaľ ide o jej význam pre vznik následku osobitne a určiť jej dôležitosť z hľadiska
následku, ktorý z konania obvineného nastal. Konanie obvineného, aj keď je len jedným článkom z
reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keď by následok bez ďalšieho
konania tretej osoby nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku tak ako
im je kladené za vinu v zmysle obžaloby a svojím konaním, aj keď porušenie povinností iba jedným
z obžalovaných by neviedlo k vzniknutému následku, inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a takýto
čin spáchali závažnejším spôsobom konania a to tým, že porušili dôležitú povinnosť uloženú im podľa
zákona. Svojim konaním tak obžalovaní spáchali prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona. Zavinenie obžalovaných súd kvalifikoval ako
vedomú nedbanlivosť, nakoľko súd síce nepochybuje o skutočnosti, že obžalovaní nechceli spôsobiť
následok, ktorý nastal, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa u obžalovaných dokonca jedná o vodičovz povolania museli vedieť, že porušením povinností vyplývajúcich im zo zákona, môžu spôsobiť daný
následok, pričom bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že taký následok nenastane.

Pokiaľ ide o mieru zavinenia súd konštatuje, že nehodový dej vyvolal obžalovaný Bábin a z tohto
pohľadu je možné konštatovať, že jeho miera zavinenia je väčšia aj s ohľadom na skutočnosť, že
svojím konaním ohrozil nielen vodiča Seatu, ale aj minimálne obmedzil aj obžalovaného W.. Avšak je
potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že samotný obžalovaný O. nebol kontaktným účastníkom dopravnej
nehody. Bol ním iba obžalovaný W., ktorý taktiež porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

nielen nedodržaním primeraného odstupu za pred ním jazdiacim vozidlom Seat, ale aj neprispôsobením
rýchlostijazdyokolnostiam,vlastnostiamvozidlaanákladu,dokoncaprekročenímpovolenejrýchlosti,čo
malo podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody. Obžalovaný O. tak síce vytvoril kolíznu situáciu, avšak
z technického hľadiska riešiteľnú v prípade, že by nedošlo k porušeniu povinností aj iným účastníkom
cestnej premávky, a to obžalovaným O.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd síce posúdil mieru
zavinenia obžalovaného O. (riskantný predbiehací manéver) na spôsobenom následku síce za vyššiu,

avšak v nie v podstatnej miere.

Vyššie uvedené skutočnosti, ako aj mieru zavinenia následne súd zohľadnil aj pri ukladaní trestu
obžalovaným, pričom zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný O. vyššiu mieru svojho zavinenia
kompenzoval svojim vyhlásením, ktorým nepoprel spáchanie skutku a preto súd obom obžalovaným

uložil rovnaké tresty.

Keďže obaja obžalovaní doposiaľ neboli trestne stíhaní, z hľadiska trestného práva sa nejedná o
kriminálne závadné osoby, ale o bezúhonné osoby, skutok, ktorý je im kladený za vinu aj keď s vážnym
následkomjeibaprečinomspáchanýmznedbanlivostiavzhľadomnaskutočnosť,ženavznikunásledku

sa podieľalo viac príčin, z ktorých každá samostatne by neviedla k spôsobeniu následku, súd dospel k
záveru, že na nápravu obžalovaných je primerané uložiť podmienečný trest odňatia slobody na spodnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom na 2 roky.

V súvislosti s uloženým trestom súd poukazuje na skutočnosť, že vyšší podmienečný trest odňatia

slobody by mohol uložiť iba podľa § 51 Tr. zákona s probačným dohľadom, za súčasného uloženia
obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods. 3, ods. 4 Tr. poriadku. Uloženie takéhoto trestu však
súd vzhľadom obmedzenia, resp. povinnosti, ktoré by bol povinný uložiť, s prihliadnutím na charakter
spáchaného skutku, osoby obžalovaných a okolnosti prípadu považuje za celkom zjavne neúčelné.
Prípadné uloženie povinnosti podrobiť sa preskúšaniu by bolo duplicitné, nakoľko táto povinnosť vyplýva

z ustanovenia § 91 ods. 6 zák. č. 8/2009.

Súd sa zároveň nestotožnil s návrhom prokurátora, aby bol obžalovanému O. uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody. Obžalovaný O. síce závažne porušil svoje povinnosti vyplývajúcemu zo zákona,
ale zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že on samotný nebol kontaktným účastníkom dopravnej

nehody a jeho konanie samostatne by neviedlo k vzniknutému následku. K vzniknutému následku v
danom prípade musela pristúpiť aj ďalšia skutočnosť, a to porušenie zákonom uložených povinností aj
zo strany obžalovaného W.. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pri ukladaní trestných sankcií, pokiaľ
nie sú dané mimoriadne okolnosti, je potrebné postupovať od najmiernejších k prísnejším (a minori at
maius). Až v prípade, že miernejšie sankcie nevedú k náprave páchateľa je možné pristúpiť k prísnejším

sankciám.Vdanomprípadeuloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyprvotrestanej,kriminálne
nezávadnej osobe, s ohľadom na už spomenuté okolnosti prípadu a za nedbanlivostný prečin, súd
považuje za neúčelné.

Keďže konaním obžalovaných boli porušené ich povinnosti, ako vodičov motorových vozidiel,

vyplývajúce im zo zákona o cestnej premávke, súd obžalovaným zároveň podľa rovnakých úvah ako
pri ukladaní trestu odňatia slobody uložil aj tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
na dva roky.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o vznik škody v súvislosti s prevádzkou motorových

vozidiel, kde je daná objektívna zodpovednosť prevádzateľov vozidiel a nie obžalovaných, pričom
prípadný regres voči nim si môžu uplatňovať prevádzatelia vozidiel resp. poisťovňa súd odkázal
poškodeného VŠZP podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.obžalovaní 1/ a 2/ inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a takýto čin spáchali závažnejším spôsobom
konania a to tým, že porušili dôležitú povinnosť uloženú im podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať
ten, kto sa ho výslovne vzdal.