Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813221014
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813221014.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: B. H. M., s.r.o., so sídlom B. XX, Z., IČO: 35 792 752,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. F. H., s. r. o., so sídlom N. XX, Z., IČO: 47 233 516,
proti odporcovi: R. K., bytom I., M. R. O. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
O. T. B. M., so sídlom O. nám. 7, Z., IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Z. V., advokátom so
sídlom X. XX, Z., o zaplatenie 1.833,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza č.k. 16C/6/2014-43 zo dňa 29. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
na strane odporcu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 16,69 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Z. V.,
advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 577,30
Eur s úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 18,34 Eur od 25.11.2010 do 26.04.2011,
zo sumy 18,34 Eur od 25.12.2010 do 25.08.2012, zo sumy 18,34 Eur od 25.01.2011 do 25.08.2012, zo
sumy 18,34 Eur od 25.02.2011 do 25.08.2012 a zo sumy 577,30 Eur od 28.02.2011 do zaplatenia, všetko
v splátkach po 50 Eur mesačne, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 27. dňa v

mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
trovy konania vo výške 146,71 Eur na účet práv. zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu
JUDr. Z. V., advokáta, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, §37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 § 456
§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 9 ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, § 11 ods. 1,2 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5,6,7 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 a ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa posledného z citovaných
zákonných ustanovení rozhodol o náhrade trov konania a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania len v rozsahu čistého úspechu v konaní. Navrhovateľ sa domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 1.832,36 Eur, pričom súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 577,30 Eur, čo predstavuje z pohľadu vedľajšieho účastníka na strane odporcu úspech v rozsahu

1 255,06 eur (t.j. 68,49 %) a neúspech v rozsahu 577,30 Eur (t.j. 31,51 %), na základe čoho je čistý
úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcu 36,98 %, čo z celkových trov konania vo výške 396,72
Eur( 2x81,33 Eur, 2x 8,04 Eur, náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,40 Eur = 134 Eur a cestovné
Z. - B. a späť, t.j. 27,68 Eur plus náhrada za používanie vozidla 56,30 Eur) predstavuje 146,71 Eur,
ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť, keďže bol v konaní prevažne neúspešný.Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že z napadnutého
rozsudku nevyplýva, ktoré skutkové a právne okolnosti sú dôvodom priznania náhrady trov. Pripomenul,
že združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj podporu ministerstva s tým, že
odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba v mimoriadne obtiažnych právnych veciach,
v opačnom prípade sa vzhľadom na spôsob a formu činnosti, ktorá spočíva len vo vstupe do konania

spolu so splnomocnením advokáta, javí len ako činnosť zameraná na dosiahnutie odmeny. Označil za
vzájomne rozporné, aby mal nejaký subjekt osobitné práva priznané zákonom na realizáciu vlastnej
činnosti, avšak na jej vykonávanie nie je ani personálne, ani odborne nijak vybavený. Na podporu
svojej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013, ako aj ďalšie
rozhodnutia prvostupňových súdov a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/515/2012. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorý mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený
advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Ním použité právne

argumenty boli opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené. Už len samotné tvrdenie neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom, za
súčasnej povinnosti súdu ex offo ich skúmať, je účelným úkonom a účelným bránením práv účastníka.
Poukázal na to, že navrhovateľ dlhodobo uplatňuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,
úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na

celomúzemíSR.Pokiaľbudenavrhovateľuplatňovaťpohľadávky,naktorémánárok,nedôjdeknáhrade
trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Zdôraznil, že keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne
upravuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník má jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo,
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne

zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom- advokátom, samozrejme má i právo na náhradu trov
konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí aj náhrada trov právneho
zastúpenia. Vzhľadom k uvedenému navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť a zároveň zaviazať navrhovateľa povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy odvolacieho konania celkom v sume 89,72 Eur (za jeden úkon právnej služby -

vyjadrenie k odvolaniu v sume 81,330 Eur a režijný paušál 8,39 Eur).

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods.

1 O.s.p., a to z týchto dôvodov:

Odvolaním navrhovateľa bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním
napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti zostal právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Z obsahu spisu je vyplýva, že po podaní návrhu na začatie konania zo dňa 30.09.2013,splnení
poplatkovej povinnosti navrhovateľa a doplnenia návrhu na základe výzvy súdu prvého stupňa, bol vo
veci nariadený termín pojednávania. Občianske združenie O. T. B. M. oznámilo vstup do konania v
procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na stranu odporcu na pojednávaní dňa 29.09.2014, na ktorom
poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť. Odporca

sa stotožnil s vyjadrením vedľajšieho účastníka a poukázal na zaplatenie 4 splátok úveru. Na základe
skutočností, prezentovaných vedľajším účastníkom a odporcom na pojednávaní súd prvého stupňarozsudkom vyhovel návrhu iba v časti zaplatenia sumy 577,30 Eur s prísl., v zostávajúcej časti (1 255,06
Eur s prísl. vrátane zmluvnej pokuty) návrh zamietol ako nedôvodný.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na
uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá

sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej.

S ohľadom na právoplatnosť meritórnej časti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné
za čiastočne úspešného nepochybne považovať odporcu, pričom rovnakú mieru procesného úspechu
v preskúmavanej veci s odporcom dosiahol aj vedľajší účastník vystupujúci v konaní na jeho strane.

Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s procesným postupom a právnym

posúdením súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods.
2 O.s.p. s prihliadnutím na to, že vedľajší účastník na strane odporcu si trovy konania uplatnil
riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka na strane odporcu v konaní pred súdom prvého
stupňa aj podľa odvolacieho súdu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia s tým, že súd prvého
stupňa správne pri určení sumy trov jednotlivých položiek právneho zastúpenia patriacich vedľajšiemu

účastníkovi postupoval dôsledne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov.
Odmena bola zo strany vedľajšieho účastníka riadne vyčíslená, súd vedľajšiemu účastníkovi podľa
pomeru úspechu priznal zodpovedajúcu časť uplatnenej odmeny, preto sa v tejto časti odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak, ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolacísúdv danomprípadenepovažovalzadôvodnénámietkynavrhovateľa,týkajúcesaneúčelnosti
trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva odporcu ako
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že odmena za
prevzatie a prípravu zastúpenia ako aj odmena za účasť na pojednávaní (na ktorom sa vedľajší účastník
ústne vyjadril k veci samej - poukázal na jednotlivé obsahové nedostatky zmluvy a neprijateľné zmluvné

podmienky) bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi ako za úkon právnej
služby,ktoréhovykonanieboloprocesnenevyhnutnévzáujmeďalšiehoúčelnéhobráneniaprávodporcu
v občianskom súdnom konaní.

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý
hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto

dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa
v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom,
nakoľko vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom

konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa
neho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci, a v prípade svojho procesného úspechu,
prípadne zastavenia konania zavineného odporcom, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. § 93 ods.
4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných

predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti
hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú v takýchto veciach iným spôsobom,
takýmto rozhodovaním iných odvolacích Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku priznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľaust.§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§142
ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní procesne
úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 16,69 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 06.03.2015 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov - vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške

8,30 Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní,
a to trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 146,71 Eur), k tomu režijný paušál (za rok 2015) vo
výške 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .