Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/255/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230798
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112230798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/395/2012-87 zo dňa 22.09.2014 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania

nepriznáva.

Svoje rozhodnutie právne súd prvého stupňa odôvodnil čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
ustanovením § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2,
3, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovením § 44 ods.1, 2, § 41 ods. 2
písm. c), d), § 44 ods. 8, § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok).

Zo spisov Okresného súdu Prešov vyplýva, že vo veciach sp. zn.:
- 27Er/118/2009, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 18.9.2009,
pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 26.1.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.3.2011. Súd exekúciu zastavil uznesením zo dňa 15.12.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.5.2012.

- 28Er/52/2009, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 26.08.2009,
pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 28.01.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.2.2011. Uznesením zo dňa 26.07.2011 súd zastavil konanie, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.08.2011.

- 18Er/349/2009, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd

24.11.2009, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 10.3.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 14.6.2011. Uznesením zo dňa 30.6.2011 súd zastavil konanie, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.8.2011.- 38Er/417/2010, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 19.7.2010,
pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 13.10.2010. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.11.2010. Exekúcia bola zastavená v danej veci uznesením zo dňa 303.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2011.

- 38Er/165/2009, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
28.09.2009, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 28.4.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011. Exekúcia bola zastavená v danej veci uznesením zo dňa

24.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2011.

- 4Er/2037/2011, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 15.8.2011,
pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 28.11.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.12.2011. Súd zastavil exekúciu uznesením zo dňa 8.2.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.3.2012.

- 28Er/256/2010, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
11.05.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 21.1.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2011. Súd zastavil exekúciu uznesením zo dňa 15.6.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2011.

- 3Er/1291/2011, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 30.5.2011,
pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 306.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.7.2011. Exekúcia bola zastavená v danej veci uznesením zo dňa 139.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2011.

- 17Er/228/2010, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 27.4.2010,
pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 15.3.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.4.2011. Súd uznesením zo dňa 2.6.2011 exekúciu zastavil, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.06.2011.

- 2Er/1270/2009, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
11.06.2009, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 31.1.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2011.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009.

Súd prvého stupňa prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané - v exekučných konaniach, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu boli doručené žiadosti o udelenie poverenia až po dni
23.4.2009.

Žalobcovi neuplynula 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhrady škody, ktorá
začala plynúť, keď sa žalobca dozvedel o škode t. j. najskôr 15. deň od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia súdu. Právo žalobcu sa z tohto dôvodu nepremlčalo.

V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal

nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods.
2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 1.1.2013, avšak i keď žaloby boli vo veci

podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona,
preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom pred 1.1.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatnérozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu
škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu
spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd prvého stupňa mal za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej
lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach
pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských
rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre

objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné
vykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadreniepôvodnéhoexekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať
za zbytočné prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody. Žalobca v konaní uplatňuje tzv.
majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku
tvrdenej účinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v

spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vynaloženie
uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom,
že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o vynaložení nákladu. Žalobca uplatnil
i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu
súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku povinného, zmareniu účelu konania

pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez
preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.

Žalobca už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov

Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné
prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu
sa súd nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody.

Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu
trov neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

ust. § 221 ods.1 písm. h/ a f/ O.s.p. a § 205 ods.2 písm. c/, f/ O.s.p. účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistilskutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolateľ namietal to, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou
právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne
v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,
ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k

založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej
interpretácii, dopustil sa postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Takéto
rozhodnutie musí byť preto zrušené.

S poukazom na článok 144 ods. 1 Ústavy SR a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd svojim
rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

V ďalšom odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že tento nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však uvedené ignoroval a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je neakceptovateľný. Pritom právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie mohla byť odstránená len

rozhodnutím exekučného súdu.

K úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolateľ uviedol, že súdu neprináleží polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy
delegeferendasúneprípustnýmsúdnymaktivizmom,ktorésvojemeritórnerozhodnutianemôženanich

založiť. Súd tak úplne neguje stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrassburgu.

Odvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúvisia.

Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,

že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal
za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.

K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému

súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
vrátil vec na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na

úradnej tabuli dňa 15.04.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo
veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol
nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia

súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ( článok 46 ods. 3 Ústavy SR ).Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom ( § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu ( § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zákona ).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenejlehote,nečinnosťorgánovverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
(§ 9 ods. 1 cit. zákona).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku ( ďalej „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 ( § 15 ods. 1 cit. zákona ).

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nárokov alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade

škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr ( § 16 ods. 4 cit. zákona ).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak

iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak ( § 17 ods. 1, 2 cit. zákona).

Právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode. Ak je

podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenia alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie (§ 19 ods. 1 cit. zákona).

Tým, že súd prvého stupňa dospel k záveru o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, hoci aj po 15-dňovej lehote, nedopustil sa nesprávneho úradného postupu a nejde o porušenie
práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že
15-dňová lehota podľa ust.§ 44 ods.2 Exekučného poriadku platí pre prípad, keď súd udelí poverenia,
nie pre prípad zamietnutia žiadosti o poverenie.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno pri preukázaní vzniku škody. V tejto súvislosti k odvolacej námietke žalobcu, že predložil

znalecký posudok odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa s touto okolnosťou vyporiadal v
napadnutom rozsudku tým, že výškou uplatneného nároku predstavujúcu majetkovú i nemajetkovú ujmu
sa nezaoberal, keďže žalobca nepreukázal základ nároku, teda vznik škody. I odvolací súd súhlasí
s týmto názorom, teda že bez existencie základu nároku na náhradu škody je znalecké dokazovanie
irelevantné. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca označil len potenciálne riziká,

bez ich dostatočného predloženia a preukázania.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý správne vyhodnotil, že žalobca
nepreukázal existenciu zákonných podmienok na priznanie majetkovej škody ani na priznanie
nemajetkovej ujmy. Bolo by skutočne nadbytočné a nepotrebné v rozpore so zásadou hospodárnosti
Občianskeho súdneho konania skúmať existenciu a výšku škody a nemajetkovej ujmy, pokiaľ nie je

splnený už i len jeden predpoklad vyvodenia zodpovednosti za škodu, pretože by to nemalo vplyv na
výsledok súdneho konania.

Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že ak bol doručený súdu v čase predchádzajúceho nariadeného
súdneho pojednávania návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o

prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd, na základe ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR odvolací súd uvádza, že takýto
návrh v priebehu konania predložený nebol. V danom prípade boli rešpektované námietky žalobcu
vzťahu k zákonnému sudcovi vo veci. Preto aj táto odvolacia námietka je neopodstatnená.

Súd prvého stupňa správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodov uvedených v ustanovení § 224
ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Aj keď v odvolacom konaní bola

úspešná žalovaná, táto nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca taký
návrh tiež nepodal a vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania
nemohol byť priznaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.