Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710202912
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710202912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr.MarianyMuránskejaMgr.MilošaKolekavprávnejvecižalobcuQ.S.,bytomW.,L.XXXX/XX,zast.
JUDr. Viktorom Novysedlákom, advokátom, AK so sídlom Mnoheľová 830/15, Poprad, proti žalovanému
V.. Z. K., bytom W., T. XXXX/XX, zast. JUDr. Margitou Schmidtovou, advokátkou so sídlom Partizánska
2900,Poprad,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhoKooperatívapoisťovňa,a.s.,Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 2 347,37 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Poprade, č.k. 12C 49/2011-137 z 3.2.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 198,93 eur, ktoré je povinný nahradiť
žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Viktora Novysedláka, advokáta v Poprade v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2 228,96 eur spolu
s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 252 eur od 12.3.2010 do 16.4.2010 a s 9 % úrokom
z omeškania zo sumy 2 228,96 eur od 17.4.2010 do zaplatenia, uhradiť trovy konania žalobcovi
predstavujúce odmenu právneho zástupcu vo výške 1 357,19 eur na jeho účet v ČSOB a.s., pobočka
Poprad, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zastavil konanie o zaplatenie istiny 85,22

eur.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C 49/2011-145 z 26.2.2014 súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu, ktorý mu vznikol prevádzkou dopravného
prostriedku pri dopravnej nehode nie je právom na plnenie z poistného, ale právom na náhradu škody.
Preto to bolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi týmto porušením a škodou. Pochybné nebolo, že žalovaný porušil právnu povinnosť
a jeho úmyslom bolo poškodiť žalobcovi spôsobiť škodu a táto škoda, ktorá vznikla je preukázaná

jej priamej príčinnej súvislosti medzi týmto konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Žalovaný bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin poškodzovania cudzej veci. Týmto výrokom bol konajúci
súd viazaný otázkou spornou zostal dôvodnosť výšky uplatnenej škody. Je zrejme, že žalobca si uplatnil
svoj nárok aj voči poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia, vinníka nehody a táto aj uhradilasumu 2 989,85 eur. Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že v rámci šetrenia poistnej udalosti
posúdila najprv škodu ako totálnu s tým, že náklady na opravu by presahovali jeho všeobecnú hodnotu.
Poisťovňaspracovalalikvidáciupoistnejudalostipodľatzv.rozpočtuažalobcoviponúklaplnenie,vrámci

ktoréhosinenárokovalanapoškodenévozidla.Týmpovažovalaveczaskončenú.Ažvpriebehukonania
vedľajší účastník konštatoval, že sa nejednalo o totálnu škodu, rozpočtové náklady nepresahovali
všeobecnú hodnotu vozidla a podujala sa poistnú udalosť likvidovať na základe predložených faktúr.
Bez ohľadu na postoj vedľajšieho účastníka k žalobcovi jednoznačne vznikol nárok na náhradu škody
v peniazoch vo výške zodpovedajúcej poškodeniu, resp. zničeniu vecí do výšky všeobecnej hodnoty

vozidla pred jeho poškodením, prípadne nevyhnutých nákladov na jeho uvedenie do pôvodného stavu.
V súvislosti s tým bol vypracovaný aj znalecký posudok, ktorý znalec uzavrel výšku škody ešte vo
vyššej sume ako bol uplatnený nárok žalobcom v tomto konaní. Vedľajší účastník rovnako spracoval
výpočet škody, ktorá vznikla na vozidle žalobcu a nenastali zásadné rozpory medzi týmto výpočtom
a znaleckým posudkom. Nebolo preukázané v konaní ani to, žeby došlo k speňaženiu použiteľných
dielov poškodeného vozidla na základe vypočutých svedkov a písomnej správy firmy MAVEBA, ktorá

realizovala likvidáciu vozidla. Nedospel súd prvého stupňa ani k záveru o možnom spoluzavinení
žalobcu na vzniknutej škode, preto žalobe vyhovel okrem sumy, ktorá predstavovala časť za vyplatenie
recyklačný poplatok v súvislosti s likvidáciou motorového vozidla v konkrétnej sume 33,19 eur.

Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/95 Zb..

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V tejto žalobe poukázal
na znalecký posudok vypracovaný pre účely trestného konania, bez ktorej ustálil výšku škody na vozidle
vo výške 5 252 eur bez toho, aby mohol auto prehliadnuť. Zároveň poukázal na korešpondenciu medzi
vedľajším účastníkom a žalobcom a spôsob akým žiada vyplatiť škodu a tiež na skutočnosť, že vedľajší

účastník určil sumu, ktorou vypočítal výšku škody žalobcovi ako primerané náklady opravy vo výške
3 109,26 eur po odpočítaní amortizácie, teda zhodnotenia vozidla o nové náhradné diely vo výške
119,41 eur a zvyšok v rámci náhrady škody v sume 2 989,86 eur vyplatil žalobcovi. Vyčítal súdu
prvého stupňa, že nevyhodnotil rozhodnutie žalobcu o určenie výšky spôsobenej škody podľa rozpočtu
a jej vyplatenie za určenie výšky škody podľa § 442 Občianskeho zákonníka. Zavinil žalobca tiež tú

skutočnosť, že po ohliadke poisťovňou dal zlikvidovať poškodené vozidlo, a preto nebolo možné, aby
súd prvého stupňa zistil, či cena podľa rozpočtu stačí na opravu vozidla do stavu pred nehodou, keďže
prípadný znalec nemal možnosť zistiť aký je skutočný stav vecí. Súd prvého stupňa mal jednoznačne
vychádzať zo zistenej škody podľa rozpočtu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa
nesprávne zistil skutkový stav a nemal jasno aká má byť poistná udalosť kvalifikovaná, že vyčíslil

peňažnú náhradu bez ohľadu na skutočnú škodu a z toho dôvodu aj vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru žalovaného žalobca chcel čo najviac vyťažiť z uvedenej situácie na úkor žalovaného,
pritom žalobca mal možnosť si vybrať spôsob likvidácie škody buď podľa rozpočtu alebo podľa faktúry.
Sám poškodený, teda žalobca, sa rozhodol, že si vozidlo nedá opraviť, dá ho zošrotovať, vyradiť z
evidencie a tým je aj logické domnievať sa, že vozidlo pred zošrotovaním predal na súčiastky. Z týchto

dôvodov žiadal, aby bolo zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa a aby bol nárok žalobcu zamietnutý
v celom rozsahu a aby boli priznané žalovanému náhrada trov konania, ako aj trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne skutočnosti,
ktorébyodvodňovalizamietnutiežaloby.Vprvomradejepotrebnézdôrazniť,žeškodužalovanýspôsobil
úmyselne. V trestnom konaní priznal vinu za celý skutok vrátane škody, ktorú spôsobil vo výške 5 252

eur.Pokiaľišlooskutočnosť,akýmspôsobomžalobcapostupovalprivypĺňanípodkladovprevedľajšieho
účastníka vo forme náhrady škody podľa rozpočtu, nemôže nijakým spôsobom brániť uplatnení škody
zo strany žalobcu v celom rozsahu voči žalovanému. Je potrebné poukázať na to, že škodu spôsobil
žalovaný úmyselne a je nemorálne poukazovať na skutočnosti týkajúce sa akým spôsobom žalobca
mohol škodu vo vzťahu k poisťovni likvidovať. Žalobca vychádzal zo znaleckého posudku J.. D., ktorý

stanovil všeobecnú hodnotu vozidla v čase dopravnej nehody na sumu 5 768 eur a náklady na opravu
vo výške 5 897 eur, preto považoval opravu za neekonomickú. Pritom žalobca si uplatnil v tomto konaníešte menšiu sumu ako ustálený znaleckým posudkom vychádzajúc z trestného konania. Pokiaľ aj znalec
počítal s hodnotou vraku vo výške 516 eur vo svojom posudku a ustálil výšku škodu na 5 252 eur je
potrebné poukázať na to, že žalobca vrak nepredal, ale dostal len recyklačný poplatok vo výške 33 eur

za šrotovne, čiže dostal ešte menej na ako mal nárok. Samotný vedľajší účastník stanovil výšku opravy
vozidlana5431,55eur,t.z.žeeštenavyššiusumuakojuustálilznalec.Okremtohopoukázalžalobcana
rozsiahle dokazovanie, ktoré vykonal súd prvého stupňa, ktorý dospel k správnym skutkovým i právnym
záverom a ktoré sú uvedené podrobne v odôvodnení rozsudku. Žalovaný v odvolaní zakladá svoju
obranu na pochybných špekuláciách a podozrenia, ktoré nemajú žiadny reálny základ o vykonanom

dokazovaní. Preto žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 190,89 eur za jeden úkon právnej služby, teda vyjadrenie k odvolaniu
a 8,04 eur režijný paušál.

Odvolací súd prejednal rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v konaní dostatočným spôsobom zistil skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a
na základe takto zistených skutočností aj vec správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych
záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu je zrejme, že medzi účastníkmi konania došlo ku kolízii motorových vozidiel. Tieto boli
predmetom trestného stíhania a následného trestného konania pred Okresným súdom v Poprade pod

sp. zn. 2T 4/2010. V tomto konaní bola schválená súdom dohoda o vine a trestne, ktorú uzavrel žalovaný
s Okresnou prokuratúrou v Porade. Uviedol, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu bol kladený za
vinu medzi iným aj poškodzovanie cudzej veci. Čelným spôsobom narazil do osobného motorového
vozidla, ktoré patrilo žalobcovi. Okrem poškodení na motorom vozidle došlo aj k poškodeniu na zdraví.
Pokiaľ išlo o výšku škody, táto bola ustálená znaleckým posudkom, ktorý vychádzal zo zápisu o ohliadke

poškodeného motorového vozidla vykonané spoločnosťou Slovexperta. Škoda bola vyčíslená na sumu
5 252 eur. Vedľajší účastník v časti likvidoval škodu vo výške 2 989,85 eur. Motorové vozidlo patriace
žalobcovi bolo vyradené z evidencie motorových vozidiel na žiadosť držiteľa vozidla a odovzdané
na spracovanie firme MAVEBA, s.r.o., ktorá toto vozidlo prevzala prostredníctvom spoločnosti V. X.
Žalobcovi bolo vyplatené šrotovne vo výške 33,19 eur.

Podľa § 4 ods. 1-6 zák. č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom

uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa

odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Akideoškoduspôsobenúprevádzkoutuzemskéhomotorovéhovozidlanaúzemíinéhočlenskéhoštátu,
poškodenémusaposkytnepoistnéplnenievrozsahupoisteniazodpovednostipodľaprávnychpredpisovčlenského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe
poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho

štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného
členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na
ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

Podľa § 15 ods. 1, 2uvedeného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi A!; a je povinný tento
nárok preukázať.

Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 420 ods. 1 až 3 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nieje tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ

lietadla.

Podľa § 441 O. z., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 až 3 O. z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 O. z., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 450 O. z., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá

ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 574 ods. 1, 2 OZ, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že
dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Podľa § 135 O.s.p., sud je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Predovšetkým odvolanie žalovaného smeruje k tomu, že žaloba nie je dôvodná titulom náhrady škody
vzhľadom k tomu, že túto škodu v celom rozsahu mal uplatniť žalobcu u vedľajšieho účastníka, resp.
žaloba vo vyššie sume ako likvidovala túto škodu, likvidoval vedľajší účastník nie je dôvodná. Zároveň

vzniesol v odvolaní pochybnosti o predaji použiteľných náhradných dielov motorového vozidla a získanie
finančných prostriedkov zo strany žalobcu a tiež o spôsobe akým žiadal žalobca likvidovať škodu vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Zároveň tiež namietal okolnosť nesprávneho zistenia skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaní zo strany žalovaného. Z obsahu spisu
je jednoznačne zrejme, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom a veľmi precízne zistil skutkový

stav, na základe ktorého dospel aj k správnemu právnemu záveru.

Možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa v tom zmysle, že v tomto konaní sa neriešil nárok medzi
poisťovňou a poistencom titulom zmluvného poistenia motorového vozidla ale titulom náhrady škody
v zmysle všeobecného právneho predpisu podľa Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobcovi vznikla škoda, ktorú vyčíslil v tomto konaní, predložil listinné dôkazy, ktoré

dostatočným spôsobom potvrdili výšku škodu tak vo forme znaleckého posudku, ale aj výsledkami
ohliadky a výpočtu škody vedľajším účastníkom. K výslednej škode dospeli zhodne tak znalec ako aj
vedľajšíúčastníkapostupvedľajšiehoúčastníka,ktorývpriebehulikvidácieškodynamotorovomvozidle
žalobcu zmenil svoje stanovisko pôvodne proklamovanej totálnej škody, kde výška opráv presahuje
výšku všeobecnej hodnoty vozidla na možnosť opráv podľa rozpočtu nemôže mať vplyv pre rozhodnutie

súdu prvého stupňa. Vzhľadom na stanovisko vedľajšieho účastníka a závery znaleckého dokazovania
možno konštatovať, že žalobca nemal pochybnosť o správnosti postupu v zmysle likvidácie motorového
vozidla a keďže táto okolnosť bola jednoznačne preukázaná nebolo pochybnosti ani o vzniknutej
škode, teda hlavne o jej výške. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného o účelom
postupe žalobcu, ktorý postupoval v súlade s právnymi predpismi, t.z. stanoviskom poisťovne, ktorá

bezprostredne po dopravnej nehode ohliadla motorové vozidlo a škodu charakterizovala a škodovú
udalosť uzavrela ako totálnu škodu.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vychádzal z úpravy náhrady škody vo všeobecnom právnom
predpise, teda Občianskom zákonníku v tom zmysle, že okrem vzniku škody predovšetkým mal
preukázané protiprávne konanie žalovaného, ktoré vyplynulo z trestného konania, ktoré právoplatne

skončilo a ktorým bol viazaný aj súd prvého stupňa v tomto konaní. Naviac žalovaný konania v celom
rozsahu doznal a vec skončila schválením súdu o uzavretej dohode o vine a trestne medzi prokurátorom
a obvineným.

Z týchto dôvodov niet pochybnosti, že došlo k protiprávnemu konaniu medziiným aj pre úmyselný trestný
čin poškodzovania cudzej veci, o akú vec išlo, v akej hodnote vzhľadom k tomu, že aj táto okolnosť mala

vplyv pre kvalifikáciu trestného činu, ktorého sa žalovaný dopustil. Tieto skutočnosti boli jednoznačne
preukázané a súd prvého stupňa ich jednotlivo zistil v tomto konaní a následne aj vec správne právne
posúdil ako nárok na náhradu škody, kde ma nárok poškodený ak preukáže vznik a protiprávne konanie
a príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma zložkami náhrady škody a na náhradu skutočnej škody, ktorá
bola prezentovaná v podobe znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o nesprávne zistený skutkový stav,

resp. nesprávny právny záver prípadne nesprávne úvahy súdu prvého stupňa, tu možno konštatovať,
že všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce súd prvého stupňa zistil, a to už predloženými dôkazmi
zo strany žalobcu, návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré aj vykonal a z ktorých jednoznačne vyplynul
záver o výške škody. Tieto skutočnosti boli v súdom prvého stupňa v rozsudku riadne uvedené a bol
prijatý aj správny právny záver s tým, že dôkazy, ktoré v priebehu konania súd prvého stupňa vykonal boli

jednotlivo, ale aj v nájomnej súvislosti úplne logicky odôvodnené a týmto záverom nemožno nič vyčítať.Rovnako aj doplňujúcim rozsudkom správne bol doplnený výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti nepatreného rozsahu sumy 33,19 eur, ktoré obdržal žalobca ako šrotovne pri likvidácii motorového
vozidla. Možno aj súhlasiť s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného, že obrana žalovaného v tomto

konaní je výslovne účelová v snahe svoju povinnosť zo zákona nahradiť plnením vedľajšieho účastníka.
Táto obrana však neobstojí, a preto súd prvého stupňa správnym spôsobom dospel k záverom, ktoré
sa nezmenili ani v odvolacom štádiu a okolnosti vytýkané súdu prvého stupňa týkajúce sa jeho postupu
prípadne opakované výhrady k odpredaju motorového vozidla na súčiastky, ktoré evidentne nevyplývajú
ani z jedného dôkazu, ktorý súd prvého stupňa vykonal, žalovaný takýto tvrdenia nepreukázal v konaní,

tým neuniesol dôkazné bremeno, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., teda v zmysle zásady
úspechu, keďže mal žalobca úspech v odvolacom konaní v celom rozsahu, priznal mu aj náhradu trov
odvolaciehokonania,ktorépozostávaliznáhradytrovprávnehozastúpeniazajedenúkonprávnejslužby
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Zb. z hodnoty sporu jeden úkon právnej služby bol 190,89 eur a

1 x režijný paušál 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavovali sumu 198,93 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.