Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011735
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714011735.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní

dňa 14.5.2015, v trestnej veci proti obž. Ž. F., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná Ž. F.Á., A.. XX.X.XXXX Q. H.E., trvale bytom H. - H.H., J.. S. Č.. XXXX/X, prechodne bytom
Ul. F. Č.. XX, X., E. P.,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

ako matka dieťaťa mal. N. I., A.. XX.XX.XXXX, voči ktorému má povinnosť dbať o jeho všestranný vývoj,
o sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výživu a výchovu, ktorá jej vyplýva z ustanovení Zákona o
rodine, tieto zákonné povinnosti zanedbávala tým, že aj napriek tomu, že vedela o skutočnosti, že mal.
N. I. má nariadené chodiť do školy a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P/182/2004
zo dňa 26.11.2004, právoplatným a vykonateľným dňa 28.12.2004, má nariadenú ústavnú výchovu a
je umiestnený do starostlivosti T. T., J.. O. Č.. XX, H.E., sa mal. N. I. u nej na adrese jej prechodného
pobytu v obci X., A. J.. F. Č.. XX, okres Martin zdržiaval a býval v období od 31.1.2014 do 28.4.2014,

vychovávateľovi P.. P. M., s ktorým Ž. F.Š. telefonicky komunikovala ako aj polícii zatajila, že syn mal. N.
I. sa u nej zdržuje a býva, teda nezabezpečila jeho riadnu povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho
mal. N. I. vymeškal v školskom roku 2013/2014 vo vyššie uvedenom období 342 neospravedlnených
vyučovacích hodín,

t e d a

- vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť

záhaľčivý život, nedbanlivostným konaním,

č í m s p á c h a l a

- prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák..
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala na obv. Ž. F. na tunajšom súde dňa 26.11.2014
obžalobu pod sp. zn. 1 Pv 488/14 zo dňa 24.11.2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin

ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa
mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním zápisnice
ovýsluchuobžalovanejzprípravnéhokonaniapodľa§258ods.4Tr.por.;prečítanímzápisnícovýsluchu
svedkov N. I., G.. Y. X. Y. P.. P. M. z prípravného konania podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom

prokurátora;akoajprečítanímlistinnýchdôkazovnachádzajúcichsavsúdnomspiseapripojenéhospisu
OS Ružomberok sp. zn. 1T/54/2006 podľa § 269 Tr. por..

Obžalovaná Ž. F. sa na hlavné pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná
( predvolanie na termín HP jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 8.4.2015 ), pričom svoju

neúčasť vopred žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Nakoľko v zmysle ust. § 252 ods. 2 Tr. por. obžalovanej bola riadne doručená obžaloba;
bola na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaná; mala možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý
je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o
vyšetrovaní; obvinená bola v prípravnom konaní upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť

návrhy na doplnenie vyšetrovania; zároveň bola na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej
neprítomnosti a následky s tým spojené upozornená, pričom súd mal za to, že vec možno spoľahlivo
rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovanej, súd vykonal hlavné
pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovanej.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovanej
z prípravného konania zo dňa 3.11.2014 nachádzajúcu sa na č.l. 6-11 spisu. Obž. Ž. F. v procesnom
postaveníobvinenejpozákonnompoučeníosvojichprávachvzmyslepríslušnýchustanoveníTrestného
poriadku vypovedala, že v roku 2004 bola súdom nariadená nad jej 4 deťmi, vrátane syna N. I. ústavná
výchova. V tom období ( od roku 1996 ) bývali na rovnakej adrese ako býva v súčasnosti - v X. A. J.. F.

XX. Syn N. I. ku nej prišiel 21. alebo 22. januára roku 2014. Ona mala vedomosť, že syn má nariadenú
ústavnú výchovu, aj to, že ušiel, lebo inak by neprišiel ku nej domov. Vie, že jeho útek mala nahlásiť,
ale proste to neurobila, lebo je to jej syn. Tento jej hovoril, že mu tam je zle, že má ísť do polepšovne,
lebo už aj predtým vynechával školu, že tam ísť nechce. Jej bolo syna ľúto a nechcela, aby sa tam vrátil,
nemal kam ísť bývať. Povedala si, keď mu má byť lepšie doma, nech zostane, aj keď vedela, že to nie

je dobre. Syn u nej býval do apríla 2014, kedy sa mu podarilo šlohnúť starému otcovi peňaženku a už
sa nedalo ho viacej zatajovať. Prišli na to aj policajti a ona tiež zavolala do detského domova tomu p. M.
a povedala, že N. je u nich. Policajti potom prišli a riešili to. Potom už rovno išiel do detského domova.
Kontakt na p. M., vychovávateľa z detského domova mala. Raz keď tam bola na návšteve tak jej dal
číslo, aby sa cez neho mohla na syna kontaktovať. V ten deň, keď syn ušiel jej ten P. M. volal a povedal

jej, že syn utiekol. Buď v ten deň, alebo o nejakú dobu na to syn prišiel. Ona si povedala, že ho zatají
doma. Aj keď jej volal ten P., povedala mu, že syn doma nie je. Tiež keď prišli policajti ho hľadať, tak
im povedala, že syn nie je doma. Vtedy raz aj skutočne nebol doma, behal s chalanmi po vonku, ale
policajti chodili aj večer, viac krát, tak ho pred nimi tajila. Keď sa pýtali na syna, tak im vždy povedala,
že ho nevidela, že za ňou neprišiel, proste ho zatajila vždy. Keby nešlohol tú peňaženku tak ani nikto

nevie, že je tam. Počas celej tejto doby úteku sa syn zdržiaval u nej v byte na Ul. F. Č.. XX, okrem pár
dní ( 3 - 4 dni ) raz za čas išiel preč, ale väčšinou bol u nej. To čo sa stalo ju mrzí a ľutuje toho.

Svedok N. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 12.11.2014 ( zápisnica o výsluchu na
č.l. 22 - 24 spisu ) uviedol, že obvinená Ž. F. je jeho matka, napriek tomu avšak svoje právo na odopretie

výpovede nevyužíva a vypovedať bude. Ku skutku vypovedal, že koncom januára 2014 sa rozhodol
ujsť, nakoľko mal nejaké nezhody s jednou z vychovávateliek a tiež nechcel byť v domove. To nebolo
prvýkrát, čo tam nechcel byť. Vtedy od pondelka prestal chodiť do školy. Ráno síce normálne odišiel, ale
išiel do Bešeňovej a poobede sa vracal do domova, ako keby sa vracal zo školy. Potom v piatok poobede
sa rozhodol, že sa už do domova nevráti. Išiel do Sučian, lebo vedel, že tam býva matka Ž. F.. Celú dobu

úteku sa zdržiaval na adrese F. Č.. XX, akurát raz za čas išiel spať k bratancovi. Má vedomosť, že hotam veľakrát hľadali policajti, aj z Ružomberka. Bol vtedy dnu v byte a mama im povedala, že tam nie
je. Matke po príchode do Sučian povedal, že ušiel. Ona mu aj dohovárala, aby sa vrátil, ale keď videla,
že nechce a neprehovorí ho, tak to potom už nechala tak. Nejednalo sa o prvý útek, bolo to už asi tretí

alebo štvrtý krát. Po tom úteku od 30.4.2014 bol umiestnený v reedukačnom domove v S.. Ľutuje, že
svojím konaním spôsobil matke problémy.

Svedok P.. P. M. v prípravnom konaní vypovedal ( zápisnica o výsluchu zo dňa 6.11.2014 na č.l. 18 - 21
spisu ), že pracuje ako vychovávateľ. Mal. N. I., A.. XX.XX.XXXX bol na základe rozhodnutia Okresného

súdu Ružomberok zverený do ústavnej starostlivosti T. T. Q. H.. Umiestnený je na samostatnej skupine
č. X v H. A. J.. X. Č.. XX, ktorý patrí pod T. H.. Jedná sa o samostatnú výchovnú skupinu, v ktorej je
umiestnených 10 detí, medzi nimi i N. a jeho traja súrodenci. Čo sa týka jeho funkcie ako vychovávateľa,
má na starosti výchovu, vzdelávanie i voľno časové aktivity chovancov, s ktorými jej v dennom kontakte.
S mal. N. I. neboli v minulosti nejaké výrazné výchovné problémy. Mal síce nejaké úteky z domova, ale
jednalo sa o úteky na jednu - dve noci. Dňa 31.1.2014 v čase o 22.00 hod. bol nahlásiť nezvestnosť

mal. N. I. na OO PZ v Ružomberku. Toho dňa ráno o 6.45 hod. N. odišiel z T., ako keby išiel do školy
do Dolného Kubína, ale následne sa poobede zo školy nevrátil. Zo školy sa mal vrátiť o 16. hodine.
Kontaktovali preto jeho triednu učiteľku G.. X. a táto povedala, že N. už celý týždeň nebol v škole. Na
polícii nahlásil údaje maloletého, jeho popis, i miesta, kde by mohol byť. Medzi tými miestami bola aj
adresa a kontakt na jeho matku Ž. F.. Keď sa N. stále nenašiel, on osobne viackrát telefonicky oslovil

jeho matku Ž. F.Ú. na čísle, ktoré poskytla domovu. Pýtal sa jej viackrát, či N. nie je u nej, pričom vždy
povedala, že nie je u nej, že ho nevidela a nevie kde je. Má dojem, že dňa 29.4.2014 mu telefonovala na
mobil Ž. F. a táto nahlásila, že N. je u nej a on tam následne poslal políciu, ktorá ho zadržala. Potom si
ho ako Detský domov prevzali a tým skončila jeho nezvestnosť, teda útek. Keď sa neskôr N. pýtal prečo
ušiel, tento povedal, že ho už nebaví, že musí rešpektovať pravidlá, vychádzky a pod. Ten týždeň čo

nebol v škole býval u nejakého kamaráta v Bešeňovej, ale poobede sa do domova vrátil, ako keby zo
školy. Mal. N. I. bol potom na základe rozhodnutia riaditeľa T. umiestnený v reedukačnom centre v S..
Pokiaľ ide o režim domova, jedná sa o skupinu rodinného typu. Nejaké zabezpečenie pred útekom ako
oplotenie, stráženie a pod. preto neprichádza do úvahy. Chovanec T. musí dodržiavať stanovený režim,
školskú dochádzku, vychádzky, hlásiť miesto kde sa zdržiava tzn. všeobecné pravidlá a povinnosti.

Svedkyňa G.. Y. X. v prípravnom konaní vypovedala ( zápisnica o výsluchu zo dňa 6.11.2014 na č.l. 12
- 15 spisu ), že bola triednou učiteľkou žiaka mal. N. I. v Strednej odbornej škole obchodu a služieb v
Dolnom Kubíne. Tento v školskom roku 2013/2014 študoval učebný odbor hostinský, navštevoval triedu
1B. Bol chovancom T. v H.. Do školy dochádzal každý deň spolu s ostatnými Ružomberčanmi. Počas

školského roka s ním neboli žiadne výchovné problémy, ani čo sa týka správania, či dochádzky až do
tohonenastúpeniadoškolyvmesiacijanuár2014.Vmesiacijanuár2014keďrobiladochádzkuvtriednej
knihe tak zistila, že žiak N. I. má vymeškané hodiny. Na to komunikovala s P.. M., ktorý jej oznámil, že
hodiny nebudú ospravedlnené, pretože N. I. z T. H. utiekol. Po oslovení políciou vypracovala na žiaka N.
I. rozpis vymeškaných hodín na odbornom výcviku a teoretickom vyučovaní, ktorý od doby 27.1.2014 do

30.4.2014 predstavoval spolu 342 neospravedlnených hodín. N. I. už SOŠ obchodu a služieb v Dolnom
Kubíne nenavštevuje, nakoľko bol premiestnený do školy v Ružomberku.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2

ods. 12 Tá. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto
vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že :

a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu; b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný
život; c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi; d) umožní jej
dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo e) bráni jej v povinnej
školskej dochádzke. Objektom tohto trestného činu je riadna výchova mladého človeka v súlade so
záujmami spoločnosti a zásadami vyplývajúcimi z rodinného práva. Z hľadiska subjektívnej stránky

sa jedná o trestný čin, ktorý je možné spáchať vo forme úmyselného i nedbanlivostného zavinenia,
pričom vo všetkých odsekoch má charakter prečinu ( § 10 ods. 1 Tr. zák. ). Podľa § 16 Tr. zák. je
trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, žetaké porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie
alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a
mohol. Vedomá nedbanlivosť teda zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý

páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane.
Z uvedeného vyplýva, že vedomá nedbanlivosť je budovaná na vedomí možnosti vzniku následku,
teda schopnosti páchateľa rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre
záujem chránený trestným zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaná Ž. F. sa

dopustila skutku, tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnila všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b/ Tr. zák., keďže z nedbanlivosti vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov - svojho syna N. I.,
nar. XX.XX.XXXX, nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu umožnila viesť záhaľčivý život. Na rozdiel od
obžaloby však súd žalovaný skutok neposudzoval v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 211 ods.
3 písm. a/ Tr. zák., keďže podľa názoru súdu doba páchania činu cca. 3 mesiace ešte nenapĺňa zákonný

znak tejto prísnejšej skutkovej podstaty t.j. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák. Súd mal preukázané, že nad maloletým N. I., A.. XX.XX.XXXX ( spolu
so súrodencami mal. Q., A.. XX.XX.XXXX, P., A.. X.XX.XXXX a Š., A.. X.X.XXXX ) bola rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P/182/2004 zo dňa 26.11.2004, právoplatným a vykonateľným
dňa 28.12.2004 nariadená ústavná výchova podľa § 45 ods. 3 v tom čase platného Zákona o rodine

č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Maloletý bol na základe tohto rozhodnutia umiestnený do
Detského domova v H., pričom býval v samostatnej skupine v rodinnom dome na Ul. X.É. Č.. XX Q.
H.. Od septembra roku 2013 začal navštevovať 1. ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb v
Dolnom Kubíne, učebný odbor hostinský.
Ako vyplynulo z výpovede triednej učiteľky G.. Y. X., so žiakom až do toho konca januára 2014 v podstate

nebolivýchovnéproblémy,aničosatýkadochádzkyanisprávanianavyučovaní.Následnevšakkoncom
mesiaca január 2014 prestal chodiť do školy s tým, že až neskôr zistili, že síce z domova ráno do školy
odchádzal, avšak zdržiaval sa u kamaráta v Bešeňovej. Dňa 31.1.2014 sa už do domova nevrátil a toho
dňa jeho vychovávateľ P.. P. M. nahlásil na OO PZ Ružomberok jeho nezvestnosť. Menovaného sa
podarilo vypátrať až 29.4.2014. Za obdobie jeho nezvestnosti sa mal. N. I. zdržiaval v mieste bydliska

svojej matky - obž. Ž. F. v byte na adrese Ul. F. Č.. XX Q. X., kde sa skrýval. Za túto dobu pritom maloletý
vymeškal 342 neospravedlnených vyučovacích hodín. Tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi i
sám mal. N. I.. Ako dôvod úteku z T. uviedol, že mal nejaké nezhody s vychovávateľkou, pričom sa
nejednalo o jeho prvý útek. Obžalovaná sa ku spáchaniu činu pri výsluchu v prípravnom konaní priznala.
Vprocesnompostaveníobvinenejvpodstatevypovedala,žesynN.I.skutočneniekedykukoncujanuára

roku 2014 prišiel ku nej do miesta bydliska na Ul. F. Č.. XX Q. X.. Ona samozrejme vedela, že nad
maloletýmbolasúdomnariadenáústavnávýchovaeštevroku2004abolumiestnenývdetskomdomove
v H.. Bola si vedomá, že syn ušiel inak by ku nej domov neprišiel. Syn jej hovoril, že mu tam je zle,
že má ísť do polepšovne, lebo už aj predtým vynechával školu, že tam ísť nechce. Jej bolo syna ľúto
a nechcela, aby sa tam vrátil s tým, že mu bude doma lepšie a preto jeho útek nenahlásila. Pokiaľ jej

telefonoval vychovávateľ z detského domova P.. P. M., povedala mu, že syn doma nie je. Taktiež keď
syna viackrát hľadali policajti, aj týmto povedala, že ho nevidela, neprišiel za ňou, nevie kde je, vždy
ho teda zatajila. Počas celej tejto doby úteku sa syn zdržiaval u nej v byte na Ul. F. Č.. XX, okrem
3 - 4 dní. Syn N. I. u nej býval do konca apríla 2014, kedy sa mu podarilo šľohnúť starému otcovi
peňaženku a už sa nedalo ho viacej zatajovať. Prišli na to aj policajti a ona tiež zavolala do detského

domova P.. M. a povedala, že N. je u nich. Svoje konanie ľutuje, mrzí ju čo sa stalo. Okrem vlastného
priznania je obžalovaná zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaná výpoveďami svedkov - N.
I., P.. P. M., G.. Y. X. ako i listinnými dôkazmi - najmä správou o školskej dochádzke, oznámeniami
o úteku maloletého z DeD H., záznamami polície o pátraní po menovanom a iné. Vykonané dôkazy
vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu bez pochybností preukazujú vinu obžalovanej, keďže

táto majúc vedomosť o tom, že jej syn N. I. ušiel z Detského domova v H., do ústavnej starostlivosti
ktorého bol zverený, syna ukrývala v mieste svojho bydliska, dokonca ho opakovane zatajila aj pred
pracovníkom T. a políciou, a takýmto konaním umožnila synovi viesť záhaľčivý život, nakoľko tento v
uvedenom období sa tiež vyhýbal školskej dochádzke na SOŠ obchodu a služieb v Dolnom Kubíne.
Súd pritom poukazuje, že rozhodnutím o nariadení ústavnej starostlivosti nebola obžalovaná Ž. F. ako

matka maloletého N. I. pozbavená rodičovských práv a povinností, ale jej práva boli týmto rozhodnutím
obmedzené v podstate len vo vzťahu k osobnej starostlivosti o syna.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle
ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaníďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona
vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo

forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby páchateľky súd mal preukázané, že obž.
Ž. F. má podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 3 záznamy. V prípade prvého záznamu
však platí zákonná fikcia neodsúdenia. Obžalovaná bola naposledy odsúdená rozsudkom Okresného

súdu v Ružomberku sp. zn. 1T/54/2006 zo dňa 16.10.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 3To/22/2007, právoplatným 16.8.2007, ktorým bola uznaná za vinnú z trestného činu
sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestnými činmi podvodu
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a úverového podvodu
podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo jej bol uložený i s použitím v tom čase platnej
asperačnej zásady uvedenej v ust. § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere6rokov,sozaradenímnavýkontrestudoI.nápravnovýchovnejskupiny.Tentotrestvykonaladňa
16.8.2013. Pri rozhodovaní o uložení trestu súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - priznanie a oľutovanie
činu podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a na druhej strane tiež jednu priťažujúcu okolnosť - predchádzajúce
odsúdenie za trestnú činnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Súd po vyhodnotení osoby páchateľky ako
aj s prihliadnutím na okolnosti prípadu, najmä motív jej konania, mieru zavinenia a spôsobený následok

dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody a
účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú dobu 2 roky. Podľa záveru súdu uložený podmienečný trest
odňatia slobody bude dostatočný a primeraný k tomu, aby sa obžalovaná do budúcnosti už vyvarovala
páchaniu trestnej činnosti. Počas skúšobnej doby je obž. Ž. F. povinná viesť riadny život, nedopúšťať

sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr.
zák. nariadiť výkon trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.