Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/258/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606203781
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:4606203781.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so
sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: S Machinery s.r.o., IČO : 36 527 815,
so sídlom Nitrianska 503/60, Partizánske, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 9.327,16
Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k.
5Er/1402/2008-20, zo dňa 19. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 40,49 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého
uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 05.04.2006 domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 9.327,16 Eur (280.990,- Sk) na

podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného zo dňa 31.01.2006 č. 700-1510005106-
GC04/06, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2006 a vykonateľnosť dňa 24.03.2006. Súd prvého
stupňa poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie dňa 27.04.2006. Poverená súdna exekútorka
doručila súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol. Zároveň si
uplatnila trovy exekúcie a žiadala, aby súd k úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného. Súd prvého
stupňa sa oboznámil s výpisom z obchodného registra povinného a zistil, že uznesením Okresného súdu

Trenčín č.k. 28CbR/90/2012-23 zo dňa 26.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2013 súd
zrušil povinného bez likvidácie. Povinný bol dňa 08.10.2013 vymazaný z obchodného registra ex offo.
Súd prvého stupňa preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súd prvého
stupňa súdnej exekútorke v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal
časovú odmenu vo výške 6,64 Eur tak, ako si vo vyúčtovaní uplatnila, za 1 hodinu účelne vynaloženú na
exekúciu, a to za úkon - vypracovanie výzvy na predloženie majetku povinného. Podľa § 14 ods. 1 písm.

b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súd prvého stupňa súdnej exekútorke paušálnu odmenu vo
výške 16,60 Eur za 5 úkonov exekučnej činnosti, a to za : 1. získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
2. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3. zisťovanie majetku povinného, 4. zisťovanie účtu
povinného, 5. doručenie príkazu na začatie exekúcie. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súd
prvého stupňa súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov vo výške 10,50 Eur, a to za poštovné.
Trovy exekúcie spolu predstavujú sumu 33,74 Eur bez DPH. Súdna exekútorka je platiteľom DPH, preto

jej prináleží odmena a náhrada hotových výdavkov navýšená o DPH. DPH zo sumy 33,74 Eur je vo
výške 6,75 Eur, preto trovy exekúcie spolu predstavujú sumu 40,49 Eur vrátane DPH (33,74 Eur + 6,75
Eur). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 EP k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého
stupňa zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu, že
uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na stratu

spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, má oprávnený za to, že exekúcia mala byť vyhlásená zaneprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. Oprávnený ďalej nesúhlasil s

výškou trov exekúcie nakoľko v sume 9,69 Eur, ktorá tvorí DPH je zahrnuté aj poštovné, ktoré je od
dane oslobodené. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení

exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s
odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi

dňa 05.04.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 280.990,-Sk (9.327,16
Eur) s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného
zo dňa 31.01.2006 č. 700-1510005106-GC04/06, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2006 a
vykonateľnosť dňa 24.03.2006.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.11.2013,

súdna exekútorka podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný
z obchodného registra. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a
oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011)
je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra,
nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne
aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom
v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods.

2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti
nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti,
ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak
celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané,

že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného
neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín č. k.
28CbR/90/2012-23 zo dňa 26.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2013, zrušil obchodnú
spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej
veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje,
že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého

stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o

ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento

osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v

znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .