Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cpr/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215228
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114215228.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa G.. Ľ. S., nar.

X.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX, právne zastúpeného Nechala & Co. s. r. o., so sídlom Továrenská 10,
811 09 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti odporcovi Inšpektorát práce Prešov, so sídlom Konštantínova
6, 080 01 Prešov, IČO: 35 531 088, v konaní o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná odporcom navrhovateľovi zo dňa
31.1.2014 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá.

II. Nárok na náhradu mzdy navrhovateľa vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté
aj o trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. Mája 2014 žiadal, aby súd určil, že výpoveď
zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 31. Januára 2014 je neplatná, štátnozamestnanecký
pomer navrhovateľa a odporcu trvá, zaviazal nahradiť odporcu navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške
priemerného mesačného zárobku v sume 1 504,45 eur odo dňa 1.4.2014 do zaplatenia a zaviazal ho
zároveň prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že výpoveď považuje za neplatnú, nakoľko výpovedný dôvod, ktorý
použil odporca vo svojej výpovedi ku dňu, kedy mu bola výpoveď doručená neexistoval. Výpovedný
dôvod v zmysle ustanovenia § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe nenastal a súčasne tieto okolnosti

výpovedný dôvod konzumovali v roku 2012. Podľa Zákona o štátnej službe je možné dať výpoveď
zamestnancovi iba zo zákonných dôvodov. Návrat štátneho zamestnanca, na miesto ktorého bol iný
štátnyzamestnanecdočasnepridelenýniejezákonnývýpovednýdôvodzostálejštátnejslužby.Zároveň
navrhovateľ v návrhu na začatie konania poukázal na nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany
odporcu v zmysle § 47 ods. 1 písm. b/ Zákona o štátnej služby. Výpoveď považoval za neplatnú
aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Poukázal na to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinností

zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Zároveň žiadal, aby v prípade
úspechu súd odporcu zaviazal nahradiť mu trovy konania.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril v písomnom vyjadrení, súdu doručenom dňa 9.7.2014, v
ktorom návrh navrhovateľa žiadal v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na § 47 písm.
b/ Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. Mal za to, že štátnozamestnanecké miesto, na ktorom bolnavrhovateľ zaradený 11. Mája 2012 v čase doručenia výpovede, t. j. ku dňu 31. Mája 2014 nebolo,
miesto zástupca pre inšpekciu práce bolo zrušené od 1. Decembra 2010. Služobný úrad nemal pre
navrhovateľa iné vhodné miesto. Výpoveď je platná a bola navrhovateľovi riadne doručená.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to Pracovnou zmluvou
zo dňa 17.2.1988, rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 28.6.2002, rozhodnutím o
vymenovaní do stálej štátnej služby zo dňa 16.4.2004, rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru zo dňa 1. Marca 2007, zápisnicou z osobného prejednania zo dňa 11. Mája 2012, dodatkom
č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 11. Mája 2012, zápisnicou zo dňa 18.1.2013, výpoveďou zo dňa

31. Januára 2013, pripojeným rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 16Cpr 11/2013 - 73 zo dňa
14. Novembra 2013, zápisnicou zo dňa 31. Januára 2014, výpoveďou zo dňa 31. Januára 2014,
oznámením navrhovateľa, že trvá na pokračovaní štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28. Marca
2014, vyjadrením odporcu zo dňa 1.4.2014, výplatnými páskami navrhovateľa, oznámením o počte
zamestnancov odporcu, internou normou č. 009/2013 účinnou od 1. Októbra 2013, internou normou č.
003/2014 účinnou od 16. Mája 2014, oznámením Sociálnej poisťovne a Národného inšpektorátu práce,

ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.2.1988 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená Pracovná zmluva, na základe ktorej
bol prijatý navrhovateľ do štátnozamestnaneckého pomeru do funkcie inšpektor - čakateľ samostatný
odborný referent.

Na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 28.6.2002 bol navrhovateľ vymenovaný

do dočasnej štátnej služby, funkcia štátneho zamestnanca Krajský radca - inšpektor práce s dňom vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru od 1.7.2002, pričom dočasná štátna služba trvala najviac dva roky.

Rozhodnutím o vymenovaní do stálej štátnej služby zo dňa 16.4.2004 bol navrhovateľ vymenovaný do
stálej štátnej služby vo funkcii hlavný radca - inšpektor práce s dňom zmeny druhu štátnej služby od
16.4.2004.

Rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 1. Marca 2007 bol navrhovateľ trvale
preložený a zaradený na vykonávanie štátnej služby, druh štátnej služby stála štátna služba, odbor
štátnej služby práca inšpekcia práce sociálne veci a rodina s funkciou štátneho zamestnanca hlavný
radca - zástupca pre inšpekciu práce, s miestom výkonu štátnej služby Inšpektorát práce v Prešove so
sídlom Konštantínova 6.

Dňa 11. Mája 2012 bola spísaná zápisnica z osobného prejednania vedúceho služobného úradu z ktorej
vyplýva,ženavrhovateľbolzfunkciehlavnéhoinšpektorapráceodvolanýkudňu10.Mája2012.Zároveň
v tejto zápisnici bolo konštatované, že služobný úrad nemá žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto.
Navrhovateľovi bola ponúknutá práca na dočasné voľné štátnozamestnanecké miesto inšpektorky práce
P.. O. Q., ktorá v tomto období čerpala rodičovskú dovolenku.

Dňa 11. Mája 2012 bol podpísaný Dodatok č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 16.4.2004, na základe
ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru dočasným preložením, pričom navrhovateľ bol
preložený na výkon činnosti v štátnej službe vo funkcii inšpektor práce.

Dňa 18.1.2013 bola na Inšpektoráte práce Prešov spísaná zápisnica z osobného prejednania
vedúceho služobného úradu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ vykonával prácu inšpektor práce,

pričom O. Q. oznámila návrat z rodičovskej dovolenky ku dňu 18.1.2013. Zároveň z tejto zápisnice
vyplýva, že služobný úrad nemá voľné iné štátnozamestnanecké miesto, pričom ponúknuté iné
štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe navrhovateľ odmietol.Z tohto dôvodu bola zo strany odporcu navrhovateľovi doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru zo dňa 31. Januára 2013 a to z dôvodu podľa § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe.

Neplatnosť tejto výpovede napadol navrhovateľ na Okresnom súde Prešov a to návrhom zo dňa 30.

Mája 2013, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 16Cpr 11/2013. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k.
16Cpr 11/2013 - 73 zo dňa 14. Novembra 2013 určil, že výpoveď, ktorá bola doručená navrhovateľovi
zo strany odporcu dňa 31. Januára 2013 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa a
odporcu trvá, pričom nárok na náhradu mzdy bol vylúčený na samostatné konanie. Podľa názoru súdu
dôvod, ktorý bol špecifikovaný v tejto výpovedi mohol nastať ku dňu 10. Mája 2012 za predpokladu, že

by sa v tom čase navrhovateľ s odporcom nedohodol inak. Podľa názoru súdu k skutočnej obsahovej
zmene dohody zo dňa 10. Mája 2012 nedošlo. Ku dňu 18. Januára 2013 neexitoval reálny dôvod pre
výpoveď. Dôvodom nebolo ani to, že navrhovateľ odmietol zmenu charakteru štátnej služby zo stálej na
dočasnú. Rovnako z dodatku č. 1 k služobnej zmluve, ktorý bol podpísaný dňa 11. Mája 2012 z bodu III.
jednoznačne pre súd vyplynulo, že v čase, keď sa navrhovateľ s odporcom po svojom odvolaní dohodol
inak, dohodol sa tak, že druh štátnej služby sa nemení.

Súdu bol predložený zápis z osobného prejednania vedúceho služobného úradu zo dňa 31. Januára
2014, z obsahu ktorého vyplýva, že sa uskutočnil pohovor medzi navrhovateľom a vedúcim služobného
úradu. Navrhovateľ bol podľa tohto záznamu informovaný, že týmto dňom O. Q. oznámila nástup
do práce. S poukazom na to, že bol dočasne preložený na vykonávanie práce na jej miesto, jeho
dočasné preloženie skončilo. Zároveň bol navrhovateľ informovaný, že služobný úrad nemá žiadne

voľné štátnozamestnanecké miesto. Bolo mu ponúknuté miesto v dočasnej štátnej službe na miesto
inšpektora práce G.. P. D., ktorý čerpal služobné voľno z dôvodu výkonu funkcie X..

Navrhovateľ napadol neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá mu bola doručená
dňa 31. Januára 2014, z obsahu ktorej vyplýva, že odporca pristúpil k výpovedi postupom podľa § 47
písm. b/ Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. V tejto výpovedi je konštatované, že dňa 31. Januára

2014 skončilo dočasné preloženie navrhovateľa na voľné štátnozamestnanecké miesto inšpektorky
práce P.. O. Q., ktorá dňa 31. Januára 2014 po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila na svoje
štátnozamestnanecké miesto. Služobný úrad nemá pre navrhovateľa iné vhodné miesto. Dňa 11. Mája
2012 sa dohodol so služobným úradom na preložení na funkciu inšpektor práce. Hlavný inšpektor práce-
táto funkcia bola zrušená internou normou č. 007/2010 s účinnosťou od 1. Decembra 2010. Zároveň

bol navrhovateľ upovedomený, že služobný úrad nemá iné vhodné miesto, pričom navrhovateľ neprijal
štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe vo funkcii hlavný radca - inšpektor práce na
zastupovanie G.. P. D. počas jeho služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie X..

Navrhovateľ listom zo dňa 28.3.2014 oznámil odporcovi, že trvá na pokračovaní v štátnej službe a
výpoveď považuje za neplatnú.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 1.4.2014 navrhovateľovi oznámil, že výpoveď považuje za platnú
a trvá na podanej výpovedi. Zároveň mu oznámil, že jeho štátnozamestnanecký pomer končí uplynutím
výpovednej doby.

Navrhovateľ súdu uviedol, že pracovný pomer s odporcom bol založený Pracovnou zmluvou zo dňa 17.
Februára 1988, keď bol prijatý do funkcie inšpektor. Vykonával prácu na Inšpektoráte bezpečnosti práce

v Košiciach. Následne s účinnosťou od 1.7.2002 bol vymenovaný do dočasnej štátnej služby. V roku
2004 po tom, čo vykonal skúšky bol vymenovaný do stálej štátnej služby. Od 1. Marca 2007 vykonával
funkciu zástupcu riaditeľa pre inšpektorát práce až do jeho odvolania. V roku 2010 bol vymenovaný do
funkcie Hlavného inšpektora práce, kde pôsobil až do odvolania z funkcie. Internou normou č. 007/2010
zo dňa 30. Novembra 2010 bolo miesto zástupcu riaditeľa zrušené s účinnosťou od 1. Decembra 2010.

Dňa 10. Mája 2012 bol odvolaný z funkcie riaditeľa. Pokiaľ ide o dôvod, bola mu ponúknutá práca na
voľné miesto P.. O. Q., ktorá v tom čase bolo na rodičovskej dovolenke. Druhé voľné miesto bolo G.. P.
D., ktorý bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Následne bol s ním podpísaný dodatok č. 1 k služobnej
zmluve zo dňa 11. Mája 2012, kde vykonával stálu štátnu službu vo funkcii inšpektor práce. V roku2012 bol zaradený na druh práce inšpektor práce, preto neprichádza do úvahy, aby sa hovorilo o mieste
zástupcu riaditeľa. Podpísaním dodatku z mája 2012 bol dočasne preložený, pričom vykonával stálu
štátnu službu a druh práce inšpektor práce. 18. Januára 2013 O. Q. ohlásila svoj návrat z rodičovskej

dovolenky. V tom čase otehotnela, a preto pokračovala v materskej dovolenke. Zo strany odporcu
mu bol ponúknutý prechod do dočasnej štátnej služby. To odmietol, preto mu dňa 31. Januára 2013
bola doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. S touto výpoveďou nesúhlasil, preto podal
návrh na začatie konania, pričom súd vydal rozsudok, ktorým určil, že výpoveď je neplatná. Následne
pokračoval vo výkone práce inšpektor práce. Prácu vykonával v zmysle pôvodnej pracovnej zmluvy ako

aj dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 11. Mája 2012. Následne sa uskutočnilo prerokovanie, kde
bol zavolaný 31. Januára 2014 hlavným inšpektorom práce, kde mu bolo oznámené, že týmto dňom
O. Q. nastupuje do práce po rodičovskej dovolenke. Bola o tom spísaná aj zápisnica o prerokovaní,
pričom mu bolo ponúknuté miesto po G.. P. D., ktorý v tom čase vykonával verejnú funkciu a to X..
Toto miesto mu bolo ponúknuté v dočasnej štátnej službe. Toto odmietol, nakoľko vôbec mu nebolo
zrejmé, ako chce odporca zrealizovať prechod zo stálej do dočasnej štátnej služby. Mal za to, že chcú s

ním dohodou skončiť stálu štátnu službu, následne uzatvoriť novú pracovnú zmluvu na dočasnú štátnu
službu. Chcel, aby mu bol ponúknutý takýto istý postup, ako to bolo v čase, keď nastúpil na miesto O.
Q.. V stálej štátnej službe pracoval od roku 2004. V dočasnej štátnej službe, ak by prijal miesto po G.. P.
D. je skúšobná doba. Vzhľadom na to, že toto miesto odmietol, bola mu dňa 31. Januára 2014 doručená
výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru postupom podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákona o štátnej

službe. Do uplynutia výpovednej doby a po čerpaní dovolenky vykonával prácu u odporcu. Následne
oslovil advokátsku kanceláriu a oznámil odporcovi, že trvá na pokračovaní v štátnozamestnaneckom
pomere.Súduuviedol,žeG..P.D.pôsobívofunkciiX.oddecembra2010.Rovnakomávedomosťotom,
že v auguste v roku 2013 bolo uvoľnené jedno miesto inšpektora práce, v tom čase bol práceneschopný.
Rovnako boli v roku 2013 dané na Inšpektorát práce v Prešove 4 alebo 5 nových miest.

Štatutárny zástupca odporcu súdu uviedol, že počnúc dňom 16. Mája 2014 bol vymenovaný do funkcie
Hlavného inšpektora práce. Dňa 10. Mája 2012 bol navrhovateľ odvolaný z funkcie hlavného inšpektora
práce pre Inšpektorát práce Prešov. Následne bol s ním v máji 2012 podpísaný dodatok č. 1 k služobnej
zmluve, ktorým bol dočasne preložený do stálej štátnej služby na miesto O. Q., ktorá v tom čase bola na
rodičovskej dovolenke. Následne 31. Januára 2014 bola navrhovateľovi doručená výpoveď. Aké miesta

v tom čase mal inšpektorát práce k dispozícii, to súdu špecifikovať nevedel. K výpovedi zo dňa 31.
Januára 2014 sa vyjadriť nevie. Má však vedomosť o tom, že boli voľné iba miesta v dočasnej štátnej
službe a to po P.. O. Q., ktorá bola na rodičovskej dovolenke a po G.. P. D., ktorý bol uvoľnený na výkon
funkcie X. a dve kolegyne boli dočasne uvoľnené na dve miesta na Národný inšpektorát práce. O. Q.
dňa 31. Januára 2014 nastúpila do práce a v súčasnosti je opätovne na rodičovskej dovolenke.

Odporca súdu predložil Internú normu č. 009/2013, účinnú od 1. Októbra 2013, z ktorej pre súd
vyplynulo, že na útvare kontroly nelegálneho zamestnávania mal inšpektorát práce celkovo 5 miest
a to miesto právnika jedno a počet inšpektorov práce 4 miesta. Na oddelení dopravy bolo 9 miest,
vedúci oddelenia jedno miesto a inšpektor práce celkovo 8 miest. Táto norma nadobudla účinnosť 1.
Októbra 2013. Rovnako zo strany odporcu bola súdu predložená Interná norma č. 003/2014 zo dňa 16.

Mája 2014, ktorá nadobudla účinnosť 16. Mája 2014, z ktorej vyplýva, že na oddelení útvaru kontroly
nelegálneho zamestnávania boli 4 miesta inšpektorov práce, na oddelení bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci bolo 16 miest, z toho vedúci oddelenia jedno miesto a inšpektor práce 15 miest, na oddelení
pracovnoprávnych vzťahov bolo 12 miest, z toho vedúci oddelenia jedno miesto a inšpektor práce
rovnako 11 miest. Zároveň na oddelení dopravy bolo voľných celkovo 8 miest, z toho vedúci oddelenia

jedno miesto a inšpektor práce celkovo 7 miest.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 13. Januára 2015 (č. l. 93 súdneho spisu) uviedol, že
štátnozamestnanecké miesto, na ktorom G.. S. vykonával štátnu službu od 11. Mája 2012 už nebolo. Od
31. Januára 2014 nebolo dočasne voľným, nakoľko v tom čase P.. O. Q. ohlásila návrat z rodičovskej
dovolenky ku dňu 31. Januáru 2014. Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom bol G.. S. zaradený do

10. Mája 2012 miesto hlavného inšpektora práce bolo od 11. Mája 2012 obsadené G.. T. P., a preto
nemohol byť G.. S. zaradený na svoje štátnozamestnanecké miesto. Miesto zástupcu, ktoré vykonával
bolo zrušené dňa 30. Novembra 2010. Služobné miesto G.. S. bolo zrušené od 1. Decembra 2010.
Služobný úrad nedisponoval ďalšími voľnými štátnozamestnaneckými miestami. Služobný úrad ponúkolnavrhovateľovi vykonávanie štátnej služby v dočasnej štátnej službe, čo G.. S. odmietol. Preto výpoveď
postupom podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákona o štátnej službe mu bola riadne doručená a je z tohto
dôvodu platná.

Odporca súdu predložil zoznam zamestnancov ku dňu 1. Októbru 2013 až 16. Mája 2014, ktoré sa
nachádza na č. l. 106 súdneho spisu vrátane príslušných rozhodnutí o vymenovaní týchto zamestnancov
do štátnej služby.

Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočky Prešov zo dňa 23. Marca 2015 títo nahlásili zoznam
zamestnancov od 1.1., počet zamestnancov, ktorý evidoval inšpektorát práce k 31. Januáru 2014 a
tento zoznam zamestnancov sa nachádza na č. l. 218 a 219 súdneho spisu v celkovom počte 56

zamestnancov.

Na základe oznámenia Národného inšpektorátu práce zo dňa 25. Marca 2015, ktoré bolo súdu doručené
vyplýva, že ku dňu 30. Júnu 2013, resp. k 1. Júlu 2013 nebolo vydané žiadne rozpočtové opatrenie,
ktorým by došlo k zníženiu počtu miest zamestnancov na Inšpektoráte práce Prešov.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinnému ku dňu 31.01.2014 ( ďalej len Zákon č. 400/2009 Z.z.), tento zákon upravuje
štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 400/2009 Z.z., štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere
k štátu.

Podľa § 1 ods. 4 Zákona č. 400/2009 Z.z., na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce,
len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z., štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore
štátnej služby.

Podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z., štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a) dohodou
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v
skúšobnej dobe.

Podľa § 47 Zákona č. 400/2009 Z.z., služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak
a) štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil

spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný
úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí
s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak, b) sa zrušuje
alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom

úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak, c) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný
z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia
vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie
štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu
(§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa

nedohodne so služobným úradom inak, d) štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho
zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm. b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5, nesúhlasí so zaradenímna vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na
tú istú funkciu (§ 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak, e) štátneho zamestnanca, ktorý bol
odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm. d), nemožno zaradiť na vykonávanie

štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu
(§ 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak, f) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z
funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 2, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na
štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože
služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so

služobným úradom inak, g) štátny zamestnanec neuspokojivo plní služobné úlohy a služobný úrad ho v
posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a štátny zamestnanec ich
v primerane určenej lehote neodstránil, h) štátny zamestnanec opakovane porušil služobnú disciplínu
menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, i)
je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 48 ods. 1 až 3 Zákona č. 400/2009 Z.z., ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer
sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho
zamestnanca a je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Počas plynutia výpovednej doby možno štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal

výpoveď podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu.
Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa
zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.

Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona č. 400/2009 Z.z., služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj a) doba, keď je štátny zamestnanec

zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí v prípade zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa
§ 42, b) doba čerpania služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. a), b) a d). Zákaz výpovede
sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu a) pre ktorý môže služobný
úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej
dovolenke a o štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce); ak je

daná štátnej zamestnankyni alebo štátnemu zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na
materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej
dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a
rodičovskou dovolenkou, b) uvedeného v § 47 písm. h), ak nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu
aleboaknejdeoštátnuzamestnankyňunamaterskejdovolenkealeboštátnuzamestnankyňuaštátneho

zamestnanca na rodičovskej dovolenke.

Podľa § 2 ods. 1 Zákonníka práce, na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon,
len ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodným.

Navrhovateľsavtomtokonanídomáhalneplatnostivýpovedezoštátnozamestnaneckéhopomeru,ktorá
mu zo strany odporcu bola doručené dňa 31. Januára 2014. Z predložených listinných dôkazov a zo

zhodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, mal súd za preukázané, že navrhovateľ vykonával
prácu na základe Pracovnej zmluvy od 17.2.1988 na dobu neurčitú vo funkcii inšpektor - čakateľ. S
účinnosťou od 1.7.2002 na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 28.6.2002 bol
navrhovateľvymenovanýdodočasnejštátnejslužby.Následnenazákladerozhodnutiaovymenovanído
stálej štátnej služby zo dňa 16.4.2004, bol k tomuto dňu navrhovateľ vymenovaný do stálej štátnej služby

vo funkcii štátneho zamestnanca - hlavný radca - inšpektor práce s miestom výkonu práce Inšpektorát
práce v Prešove, Konštantínova 6. Na základe rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo
dňa 1. Marca 2007 bol navrhovateľ trvalo preložený a zaradený na výkon funkcie štátneho zamestnanca
hlavný radca - zástupca pre inšpekciu práce a druh štátnej služby stála štátna služba s miestom výkonu
štátnej služby Inšpektorát práce v Prešove, so sídlom Konštantínova 6.

Dodatkomkslužobnejzmluvezodňa11.Mája2012bolnavrhovateľdočasnepreloženýnavýkonfunkcie

inšpektor práce - hlavný radca s účinnosťou ku dňu 11. Mája 2012. Zároveň bol navrhovateľ z funkcie
hlavného inšpektora práce - vedúceho služobného úradu inšpektorátu práce odvolaný dňom 10. Mája
2012. Navrhovateľ vykonával funkciu zástupcu riaditeľa pre inšpekciu práce, pričom táto funkcia bola
podľa internej normy č. IPP0Č007/2010, príkazom HIP č. 3-7/2010 ku dňu 30. Novembra 2010 zrušená.

Odporca doručil navrhovateľovi výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 31. Januára 2014

postupom podľa § 47 písm. b/ Zákonníka práce. Vo výpovedi odporca konštatoval, že dňom 11. Mája
2012 sa navrhovateľ dohodol s odporcom na dočasnom preložení do funkcie hlavný radca - inšpektor
práce na dočasné voľné štátnozamestnanecké miesto inšpektora práce P.. O. Q.. Keďže tá nastúpila do
práce a pred vymenovaním do funkcie hlavného inšpektora práce navrhovateľ vykonával v služobnom
úrade štátnu službu vo funkcii zástupca pre inšpekciu práce, štátnozamestnanecké miesto bolo s

účinnosťou od 1. Decembra 2010 zrušené. Zároveň z obsahu tejto výpovede vyplýva, že odporca
ponúkol navrhovateľovi výkon práce v dočasnej štátnej službe na miesto inšpektora práce G.. P. D.,
ktorý bol dočasne uvoľnený na výkon funkcie X.. S poukazom na to, že navrhovateľ toto miesto odmietol
prijať, bola mu doručená dňom 31. Januára 2014 výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Súd túto výpoveď považoval za neplatnú a to z nasledujúcich dôvodov:

Služobný úrad môže ukončiť štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom iba z taxatívne
uvedených dôvodov vymenovaných v § 47 Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. Odporca
použil výpovedný dôvod uvedený v § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z.,
podľa ktorého služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo
zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné

štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom
úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľa názoru súdu dôvod, ktorý použil odporca vo svojej výpovedi zo dňa 31. Januára 2014 a to § 47
písm. b/ Zákona o štátnej službe ku dňu doručenia výpovede neexistoval. Dôvod, na ktorý sa odporca
vo svojej výpovedi odvoláva, mohol podľa názoru súdu vzniknúť v čase, keď bol navrhovateľ odvolaný

z funkcie Hlavného inšpektora práce vedúceho služobného úradu Inšpektorátu práce Prešov, teda ku
dňu 10. Mája 2012. V tom čase, resp. k tomuto dátumu, bol navrhovateľ odvolaný z funkcie hlavného
inšpektora práce a navrhovateľ sa mal vrátiť na svoju pôvodnú pozíciu teda na miesto zástupcu pre
inšpekciu práce. Toto miesto však bolo ku dňu 1. Decembra 2010 zrušené. V tomto momentne podľa
názoru súdu nastala situácia, ktorú predpokladá ako jeden z výpovedných dôvodov a to § 47 písm.

b/ Zákona o štátnej službe. Odporca ako služobný úrad mal povinnosť splniť si ponukovú povinnosť
a ponúknuť navrhovateľovi iné pre neho vhodné miesto. Odporca ponúkol v tom čase navrhovateľovi
miesto na zastupovanie po P.. O. Q., ktorá v tom čase bola na rodičovskej dovolenke, teda ponúkol
mu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto inšpektora práce ako štátnemu zamestnancovi v stálejštátnej službe, do ktorej bol navrhovateľ vymenovaný v roku 2004. Navrhovateľ toto miesto prijal, a
tak výpovedný dôvod nevznikol, nebol daný, nakoľko neboli splnené jeho zákonné predpoklady. Podľa
názoru súdu výpovedný dôvod, ktorý použil navrhovateľ v § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe v čase

dania výpovede navrhovateľovi neexitoval. Môžeme hovoriť o tom, že tento dôvod mohol existovať v
roku 2012. Len v tomto roku tu boli okolnosti, ktoré predpokladá citované zákonné ustanovenie, kedy
dostal navrhovateľ od odporcu výpoveď, okolnosti uvedené v § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe tu
v januári 2014 podľa názoru súdu neboli, nakoľko v tom čase nebol navrhovateľ odvolaný zo žiadnej
funkcie, ani nedošlo k žiadnym organizačným zmenám u odporcu. Je potrebné podotknúť tak, ako to

súd niekoľkokrát zdôvodnil, že Zákon o štátnej službe umožňuje dať výpoveď štátnemu zamestnancovi
v stálej štátnej službe iba z taxatívne uvedených zákonných dôvodov. Dôvod, ktorý použil odporca a
to návrat P.. O. Q. na miesto, na ktoré miesto bol navrhovateľ dočasne pridelený, podľa názoru súdu
nezakladajú použitie tohto výpovedného dôvodu. Návrat štátneho zamestnanca na miesto ktorého je iný
štátny zamestnanec dočasne pridelený, nie je podľa názoru súdu zákonný výpovedný dôvod zo stálej
štátnej služby. Súd považuje za potrebné uviesť, že to, že O. Q. ohlásila svoj návrat k tomuto dátumu

do práce, postup odporcu mal spočívať v tom, že odporca mal priamo zaradiť navrhovateľa bez dania
výpovede a ponúknutia iného miesta v rámci ponukovej povinnosti navrhovateľa na miesto niektorého
z inšpektorov práce, ktoré v tom čase mal voľné. Obdobne ako bol podpísaný dodatok č. 1 k pracovnej
zmluve, kde bol navrhovateľ dočasne zaradený na výkon funkcie práce inšpektor práce na miesto O.
Q., podľa názoru súdu obdobným spôsobom mal odporca postupovať aj v prípade inšpektora práce G..

P. D., ktorý v tom čase bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie a navrhovateľ na toto miesto mal byť
zaradený priamo bez doručenia výpovede.

Ako ďalší dôvod súd môže uviesť to, že zo strany odporcu boli predložené Interné normy č. 009/2013
účinná od 1. Októbra 2013 a Interná norma č. 003/2014 účinná od 16. Mája 2014. Podľa týchto interných
noriem, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a ktoré predložil súdu odporca mal súd za preukázané, že ku

dňu 1. Októbru 2013 mal odporca spolu 56 štátnozamestnaneckých miest z toho 41 inšpektorských a
15 iných miest. Rovnako z internej normy účinnej k 16. Máju 2014 mal súd za preukázané, že odporca
evidoval celkovo 54 štátnozamestnaneckých miest, z toho bolo 40 inšpektorských a 14 iných miest.
V čase, keď bola navrhovateľovi doručená výpoveď, t. j. ku dňu 31. Januáru 2014, odporca evidoval
celkovo 41 inšpektorských štátnozamestnaneckých miest. Na základe oznámenia Sociálnej poisťovne

zo dňa 20. Marca 2015, ktoré sa nachádza na č. l. 217 súdneho spisu ku dňu 31. Januáru 2014 viedla
sociálna poisťovňa vo svojej evidencii týchto inšpektorov práce, ktorí boli vedení u odporcu a to W. Y.,
W. Y., I. Y., I. P., L. W., L. P., M. U., M. T., M. Y., M. P., O. D., O. F., O. Š., O. E., O. F., P. D., D. T., P. F.,
P. G., P. D., F. U., F. X., Š. D., F. T., F. P., F. Y., F. C., H. X., X. P., X. C., X. C., X. U., Ľ. S., O. Q.Á., Q. Q.,
Q. T., Q. H., N. F., N. T., N. U., Š. P. a Š. Y.. Z uvedeného zoznamu vyplýva, že iní zamestnanci na iných

pozíciách boli k 31. Januáru 2014 nasledujúci W. U., L. P., L. B., M. W., O. T., O. P., P. U., P. T.Y., H. U.,
X. E., S. E., O. S., N. O. a Š.Á. W.. Z predloženého zoznamu pre súd vyplynulo, že iných zamestnancov,
ktorí nepôsobili na pozícii inšpektora práce ku dňu 31. Januáru 2014 bolo celkovo 14. Zrušenie jedného
miesta právnika nepostihlo žiadneho zamestnanca, so žiadnym zamestnancom nebolo potrebné skončiť
štátnozamestnanecký pomer. Ku dňu 31. Januáru 2014 v zozname inšpektorov práce podľa tvrdení

jednak zhodného aj navrhovateľa aj odporcu bol zahrnutý aj zamestnanec U. X., s ktorým bol okamžite
skončený pracovný pomer dňa 12.8.2013. Ten podal návrh na Okresnom súde Prešov, ku dňu 31.
Januára 2014 nebolo skončené konanie o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré
sa viedlo pod sp. zn. 25Cpr 12/2013. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Podľa
názoru súdu, tak je možné konštatovať, že v počte 41 inšpektorov práce bol zahrnutý nielen navrhovateľ

s jedným štátnozamestnaneckým miestom, ale aj pani Q., ako aj pán D., ktorého miesto bolo ponúknuté
navrhovateľovi v dočasnej štátnej službe. K 31. Januáru 2014 pôsobilo u odporcu 41 inšpektorov práce,
vrátane navrhovateľa. Podľa internej normy zo dňa 1. Októbra 2013 mal odporca ku dňu 31. Januáru
2014 celkovo 41 štátnozamestnaneckých miest inšpektorov práce. Preto ak navrhovateľ bol na mieste
pani Q., bolo u odporcu ešte jedno voľné neobsadené miesto inšpektora práce v stálej štátnej službe,

ktoré však navrhovateľovi nebolo ponúknuté. Podľa názoru súdu je tak možné konštatovať, že odporca
si podľa názoru súdu ani nesplnil ponukovú povinnosť voči navrhovateľovi a nebolo mu ponúknuté iné
vhodné miesto, čo pre súd vyplynulo najmä z oznámenia sociálnej poisťovne, ktorá vedie počet iných
zamestnancov, ako aj inšpektorov práce u odporcu, ale rovnako v neposlednom rade, súd vychádzal
aj zo správy Národného inšpektorátu práce, v ktorej sa konštatuje, že nebolo prijaté žiadne rozpočtové

opatrenie, ktorým by došlo k zníženiu počtu miest zamestnancov na Inšpektoráte práce Prešov. Ako
súd už vyššie uviedol, nielenže podľa jeho názoru tu nebol daný výpovedný dôvod uvedený v § 47písm. b/ Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z., ale zo strany odporcu nebola splnená vo vzťahu k
navrhovateľovi ani ponuková povinnosť vo vzťahu k inému vhodnému miestu.

Z výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 31. Januára 2014 bolo pre súd zrejmé, že v

rámci ponukovej povinnosti ponúkol odporca navrhovateľovi prácu v dočasnej štátnej službe na miesto
G.. P. D.. Súd považuje za potrebné uviesť, že Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. v žiadnom
prípade nepozná prechod zo stálej štátnej služby do dočasnej štátnej služby. Podľa Zákona o štátnej
službejemožnýibaopačnýpostupzdočasnejdostálejštátnejslužby.Súdkonštatuje,žezpredložených
listinných dôkazov je nepochybné, že navrhovateľ bol vymenovaný do dočasnej štátnej služby v roku

2002 a následne v roku 2004 do stálej štátnej služby. Pre súd nie je absolútne zrejmé, ako chcel odporca
v súlade so Zákonom o štátnej službe, ktorý je preňho záväzný, zmeniť typ štátnej služby navrhovateľa
pri danej výpovedi a ponukovej povinnosti, keď v danom prípade by nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvy,
ale iba k zmene už existujúcej. Súdu vôbec nie je zrejmé, ako chcel realizovať tento prechod zo stálej
štátnej služby do dočasnej štátnej služby.

V neposlednom rade súdu nedá konštatovať, že v zmysle Zákonníka práce výkon práv a povinností

vyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi.Niktonesmietietopráva
zneužívaťakoajpovinnostinaškodudruhéhoúčastníkapracovnoprávnehovzťahu.Súdpoukazujeajna
dobré mravy, nakoľko pre súd bolo nelogické, ako chcel odporca realizovať tento prechod navrhovateľa
zo stálej štátnej služby do dočasnej štátnej služby, keď ten viac ako 12 rokov pracuje v stálej štátnej
službe. Súd poukazuje na to, že v dočasnej štátnej službe je možné ukončiť štátnozamestnanecký

pomer s okamžitou platnosťou. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na rozdiel medzi stálou
a dočasnou štátnou službou, a to nielen v trvaní štátnozamestnaneckého pomeru, ale aj v nárokoch
na skúsenosť, prax, odbornosť. S ohľadom na prax navrhovateľa v služobnom úrade odporcu na jeho
odbornosť, kvalifikáciu a pracovné skúsenosti sa ponuka tejto práce do dočasnej štátnej služby zo strany
odporcu javí pre súd ako neprimeraná.

Všetky tieto dôvody viedli súd k tomu, že považoval výpoveď doručenú odporcom navrhovateľovi zo
štátnozamestnaneckého pomeru za neplatnú, a preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

S poukazom na to, že o náhrade mzdy je možné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania o
neplatnosť štátnozamestnaneckého pomeru, nárok navrhovateľa na náhradu mzdy postupom podľa §
112 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.