Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113217921
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113217921.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: J.. V. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Z. XX, proti
odporkyni: Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., R. 6, o zaplatenie 281,60 eura, o odvolaní odporkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 07. 2014 č. k. 19C/61/2014-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1-3 OSP zastavil konanie o návrhu
navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 281,60 eura pre späťvzatie jeho
návrhu, učinené písomným podaním zo dňa 14. 07. 2014. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 10,30

eura cestou Daňového úradu Nitra a odporkyni vrátil súdny poplatok v sume 9,80 eura cestou Daňového
úradu Nitra. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným súdu dňa
28. 05. 2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 281,60 eura s príslušenstvom a náhrady trov
konania. Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor. Následne navrhovateľ podaním zo dňa 14.
07. 2014 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Súd preto postupoval podľa § 96 ods. 1-3
OSP a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v

zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa len v časti, týkajúcej sa náhrady
trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania jej náhrady trov konania. Dôvodila, že súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy ust. § 146 ods. 2 OSP. S ohľadom na

skutočnosť, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť, mala za to, že má nárok na náhradu
trov konania v súlade s ust. § 146 ods. 2 OSP.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý s jej odvolaním nesúhlasil. Uviedol, že k
sporu s odporkyňou došlo z dôvodu nesplnenia podmienok nájomnej zmluvy. Namietal, že k žiadnemu
sporu by nebolo došlo, keby si odporkyňa splnila podmienky z nájomnej zmluvy, pričom odporkyňa tak
neučinila ani v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Preto mala povinnosť uhradiť mu aj
poplatok z omeškania nie v zmysle nájomnej zmluvy, ale platného právneho predpisu. Dodal, že návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, vzal späť pre správanie odporkyne a preto je odporkyňa povinná uhradiť
trovy konania.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané
zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto
ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení
konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska.

V prejednávanej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal
zaplatenia sumy 281,60 eura titulom poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile zo sumy 352,- eur
za každý deň omeškania od 06. 04. 2012 do doby jej zaplatenia dňa 19. 02. 2013. Súd prvého

stupňa dňa 15. 10. 2013 vydal platobný rozkaz č. 10Ro/232/2013-25, ktorým uložil odporcovi, aby do
15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 281,60 eura a nahradil trovy
konania vo výške 16,50 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Proti tomuto platobnému rozkazu
podala odporkyňa dňa 09. 12. 2013 odpor, v ktorom nespochybňovala svoj dlh voči navrhovateľovi
na nájomnom, ani svoje omeškanie so zaplatením čiastky nájomného. Namietala len výšku a spôsob

výpočtu poplatku z omeškania uplatnenú navrhovateľom. Navrhovateľ písomným podaním, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 17. 07. 2014 oznámil súdu, že svoj návrh na začatie konania berie v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. V nadväznosti na to súd prvého stupňa preskúmavaným
uznesením predmetné konanie zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 10,30 eura
cestou príslušného daňového úradu a odporkyni vrátil súdny poplatok vo výške 9,80 eura cestou

príslušného daňového úradu. Tieto výroky odvolaním dotknuté neboli, v dôsledku čoho nadobudli
právoplatnosť. Predmetom odvolacia konania je takto len odporkyňou napadnutá časť, týkajúca sa
náhrady trov konania, ktorou súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Za situácie, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť, súd prvého stupňa už ďalej vecne

neskúmal výšku nároku navrhovateľa, ani správnosť výpočtu poplatku omeškania. I napriek tomu je
nepochybné, že k omeškaniu odporkyne s platením nájomného došlo, ktorá skutočnosť nie je medzi
účastníkmi konania sporná. V tomto smere bol návrh na začatie konania podaný dôvodne. Pokiaľ však
ide o oprávnenosť výšky nároku (ktorú však súd prvého stupňa vecne neskúmal z dôvodu zastavenia
konania),sámnavrhovateľvosvojomvyjadreníkpodanémuodporuodporkyne,doručenomsúduprvého

stupňa dňa 17. 04. 2014 priznal, že výšku poplatku z omeškania určil nedopatrením v inej výške, ako
pripúšťa právny predpis.Zohľadňujúc jednak princíp zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
konania (§ 1 OSP), ako i ústavný princíp rovnosti subjektov občianskeho súdneho konania, ktorého
rešpektovanie je základnou požiadavkou ústavnosti postupu občianskoprávneho súdu, odvolací súd v

zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie o náhrade trov konania
účastníkov je potrebné založiť na ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, keďže dôsledkom späťvzatia návrhu
navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery nebolo
zavinené navrhovateľom a ani späťvzatie návrhu nebolo spôsobené správaním odporkyne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal a ani mu
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.