Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202551
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115202551.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: I. J., s.r.o. J. XXXX/XX, L., IČO: XX XXX XXX, zast.
H. kancelária Y.. U., s.r.o., Z. XXXX/X, L., proti odporcovi v 1/ rade: P. distribučná, a.s., T. XX, W., IČO:
XX XXX XXX, v 2/ rade: P. energetika, a.s., T. XX, W., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní odporcov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XX/
XXXX-XX zo dňa 12.2.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcom v 1/ a 2/ rade zdržať sa porušenia záväzku
odoberať od navrhovateľa celý objem vyrobenej elektriny v zariadení navrhovateľa do distribučnej
sústavy odporcu v 1/ rade a to za cenu elektrickej energie 382,61 eur/MWh schválenú rozhodnutím
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 26.9.2013, za podmienok a v súlade

s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, uzavretej
dňa 9.12.2014, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2015 a to všetko odo dňa doručenia tohto predbežného
opatrenia až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň uložil navrhovateľovi, aby v lehote
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podal na súde návrh na začatie konania vo
veci samej.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal nariadenia
predbežného opatrenia v znení uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia z dôvodu, že je výrobcom

elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vyrába zo slnečnej energie v zariadení z celkovým
inštalovaným výkonom 998,2 kW na pozemku parc. č. XXX/XX, XX v k.ú. H.. Odporca v 1/ rade
ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu pripojené, je
odberateľom elektrickej energie vyrobenej navrhovateľom. Odporca v 2/ rade je osobou poverenou
na odber elektriny odporcom v 1/ rade. Podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných

zdrojov energie (ďalej len zákon o podpore) je výrobcom energie s právom na podporu výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v rozsahu a za podmienok, ktoré sú uvedené v zákone ako
právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy právo na odber elektriny odberom elektriny
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a právo na doplatok. Dňa 24.05.2011 uzatvoril
navrhovateľ s odporcom v l/ rade zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a 29.04.2011 zmluvu o
dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. Na základe rozhodnutia

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ z 26.09.2013 bola pre navrhovateľa
schválená na roky 2014 až 2026 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/
MWh vyrobenej zo slnečnej energie. Vydaním rozhodnutia vzniklo navrhovateľovi právo uplatniť si
doplatok po dobu 15 rokov, pričom úrad vychádzal z predpokladaného ročného množstva elektriny, na
ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok a to z údajov predložených regulovaným subjektom.Záväzky odporcu v 1/ rade zo „zmluvy o dodávke elektriny I.“ boli v plnom rozsahu nahradené
ďalšou zmluvou, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1/ rade ako prevádzkovateľom distribučnej
sústavy a s odporcom v 2/ rade ako odberateľom a to zmluvou z 09.12.2014 o dodávke elektriny,

prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku /zmluva o dodávke elektriny II/, na základe ktorej
bol odber elektrickej energie bez prerušenia zabezpečovaný odberateľom (odporcom v 2/ rade) ako
osobou poverenou odporcom v 1/ rade. V zmluve sa zaviazal dodávať elektrinu odporcovi v 2/
rade ako odberateľovi a odporca v 2/ rade ako odberateľ sa zaviazal odobrať vo vlastnom mene
elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa

tejto zmluvy a zaplatiť výrobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu. Touto zmluvou zanikla dňom
31.12.2014 doterajšia „zmluva o dodávke elektriny I.“ z 29.04.2011. Zároveň poukázal na čl. V Zmluvy
o dodávke elektriny II, kde bola dojednaná cena a na skutočnosť, že v zmluve neboli dohodnuté žiadne
rozväzovaciepodmienkyzánikuúčinnostizmluvy,anižiadneobmedzenia,čizmenyvdohodnutejcene,a
preto sú účastníci konania touto zmluvou v plnom rozsahu viazaní. Podľa „zmluvy o dodávke elektriny II.“
jeodporcav2/radeakoosobapoverenáodporcomv1/radepovinnýodoberaťelektrinuodnavrhovateľa

a za elektrinu zaplatiť dohodnutú cenu stanovenú rozhodnutím URSO, ktorá bola stanovená ako pevná
cena pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh na obdobie rokov 2014 až 2026. Právo
výrobcu elektriny na podporu, je právom na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 pri splnení podmienok
uvedených v ust. § 3 zákona o podpore a toto právo mu vzniklo na obdobie 15 rokov od uvedenia
zariadenia do prevádzky, t.j. až do roku 2026, keďže spĺňa všetky podmienky na podporu podľa ust. §

3 zákona o podpore. Na toto ustanovenie zákona odkazuje aj uzavretá zmluva o dodávke elektriny I.
a II. vo viacerých ustanoveniach, teda nie len na splnenie podmienok podpory spočívajúcej v odbere
elektriny odporcom v 1/ rade. Aj keď v zmluve sa používa pojem „s právom podpory“ v spojení s ust. §
3 ods. 1 písm. b), tak tento pojem nie je v súlade so znením ust. § 3 ods. 1 písm. b), lebo právo na
podporu je vyslovene upravené len v ust. § 4 ods. 1.

Odporca v 1/ rade listom z 15.12.2014 oznámil navrhovateľovi, že nesplnil podmienky podľa ust. §
4 zákona o podpore, preto je zo zákona vylúčený ním prevádzkovaný zdroj elektriny v roku 2015 zo
systému podpory, a preto elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za elektrinu, na ktorú
nie je možné uplatniť si právo na podporu. Vzniknutú situáciu môže riešiť zastavením prevádzkovania
výrobného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny dodanej do sústavy za dohodnutú trhovú

cenu, tzn. mimo systému povinného výkupu vyrobenej elektriny. Odporca v 1/ rade v liste uviedol, že
zmluva o dodávke je naďalej platná a navrhol, aby navrhovateľ uzavrel dodatok k zmluve o dodávke,
pričom navrhovateľa upozornil, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho
zmluvného vzťahu bude považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a vyzval navrhovateľa, aby z jeho
strany k takejto dodávke roku 2015 nedochádzalo. Podľa preambuly „zmluvy o dodávke elektriny II.“ je

odporca v 2/ rade osobou poverenou odporcom v 1/ rade, aby od navrhovateľa odoberal elektrinu, z
čoho navrhovateľ usúdil, že odporca v 1/ rade koná aj za odporcu v 2/ rade.

Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že odporca v 1/ rade v liste z 15.12.2014 neuviedol konkrétne aké
podmienky podľa ust. § 4 zákona o podpore navrhovateľ nesplnil, aby požíval podporu. Oznámenie
odporcu v 1/ rade z 15.12.2014 je neurčité a nezrozumiteľné, pretože odporca v 1/ rade neoznámil,

konkrétne v čom navrhovateľ nesplnil podmienky na podporu. Preto takéto oznámenie pre jeho
neplatnosť nemôže vyvolať žiadne účinky vo vzťahu k záväzkovému vzťahu a to k „zmluve o dodávke
elektriny II.“ a jej účastníci sú takto touto zmluvou viazaní. Aj podľa doterajšej súdnej praxe, ak v
právnom úkone nie je presne vymedzený dôvod zmeny alebo zániku záväzkového vzťahu tak, aby tento
dôvod nemohol byť zameniteľný s iným, právny úkon je neplatný a neúčinný. Navrhovateľ opakovane

u odporcu v 1/ rade namietal zánik záväzku pre nemožnosť plnenia v roku 2015 a dožadoval sa
vysvetlenia. Napriek tomu, odporca v 1/ rade mu však žiadne stanovisko ani vysvetlenie nezaslal. Z
obsahu oznámenia odporcu v 1/ rade z 15.12.2014 sa možno len domnievať, že mal na mysli nesplnenie
tých podmienok, ktoré sú ako povinnosti výrobcu vymedzené v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore
a nesplnenie ktorých má za následok to, čo je uvedené v ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore. V čase

uzavretia a účinnosti „zmluvy o dodávke elektriny I.“ platilo až do 01.01.2014 ustanovenie § 4 ods. 3
zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktoré bolo zmenené s účinnosťou
od 1.1.2011. Táto zmena pre výrobcov elektriny bola podstatná v tom, že boli rozšírené povinnosti ajo povinnosť oznámiť URSO a prevádzkovateľovi RDS uplatnenie podpory, vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15.08. na nasledujúci rok a v prípade nesplnenia povinnosti podľa
ods. 2 si výrobca nemôže uplatniť právo na odber elektriny a na doplatok. V tejto súvislosti poukázal

aj na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zák.č. 309/2009 Z.z. k úpravám účinným od 1.1.2014.
Podmienky podpory sú upravené v ust. § 3. Toto ustanovenie je potrebné interpretovať extenzívne vo
vzťahu k všetkým právam a povinnostiam výrobcu elektriny podľa ust. § 4 ods. l ods. 2, t.j. aj vo vzťahu
k oznamovacej povinností výrobcu elektriny podľa ods. 2, ale aj na následky ich nesplnenia podľa ust. §
4 ods. 3 teda tak, že ide o podmienky na vznik nároku na podporu. Novelizované ustanovenie § 4 ods.

3 treba potom chápať ako zmenu podmienok na podporu.

Navrhovateľ mal za to, že splnil podmienky novelizovaného zákona keď zaslal na URSO hlásenie
z 28.05.2014 na formulári hlásenia, ktorý bol zverejnený URSO. Týmto zaslaním si zároveň splnil
povinnosť aj voči URSO podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, na čo bol upozornený
URSO 27.05.2014. Oznámenie z 29.05.2014 o predpokladanej ročnej dodávke elektriny v roku 2015 a
oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015 zaslal navrhovateľ aj odporcovi v 1/ rade, a preto podľa

navrhovateľa nárok na podporu nezanikol ani podľa novelizovaného znenia ust. 4 ods. 3 zákona o
podpore. Pokiaľideopovinnosťoznámiťpredpokladanémnožstvoelektrinyvždyk15.08.nanasledujúci
kalendárny rok, tak túto povinnosť si navrhovateľ splnil aj tým, že odporcovi v 1/ rade zaslal rozhodnutie
URSO z 26.09.2013, čo odporca v 1/ rade potvrdil emailom 30.01.2014. Z rozhodnutia URSO vyplýva, že
úrad pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní

doplatok,vychádzalzúdajovpredloženýchregulovanýmsubjektomato,žepredpokladanáročnávýroba
elektriny je 1 242 MWh/rok. Z obsahu rozhodnutia URSO je možné dospieť aj k záveru, že navrhovateľ
si uplatnil aj nárok na podporu doplatkom, keď URSO schvaľoval pevnú cenu elektriny pre stanovenie
doplatku na obdobie rokov 2014 až 2026. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na podporu odberom elektriny
a doplatkom, tak tento nárok bol uplatnený ešte v roku 2011, čoho dôkazom je uzavretie „zmluvy o

dodávke elektriny I.“ z 29.04.2011 s podporou podľa § 3 ods. 1 písm. b), c), d), lebo v opačnom prípade,
ak by tieto práva na podporu nevznikli, tak odporca v 1/ rade by ju neuzavrel. Obdobne, ak by do
15.08.2014 nesplnil povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, tak odporcovia by
neuzavreli 09.12.2014 „zmluvu o dodávke elektriny II.“, ktorou v plnom rozsahu bola nahradená „zmluva
o dodávke elektriny I.“ Aj uvedenými úkonmi a dôkazmi je preukázané, že oznamovacia povinnosť

navrhovateľa podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) bola splnená. Správanie sa odporcu v 1/ rade, ktorý zmluvne
poveril odberom elektriny odporcu v 2/ rade je v rozpore s uzavretou „zmluvou o dodávke elektriny
II.“, pretože táto zmluva neobsahuje žiadne obmedzenia ani rozväzovacie podmienky účinnosti zmluvy
v predmete zmluvy a v právach a povinnostiach v roku 2015, pre prípad, že navrhovateľ si nesplní
povinností podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore. Táto zmluva nahrádza „zmluvu o dodávke elektriny

I.“, ktorá bola uzavretá ešte 29.04.2011.

Ďalej navrhovateľ poukázal nato, že návrh odporcu v 1/ rade, aby zastavil prevádzkovanie výrobného
zdroja v roku 2015, by bol preňho likvidačný, pretože za takejto situácie by nebol schopný plniť
si svoje záväzky voči banke, ktorá poskytla úver na výstavbu zdroja výroby elektriny. Totiž, hlavná
a jediná jeho činnosť spočíva vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom k vysokým

investičným vstupom, môže v súčasnosti a v nasledujúcich rokoch fungovať, t. j. vyrábať a predávať
elektrinu, len na základe podpory tejto výroby vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a
doplatku v zmysle priznaného práva na podporu. Napriek tomu, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce
z ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie tejto činnosti, neporušil žiadnu z
povinností uvedených v ust. § 4 ods. 2 Zákona a postupoval v zmysle metodických pokynov úradu, bolo

mu zo strany odporcu v 1/ rade oznámené, že mu toto právo na podporu zanikne, pritom odporca v 1/
rade je subjektom, ktorý je zo zákona povinný túto podporu výroby elektriny zabezpečovať. Zdôraznil,
že podpora je financovaná štátom a nie zo strany odporcu. Odporca v 1/ rade je len subjektom povinným
plniť povinnosti vyplývajúce mu z jeho postavenia ako účastníka trhu s elektrinou.

Navrhovateľ je presvedčený, že pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej o tom, že mu právo na podporu

nezaniklo, je nevyhnutné, aby súd upravil pomery účastníkov predbežným opatrením takým spôsobom,aby odporca si naďalej plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 4 ods. 1 písm. b), c) Zákona, t.
j. naďalej zabezpečoval podporu odberom elektriny a vo forme doplatku v roku 2015.

Návrhodporcuv1/rade,abyuzavreldodatokk„zmluveododávkeelektrinyII.“,podhrozbou,žedodávka

vyrobenej elektriny bude inak považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a preto, aby zo strany
navrhovateľa k takejto dodávke v roku 2015 nedochádzalo, považuje za nátlak, aby uznal ním tvrdené
neurčité porušenie podmienok a uzavretie dodatku by bolo preňho tiež likvidačné, lebo navrhovaná cena
elektriny podľa dodatku je nepomerne nižšia ako cena elektriny s podporou. Odporca v 1/ rade návrhom
dodatku má súčasne snahu ošetriť vo svoj prospech ustanovenia zmluvy ich novým znením, ktoré by
znamenali dojednanie rozväzovacej podmienky spočívajúcej v zániku plniť podľa zmluvy práve v období,

v ktorom by navrhovateľ nemohol uplatniť právo na podporu, čo pri súčasnom znení zmluvy, ktorá takéto
ustanovenia neobsahuje je na prospech navrhovateľa, aby sa mohol v súdnom konaní domáhať plnenia
v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve. Za tejto situácie je reálne ohrozená výroba elektrickej
energie v zdroji navrhovateľa a jej dodávka odporcovi v 2/ rade prostredníctvom odporcu v 1/ rade,
keď odporca v 1/ rade v liste z 15.12.2014 vyzval navrhovateľa, aby elektrickú energiu v roku 2015

nedodával, lebo pôjde o dodávky nevyžiadané a neoprávnené. Z tohto dôvodu reálne hrozí aj to, že
odporca v 2/ rade odmietne za dodávku elektriny navrhovateľovi platiť dohodnutú cenu podľa zmluvy. V
dôsledku toho hrozí vznik škody navrhovateľovi z titulu ušlého zisku, sankcií, ktoré bude povinný zaplatiť
svojim veriteľom, pretože navrhovateľ v prípade, že odporcovia svoje hrozby splnia, nebude platobne
schopný riadne plniť svoje záväzky svojim veriteľom, najmä banke, ktorá na výstavbu zdroja poskytla

navrhovateľovi úver a inej škody.

Podľa navrhovateľa nariadením predbežného opatrenia nebude ohrozená základná požiadavka, t.j.
dočasnosť a provizórnosť a ani jeden z účastníkov nezíska práva, o ktorých sa má rozhodnúť v
budúcnosti, čím v plnej miere zabezpečuje zásada proporcionality pri vydávaní predbežných opatrení.
Za tohto stavu sú osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o hroziacom nebezpečenstve a

bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľa. Návrhom vo veci samej sa bude predovšetkým domáhať
určenia, že právo navrhovateľa na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b), c) Zákona č. 309/2009 Z.z.
na všetku elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa na kalendárny rok 2015 navrhovateľovi podľa
ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. nezaniklo, resp. bude sa domáhať, aby súd uložil odporcom
povinnosť zabezpečiť podporu navrhovateľom vyrábanej elektriny v priebehu roku 2015 v zmysle

Zákona č. 309/2009 Z.z.. Na takomto určení bude mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, lebo bude
tým vyriešený základ prípadnej neskoršej žaloby o plnenie. Prípadne inou žalobou o splnenie povinností
bude sa domáhať priamo plnenia, t. j. zaplatenia dohodnutej ceny elektriny a doplatku podľa čl. V. bod
1.2 zmluvy, o ktorom odporca v 1/ rade v liste z 15.12.2014 tvrdí, že nárok na podporu podľa § 3 ods.
1 písm. b) a c) zákona o podpore, t.j. na odber elektriny a na doplatok nie je možné uplatniť. V konaní

vo veci samej prejudiciálnou otázkou bude otázka, či navrhovateľovi zaniklo právo na odber elektriny
odporcom v 2/ rade, resp. či odporcovi v 2/ rade zanikla povinnosť odoberať elektrinu podľa čl. I. bod 1
písm. b) „zmluvy o dodávke elektriny II.“ a na zaplatenie ceny elektriny s právom na podporu doplatkom.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1, § 75, § 76 O.s.p.; § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 6,
§ 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.07.2012; § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č.

309/2009 v znení účinnom od 01.01.2014; § 5, 6 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2013;
§ 18e zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej
výroby prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014; § 44 ods. l tretia veta zákona
č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a konštatoval, že predbežné opatrenie je jedným
zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktoré slúži na dočasné zabezpečenie

ochrany porušovaných alebo ohrozovaných práv účastníkov konania. Predbežné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Ako zákonný inštitút
má slúžiť ako pružné riešenie spornej situácie ktorá nastala medzi účastníkmi s cieľom umožniť
nerušené rozhodnutie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len
predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Predbežným opatrením sa upravujú

pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby než súd vydá konečné rozhodnutievo veci samej. Rozhodné hľadisko je aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a tak sa zabránilo
vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého subjektu. Znamená to, že o tejto dočasnej úprave pomerov
môže súd rozhodnúť tak, aby nemohol nastať taký nezvratný stav, že rozhodnutie vo veci samej by

už nemalo pre úspešného navrhovateľa žiaden význam. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd
dôsledne zvažuje, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z
účastníkov, /ujma odporcov nemôže byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia
získa navrhovateľ/. Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom

rozsahu vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, navrhli napadnuté uznesenie
zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Zo samotného petitu napadnutého uznesenia nie je odporcovi
v 1/ rade zrejmé, za aké plnenie a v akej výške má plniť navrhovateľovi, a preto považuje petit za
nevykonateľný.

Odporca v 1/ rade v odvolaní uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.

S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. konštatoval, že zákon
neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti konkrétnu predpísanú formu,
a preto je potrebné v tejto súvislosti na jednotlivé úkony výrobku prihliadať aj vo väzbe na požiadavky
stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa odporcu v 1/ rade takýto právny úkon
smerujúci k splneniu si uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne,

dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia, čo i len
jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

Zastáva názor, že zásielka navrhovateľa, ktorú mu zaslal 3.6.2014 neobsahovala podanie, z ktorého
by bolo zrejmé, že jeho úmyslom bolo splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.c/
Zákona o podpore. Po preverení doručenej zásielky odporca v 1/ rade uvádza, že obsahom zásielky

nebolo oznámenie o splnení si povinnosti navrhovateľa v zmysle Zákona o podpore, ale len doručená
faktúra č. XXX/XXXX, na základe ktorej si navrhovateľ u odporcu v 1/ rade uplatnil cenu za dodávku
elektriny do distribučnej sústavy odporcu v 1/ rade na straty a doplatok na dodanú elektrinu za predošlý
kalendárny mesiac daného roku - XX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľa o splnení
si jeho oznamovacej povinnosti v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore je iba jeho tvrdením,

ktorým nepreukázal splnenie si tejto povinnosti.

V ďalšom odporca v 1/ rade poukázal na skutočnosť, že z gramatického a logického znenia ust. § 4 ods.
2 písm.c/ Zákona o podpore je evidentné, že plnenie si uvedenej zákonnej povinnosti výrobcami má
mať charakter určitej pravidelnosti, nakoľko uvedené ustanovenie uvádza, že „oznámenie o uplatnení
si podpory sa má oznámiť vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.“. Preto argumentáciu

navrhovateľavnávrhuz3.2.2013,(kdezastávanázor,žesivzmysleschválenéhocenovéhorozhodnutia
ÚRSO z 26.9.2013 splnil oznamovacie povinnosť voči odporcovi v 1/ rade), z ktorej vyplýva že uvedené
cenové rozhodnutie ÚRSO by sa malo považovať za splnenie si jeho oznamovacej povinnosti voči
odporcovi v 1/ rade až do konca roku 2026, považuje za účelovú a nepresnú.

V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti navrhovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona

o podpore, zostáva názor, že navrhovateľovi zaniklo právo uplatňovať si v roku 2015 na vyrobenú
elektrinu podporu podľa § 4 ods. 1 písm.b/, c/ Zákona o podpore. V prípade, ak nastanú skutočnosti
predpokladané ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore, odporca v 1/ rade nie je v zmysle zákona povinný
uvedený fakt tlmočiť výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia. Teda nad rámec zákona listom z
15.12.2014 informoval navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré nastali bez zásahu, či rozhodnutia zo strany

odporcu v 1/ rade.Podľa názoru odporcu v 1/ rade nie je nárok navrhovateľa dostatočne osvedčený ani v súvislosti s
poukazom na uzatvorenie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku
medzinavrhovateľomakovýrobcom,odporcovv1/radeakoregionálnymprevádzkovateľomdistribučnej

sústavy na danom území a odporcom v 2/ rade ako odberateľom dodanej elektriny do distribučnej
sústavy odporcu v 1/ rade.

Ďalej namieta neexistenciu nároku navrhovateľa aj na základe oznámenia na webovom sídle ÚRSO ako
príslušného štátneho orgánu s názvom „Zoznam výrobcov elektriny, ktorí nesplnili povinnosť podľa § 4
zák.č. 309/2009 Z.z, pričom v uvedenom zozname sa nachádza aj navrhovateľ.

Odporca v l/ rade zdôraznil, že podľa judikatúry súdov SR predbežné opatrenie má za cieľ dočasnou

úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať pred začatím konania alebo v jeho
priebehu, preto v predmetnom prípade by prípadne nariadené predbežné opatrenie malo znieť na
elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej miere, teda na pokrytie
jednotlivých splátok úveru voči úverovým bankám, inak dochádza podľa odporcu v l. rade k hrubému
nepomeru a zásahu do práv odporcov, lebo neexistuje žiadna istota, že v prípade neúspechu

navrhovateľa v konaní vo veci samej bude nárok odporcov na vrátanie poskytnutej podpory aj
vymáhateľný.

Má za to, že súd nariadeným predbežným opatrením prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred
bezprostredne hroziacou ujmou, a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo považoval za
neprimerané, lebo k sporu došlo v dôsledku neplnenia zákonných povinností navrhovateľom. Totiž

každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností,
splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle Zákona o podpore a mal
by preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade, ak strata
podporymôžemaťvážnydopadnajehopodnikanie.Odporcav1/radezastávanázor,žeprevádzkovateľ
regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na

ne upozorňovať. Navrhovateľ mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm.c/ Zákona o podpore bude pre neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok,
a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie aj odporca v 2/ rade. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia voči nemu
zamietol. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo
veci samej. Poukázal na to, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je
subjektom, ktorému majú byť adresované nároky na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. Zdôraznil,
že výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú podľa citovaného zákona stanovené povinnosti

voči ÚRSO a voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené.

Konštatoval,žemubolaposkytnutáinformáciaododporcuv1/rade,ženavrhovateľsinesplnilpovinnosti
vyplývajúce zo zákona, ktoré ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm.b/
zákona. Navyše aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví 25.2.2015 zverejnil zoznam výrobcov elektriny,
ktorí si povinnosti podľa § 4 Zákona o podpore nesplnili, na ktorom sa nachádza aj navrhovateľ.

Pre vydanie uznesenia neboli splnené podmienky, a to osvedčenie dôvodnosti návrhu. V tejto súvislosti
odporca v 2/ rade poukázal na zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 Zákona
o podpore (uverejnený ÚRSO).Podľa odporcu v 2/ rade nie je splnená ani podmienka osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacejujmynavrhovateľovi.Vzmyslezmluvyododávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlku
a doplatku, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami sa odporca v 2/ rade zaviazal, že za

elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí navrhovateľovi cenu na straty vo výške určenej ÚRSO. Spôsob
výpočtu vyplýva z § 6 ods. 1 písm.b/ zák.č. 309/2009 Z.z. Navrhovateľ mal v roku 2015 nárok na cenu
vo výške 44,015 eur/MWh. Neexistuje povinnosť odporcu v 2/ rade odoberať od navrhovateľa elektrinu
za cenu 382,61 eur/MWh (uvedenú v napadnutom rozhodnutí).

Navyše navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie
podpory za zmluvne stanovenú cenu, stanovenú dodatkom. Navrhovateľom dodaná elektrina nespĺňa

podmienky dohodnuté v zmluve, odporca v 2/ rade je pripravený vyplácať obvyklú cenu elektriny na
slovenskom trhu.

Poukázal na výkaz ziskov a strát navrhovateľa za roky 2012 a 2013 (z verejne dostupných zdrojov),
podľa ktorých mal navrhovateľ zisk v týchto rokoch vo výške 136.373,00 eur. Hospodársky výsledok za
rok 2014 ešte nie je zverejnený, ale je možné predpokladať porovnateľné výnosy. Z uvedeného odporca

v2/radevyvodil,ževýpadokpríjmovpredstavujúcirozdielmedziregulovanoucenounastratyaobvyklou
cenou nemôže pre navrhovateľa spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Odporca v 2/ rade vytýkal súdu prvého stupňa, že pri nariadení predbežného opatrenia nedbal na to,
aby pri dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi nedošlo k poškodzovaniu práv odporcov v prospech
navrhovateľa. Zdôraznil, že v rokoch 2012 a 2013 navrhovateľ vytváral zisk a nariadeným predbežným

opatrením mu súd zaručil tvorbu zisku, čo považoval odporca v 2/ rade za neprimerané, vzhľadom na
to, že k sporu došlo v dôsledku neplnenia povinností navrhovateľom.

Taktiež má za to, že výrok napadnutého rozhodnutia je neurčitý. Odporcovia sú samostatné právne
subjekty, ktoré samostatne zodpovedajú za plnenie svojich práv a povinností a z právnych predpisov
(prípadne zmluvných vzťahov) im vyplývajú odlišné právne povinnosti. Povinnosť zdržať sa porušenia

záväzku odoberať elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa do distribučnej sústavy odporcu v 1/
rade nemôže byť uložená odporcovi v 2/ rade, ktorý takúto povinnosť nevie plniť, nakoľko nedisponuje
oprávneniami voči distribučnej sústave. Taktiež povinnosť zdržať sa porušenia záväzku odoberať
elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa za cenu elektrickej energie 382,61 eur/MWh nemôže byť
uložená odporcovi v 2/ rade, nakoľko takáto povinnosť neexistuje.

Výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie
konania na súde, je neurčitý, nie je z neho zrejmé, aký návrh má navrhovateľ podať a čo má byť
predmetom konania vo veci samej.

K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že nariadené predbežné opatrenie je v
súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázal na doterajšiu súdnu prax, podľa ktorej v návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia stačí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana (uznesenie NS SR sp.zn.
XObdo/XX/XXXX). Medzi účastníkmi je sporné len to, či navrhovateľ splnil všetky podmienky a
povinnosti, ktoré sú nevyhnutné na získanie podpory podľa zák.č. 309/2009 Z.z. Toto bude predmetom
dokazovania vo veci samej.Podľa navrhovateľa sú námietky odporcov uvedené v odvolaniach právne bezvýznamné. Obaja
odporcovia v odvolaní opomínajú argumentáciu navrhovateľa, že povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm.c/
Zákona o podpore sa na navrhovateľa s poukazom na prechodné ust. § 18e ods. 1 Zákona o podpore,

nevzťahuje.

Ďalej konštatoval, že zmluva o dodávke elektriny nebola uzavretá s rozväzovacou podmienkou, ktorou
je zánik práva na uplatnenie podpory podľa ust. § 4 ods. 3, odvoláva sa len na spôsob podpory a na
splnenie podmienok podpory uvedených v ust. § 3, (ktoré navrhovateľ spĺňa), preto sú odporcovia touto
zmluvou viazaní bez ohľadu na to, či došlo k zániku práva na podporu alebo nie. Túto medzeru sa
odporca v 1/ rade snažil napraviť dodatkom k zmluve, ktorý navrhovateľ odmietol uzavrieť.

Nie je dôvodná ani námietka odporcov, že nebola splnená podmienka preukázania nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Zdôraznil, že cena elektriny s doplatkom je niekoľkonásobne vyššia ako
cena elektriny bez doplatku, teda obvyklá priemerná cena, ktorú uviedol odporca v 2/ rade. Ak odporca
v 2/ rade porovnával hospodárske výsledky navrhovateľa, tak nechápe, že hospodársky výsledok je
rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, ktorý nepredstavuje reálne peniaze, ktoré spoločnosť potrebuje pre

fungovanie spoločnosti. Navrhovateľ preukázal, že na stavbu elektrárne mu banka poskytla úver, ktorý
nebude schopný splácať v prípade, že odporcovia mu nebudú platiť za elektrinu cenu s doplatkom, podľa
rozhodnutia ÚRSO.

Navyše má za to, že nariadeným predbežným opatrením súd nijako nepoškodil práva odporcu v 2/ rade
na úkor navrhovateľa, pretože dočasná úprava sa týka len roku 2015 a navrhovať má nárok na podporu

až do roku 2026, a preto aj v prípade, že navrhovateľ s podporou v roku 2015 vo veci samej neuspeje,
nebude žiadny problém kompenzovať prípadné nároky odporcov z roku 2015 na vrátenie doplatku a to
v ďalšom období až do roku 2026 z pohľadávok navrhovateľa na zaplatenie ceny elektriny s doplatkom.

Nie sú dôvodné ani námietky odporcov, že výrok napadnutého uznesenia je zmätočný, nevykonateľný a
neurčitý. Vo výroku napadnutého uznesenia je presne vymedzené rušenie, ktorého sa majú odporcovia

zdržať, t.j. porušenia záväzku odoberať energiu za konkrétnu cenu stanovenú konkrétnym rozhodnutím
ÚRSO a v súlade a za podmienok dohodnutých v konkrétnej zmluve, ktorú uzavreli s navrhovateľom.

Uviedol,ženámietkaodporcuv1/rade,ženemávzmysleuzavretejzmluvypovinnosťodoberaťelektrinu
od navrhovateľa, ako aj námietka odporcu v 2/ rade, že povinnosť odoberať elektrinu mu nemôže byť
uložená a túto povinnosť ani nevie splniť, je absolútne nedôvodná.

K ďalšej námietke odporcov, navrhovateľ uvádza, že odporcovia neplatia navrhovateľovi za elektrinu,
ktorú sám navrhovateľ spotrebuje a túto spotrebu im ani neúčtuje. Aj v predbežnom opatrení je
vymedzené, že odporcovia sú povinní odoberať celý objem elektriny do distribučnej sústavy, teda len to,
čo je do distribučnej sústavy dodané. Zo zmluvy vyplýva, že dodané množstvo elektriny sa vyhodnocuje
v meradle odporcu v 1/ rade.

CenaelektrinyjedanározhodnutímÚRSOato382,61eur/MWh.Výrokpredbežnéhoopatreniaodkazuje
na plnenie povinností v súlade s uzavretou zmluvou, Odporcovia presne vedia, čo majú navrhovateľovi
na základe zmluvy platiť. V tejto súvislosti navrhovateľ predložil oznámenie odporcu v 1/ rade z
10.12.2014, ktorým bola navrhovateľovi zaslaná zmluva o dodávke elektriny II., v ktorom je uvedené,
že faktúru za doplatok bude platiť odporca v 1/ rade a faktúru za dodávku na straty bude platiť odporca

v 2/ rade. Uvedená je aj cena na straty určená ÚRSO pre rok 2015 vo výške 44,015 eur/MWh, ktorúnavrhovateľ účtuje odporcovi v 2/ rade a rozdiel do pevnej ceny elektriny určenej URSO vo výške
338,595 eur/MWh účtuje odporcovi v 1/ rade, teda navrhovateľ spolu účtuje cenu 382,61 eur/MWh
určenú rozhodnutím URSO a žiadnu inú.

Ak keď súd predbežným opatrením neuložil odporcom aké plnenia, v akej výške majú navrhovateľovi
plniť,neznamenáto,ženevediakoľkomumajújednotlivíodporcoviplatiť.Ktomutozáväzkuichzaväzuje
zmluva a odporcovia sa majú predbežným opatrením zdržať aj porušenia tohto záväzku zo zmluvy. Aj
napriek tomu, že v predbežnom opatrení nie je uvedené koľko majú navrhovateľovi platiť, tak predbežné
opatrenie je vykonateľné, lebo v tomto prípade do úvahy prichádza výkon rozhodnutia na nepeňažné
plnenie. Súd nemusí v predbežnom opatrení presne vymedziť čoho sa má navrhovateľ domáhať vo veci

samej, pretože podanie návrhu vo veci samej je výlučným dispozičným právom navrhovateľa.

Keďže súd napadnutým uznesením navrhovateľovi uložil podať návrh vo veci samej až po právoplatnosti
predbežného opatrenia, tak v tomto štádiu konania je predčasné skúmať či nedošlo k zániku
predbežného opatrenia podľa ust. § 77 ods. 1 písm.a/ O.s.p.

Preto navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Podaním doručeným odvolaciemu súdu 5.5.2015, odporca v 1/ rade navrhol, aby pred rozhodnutím o
predbežnom opatrení súd nariadil pojednávanie a vypočul účastníkov súdneho konania, prípadne zvážil
možnosť požiadať o stanovisko ÚRSO k prejednávaným návrhom.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že

odvolania odporcov sú dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorý
slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania a jeho
použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných

skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi osvedčením
hrozby bezprostrednej ujmy navrhovateľa.Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vziať vždy do úvahy, že upravuje pomery medzi
účastníkmi len dočasne, a že zaisťuje nároky doteraz právoplatne nepriznané. Preto môže nariadiť len
také predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie tohto účelu a nesmie vydať predbežné opatrenie,

ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcov alebo tretej osoby. Vzhľadom na to,
že ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len budúceho času, prípadne aj pre dobu od
podania návrhu vo veci samej do jej právoplatného skončenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
X T. X/XXXX). Nariadením predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej,
teda predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok trvalej povahy a nemá zásadne prejudikovať práva

a záujmy účastníkov.

Ďalším predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť
navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, to znamená, že nutnosť dočasnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia je potrebné posudzovať vo vzťahu k
nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť
potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k veci samej, a konanie o

ktorej si takúto dočasnú úpravu vyžaduje.

V predmetnej veci navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že návrhom vo
veci samej sa chce domáhať určenia, že právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č.
309/2009 Z. z. na elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny „Fotovoltická elektráreň H.“ na
kalendárny rok 2015 navrhovateľovi nezaniklo podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z.

Cieľom a zmyslom predbežného opatrenia je poskytnúť navrhovateľovi takú ochranu, aby v priebehu
ďalšieho konania vo veci samej nedošlo k zhoršeniu jeho právneho postavenia vzhľadom na
uplatnený nárok. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je preto vecná a obsahová súvislosť
navrhovaného predbežného opatrenia s nárokom uplatneným navrhovateľom vo veci samej, resp. s
nárokom, ktorého sa chce domáhať vo veci samej.

Podľa § 80 písm. b/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a podľa písm. c/, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ sa žalobou vo veci samej chce proti odporcom domáhať určenia, že jeho nárok na
podporu nezanikol. To znamená, že predmetom žaloby vo veci samej nebude nárok navrhovateľa proti

odporcom na plnenie, keďže v konaní o veci samej bude musieť v súlade s navrhovaným petitom
určovacej žaloby tvrdiť a preukazovať len to, že jeho právo na podporu podľa § 3 zákona č. 309/2009
Z. z. na rok 2015 nezaniklo. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa však navrhovateľ
domáha plnenia - odporcovi v l. rade žiadal uložiť povinnosť zabezpečiť mu podporu vo forme doplatku
podľa rozhodnutia ÚRSO za každý kalendárny mesiac roku 2015 a odporcovi v 2/ rade žiadal uložiť

povinnosť zabezpečiť podporu vo forme odberu elektriny podľa zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí
zodpovednosti za odchýlku a doplatku, teda požadoval plnenie v peniazoch. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha proti odporcom ochrany takých
práv (poskytnutia peňažné plnenie a plnenia podľa zmluvy), ktoré nebudú predmetom určovacej žaloby,
keďže súd v súlade s určovacou žalobou môže rozhodnúť len o existencii či neexistencii práva žalobcu,

nie aj o povinnosti odporcov plniť, lebo takýto nárok navrhovateľa nemá byť predmetom jeho žaloby vo
veci samej.

Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že navrhovateľom požadované predbežné opatrenie
nemá vecnú súvislosť so žalobou vo veci samej, lebo vzťah, ktorý má upraviť navrhované predbežnéopatrenie (povinnosť odporcov plniť) nebude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe
určovacej žaloby, pretože aj v prípade, že by súd prvého stupňa určovacej žalobe navrhovateľa vyhovel,
tento rozsudok nemôže byť exekučným titulom pre vymáhanie plnenia od odporcov - odporcovia by

museli plniť dobrovoľne alebo navrhovateľ by musel podať žalobu o plnenie, pričom základ nároku by bol
vyriešený určovacím výrokom rozsudku. Chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným
opatrením a žiadaným rozsudkom vo veci samej je preto aj bez skúmania splnenia ďalších zákonom
stanovených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia dôvodom na zamietnutie návrhu na
nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhované predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného

opatrenia, pretože neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu na
ochranu práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa
jeho tvrdenia patrilo na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy s odporcami. Odvolací súd
má za to, že uložiť predbežným opatrením povinnosť odporcovi poskytnúť peňažné plnenie, musí byť
odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 76

ods.1písm.a/ac/O.s.p.priuloženípovinnostiplatiťvýživnévnevyhnutejmiereaposkytnúťaspoňčasť
pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje.
Nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nárok na výživné či poskytovaním pracovnej odmeny
si vyžadujú nepochybne závažné okolnosti, pričom ani v týchto prípadoch zákon nepočíta s úhradou
celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia len v nevyhnutnej miere. V

posudzovanejsaspornýnároknavrhovateľatýkalenroku2015anavrhovateľpodľazisteniaodvolacieho
súdu ku dňu rozhodnutia o odvolaní (17.4.2015) ešte nepodal určovaciu žalobu, pritom možno dôvodne
predpokladať, že do konca roka 2015 súd prvého stupňa o určovacej žalobe navrhovateľa právoplatne
nerozhodne. Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporcovia museli plniť celú sumu
zodpovedajúcu tvrdenému nároku navrhovateľa až do konca roka 2015, aj keď práve dôvodnosť

požadovaného plnenia je sporná.

Odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné
vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že z výroku
súdneho rozhodnutia, prípadne z jeho odôvodnenia musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu,

čo má plniť a dokedy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je síce zistiteľná pevná cena elektriny
pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh, výška plnenia odporcov za jednotlivé mesiace je
však závislá od skutočne vyrobeného a odovzdaného množstva elektriny navrhovateľom v príslušnom
mesiaci roku 2015 na základe účtovného dokladu. To znamená dokladu, ktorého správnosť a dôvodnosť
nebola v súdnom konaní preskúmavaná a navrhovateľ ho mohol prvýkrát vyhotoviť vo februári 2015 za

január 2015, teda po nariadení predbežného opatrenia. Vzhľadom na to, že z nariadeného predbežného
opatrenia, ani z jeho odôvodnenia nemôže byť známa výška plnenia, ktoré sú odporcovia povinní
poskytnúť za jednotlivé mesiace roku 2015 navrhovateľovi, takéto predbežné opatrenie by nebolo
nemožné ani vykonať.

V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého

uznesenia, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.