Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212215127
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212215127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci navrhovateľky: O. G., F..
W.Á., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX, G., zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Verebom, Šoltésovej 5,
Košice, proti odporcom: 1. O. M., F.. F., D.. XX.X.XXXX, N. A. Z. X, O. L., 2a. I. F., F.. G., D.. XX.X.XXXX,
2b. F. F., D.. XX.X.XXXX, 2c. T. F., D.. XX.XX.XXXX a 2d. O. Z., F.. F., D.. XX.X.XXXX, S. N. A. XXX, 3. A.
F., D.. XX.X.XXXX, N. U. XX, G. a 4. A. F., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, G., o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaniach navrhovateľky a odporkyne ad/ 1 proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.4.2013
č. k. 19C/116/2012 - 71

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo veci samej.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že odporkyni ad/ 1 O. M. p r i z n á v a náhradu
iných trov prvostupňového konania sumou 250 €, ktorú navrhovateľka j e p o v i n n á odporkyni
ad/ 1 zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka proti odporcom O. M., T. F. (právny predchodca odporcov ad/ 2a až 2d), A. F. V. A. F.
sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v návrhu vo veci samej patria do dedičstva po jej
právnom predchodcovi nebohom Ľ. W., D.. XX.X.XXXX. V zmysle záznamov v katastri nehnuteľností
ako podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností sú uvedení odporcovia ad/ 1, 3 a 4 T. F., všetci ako

právni nástupcovia po O. F., ktorý tieto pozemky mal nadobudnúť kúpnou zmluvou z 26.6.1992 od Ľ.H.
W.. Odporcovia žiadali návrh zamietnuť dôvodiac, že ich právny predchodca vlastnícke právo k sporným
parcelám nadobudol buď kúpnou zmluvou z 26.6.1992 alebo titulom vydržania. Okresný súd Košice II
z dedičského spisu po poručiteľovi Ľ. W. zistil, že existujú aj ďalšie osoby, ktoré sú dedičmi poručiteľa
a neboli účastníkmi konania v tu posudzovanej veci. Rozsudkom označeným v záhlaví návrh v celom
rozsahu preto zamietol s odôvodnením, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o takých spoločných
právach a povinnostiach, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na

jednej strane, a keďže sa ho nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, právne uzavrel, že pre nedostatok
vecnej legitimácie návrhu nemôže byť vyhovené. S odôvodnením, že odporcom preukázateľne trovy
nevznikli, náhradu trov konania im nepriznal (§ 142 ods. 1 OSP).Odporkyňa ad 1/ podala odvolanie proti výroku o trovách konania. Preukazujúc, že advokátovi za jeho
právne služby súvisiace s týmto sporom 4.7.2012 zaplatila 250 €, navrhla, aby odvolací súd rozsudok v
ňou napadnutom rozsahu zmenil tak, že jej prizná náhradu trov.

Navrhovateľka proti rozsudku podala odvolanie namietajúc, že v danom prípade nejde o nerozlučné
spoločenstvo účastníkov konania, pretože práva dedičov prípadným rozhodnutím súdu nebudú dotknuté
(títo ani nejavia záujem byť navrhovateľmi), ale až v prípade vyhovenia žalobe v ďalšom dedičskom
konaní o novoobjavenom majetku si budú môcť uplatniť svoj dedičský nárok. Súd v tomto konaní mal
sa preto zaoberať len posudzovaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom

mu neprislúcha vyhodnocovať okruh dedičov v takomto konaní. Navrhovala preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolaním odporkyne
napadnuté rozhodnutie o trovách konania navrhla potvrdiť poukazujúc na to, že odporkyňa počas
konania nárok na náhradu trov neuplatnila a trovy ani nevyčíslila v zákonnej lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia napadnutého rozsudku.

Odporkyňa ad 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky sa stotožnila s právnym názorom súdu prvého

stupňa, že či už kladný alebo záporný určujúci rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých do úvahy
prichádzajúcich dedičov po neb. Ľ. W., teda aj na A. W. a Š. W., ktorí nie sú účastníkmi posudzovaného
konania. Títo dedičia by mohli podať vlastné žaloby a domáhať sa v nich odlišného rozhodnutia, než
k akému by sa dospelo na základe návrhu podaného navrhovateľkou bez účasti ďalších dedičov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne

správny.

Ostatní odporcovia nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolania boli podané na to oprávnenými účastníkmi konania (§ 201, 202 a 204 OSP)
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov,

preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je opodstatnené
a že rozsudok vo výroku o trovách konania je potrebné zmeniť. O odvolaní rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený na
Krajskom súde v Košiciach 28.4.2015 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 22.4.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli

odvolacieho súdu (§ 156 ods. 1 a 3 za použitia § 211 ods. 2 OSP).

Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil
skutkový stav a na základe neho vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa
v uvedenom rozsahu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v
zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových záverov nič nezmenili

ani odvolacie námietky navrhovateľky. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý a zrozumiteľný, nesignalizuje
možnosť porušenia procesných práv účastníka konania.

Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vo výroku
vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP preto potvrdil v celom rozsahu,

stotožňujúc sa pritom s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. V odôvodnení svojho rozsudku v
súlade s § 219 ods. 2 OSP obmedzil sa preto len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku, ako sú uvedené zhora, a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje.

Podľa §460 a nasl. Obč. zák., dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom sa dedí zo zákona, zo
závetu alebo z oboch týchto dôvodov s tým, že ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú

namiesto neho dedičia zo zákona, prípadne, ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, zvyšnú
časť dedičstva nadobúdajú dedičia zo zákona. Platný Občiansky zákonník vychádza zo zásady dedeniaipso iure už okamihom smrti poručiteľa, avšak zostáva zachovaný princíp úradnej ingerencie štátu
do nadobúdania dedičstva, ktorá je zverená súdu (§175a až 175z OSP). Podľa §91 ods. 2 OSP v
konaní vedenom s inou osobou (s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom), v ktorom ide o dosiaľ

v dedičskom konaní neprejednaný majetok poručiteľa, osoby, v prospech ktorých svedčí niektorý z
dôvodov dedenia, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Súd prvého stupňa postupoval preto
správne, pokiaľ posudzoval, či účastníkmi konania sú všetci, ktorých sa rozsudok súdu týka.

Vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu Košice II z 12.12.2003 v dedičskej veci 28D/1250/97 po
poručiteľovi Ľ. W., dedičstvo po poručiteľovi nadobudli dedičia zo závetu A. W., D.. X.X.XXXX, O. G.

(navrhovateľka) a Š. W., D.. XX.XX.XXXX.

V konaní nebolo sporným, že Ľ. W. R. XX.XX.XXXX. Nebolo sporným ani to, že nehnuteľnosti, ohľadom
ktorých rozsudkom súdu malo dôjsť k určeniu, že sú predmetom dedičstva po tomto poručiteľovi Ľ.
W., neboli zahrnuté do dedičstva po ňom. Podľa práva platného v čase smrti Ľ. W. rovnako dedičstvo
sa nadobúdalo smrťou poručiteľa, pričom pozostalostné pokračovanie bolo (a stále je) potrebné na
to, aby zmena práv, ku ktorej došlo smrťou poručiteľa, v záujme zachovania týchto práv, bola súdne

usporiadaná. Toto súdne usporiadanie slúži zároveň za vierohodnú legitimáciu nadobudnutého
dedičského práva. Zostáva preto zachovaný princíp úradnej ingerencie štátu nadobúdaného dedičstva,
ktorá je zverená súdu.

Ak poručiteľ tak, ako je tomu v posudzovanej veci, zanechal viacerých dedičov, medzi ktorými nebolo
vyporiadané dedičstvo ohľadom veci alebo práva, ktoré je predmetom občianskeho súdneho konania

vedeného s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto
veci alebo práva všetci dedičia sú považovaní za vlastníkov tejto veci alebo práva; z právnych úkonov
týkajúcich sa tejto veci alebo práva sú pritom oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a
nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou navzájom sa podieľajú na týchto právach
a povinnostiach a v konaní, v ktorom ide o túto vec alebo právo, majú postavenie tzv. nerozlučných

spoločníkov (§91 ods. 2 OSP).

Z dôvodu, že v tu posudzovanom konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi Ľ. W.,
ako účastníci konania (a to či už na strane navrhovateľa alebo na strane odporcu) okrem navrhovateľky
nevystupovali aj ďalší právni nástupcovia Ľ. W. (A. W. V. Š. W.), hoci tak vystupovať mali, pričom
dosiaľ nedošlo k prejednaniu dedičstva pozostávajúceho zo sporných nehnuteľností, pre nedostatok

vecnej legitimácie nemohlo byť takémuto návrhu vyhovené. Navrhovateľka O. G.Č. bez účasti ostatných
právnych nástupcov poručiteľa v tomto súdnom konaní nemôže sa úspešne domáhať požadovaného
určenia, pretože rozsudok vydaný v tejto veci pre ostatných dedičov by nebol záväzný (§ 159 ods. 1
OSP). Tento nedostatok nie je možné odstrániť ani v rámci odvolacieho konania, pretože pre odvolacie
konanie neplatia ustanovenia §92 ods. 1 a 4 OSP (§216 ods. 1 OSP).

Odvolací súd z týchto dôvodov podľa §219 ods. 1 OSP potvrdil preto rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny. Odvolací súd súhlasí s námietkou navrhovateľky, že nemožno od nej spravodlivo žiadať,
aby dosiahla, že na strane navrhovateľov budú vystupovať aj ostatní právni nástupcovia poručiteľa, keď
o to nemajú záujem. V takom prípade v konaní však musia vystupovať na strane odporcov, za ktorých v
spore ich môže označiť jedine ona ako navrhovateľ. Z uvedených dôvodov neobstoja odvolacie námietky

navrhovateľky.

Odporcovia v konaní pred súdom prvého stupňa mali plný úspech vo veci, preto v zmysle §142 ods. 1
OSP im prislúcha náhrada trov konania. Na súdnom pojednávaní konanom 11.4.2013 všetci odporcovia,
vrátane odporkyne ad/ 1, uplatnili náhradu trov. Odporkyňa ad/ 1 ako účastníčka v konaní nebola
zastúpená advokátom a nebola poučená ani o procesnej povinnosti trovy konania vyčísliť najneskôr

do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Preto pokiaľ až v odvolaní vyčísľuje a zároveň aj
preukazuje vynaloženie trov v konaní pred súdom prvého stupňa, tento nedostatok jej nemožno vytknúť.
Odvolací súd postupujúc podľa §220 OSP rozsudok vo výroku o trovách konania preto zmenil tak, že
úspešnej odporkyni ad/ 1 priznal náhradu trov vynaložených na účelné bránenie práva proti neúspešnejnavrhovateľke. Trovy odporkyne pozostávajú z hotových výdavkov 250 € zaplatených advokátovi za
vyhotovenie vyjadrenia k návrhu vo veci samej.

Odvolací súd vo veci plne úspešným odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§224 ods.

1 v spojení s §142 ods. 1 OSP), pretože týmto trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli, resp.
odporkyňa ad/ 1 ich náhradu neuplatnila. Neúspešnej navrhovateľke náhradu trov nie je možné priznať.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.