Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212862
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6613212862.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobkyne N. L.,

narodená.XX.XX.XXXX, bytom L., P. T. XXXX/XX, štátna občianska SR, zast. AK JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa,
a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31690904, zast. JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom
Košice, Nemcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44325452, spisová značka
3C/1162/2012 zo dňa 19.01.2012 s a z r u š u j e .

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44325452,
spisová značka 3C/1162/2012 zo dňa 19.01.2012 s a o d k l a d á do právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 1 119,38 Eur k rukám
právneho zástupcu žalobkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v lehote

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym
súdom Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452 v konaní vedenom pod spisovou značkou
3C/1162/2012 zo dňa 19.01.2012.

V súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zároveň žiadala
odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Uviedla, že dňa 27.09.2008 uzatvorila so spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a. s., IČO:
31690904 so sídlom Garbiarska 2, Košice Poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX (ďalej Poistná zmluva).
Žalovaný "Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 41,16 Eur a návrhom na splátkový kalendár"
zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 41,16
Eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie Poistnej
zmluvy.Rozsudkomrozhodcovskéhosúduzodňa19.01.2012jejakospotrebiteľovibolouloženézaplatiť
žalovanému sumu 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,--Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky
spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky boli
dojednané v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých aj

v uvedenom prípade a v uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne vyjednanú
rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník.

Okrem iného existujú aj ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 Z. z. v tom, že rozhodcovskou doložkou v znení

predmetnej poistnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko ide o
zjavnúnerovnováhumedzipodnikateľomaspotrebiteľomvzmysleustanovenia§53ods.1Občianskeho
zákonníka.

Táto zmluva podľa žalobcu predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne
výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi.

Túto zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť nijako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v
takomto znení mu na podpis bola predložená.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému

známe a o ich obsahu nebol informovaný.

Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac
znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve, ale aj vo všeobecných obchodných podmienkach
absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu. V procese tohto sporu absentuje ústavná

zásada ústnosti, nakoľko konanie prebehlo na základe písomností predložených iba žalovaným a okrem
toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu
lehotu na podanie odporu len 5 dní a na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok. Zároveň
pre rozhodcovské konanie sa platia vysoké poplatky bez možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia
poplatkov.

Podstatou rozhodcovského konania by podľa názoru žalobkyne malo byť prostredníctvom zmluvnej
voľnosti záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana.

Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže taktiež pre svoju
ochranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane zákonom.

Po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania
žiadaťopreskúmanierozhodnutia.PoukázalapritomajnarozhodnutieÚstavnéhosúduČeskejrepubliky

zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. IIÚS 2164/10, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že zmluvná autonómia a
jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp
alebo iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne
obmedziť.

Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať za neprimeranú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním
práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany,
ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu. Ak ide o rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie v rámci
spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné

so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný
rozhodcovskou doložkou (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri
uplatňovaní spotrebiteľovho práva). Ústavný súd na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu
posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože v situácii, keď má
rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti a

súčasnespotrebiteľjezbavenýsvojhoprávapodaťžalobunacivilnýsúd,znamenajúvosvojomdôsledku
porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana spotrebiteľa,
nie je táto ochrana realizovateľná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť.V tomto zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom týkajúca sa riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za
predpokladu,žepodmienkyustanoveniarozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudú
účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená
zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať
spravodlivý proces vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami, ak to

umožňuje platný zákon o rozhodcovskom konaní.

K tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých mala byť predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne
individuálne dojednaná, a to hlavne tým, že bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu
Všeobecnýchpoistnýchpodmienok(ďalejaj"VPP"),bolaopatrenáosobitnýmpodpisom,naktorýnebolo
viazané uzavretie poistnej zmluvy, a tým, že na základe Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k

poistnej zmluve je preukázaná informovanosť a vedomosť žalobcu o všetkých podmienkach poistného
vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky uviedla, že tento postup žalovaného bol účelový a nepreukazuje
individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu žalovaného za každú cenu vylúčiť prípadné spory z pod
právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky. Žalovaný sa týmto postupom, využívajúc nekalú
obchodnú praktiku snaží za každú cenu založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Kvšeobecnýmpoistnýmpodmienkamuviedla,žetietojejbolipredloženéspoluspoistnouzmluvou.Ideo
12 strán na hrubo a malými písmenami písaného textu. Rozhodcovská doložka nebola nijako vyčlenená
z ostatného textu tak, aby sa pri podpisovaní dostala do vedomosti poistníka. Taktiež nie je pravdou, že
bola poučená o obsahu VPP ani to, že bola poučená o tom, že všeobecné poistné podmienky obsahujú

rozhodcovskú doložku, ktorú dokonca mala mať možnosť odmietnuť, a to nepodpísaním osobitných
zmluvných dojednaní. Nebola jej daná možnosť predmetnú rozhodcovskú doložku vylúčiť, pretože podľa
pokynov žalovaného bolo pre riadne uzavretie poistnej zmluvy potrebné podpísať Všeobecné poistné
podmienky dvakrát. Nemohla vedieť, čo žalovaný duplicitným podpisom sleduje.

K Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č.: 4127700497 uviedla, že tento absolútne
nesvedčí o tom, že bola osobitne poučená a upozornená na to, že sa podpisom poistnej zmluvy
a Všeobecných poistných podmienok zaväzuje riešiť všetky spory výlučne cestou rozhodcovského
súdu. Sám žalovaný uvádza, že žalobca bol "upozornený", skôr by sa hodilo upovedomený, o tom,
že "v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne

vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z.". Z uvedeného
je zrejmé len to, že žalobcovi bola v prípade vzniku sporu vyplývajúceho zo sprostredkovania daná
možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd a ani náznakom nenaznačuje a nesvedčí o poučení o
rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkov. Žiadny iný osobitný záznam o poučení a upozornení
týkajúcom sa rozhodcovskej doložky v Zázname nie je.

Vychádzajúc z obsahu a charakteru Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta nie je tento možné
brať ako relevantný dôkaz o dostatočnom, resp. odbornom poskytnutí informácii finančným agentom
spotrebiteľovi aj vo vzťahu k podmienkam, ktoré priamo nesúvisia s dojednaným poistením. Výlučným
a prioritným záujmom spotrebiteľa v tomto prípade bolo uzatvoriť poistnú zmluvu a na túto skutočnosť

taktiež zamerala svoju pozornosť. Podobne z predformulovaného tlačiva Záznamu o požiadavkách a
potrebách klienta k poistnej zmluve vyplýva, že otázky smerujú výlučne k informáciám (dôležitým pre
žalovaného) týkajúcim sa poistenia samého, a teda ani nie je možné predpokladať, že spotrebiteľ si
vie aj pri primeranej opatrnosti a vnímavosti uvedomiť, že mu má byť poskytnutá odborným spôsobom
aj takáto informácia (napr. o osobitných pohľadávkach, možnosti nepodpísať rozhodcovskú doložku,

čo z rozhodcovskej doložky pre neho vyplýva) a aké dôsledky sú s touto informovanosťou spojené.
Aj z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že súčasťou obsahu VPP sú aj povinnosti spotrebiteľa odlišné
od poistného vzťahu a s poistným nijako nesúvisiace (napr. o osobitnom províznom náklade) a medzi
takéto podmienky určite patrí aj rozhodcovská doložka. Navyše zo strany finančného agenta nedošlo k
poskytnutiu akýchkoľvek informácií mimo dojednaného poistného produktu žalovaného.

Ďalej uviedla, že predmetná rozhodcovská doložka bola už viackrát podrobená kontrole všeobecnými
súdmi, avšak touto súdnou kontrolou neprešla. Pre podloženie uvedeného tvrdenia poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 vydané v konaní vedenom pod sp.zn.: 20 CoE/24/2011, v ktorom Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý z dôvodu
neprijateľnej rozhodcovskej doložky zastavil exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku v
prospech súkromnej životnej poisťovne. Krajský súd prelomovo ustálil, že pri spotrebiteľských zmluvách

uzavretých pred 1. januárom 2008 podliehajú súdnej kontrole aj zmluvné podmienky dojednané
medzi spotrebiteľom a dodávateľom individuálne. Súd neuznal argumenty poisťovne o osobitnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že spôsob, akým poisťovňa predložila
spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky zakladá nekalú obchodnú praktiku,
ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných

zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka dojednávaná súkromnou životnou poisťovňou núti
spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je preto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Predmetná rozhodcovská doložka neprešla kontrolou taktiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej bola podrobená v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 Cdo 1/2012, v ktorom Najvyšší súd rozhodnutím

zo dňa 21. marca 2012, odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa,
a.s. proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky.

Žalobkyňa k dôvodom, pre ktoré je nutné zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok ďalej doplnila dôvod
podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, podľa
ktorého sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

K porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa došlo tým, že rozhodcovský súd ju zaviazal
na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je obsiahnutá v bode 7a. časti XVII,
podľa ktorej "je s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe
úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza

poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške
vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri
ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu.
Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou
dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad

dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom."

Uvedené ustanovenie Všeobecných poistných podmienok je neprijateľné z viacerých dôvodov. V
prvom rade je táto neprijateľnosť daná v zmysle osobitného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a), podľa
ktorého je neprijateľnou podmienkou ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal

možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Žalobca nebol pri podpise zmluvy nikým a ničím poučený
o povinnosti uhradiť náklady vyplývajúce zo sprostredkovania podpisu poistnej zmluvy, dokonca výška
a samotná existencia jeho záväzku mu bola oznámená až doručením Rozhodcovského rozsudku.
Uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, keď umožňuje poisťovni autoritatívne určiť výšku záväzku poisteného a naviac predmetné

ustanovenie umožňuje domáhať sa poisťovni tohto "nároku" okamžite po skončení poistného vzťahu
na rozhodcovskom súde. Teda bez akejkoľvek výzvy, alebo oznámenia si uplatní svoj nárok pred
rozhodcovským súdom, s čím je spojené nie malé zvýšenie nákladov poistníka (niekoľko násobne vyššie
ako samotná istina) v súvislosti s povinnosťou uhradiť okrem istiny taktiež poplatok za rozhodcovské
konanie a trovy poisťovne za konanie pred rozhodcovským súdom.

Uvedený postup žalovaného taktiež nie je možne hodnotiť inak, ako postup v rozpore s dobrými mravmi,
keďže vymáha pohľadávku, o ktorej existencii a výške nemá poistený vedomosť.

V intenciách uvedeného je taktiež nezanedbateľná tá skutočnosť, že ustanovenie na základe, ktorého

mal predmetný záväzok žalobcu vzniknúť je neplatné, pretože výška záväzku poisteného nebola ničím
určená, a teda predmetný právny úkon nebol urobený určite, ako to vyžaduje § 37 Občianskeho
zákonníka.K rozhodcovskej doložke ďalej uviedla, že spôsobuje značnú nerovnováhu a hrubý nepomer práv a
povinností v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako

aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ,,smernica"). Absolútne neplatná neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje, že
spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom
viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Trvá na tom, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber,vzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.Inštitútindividuálnedohodnutej
podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

K rozhodnutiam, ktoré predložil žalovaný uviedla, že tieto nie sú konečné a nesvedčia o tom, že
predmetná rozhodcovská doložka je platne uzavretá, a že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V jednotlivých prípadoch boli rozhodcovské doložky aj v prejednávaných prípadoch posúdené ako
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané, avšak súdy sa pri rozhodovaní v
daných veciach opomenuli zaoberať otázkou možnosti uplatniť si právo na odmietnutie rozhodcovskej
doložky obsiahnuté buď v dodatku alebo v samotných VPP. Vzhľadom k tomu, že žalobca v
prejednávanom prípade jasne odôvodnil nemožnosť prihliadať na bod. 7 dodatku tvrdí, že predložené

rozhodnutia sú bezpredmetné a svedčiace skôr v jej prospech.

Žalobkyňa k podpisu poistnej zmluvy uviedla, že ju uzatvárala doma s pani M., ktorá jej povedala koľko
budemesačneplatiť,čomápodpísaťačojepreňuvzmluvevýhodné.Čosatýkadruhéhopodpisu,tento
jej nebol vysvetlený od pani M. a taktiež jej nič nepovedala ani o rozhodcovskej doložke. V zmluve už

nemohla robiť žiadne zmeny. Preplatok z poistnej zmluvy vo výške 58,15 Eur jej bol zo strany žalovaného
vrátený.

Je pravdou, že uzatvorila so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní poistenia, pričom podmienkou
uzatvorenia tejto Zmluvy bolo, aby mala aj ona uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným. Ohľadne

sprostredkovania poistenia bola len na jednom školení, ktoré organizoval žalovaný a nakoľko sa jej to
zdalo komplikované, viacerých školení sa už nezúčastnila. I napriek tomu, že so žalovaným uzatvorila
Zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako sprostredkovateľ neuzatvorila žiadnu Zmluvu so žiadnym
klientom, takže nemala z tohto ani žiadnu províziu. Ani pani M. pri uzatváraní poistnej zmluvy jej
nepovedala, že bude musieť zaplatiť nejakú províziu za sprostredkovanie poistenia.

Čo sa týka poistnej zmluvy, túto uzatvorila so žalovaným dňa 27.09.2008, pričom sprostredkovateľkou
poistenia sa stala až o mesiac neskôr, t. j. dňa 27.10.2008. Z uvedeného je zrejmé, že v čase
uzatvárania poistnej zmluvy bola jednoznačne v postavení neinformovaného spotrebiteľa. Aj v prípade,
ak by tomu tak nebolo stále platí, že pri uzatváraní poistnej zmluvy nekonala v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti. Nemožno ju považovať za odborníka v oblasti poisťovníctva. Na školení
poskytnutom žalovaným bola iba poučená, aby dbala na dôsledné vyplnenie všetkých miest na to
určených v Zmluve a jej následné podpísanie. Neboli jej vysvetlené ustanovenia všeobecných poistných
podmienok a rovnako nemala vedomosť o význame rozhodcovskej doložky, či následkoch s tým
spojených.

Pri ukončení poistnej zmluvy jej vznikol preplatok na poistnom, pričom žalovaný bol podľa časti XVII. bod
7a oprávnený pri zániku zmluvy si túto províziu započítať na odkupnú hodnotu poistnej zmluvy v prípade,
ak bola vytvorená. Z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise je zrejmé, že preplatok
poistného bol vyšší ako samotná výška sprostredkovateľskej odmeny a z tohto dôvodu je neprípustný

postup žalovaného v tom smere, že nedodržal postup stanovený v bodu 7a a nezapočítal pohľadávku a
záväzok, ale svoju pohľadávku si priamo uplatnil na rozhodcovskom súde, čím niekoľkonásobne zvýšil
jej náklady.Odpor proti rozhodcovskému rozsudku, ktorého zrušenia sa v tomto konaní domáha nedala, nakoľko
nemá právnické vzdelanie a lehota na podanie odporu bola príliš krátka.

Žalovaný ani jeho právny zástupca sa vytýčených pojednávaní nezúčastnili, právny zástupca
žalovaného svoju neúčasť ospravedlnil mailovými podaniami, súd preto vec prejednal a rozhodol bez
jeho prítomnosti s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. Právny zástupca žalovaného sa vo
veci len písomne vyjadroval.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zo žaloby žalobcu nie je
zrejmé, či žalobkyňa na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku dodržala prekluzívnu 30-
dňovú lehotu na podanie žaloby všeobecnému súdu ( § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní ). V prípade jej nedodržania je namieste z úradnej moci zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe

podkladov predložených žalovaným ako žalobcom.

Zo žaloby ďalej nie je zistiteľné ani to, či žalobkyňa podala proti doručenému rozhodcovskému rozsudku
opravný prostriedok - odpor. Žalobkyni tak nebolo odňaté právo na prístup k rozhodcovskému súdu,
pretože šlo o vydanie rozhodcovského rozsudku v skrátenom konaní a na podklade návrhu žalovaného,

pričom využitím odporu by došlo k zrušeniu rozsudku a teda pred rozhodcovským súdom by ďalej
konanie prebiehalo za riadnej účasti oboch účastníkov sporu.
Rozhodcovské konanie začalo skôr a v prípade podania odporu žalobkyňou je daná prednosť
kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným. Pre tento prípad vznáša pri svojom prvom
úkone námietku podľa § 106 ods. 1, ods. 3 O. s. p. s návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie

konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal ako prvý konať v danom spore.

Považuje za nesporné, že so žalobkyňou uzavrel dňa 27.09.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky z 21.05.2007 (ďalej len VPP), ktoré
žalobkyňa podpísala dňa 27.09.2008 a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve.

Súčasťou bodu 2. týchto Osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka.

Táto rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná,
naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP,
a to práve z dôvodu, aby bola výrazne oddelená od ostatných VPP a zrejmá aj žalobkyni

ako účastníkovi zmluvného vzťahu. Poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola dojednaná
v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve žalobkyni, ktoré sú zaradené až
v samom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich
žalobkyňa všimla a venovala im náležitú pozornosť. Žalobkyňa mala dve možnosti spolu s podpisom
poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku,

čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah alebo nepodpísať
osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah
by nebol v ostatnom dotknutý. Disponuje tiež právoplatnými rozhodnutiami súdov rôznych stupňov v
rámcicelejSR,kdetietoposúdilitotožnúrozhodcovskúdoložkuzaindividuálnedojednanú,atedaplatnú.

Rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni tretím subjektom - viazaným
finančným agentom, ktorým bola v danom prípade pani I. M.. Považoval aj preto za nespochybniteľné,
že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom. K tomu odporca
disponuje aj listinným dôkazom, a to Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2008, ktorými vie dokázať informovanosť a vedomosť žalobkyne

prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane
rozhodcovskej doložky. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že
nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo
iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu, pretože VPP presne upravujú moment jej vzniku
a nárokovateľnosť žalovaného.

Rozhodcovská doložka bola podľa žalovaného jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienkavzmysleust.§53OZ,nakoľkojumohlažalobkyňaodmietnuťbeztoho,abymaloodmietnutieosobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, a preto ju nemožno považovať za
neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku.

Na základe žiadosti žalobkyne doručenej odporcovi dňa 14.09.2010 došlo k zániku poistenia dňom
29.10.2010 s nespotrebovaným poistným vo výške 58,15 Eur.

Žalovaný podal dňa 02.01.2012 na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie
pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a. VPP z 21.05.2007. Pohľadávku vyčíslil na sumu 41,16 Eur a táto

zodpovedala jeho nákladom vynaloženým na uzavretie poistenia.

Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri
ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či
predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ustanovenie VPP totiž presne vymedzuje moment vzniku
pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bola žalobkyňa ako klient upovedomená finančným

agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách klienta). Pri zániku
poistenia poisťovňa zaslala poistníkovi oznámenie o zániku poistenia obsahujúce bilanciu poistenia.
Vzhľadomnato,žepredmetomrozhodcovskéhokonania,ktoréhosatotostanoviskožalovanéhodotýka,
nebola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo zaplatené poistné, ale samostatná pohľadávka
odlišná od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo

oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Išlo o náklady žalovaného rozrátané do poistného po celú dobu
predpokladaného platenia poistného ( t. j. v danom prípade od 04.07.2007 do 04.07.2027 ).

Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik od
poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a všeobecných poistných podmienok.

V obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR pod č. k. II. ÚS 499/2012, keď
tento svojím rozhodnutím zo dňa 10.07.2013 na neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012 a vrátení veci na ďalšie konania pre
porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec bola v prvom stupni vedená na Okresnom súde v

Lučenci pod sp. zn. 17Er/1074/2010 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15CoE 139/2011
a dotýkala sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky ako v tomto prejednávanom prípade.

Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 29.10.2013 doplnil svoje vyjadrenie k veci a navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha aplikácie ustanovení

§ 52 a nasledovných Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v danom spore. Avšak,
aby konkrétna zmluva mohla byť považovaná za spotrebiteľskú, nie je podstatný jej formálny vzhľad,
ale aby ju uzavrel dodávať so spotrebiteľom. Bez toho, aby jedna strana zmluvy napĺňala zákonom
predpokladané znaky spotrebiteľa, nemôže ísť o zmluvu spotrebiteľskú. Spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na strane žalobkyne
vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete
činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Žalobkyňa túto činnosť vykonávala dokonca ako
sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy v období od
10.11.2008do31.05.2009podevidenčnýchčíslomXXXXX.Sprostredkovaniepoisteniabolopredmetom

podnikania žalobkyne, ktoré mala zapísané v živnostenskom registri ako predmet podnikateľskej
činnosti. Za túto činnosť dostávala od žalovaného vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto
zmluve.Zuvedenéhonepochybnevyplýva,žežalobcamalpostavenieprofesionálavoblastiuzatvárania
poistných zmlúv, ktoré žalovaný predáva.

Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh,
medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom, u
ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál - laik. V uvedenom prípade zjavne,
a to nadovšetku pochybnosť o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej
autonómie nejde. Žalobkyňa ako profesionál v predmete zmluvy, bola plne informovaná o možnosti

rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne I. M., prečítaním Poistnej zmluvy uzatvorenej
medzi účastníkmi konania (č. l. 16 spisu) dňa 27.09.2008, Všeobecných poistných podmienok,Rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice spisová značka 3C/1162/2012, Oznámenia o
zániku poistenia zo dňa 16.09.2010, Návrhu na začatie konania o zaplatenie 41,16 Eur doručeného
žalovaným Arbitrážnemu súdu Košice dňa 04.01.2012, fotokópie spisu Arbitrážneho súdu Košice

spisováznačka3C/1162/2012(č.l.13až53spisu),vyjadreniažalovaného,vyjadreniažalobcu,Zmluvyo
sprostredkovaní poistenia uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 27.10.2008, Osvedčenia o zápise
do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia zo dňa 12.11.2008, Záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta a zistil nasledovný skutkový stav:

Prvá Česko-Slovenská Poisťovňa RAPID, a. s., Garbiarska 2, Košice uzatvorila so žalobkyňou Poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 27.09.2008, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 29.10.2010 na
základe listu žalovanej zo dňa 14.09.2010, ktorým bola predmetná poistná zmluva zo strany žalovaného
zrušená.

Dňa 27.09.2008 bol žalobkyňou podpísaný aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k Poistnej

zmluve číslo XXXXXXXXXX, z ktorého obsahu je zrejmé (č. l. 130 spisu), že jeho súčasťou boli
potreby a požiadavky žalobkyne na krytie rizika, ktoré sa týkalo poistenia frekvencia platenia poisteného,
požadovaná maximálna výška poistného a odporučenie sprostredkovateľa poistenia pre žalobkyňu ako
klienta najvhodnejšieho produktu. Žalobkyni bol odporučený produkt "Euro kapitál plus" s celkovou
výškou poistného 464,--Sk mesačne. Žalobkyňa ako klient sa vyjadrila, že súhlasí s navrhovaným

produktom. Žiadne iné ustanovenia čo sa týka uzavretia rozhodcovskej doložky sa v Zázname o
požiadavkách a potrebách klienta nenachádzajú.

Z oznámenia o zániku poistenia žalovaným žalobkyne je zrejmé, že zostatok vo výške 58,15 Eur ako
nespotrebované poistné jej bude vyplatené do 14 dní po ukončení poistenia.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 41,16 Eur a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č.
41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 41,16 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII písm. 7a zodpovedajúcej

výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/1162/2012 zo dňa
19.01.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 41,16 Eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,--Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV
všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že

podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že
obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice spisová značka 3C/1162/2012 bol žalobkyni

doručený do vlastných rúk dňa 01.07.2013 čo je zrejmé z doručenky, ktorá je súčasťou spisu
Arbitrážneho súdu Košice (č. l. 52 spisu).

Vypočutá svedkyňa I. M. uviedla, že ako obchodná zástupkyňa žalovaného uzatvárala poistnú zmluvu
so žalobkyňou v jej domácnosti. Pani žalobkyni ponúkla prácu obchodnej zástupkyni pre žalovaného,

avšak podmienkou tejto práce bolo najprv uzatvorenie poistnej zmluvy so žalovaným. Po uzatvorení
poistnej zmluvy sa následne robilo sedenie s pani žalobkyňou, pričom nešlo ani o nejaké školenie, v
podstate len išlo o schôdzu, ktorej sa žalobkyňa zúčastnila len jedenkrát a následne povedala, že túto
prácu obchodnej zástupkyni robiť nebude. Pred uzavretím poistnej zmluvy jej vysvetľovala veci okolo
produktu poistenia. Čo sa týka podpisovania poistnej zmluvy u žalovaného ich učili tak, že na to, aby

poistná zmluva bola platná musí byť podpísaná všade, kde sú vyznačené kolónky pre podpis poistníka.
Čo sa týka druhého podpisu, a to osobitných zmluvných dojednaní, ktoré sa týkajú rozhodcovského
konania k tomuto pani žalobkyni nič neuviedla, nakoľko v tom čase k tomu ani nič sama nevedela.
O platení provízii pre obchodného zástupcu taktiež žalobkyni nič neuviedla. Za uzatvorenú zmluvu sožalobkyňou nevie, či jej bola vyplatená provízia alebo nie, nakoľko v prípade, ak došlo do dvoch rokov
k zrušeniu poistnej zmluvy zo strany klienta, tak jej provízia vyplatená nemala byť a v prípade, ak jej už
bola vyplatená túto musela spoločnosti vrátiť späť. Nielen žalobkyni, ale nikomu pri uzatváraní poistných

zmlúv nevysvetľovala prečo treba podpísať aj druhú časť vo všeobecných obchodných podmienkach, a
to osobitné zmluvné dojednania, nakoľko len vedela, že pre platnosť zmluvy sa vyžadujú všetky podpisy.
V súčasnosti však už sama vie, čo to znamená rozhodcovské konanie a rozhodcovská doložka. S
odstupom času sa dozvedela aj tú skutočnosť, že ak chcela vykonávať prácu obchodnej zástupkyni pre
žalovaného, tak podmienkou nemuselo byť uzatvorenie poistnej zmluvy. Toto však zo strany žalovaného

bolo prezentované práve opačne.

Z časti XVII. bod 7a Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že s uzavretím poistnej zmluvy pri jej
vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy
medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni
osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie

príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči
odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení
poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu
a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných
poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. O tomto práve žalovaného, ktoré mu vyplývalo zo

Všeobecných obchodných podmienok rozhodoval voči žalobkyni práve Arbitrážny súd Košice v konaní
vedenom pod spisovou značkou 3C/1162/2012.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 27.09.2008, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a/, r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka k 27.09.2008, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa§40ods.1zákonač.244/2002Z.z.,účastníkrozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanou

na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku

1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p. mal súd preukázané, že žaloba
žalobkyne je dôvodná.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobca je spotrebiteľom,
keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského

súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred

predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach poukázal na skutočnosť, že daný vzťah, ktorý je predmetom
preskúmavania súdom nie je spotrebiteľským, nakoľko žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nevystupovala

ako neprofesionál - laik, ale naopak ako profesionál a bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú
doložku prijať alebo neprijať, pretože v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala živnosť v predmete
činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, ktoré dokonca uzatvárala pre žalovaného na
základe osobitnej obchodnoprávnej zmluvy.

Z listinného dôkazu, ktorý žalovaný predložil do súdneho spisu, a to Zmluvy o sprostredkovaní poistenia,
ktorú uzatvoril so žalobkyňou dňa 27.10.2008 nepochybne vyplýva, že Zmluva o sprostredkovaní
poistenia, ktorú žalovaný považuje za živnosť, na základe ktorej žalobkyňa mala vystupovať ako
profesionál v predmete Zmluvy a mala byť plne informovaná aj o rozhodcovskej doložke, vyplýva, že
poistná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 27.09.2008, pričom žalobkyňa uzavrela

so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej pre neho sprostredkovávala uzavretie
poistenia až dňa 27.10.2008. Z uvedeného listinného dôkazu, ktorý bol predložený zo strany žalovaného
nepochybne vyplýva, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy nemohla žalobkyňa vystupovať akoprofesionál v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, keďže zmluvu o sprostredkovaní poistenia uzatvorila
až po uvedenom dátume.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený dňa 01.07.2013 a žaloba bola podaná dňa 10.07.2013 tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 41
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka

požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom boli
výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej

republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo Všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky Vo vzťahu
rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami pod
sp. zn. 3Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012 5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013 a to aj s poukazom na tvrdenie
žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť Všeobecných poistných
podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV.
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV. bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. Všeobecných poistných podmienok

spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti
žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010

vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom
dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia

inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66 500,-- Eur, a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ustanovenia § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov
vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak
vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku
pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia

požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

VovzťahukpredloženémulistinnémudôkazuatonálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.US499/2012-47,
mal súd za to, že predmetné rozhodnutie je vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žaloby žalobkyne bez
právneho významu.

Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku aj podľa dôvodov uvedených v § 40 ods.
1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa jej názoru k porušeniu právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa došlo tým, že rozhodcovský súd ju zaviazal na plnenie vyplývajúce
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je obsiahnutá v bode 7a časti XVII. Všeobecných poistných
podmienok.

Po preskúmaní uvedenej zmluvnej podmienky súd mal za to, že je neprijateľná.

Uvedené ustanovenie Všeobecných poistných podmienok je neprijateľné z viacerých dôvodov. V
prvom rade je táto neprijateľnosť daná v zmysle osobitného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a), podľa

ktorého je neprijateľnou podmienkou ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Žalobca nebol pri podpise zmluvy nikým a ničím poučený
o povinnosti uhradiť náklady vyplývajúce zo sprostredkovania podpisu poistnej zmluvy dokonca výška
a samotná existencia jeho záväzku mu bola oznámená až doručením Rozhodcovského rozsudku.
Uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, keď umožňuje poisťovni autoritatívne určiť výšku záväzku poisteného a naviac predmetné
ustanovenie umožňuje domáhať sa poisťovni tohto "nároku" okamžite po skončení poistného vzťahu
na rozhodcovskom súde. Teda bez akejkoľvek výzvy, alebo oznámenia si uplatní svoj nárok pred
rozhodcovským súdom, s čím je spojené nie malé zvýšenie nákladov poistníka (niekoľko násobne vyššie
ako samotná istina) v súvislosti s povinnosťou uhradiť okrem istiny taktiež poplatok za rozhodcovské

konanie a trovy poisťovne za konanie pred rozhodcovským súdom.

Uvedený postup žalovaného taktiež nie je možne hodnotiť inak, ako postup v rozpore s dobrými mravmi,
keďže vymáha pohľadávku, o ktorej existencii a výške nemá poistený vedomosť.

V intenciách uvedeného je taktiež nezanedbateľná tá skutočnosť, že ustanovenie na základe, ktorého
mal predmetný záväzok žalobcu vzniknúť je neplatné, pretože výška záväzku poisteného nebola ničím
určená, a teda predmetný právny úkon nebol urobený určite, ako to vyžaduje § 37 Občianskeho
zákonníka.

Aj z vyjadrenia svedkyne I. M. vyplynulo, že žalobkyňu pri uzatváraní poistnej zmluvy neinformovala
osobitne o rozhodcovskej doložke ani jej to nevysvetľovala, nakoľko v tom čase nemala vedomosť čo
je to rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka. Tiež žalobkyňu neinformovala ani o skutočnosti,
že v prípade skončenia poistného vzťahu bude musieť žalobkyňa zaplatiť náklady vyplývajúce zo
sprostredkovania uzavretia poistnej zmluvy. Výpoveďou svedkyne bolo nepochybne vyvrátené tvrdenie

žalovaného, že svedkyňa I. M. ako finančný agent vysvetlila žalobkyni rozhodcovskú doložku pri
uzatváraní poistnej zmluvy. Taktiež ani z listinného dôkazu, a to Záznamu o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.09.2008 nevyplýva skutočnosť, že by žalobkyňa
mala vedomosť a bola informovaná o rozhodcovskej doložke.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Vyššie uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by obligatórne mali byť
zohľadňované pri rozhodovaní súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti. Súd má za to, že dôvodnosť
takto podaného návrhu je daná už samotným charakterom prejedávanej veci, navyše bez odloženia

vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku by hrozilo riziko výkonu tohto rozhodnutia. Keďže
povinný z tohto exekučného titulu podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a z toho
vyplývajúce preskúmanie procesného postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu vychádzal, je preto dôvod
očakávať že plniť dobrovoľne nebude a na plnenie vyčká až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý
vysloví, či v predmetnom rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovskom rozsudku neboli porušené

jeho procesné práva. Súd preto odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ustanovenia § 41 písm. c/, j/ predmetný rozhodcovský
rozsudokzrušilananávrhžalobkynevzmysleustanovenia§40ods.2zákonač.244/2002Z.z.rozhodol
aj o odložení jeho vykonateľnosti, a to až do právoplatného skončenia konania. Nakoľko rozhodcovský
rozsudokbolzrušenýpodľa§40ods.1písm.c/citovanéhozákona,podľa§43ods.1citovanéhozákona

súd bude po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku v konaní ďalej pokračovať
vo veci zaplatenia peňažnej sumy 41,16 Eur.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal trovy konania, ktoré si uplatnila, a ktoré jej
vznikli v súvislosti s právnym zastúpením advokáta JUDr. Petra Rybára. Právny zástupca žalobkyne si
uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej pomoci, pričom jeden úkon je vo
výške 60,07 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba, účasť na výsluchu dňa 06.09.2013, vyjadrenie

žalobcu zo dňa 23.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 05.11.2013, vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu
žalovaného, účasť na pojednávaní dňa 17.12.2013). Právny zástupca žalobkyne si uplatnil aj k siedmym
úkonom právnej pomoci režijný paušál vo výške 7,81 Eur za jeden úkon. Za úkony právnej služby spolu
s režijným paušálom prináleží právnemu zástupcovi žalobkyne suma 475,16 Eur.

Právny zástupca žalobkyne si uplatnil a vyčíslil aj hotové výdavky, a to za stratu času na výsluchu dňa
06.09.2013, a účasti na pojednávaní dňa 05.11.2013 a 17.12.2013 v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky číslo
655/2004 Z. z. Za každú začatú polhodinu si uplatnil právny zástupca žalobkyne sumu 30 x 13,01 Eur
= 390,30 Eur pri ceste Košice - Lučenec a späť a strate času dve hodiny 12 minút za jednu cestu plus
cesta späť.

Právnyzástupcažalobkynisiuplatnilajcestovnévovýškepohonnýchhmôtapaušálnejnáhradyzacestu
na výsluch dňa 06.09.2013 a na pojednávania dňa 05.11.2013 a 17.12.2013, za cestu dňa 06.09.2013
si vyúčtoval cestovné vo výške 85,37 Eur, za cestu na pojednávanie dňa 05.11.2013 cestovné vo výške
84,42 Eur a za cestu na pojednávanie dňa 17.12.2013 cestovné vo výške 84,13 Eur.

Po preskúmaní uplatnených a vyčíslených trov právneho zástupcu žalobkyne súd zistil, že sú v súlade
s vyhláškou číslo 655/2004 Z. z. , a preto ich v uplatnenej výške 1 119,38 Eur žalobkyni aj priznal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4
ods. 2 písm. z/, a/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, poplatková povinnosť z predmetu konania prešla
na neúspešného žalovaného. Žalovaný je preto povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v

zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov položka 3 písm. c/ vo výške 331,50 Eur.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.04.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. z/, a/ je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci saochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z. z. s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií
navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému

rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane
oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.