Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712201055
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7712201055.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právne veci žalobcu O., o

zaplatenie 5 756,13 Eur s príslušenstvom takto:

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanej v 2.rade v časti do výšky 2.878,06 Eur a v časti uplatnených úrokov z
omeškania od 29.12.2011 do 15.3.2012 vo výške 9 % ročne zo sumy 2.583,98 Eur a vo výške 9 %
ročne zo sumy 294,08 Eur za obdobie od 28.3.2012 do 6.6.2012 z a s t a v u j e.

II. Súd konanie voči žalovanému v 1.rade v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 5.168,97 Eur od 29.12.2011 do 15.3.2012 a zo sumy 588,16 Eur za obdobie od 28.3.2012 do
6.6.2012 z a s t a v u j e.

III. Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5.756,13 Eur, úrok z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 5.168,97 Eur od 16.3.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 588,16 Eur od 7.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením žalovanej v 2.rade v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť žalovaného v 1.rade.

IV. Žalovaná v 2.rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni zo sumy 5.756,13 Eur sumu 2.878,06 Eur ako
svoj podiel na ručiteľskom záväzku voči veriteľovi žalovaného v 1.rade, úrok z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 2.583,98 Eur od 16.3.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 294,08 Eur od 7.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením žalovaného v 1.rade nad sumu 2878,06 Eur zaniká v rozsahu plnenia nad túto sumu povinnosť
plnenia žalovanej v 2.rade.

V. Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 345,00 Eur a trovy právneho
zastúpenia 1.399,60 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

VI. Súd účastníkom konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2.rade trovy konania n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu 24.1.2012 po jeho rozšírení dňa 6.6.2012 domáhala aby súd
zaviazal žalovaných v 1. a v 2.rade zaplatiť jej 5 756,13 Eur, 9% úrok z omeškania zo sumy 5 167,97
Eur od 29.12.2011 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 588,16 Eur od 28.3.2012 do
zaplateniastým,žeplnenímjednéhozodporcovzanikávrozsahuplneniapovinnosťdruhéhoodporcu,atak isto požadovala trovy konania. Dňa 22.8.2012 zobrala žalobkyňa v časti návrh späť voči žalovanému
v 1.rade aj v 2.rade a následne pre čiastočné späťvzatie návrhu upravila nárok voči žalovaným v
1.a v 2.rade tak, že žiadala aby žalovaný v 1.rade bol povinný zaplatiť sumu 5 756,13 Eur úroky z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 168,97 Eur odo dňa nasledujúcom po dni, keď mu bola
doručená žaloba až do zaplatenia. Ďalej 9 % úrok ročne zo sumy 588,16 Eur od 7.6.2012 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovanej v 2.rade zaniká povinnosť
plnenia žalovaného v 1.rade a ďalej žiadala, aby žalovaná v 2.rade bola zaviazaná na úhradu iba
polovice žalovanej sumy vo výške 2878,06 Eur ako jej podiel na ručiteľskom záväzku voči veriteľovi

žalovaného v 1.rade, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 2583,98 Eur odo dňa nasledujúceho po dni,
kedy jej bola doručená žaloba až do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
294,08 Eur od 7.6.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
žalovaného v 1.rade v rozsahu, na ktorý je žalovaná zaviazaná, zaniká povinnosť plnenia žalovanej
v 2.rade. Návrh odôvodnila tým, že mala záujem o čerpanie úveru v mesiaci november 2011, keď v
banke zistila, že je evidovaná na zozname neplatičov z dôvodu nesplácania úveru odporcom v 1.rade.

Priamo v banke zistila, že žalovaný v 1.rade nespláca úver od februára 2009 a že na výzvy, ktoré sú
mu zasielané nereaguje. Napriek osobnému prísľubu žalovaného v 1.rade, ale aj osobnému stretnutiu
oboch žalovaných v kancelárii právneho zástupcu žalobkyne, kde bola dohodnutá vzájomná súčinnosť
pri riešení predmetnej záležitosti, zo strany žalovaných napokon nebola vyriešená a pozdĺžnosť voči
veriteľovi narastala aj naďalej. Keďže ani jeden zo žalovaných neprejavil skutočný záujem o riešenie

predmetnej záležitosti, bola nútená uhradiť dlžnú sumu na úvere, pričom dňa 28.12.2011 uhradila na
účet Slovenskej sporiteľne 5167,97 Eur, v januári 2012 sumu 166,00 Eur a v marci 256,16 Eur. Celkovo
na dlhu zaplatila 5 756,13 Eur. Keďže uhradila dlh namiesto dlžníka, vstúpila podľa § 308 Obchodného
zákonníka do práv veriteľa a má nárok požadovať od žalovaného v 1.rade to, čo za neho plnila. Súčasne
jej vznikol nárok podľa § 307 Obchodného zákonníka požadovať toto plnenie aj od odporkyne v 2.rade

ako jej podiel na ručiteľskom záväzku veriteľa žalovaného v 1.rade.

Žalovaný v 1.rade sa k návrhu nevyjadril.

Žalovaná v 2.rade s návrhom nesúhlasila, pretože sa necítila v tejto veci vecne pasívne legitimovaná,
pretože medzi ňou a žalobkyňou neexistuje žiaden právny vzťah, na podklade ktoré ju označila ako
žalovanú v 2.rade. Pokiaľ odôvodňuje podanie žaloby ustanovením § 308 alternatívne 307 Obchodného

zákonníka poukázala na to, že ich vzťah nie je obchodnoprávny, a teda nie je možné aplikovať v tejto
veci Obchodný zákonník.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav:

Dňa 14.7.2004 uzavrel žalovaný v 1.rade so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere na
základe, ktorého mu bol poskytnutý úver 250 000,00 Sk, pričom tento úver bol žalovaný v 1.rade povinný

splácať mesačne počnúc dňom 20.8.2004 po 3580,00 Sk. Konečná splatnosť úveru bola 20.6.2013. Z
obsahu zmluvy vyplýva, že išlo o spotrebný úver, a to investície do nehnuteľností.

Dňa 14.7.2004 uzavrela žalobkyňa a veriteľ žalovaného v 1.rade Slovenská sporiteľňa, a.s. dohodu o
ručení podľa § 303 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala
uspokojiť pohľadávky veriteľa žalovaného v 1. rade z úverovej zmluvy, pokiaľ ju nesplní dlžník. Podľa

článku III. bod 4 dohody, účastníci sa písomne dohodli, že právne vzťahy vzniknuté z tejto dohody
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok (VOP), Obchodným
zákonníkom, a ostatnými právnymi predpismi v uvedenom poradí. V ten istý deň uzavrela dohodu o
ručení aj žalovaná v 2.rade v zmysle ustanovenia § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka s tým,
že ako druhá ručiteľka sa zaviazala splniť dlh namiesto žalovaného v 1.rade v prípade, že tento si svoje

povinnosti z úveru nebude plniť. V článku III. bod 4 mali účastníci tak isto dohodnuté, že právne vzťahy
vzniknuté z dohody sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok,
obchodným zákonníkom a ostatným právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí.

Žalovaný v 1.rade vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že zmluvu o úvere uzavrel, aj to že od
roku 2009 prestal úver splácať. Odôvodnil to tým, že mal finančné problémy o ktorých však banku

neinformoval. Požiadal však žalobkyňu s ktorou v tom čase tvorili pár, aby sa aj ona podieľala na úhradespomínaného úveru, pretože úver brali pre svoje potreby. Uviedol, že aj keď v zmluve bol ako účel
úveru uvedený úver na opravu rodinného domu, žiadne finančné prostriedky sa na úpravu rodinného
domu nepoužívali, ale spotreboval ich on a žalobkyňa. Uviedol, že je nezamestnaný, je ochotný uzavrieť

záležitosť zmierlivo, avšak nie je schopný naraz uhradiť dlh voči žalobkyni, preto žiadal aby mu bolo
umožnené splatiť dlh v 150-erových mesačných splátkach. Uviedol, že nevlastní žiadnu hotovosť, z
hodnotnejších vecí vlastní osobné motorové vozidlo a rodinný dom.

Žalovaná v 2.rade potvrdila uzavretie dohody o ručení zo Slovenskou sporiteľňou, a.s. pretože ju o to
požiadal brat, žalovaný v 1.rade. Tvrdila, že aj ona vedela, že úver bude používať aj priateľka brata, teda

žalobkyňa. V opačnom prípade by dohodu o ručení nepodpísala. Zotrvala na svojom stanovisku, že so
žalobkyňou nie je v žiadnom právnom vzťahu, pretože medzi ňou a žalobkyňou ide o občianskoprávny
vzťah, preto je žaloba voči nej nedôvodná.

Z príkazu na úhradu zo dňa 28.12.2011 bolo zistené, že žalobkyňa v tento deň poukázala na účet č.
0482457918 sumu 5 167,97 Eur ako splátku úveru za Bibiána Molnára, pričom účet, na ktorý platba bola
poukázaná, zodpovedá číslu zmluvy o úvere uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným

v 1.rade. Z príkazu na úhradu ďalej bolo zistené, že na ten istý účet bola zo strany žalobkyne dňa
23.2.2012 poukázaná suma 166,00 Eur, dňa 24.1.2012 o suma 166,00 Eur a dňa 27.3.2012 suma
256,16 Eur, spolu 588,16 Eur.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce bolo zistené, že žalovaný v 1.rade je
poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ,

a to v sume 160,20 Eur mesačne.

Z LV č. 611 k.ú. Michalovce ďalej bolo zistené, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu číslo
súpisné 2058 v Michalovciach.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k výpovedi žalovaných uviedla, že nie je pravda, aby
poskytnutý úver použili spoločne alebo si ho rozdelili na polovicu, ani nie je pravda, že by ju niekedy

žalovaný v 1.rade požiadal o splácanie úveru, pretože vedel, že nejde o jej záväzok. Žalovanému v
1.rade išla za ručiteľku z toho dôvodu, že prostriedky potreboval na rekonštrukciu domu a s ďalšou
podmienkou, že spoluručiteľkou bude aj jeho sestra. Nesúhlasila so splácaním dlhu, pretože túto žiadosť
považovala za účelovú a vopred nesplniteľnú, pretože žalovaný nemá pravidelný príjem. Väčšinou žije
z podpory rodičov alebo zo sociálnych dávok.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžní voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa v príde, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok primeranej dobe potom, čoho na to veriteľ

písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 307 Obchodného zákonníka, ak za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za
celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ ktorý splní záväzok za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi

práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ, a ktoré sú potrebné
na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.Podľa § 293 Obchodného zákonníka, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb
pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať
plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Podľa § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď
po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Žalobkyňa po rozšírení návrhu uplatnila voči žalovaným nárok na zaplatenie 5 756,13 Eur, 9% úrok z
omeškania ročne zo sumy 5 167,97 Eur od 29.12.2011 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 588,16 Eur od 28.3.2012 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého odporcu. Na pojednávaní konanom dňa 22.8.2012 zobrala žalobkyňa návrh

v časti týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania späť, a to u žalovanej v 2. rade za obdobie od
29.12.2011 do 15.3.2012 zo sumy 2583,98 Eur a zo sumy 294,08 Eur za obdobie od 28.3.2012 do
6.6.2012 a u žalovaného v 1. rade za obdobie od 29.12.2011 do 15.3.2012 zo sumy 5168,97 Eur a zo
sumy588,16Eurzaobdobieod28.3.2012do6.6.2012,pretosúdkonanievtejtočastipodľaustanovenia
§ 96 ods. 1,2 Os.p. zastavil. Zároveň žalobkyňa zobrala návrh voči žalovanej v druhom rade do výšky

istiny 2878,06 Eur späť, preto súd konanie aj v tejto časti podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobkyňa upravila žalobný petit tak, že žiadala, aby súd
zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobkyni pohľadávku vo výške 5 756,13 Eur, ďalej úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 168,97 Eur odo dňa nasledujúcom po dni, kedy mu bola
doručená žaloba až do zaplatenia, ďalej úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 588,16 Eur

od 7.6.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
žalovanej v 2.rade v rozsahu na ktorý je žalovaná v 2.rade rozsudkom zaviazaná zaniká povinnosť
žalovaného v 1.rade a žalovaná v 2.rade aby bola povinná zaplatiť žalobkyni zo sumy 5 756,13 Eur
sumu 2 878,06 Eur a to ako svoj podiel na ručiteľskom záväzku voči veriteľovi žalovaného v 1.rade,
ďalej úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 583,98 Eur odo dňa nasledujúcom po dni, kedy

jej bola žaloba doručená až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 294,08 Eur
od 7.6.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
žalovaného v 1.rade v rozsahu na ktorý je žalovaná v 2.rade rozsudkom zaviazaná zaniká povinnosť
plnenia žalovanej v 2.rade.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný.

V konaní bolo predloženými zmluvami preukázané, a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že žalobkyňa
ručila za úver, ktorý poskytla banka žalovanému v 1. rade a že za úver ručila aj žalovaná v 2. rade.

Právny vzťah účastníkov konania sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože úverová
zmluva a ručenie ako zabezpečovací inštitút tejto zmluvy, boli uzatvárané podľa Obchodného zákonníka,
čo si účastníci zmluvne dohodli s veriteľom žalovaného v 1. rade.Žalovaný v 1. rade nepoprel, že úver prestal splácať v roku 2009, pretože mu to podľa jeho vyjadrenia
finančne nevychádzalo a chcel, aby sa aj žalobkyňa podieľala na jeho úhrade. Odôvodnil to tým, že úver
použili pre svoje potreby, keďže žili ako partneri. Žalobkyňa však poprela, že by úver spotrebovali spolu,

pretože tento bol podľa jej vyjadrenia použitý na rekonštrukciu domu patriaceho žalovanému, čo zasa
poprel žalovaný. Obsah zmluvy však svedčí v prospech tvrdenia žalobkyne, pretože z úverovej zmluvy
vyplýva, že úver bol poskytnutý na investície do nehnuteľností. Z hľadiska posúdenia právneho vzťahu
medzi dlžníkom a ručiteľom sú argumenty žalovaného v 1. rade právne nepodstatné. Z predloženej
úverovej zmluvy je zrejmé, že dlžníkom banky bol iba žalovaný v 1. rade a nie žalobkyňa. Ak mali úmysel

čerpať úver spolu, táto skutočnosť mala byť zohľadnená v obsahu uzavretej zmluvy a žalobkyňa mala
vystupovať ako spoludlžník. Keďže v právnom vzťahu vystupovala ako ručiteľka, aj vzájomné vzťahy
medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou sa riadia príslušnými ustanoveniami tohto právneho inštitútu.
Vyjadrenia žalovaného, na aký účel bol úver poskytnutý, súd považoval iba za účelovú obranu v konaní,
pretože o účele úveru svedčí obsah zmluvy, ktorý korešponduje aj s vyjadrením žalobkyne. V tomto
kontexte súd považoval výpoveď žalovanej v 2.rade o tom, že úver mala využívať aj žalobkyňa za

účelovú, pretože žalovaný v 1. rade je jej brat a rozhodnutie súdu o návrhu bude zaväzovať na plnenie
aj ju. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa. Žalobkyňa preto zaplatením dlhu, na ktorý bol zo zmluvného vzťahu povinný
žalovaný v 1. rade, nadobudla voči nemu práva veriteľa a teda ma právo požadovať od neho to, čo na
úvere zaplatila. Žalobkyňa preukázala výpismi z účtu a príkazmi na úhradu, že veriteľovi žalovaného v

1. rade uhradila sumu 5756,13 Eur, preto má právo túto sumu od žalovaného v 1. rade požadovať.

Žalovaná v 2. rade nárok neuznala v celom rozsahu s odôvodnením, že medzi ňou a žalobkyňou nie je
žiadny právny vzťah, resp. nie vzťah obchodný, preto nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka.

Tento názor žalovanej v 2. rade nie je v súlade s právom. Ako bolo uvádzané vyššie, záväzkový

vzťah medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. a žalovaným v 1. rade sa spravoval Obchodným zákonníkom.
Z predložených dohôd o ručení je zrejmé, že aj dohody o ručení sa uzatvárali podľa Obchodného
zákonníka, čo je výslovne uvedené v záhlaví dohody, ale aj priamo v texte zmluvy v článku III. bode
4., podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté z tejto dohody sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami
VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí. Toto zmluvné

dojednanie je dohodou účastníkov podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka o tom,
že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať ustanoveniami tohto zákona a súd z toho vychádzal.
Ustanovenie odseku 3 citovaného ustanovenia § 262 hovorí, že Obchodným zákonníkom sa spravujú aj
právne vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto
zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas, alebo v čase vzniku

zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona. V prípade ručenia
ide o zabezpečovací inštitút záväzkov, v tomto prípade úveru, pričom z obsahu dohody o ručení je
preukázané, že žalovaná v 2. rade mala vedomosť o tom, že ide obchodný záväzkový vzťah, preto aj jej
vzťah k žalobkyni ako spoluručiteľke, musel súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka. Podľa § 307 Obchodného zákonníka, ak za dlh ručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý

dlh, pričom voči sebe navzájom majú práva ako spoludlžníci. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v
2. rade z uplatneného nároku neuhradila za žalovaného v 1. rade žiadnu sumu, naopak žalobkyňa ako
ručiteľka zaplatila dlh na úveru v sume 5756,13 Eur. Má preto právo od žalovanej v 2. rade požadovať,
aby sa podieľala na úhrade dlhu vo výške jej podielu, čo predstavuje 1 zo žalovanej sumy. Súd pritom
vychádzal z ustanovení § 307 a 293 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 307 vyplýva, že každý

z viacerých ručiteľov ručí za celý záväzok, pričom navzájom medzi sebou majú práva ako spoludlžník.
Ustanovenie§293zasapredpokladá,žeaknatoistéplneniejezaviazanýchniekoľkoosôb,súzaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ide o prípad žalobkyne a žalovanej v 2. rade, pretože obe vystupovali ako
ručiteľky toho istého úveru a teda obe ručili za celý dlh. Preto ak jeden ručiteľ plnil za dlžníka, má právo
od druhého ručiteľa požadovať, aby sa na plnení dlhu podieľal aj on do výšky svojho podielu. Súd pritom

podporne vychádzal z ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka),
pretože Obchodný zákonník práva spoludlžníkov komplexne neupravuje. Podľa § 511 Občianskeho
zákonníka ak podiel na dlhu nie je určený, podiely spoludlžníkov sú vo vzájomnom pomere rovnaké a
ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných
podľa ich podielov. Keďže za úver ručili dvaja ručitelia, súd dlh 5756,13 Eur, ktorý zaplatila žalobkyňa,

rozdelil na rovnaké podiely, a to na 1, čo zo žalovanej sumy predstavuje 2878,06 Eur.Súd zároveň u oboch žalovaných jednotlivo určil, akým spôsobom majú dlh žalobkyni plniť, keďže
išlo o dva samostatné nároky so samostatným právnym a skutkovým základom. V takých prípadoch
nejde o solidárny záväzok, obaja účastníci sú však zaväzovaný na to isté plnenie, každý vo svojom

rozsahu. Keďže žalobkyňa si svoje právo voči žalovaným uplatnila v jednom konaní, je potrebné toto
rozdielne postavenie účastníkov a zánik záväzku z dôvodu jeho plnenia, vyjadriť aj v súdnom rozhodnutí
tak, aby toto bolo vykonateľné. Ide zároveň o vyjadrenie právnej istoty na strane žalobkyne ale aj
žalovaných. Takýmto výrokom sú chránené práva žalobkyne, pretože v jednom rozhodnutí je uložená
povinnosť obom žalovaným z dôvodov uvedených vyššie, na strane žalovaných ochrana spočíva v

tom, že žalobkyňa nedostane plnenie vyššie ako jej patrí, alebo aby ho nedostala dvakrát. Preto súd
u žalovaného v 1. rade vyslovil, že jeho povinnosť zaniká v rozsahu plnenia žalovanej v 2. rade. U
žalovanej 2. rade súd zasa vyjadril, že plnením žalovaného v 1.rade nad sumu 2878,06 Eur zaniká v
rozsahuplnenianadtútosumupovinnosťplneniažalovanejv2.rade. Takýmtovýrokomsadosiahne,aby
povinnosť žalovanej v 2. rade, avšak iba na jej podiel plnenia, bola zachovaná do doby, kým nebude celý
dlh 5756,13 Eur uhradený či už samotným žalovaným v 1. rade, alebo v súčinnosti oboch žalovaných.

Žalovaný v 1. rade žiadal o možnosť splácania dlhu v mesačných splátkach maximálne po 150,00 Eur,
s čím žalobkyňa nesúhlasila. Súd žalovanému splátky nepovolil, pretože ako vyplýva z jeho vlastného
vyjadrenia aj z rozhodnutia úradu práce, jeho mesačný príjem je iba 160,20 Eur, nemá hotovostné
peniaze na účte v banke a okrem osobného auta a domu nevlastní hodnotnejší majetok. Ak by súd
povolil navrhované splátky 150,00 Eur, išlo by o jeho celý mesačný príjem, pričom žalovaný nevysvetlil,

z čoho by hradil svoje ostatné mesačné výdavky. Pri určení nižších splátok by pri vymáhanom nároku
cez 5700,00 Eur splatnosť dlhu bola neúmerne dlhá. Ako vyplýva z výpovede žalovaného, sú voči
nemu vedené aj exekučné konania, v rámci ktorých má uzavreté dohody o splácaní dlhov v splátkach.
Platobná neschopnosť žalovaného v 2. rade je preto dlhodobého charakteru a podľa názoru súdu by
sa vymožiteľnosť práva žalobkyne povolením splátok aj s prihliadnutím na výšku uplatneného nároku

neúmerne zhoršila, čo nemožno po žalobkyni spravodlivo požadovať. Žalobkyňa preukázateľne plnila
dlhnamiestožalovanéhov1.rade,pretomáprávonavráteniecelejzaplatenejsumyvprimeranejlehote.

Keďže sú žalovaní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi aj právo na
zaplatenie úrokov z omeškania, a to diferencovane podľa nárokov uplatnených voči jednotlivým
žalovaným.

U žalovaného v 1. rade súd priznal úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 5.168,97 Eur od 16.3.2012
do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 588,16 Eur od 7.6.2012 do zaplatenia.
Úroky z omeškania patria veriteľovi odo dňa, keď sa dlžník dostal do omeškania. Pre omeškanie súd
aplikoval ustanovenie § 340 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nebol stanovený,
dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Žalovaný sa o povinnosti uhradiť žalovaný nárok 5168,97 Eur dozvedel doručením návrhu žalobkyne
15.3.2012 a o povinnosti zaplatiť sumu 588,16 Eur dňa 6.6.2012 na pojednávaní, keď došlo k rozšíreniu
návrhu o túto sumu. Žalovaný je preto od 15.3.2012 v omeškaní s plnením záväzku 5168,97 Eur a
od 6.6.2012 s plnením záväzku 588,16 Eur. Žalobkyňa úroky z omeškania požadovala až nasledujúci
deň po oznámení výšky záväzku, a súd tomuto návrhu vyhovel. Výška úrokov z omeškania je v súlade

s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v náväznosti na ustanovenie § 3 nariadenia Vlády
SR. č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 15.3.2012 a 6.6.2012 úroky z omeškania predstavovali 9% (8 + 1).

U žalovanej v 2. rade súd priznal úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.583,98 Eur od
16.3.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 294,08 Eur od 7.6.2012 do
zaplatenia. Aj v tomto prípade patria veriteľovi úroky odo dňa, keď sa dlžník dostal do omeškania. Pre

omeškanie súd aplikoval ustanovenie § 340 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nebol
stanovený, dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal. Žalovaná sa o povinnosti uhradiť žalovaný nárok 2583,98 Eur dozvedela doručením návrhu
žalobkyne 15.3.2012 a o povinnosti zaplatiť sumu 294,08 Eur dňa 6.6.2012 na pojednávaní, keď došlo
k rozšíreniu návrhu. Žalovaná je preto od 15.3.2012 v omeškaní s plnením záväzku 2583,98 Eur a od

6.6.2012 s plnením záväzku 294,08 Eur. Žalobkyňa úroky z omeškania požadovala až nasledujúci deň
po oznámení výšky záväzku, a súd tomuto návrhu vyhovel. Výška úrokov z omeškania je v súlade s
ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v náväznosti na ustanovenie § 3 nariadenia Vlády
SR. č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 15.3.2012 a 6.6.2012 úroky z omeškania predstavovali 9% (8 + 1).O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 3
O.s.p. tak, že ich priznal žalobkyni v plnom rozsahu, pretože mala neúspech len v nepatrnej časti, a to v
časti späťvzatia návrhu týkajúceho sa úrokov z omeškania (vyčíslené na 146,66 Eur), čo pri žalovanej

istine 5756,13 Eur predstavuje nepatrnú časť.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 345,00 Eur a trov právneho
zastúpenia 1399,60 Eur, spolu 1744,60 Eur.

Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania
5756,13 Eur a z hodnoty 5167,97 Eur do rozšírenia návrhu. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedených
hodnotách konania jeden úkon právnej služby v sume 200,85 Eur, resp. 180,93 Eur. Žalobkyni v zmysle

§ 14 vyhlášky patrí odmena za 3 úkony právnej služby po 180,93 Eur, a to za prevzatie zastúpenia,
podanie návrhu na súd a vyjadrenie k odporu žalovanej, spolu 542,79 Eur a za 4 úkony po 200,85 Eur,
a to za účasť na pojednávaniach 6.6.2012, 15.8.2012, 22.8.2012 a 31.10.2012, spolu 803,40 Eur. Ďalej
jej patrí režijný paušál za 7 úkonov právnej služby vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods.
3 vyhlášky, a to 7 x 7,63 Eur, spolu 53,41 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 1399,60 Eur.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade rozhodol súd podľa § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že ich nepriznal žiadnemu účastníkovi. Pôvodne si žalobkyňa uplatnila aj voči žalovanej
v 2. rade právo na zaplatenie sumy 5.756,13 Eur. Návrh voči nej však do výšky 2.878,06 Eur zobrala
späť, čo je 50% uplatneného nároku. Pomer úspechu a neúspechu sa tak u obidvoch účastníkov počíta
pomerom 50:50, preto ani jednému z nich náhrada trov nepatrí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také

dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)