Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/65/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310010848
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310010848.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Ilavského a sudcov JUDr. Pavla
Sládka a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci obžalovaného V. A. stíhaného pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T/241/2010 zo dňa 20.3.2012, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 27. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného V. A., sa z a -
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn. 2T/241/2010 zo dňa 20.3.2012 bol
obžalovaný V. A. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 05.04.2010 v čase o 14.35 hod. jazdil ako vodič na osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 305
evidenčného čísla SA-656BF, na ulici Fraňa Kráľa v Šali, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa, hoci má rozsudkom Okresného súdu Galanta pod sp.zn.
2T/18/2009 zo dňa 03.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2009, uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky.

Za to mu okresný súd uložil

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m/, § 38 odsek 4, § 54 Trestného
zákona trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona mu uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu na dobu 3 (tri) roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný V. A., pričom odvolanie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu a navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd podľa § 321 odsek 1
písmeno a/, b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k výroku o vine, treste
a o náhrade škody a sám vo veci rozhodol tak, že ho podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku
spod obžaloby oslobodí, eventuálne, ak by zistil, že treba doplniť dokazovanie navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť tento súdu I. stupňa s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V odvolaní sa domáha v podstate toho, aby boli brané ako vierohodné výpovede jeho príbuzných a aby
bola použitá zásada „in dubio pro reo“. Nestalo sa tak, preto súd pochybil, keď ho uznal vinným a uložil
mu tresty.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trnave na podklade podaného odvolania, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, proti ktorému podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, a tak zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

V rámci dokazovania je skutočne existencia dvoch skupín dôkazov, prvé na jednej strane hovoria, že
obžalovaný v kritickom čase nešoféroval a druhé zase opak, že vozidlo šoféroval. Je faktom, že verziu
obžalovaného o tom, že je nevinný podporujú jeho príbuzní brat, syn, L. A. a jeho sestra F. O., na
druhej strane príslušníci polície Z. H. a F. X. tvrdia niečo iné. Súd vyhodnotil dokazovanie v podstate
tak, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Svedecké výpovede obžalovaného a
rodinných príslušníkov sa však nezhodujú. Sú účelové v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej
zodpovednosti. Súd nemal dôvod hodnotiť výpovede svedkov H. a X. ako nevierohodné, alebo účelové.
V konkrétnom prípade za primeraný trest považoval uloženie trestu výchovného vo forme povinnej práce
vo výmere 200 hodín, ako i trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na tri roky.
Takto uloženými trestami má byť dosiahnutá nielen generálna, ale i individuálna prevencia.

Odvolací súd si právny názor na vyhodnotenie dôkaznej situácie i uloženie primeraných trestov tak,
ako ho vyslovil okresný súd v rozsudku osvojuje, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a osvojuje si i
odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa. Trestná činnosť je obžalovanému preukázaná po objektívnej i
subjektívnej stránke a jeho následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná.

Pretože krajský súd, ako odvolací súd, nezistil dôvod pre zmenu, alebo zrušenie ktorejkoľvek časti
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.