Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233004
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212233004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa D. Y.
nar. X.X.XXXX bývajúceho v X. na ul. F. č. XX toho času v Košiciach na ul. X.P. č. XX zastúpeného
JUDr. Petrom Pórom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Kováčskej č. 32
proti odporcovi R. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v X. na ul. R. č. X adresa pre doručovanie ul. Z. č.
XX v Košiciach, o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo
dňa 12.9.2014 č.k. 27P 257/2012-98 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa z 50 € mesačne

na 150 € mesačne od 1.9.2013 do budúcna, ktoré zaviazal odporcu prispievať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred navrhovateľovi. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 30.9.2014 v sume 1.300
€ zaviazal odporcu uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľovi. Zastavil konanie o
zvýšenie výživného od 1.10.2012 do 19.11.2012 v plnej výške a od 20.11.2012 do budúcna nad čiastku
180 €. Zamietol návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 20.11.2012 do 31.8.2013 a od 1.9.2013
do budúcna nad čiastku 150 € mesačne. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.d/
O.s.p., pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. S výškou výživného nesúhlasí z dôvodov, že je v rozpore s dobrými mravmi a jeho majetkové
pomery zvýšené výživné neodôvodňujú. Citoval ust.§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vyslovil názor, že
z návrhu navrhovateľa neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného
pre navrhovateľa zo sumy 50 € na 150 € mesačne. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nedostatočne
skúmal jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a aj keď návrh bol podaný na zvýšenie výživného

voči nemu, mal za to, že by sa finančná situácia navrhovateľa mala skúmať vo vzájomnej súvislosti s
majetkovými pomermi a možnosťami prispievať na jeho výživu u jeho oboch rodičov. Súd neskúmal,
aký príjem dosahovala matka navrhovateľa v čase podania návrhu a neskúmal ani tú skutočnosť,
či prispieva matka navrhovateľa na jeho výživu, odkedy navštevuje vysokú školu. Navrhovateľ bol
zverený do osobnej starostlivosti starej matky F. Y., ktorá sa o neho stará od roku 2010, preto nebol
dôvod prihliadnuť na osobnú starostlivosť matky o navrhovateľa, ako aj jej starostlivosť o domácnosť,
pretože s navrhovateľom v spoločnej domácnosti nežije. Súd neskúmal, či navrhovateľ požiadal v

mesiaci apríl 2014 o sociálne štipendium na vysokej škole, pretože odôvodnené potreby by mali byť
ohraničené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného (oboch rodičov) a myslí si,že je nespravodlivé žiadať zvýšenie výživného len od otca, ktorý je v súčasnosti v zlej finančnej situácii
nie z vlastnej viny. Má vedomosť o tom, že matka navrhovateľa niekoľko rokov žije v Nemecku, má
pravidelný a stabilný príjem minimálne 1.200 €, a preto na výžive navrhovateľa sa majú podieľať obaja

rodičia. Uviedol, že v máji 2011 mal komplikovaný úraz nohy, bol PN od mája 2011 do januára 2012,
a preto si nemohol z objektívnych dôvodov nájsť prácu, pretože výkon jeho práce je charakteristický
dlhodobým státím a záťažou nôh, a až do rekonvalescencie do januára 2012 nepracoval. V tomto období
bol vedený aj na úrade práce od 27.1.2011 do 8.1.2012. Od januára 2012 do marca 2012 pracoval v
Holandsku, kde zarobil približne 5.310 €, z ktorej sumy väčšiu časť zaplatil matke navrhovateľa ako

dlžné výživné. Po návrate pociťoval bolesti nohy, pretože prácou si zaťažil úrazom oslabenú nohu a tieto
bolesti ho obmedzovali v bežnom živote. Vzápätí sa rozišiel s priateľkou, s ktorou žil niekoľko rokov a
nemal kde bývať. Býval u svojej matky a od septembra 2012 do septembra 2013 poskytol pomocnú a
priateľskú výpomoc známemu ako odmenu za to, že môže u neho bývať a stravovať sa. Od marca 2014
býva u brata v podnájme a hradí náklady za celý byt. Od marca 2014 je poberateľ dávky v hmotnej núdzi
61,60 €. Príjem maliara vzhľadom na sezónnosť maliarskej práce je nepravidelný a maliari, ktorí pracujú

na Slovensku, dosahujú priemerný zárobok 680 € v Košickom kraji. Jeho majetok tvorí spoluvlastnícke
právo v polovici k rodičovskému domu v R., kde stále býva jeho mama. Nevlastní vodičský preukaz a
ani osobné motorové vozidlo. Nie je vlastníkom cenných papierov ani iných majetkových hodnôt. Nikdy
sa výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku nevzdal. Jeho jediným príjmom v roku 2012 bola faktúra
za odpracované obdobie od januára do marca vo výške 5.310 €, z ktorých uhradil matke navrhovateľa

dlžné výživné v marci 2012 v sume 3.609 € a sumu 400 €. Uviedol, že jeho schopnosti reflektujú výkon
jeho povolania a to, že vo svojom odbore vykonáva prácu 27 rokov na požadovanej úrovni a jeho prácu
treba skúmať vo vzájomnej súvislosti so sezónnosťou tejto práce a s ponukou pracovných príležitostí v
Košickom kraji, pričom jeho konkrétne možnosti sú ovplyvnené aj komplikovaným úrazom nohy v roku
2011, preto zvýšenie výživného nad sumu 50 € mesačne nie je schopný v jeho súčasnej majetkovej

situácii platiť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny. Uviedol, že odporca sa vyhýba vyživovacej povinnosti a robí všetko pre to, aby túto povinnosť
si plnil len v minimálnej zákonom stanovenej výške. Odporca sa o neho nezaujíma, je mu ľahostajný,
nestretáva sa s ním a ignoruje ho. Má vedomosť o tom, že je v jeho možnostiach a schopnostiach ako

profesionálneho bytového maliara, pričom ovláda aj ostatné druhy prác vykonávaných v stavebníctve,
zarobiť si dobre, čo sa nepopiera.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania a zamietnutí návrhu neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. §
206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného a
súvisiacomvýrokuodlžnomvýživnomspoluskonaním,ktorémupredchádzalopodľa§212ods.1O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre navrhovateľa. Súd prvého stupňa vykonal všetky

dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s

pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súdprvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
a výživné 150 € mesačne vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého
rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam

odporcu, zohľadňujúca odôvodnené potreby navrhovateľa. Odvolací súd tiež konštatuje, že odôvodnené
potreby navrhovateľa ako dospelého muža pripravujúceho sa na budúce povolanie štúdiom na vysokej
škole sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 150 € mesačne
(denné výživné 5 €) je iba časť skutočných mesačných výdavkov navrhovateľa, čo fakticky znamená
a predpokladá porovnateľný podiel matky navrhovateľa na výživnom. Pokiaľ odporca namieta lepšie

príjmové pomery matky navrhovateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine si
každý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov a preto ani v prípade, ak by boli pomery matky navrhovateľa lepšie, nemôže to mať za
následok zníženie výživného zo strany odporcu ako otca, ktorý si má plniť vyživovaciu povinnosť k
navrhovateľovi primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Odvolací súd
zdôrazňuje, že zo zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa o pomeroch odporcu nevyplýva

taká okolnosť ohľadne jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala právne posúdenie pomerov odporcu inak
ako z hľadiska potencionality príjmov. Momentálna situácia odporcu, že je bez príjmu nemôže byť
určujúca pre posudzovanie jeho schopností, možností ako jedného z určujúcich činiteľov pre určenie
výšky výživného pre navrhovateľa. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti,
najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov

prvostupňového konania (§ 157 ods. 2 O.s.p.), v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa presvedčivé, a preto ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určenia výživného, pretože
súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov, odvolací súd dospel k totožnému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že priznané výživné súdom prvého stupňa je vzhľadom na citované
zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a

možnostiam odporcu a zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľa a odlišný názor účastníkov vo
vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok
nepreskúmateľným a nesprávnym, preto odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v
odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods. 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.