Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/659/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210216363
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4210216363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanej: J., bytom
N. č. XXX, zastúpená JUDr. Ľubicou Balkovou, advokátkou so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova
9, Bratislava, zastúpený HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 3.832,32 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. februára 2014

č. k. 13C/70/2011-214, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 17. marca
2014 č. k. 13C/70/2011-226 a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa
27. júna 2014 č. k 13C/70/2011-278, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 17. marca 2014 č. k. 13C/70/2011-226
p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 27. júna 2014 č. k. 13C/70/2011-278
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.832,32
euras9%úrokomzomeškaniaročnezosumy2.826,52euraod09.03.2010dozaplatenia,s9%úrokom
z omeškania ročne zo sumy 138,16 eura od 08. 05. 2010 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne
zosumy75,46euraod27.05.2010dozaplatenia,s9%úrokomzomeškaniaročnezosumy792,18eura
od 13. 07. 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.604,63 eura
a náhradu iných trov konania vo výške 229,50 eura na účet právneho zástupcu žalobcu. O náhrade trov

konania štátu si vymienil rozhodnúť osobitným rozhodnutím. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého
stupňa za preukázané, že žalovaná s dodávateľom plynu - SPP dňa 22. 03. 2007 uzavrela Zmluvu o
dodávke plynu na odberné miesto Ul. práce 2898/25 v Komárne. Za obdobie od 22. 03. 2007 do 18.
02. 2008 vznikol žalovanej preplatok vo výške 144,-- Sk a bola jej súčasne určená suma preddavkovýchplatieb mesačne vo výške 3.860,-- Sk. SPP, a.s., ako dodávateľ plynu listom zo 07. 11. 2008 žalovanej
oznámil odstúpenie od Zmluvy o dodávke plynu z dôvodu, že žalovaná sa dostala do omeškania s
úhradou, pričom voči nej eviduje pohľadávku vo výške 15.440,-- Sk a zároveň jej oznámil, že z dôvodu

nedodržania zmluvne dohodnutých podmienok, odber zemného plynu považuje za neoprávnený odber.
Vyúčtovacou faktúrou za obdobie od 19. 02. 2009 do 02. 12. 2009 nedoplatok žalovanej bol vyčíslený vo
výške 40,46 eura. Dňa 03. 03. 2009 uzavrela žalovaná s SPP, a.s. Zmluvu o dodávke plynu. V súvislosti
s vykonávaním rekonštrukcie plynovodu na Ulici práce, na ktorej bolo odberné miesto žalovanej, došlo
v období od 17. 08. 2009 do 04. 09. 2009 k premiestneniu meradla odberu plynu z dvora na oplotenie.

Vyúčtovacou faktúrou z 22. 02. 2010, splatnou dňa 08. 03. 2010 bol žalovanej vyúčtovaný nedoplatok vo
výške 2.826,52 eura a bola jej určená suma preddavkových platieb vo výške 108,- eur mesačne. Dňa
05. 03. 2010 požiadala žalovaná o preskúšanie meradla na odbernom mieste Ulica práce 25, Komárno.
PodľaposudkuSlovenskejlegálnejmetrológie,n.o.č.0084/312.05/10meradlovyhovovalotechnickýma
metrologickýmpožiadavkám.Zaoverenievyhovujúcehoplynomeruvyúčtovaldodávateľplynužalovanej
sumu 138,16 eura. Žalovaná reklamovala dňa 05. 05. 2010 vyfakturovaný objem odobratého plynu, keď

mala za to, že pri rekonštrukcii plynovodu a demontáži a montáži plynomeru došlo k chybe, ktorá mala za
následok jej neúmernú spotrebu. Pre neplnenie finančných záväzkov žalovanej dodávateľ plynu dňa 05.
05. 2010 prerušil dodávku plynu a vyúčtoval si náhradu škody v sume 75,46 eura. Reklamáciu žalovanej
vybavil dodávateľ plynu oznámením, že údaje o spotrebe zemného plynu uvedené vo vyúčtovacej
faktúre sú správne a dňa 09. 06. 2010 odstúpil od Zmluvy o dodávke plynu. Za obdobie od 19. 02.

2010 vznikol žalovanej nedoplatok vo výške 792,18 eura. Žalobu žalobcu považoval za dôvodnú, keď
podľa znaleckého posudku doc. Ing. V. Leždíka, PhD., nie je žiadny dôvod pochybovať o správnosti
posudku na meradlo. Žalovaná nepreukázala manipuláciu s počítadlom meradla, pričom podľa znalca
dodržiavanie technologických postupov pri znovu napúšťaní plynu by v zásade nemalo ovplyvniť stav na
plynomere. Konštatoval preto, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že nadmerná spotreba

na jej odbernom mieste bola spôsobená nedodržaním technologických postupov pri znova napúšťaní
plynu zrekonštruovaného plynovodu. Súd preto nemohol vychádzať z údajov pravdepodobnej spotreby
plynu v období od 04. 03. 2009 do 05. 05. 2010 vyčíslenej znalcom, navyše za situácie, keď v dodatku č.
1 k znaleckému posudku konštatoval, že údaj o počiatočnom stave meradla k 04. 03. 2009, ako aj údaj
o konečnom stave meradla je s vysokou pravdepodobnosťou určený odhadom a to najmä s poukazom

na list dodávateľa plynu z 29. 01. 2009 o povinnosti žalovanej sprístupniť meradlo. Preto za dôvodný
považoval nárok žalobcu z vyúčtovacej faktúry č. 7411724635 za obdobie od 04. 03. 2009 do 18. 02.
2010 vo výške 2826,52 eura, z vyúčtovacej faktúry č. 7411773500 za obdobie od 19. 02. 2010 do 05.
05. 2010 vo výške 792,18 eura, za overenie plynomeru sumu 138,16 eura v súlade s ustanovením § 54
ods. 9. Zákona číslo 656/2004 Z.z. a náhradu škody za prerušenie dodávky plynu vo výške 75,46 eura

podľa § 59 ods. 2 zákona číslo 656/2004 Z.z. Na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej a
vedľajšieho účastníka súd neprihliadol dôvodiac, že žalovaná suma vo výške 3.832,32 eura bola splatná
faktúrami dňa 08. 03. 2010, 07. 05. 2010, 26. 05. 2010 a 12. 07. 2010, žalobca si nárok na zaplatenie
sumy 3.832,32 eura uplatnil na súde žalobou dňa 26. 11. 2010, teda pred uplynutím premlčacej doby
uvedenej v ustanovení § 101, resp. § 106 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi

nárok na úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a
Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v
sume 1.604,63 eura z titulu trov právneho zastúpenia a sumu 229,50 eura z titulu zaplateného súdneho

poplatku. O náhrade trov štátu rozhodne samostatným rozhodnutím.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a to v časti, v ktorej
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.832,32 eura s úrokom z omeškania a v časti výroku
o náhrade trov konania. Dôvodila tým, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil vznesenú písomnú
námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka a vôbec sa nezaoberal dĺžkou premlčacej lehoty a

to v kontexte so závermi znalca pred 04. 03. 2009. Faktúra, ktorou dodávateľ plynu vyúčtoval žalovanej
spotrebu plynu za toto obdobie je v rozpore so zákonom, nesprávne je uvedená doba, za ktorú žalobca
účtuje žalovanej spotrebu plynu, keďže znalec určil pravdepodobnú spotrebu zemného plynu v sume
1.516,70 eura s DPH. Taktiež za obdobie od 19. 02. 2010 do 06. 05. 2010 určil znalec pravdepodobnú
spotrebu plynu v sume 495,98 eura s DPH a teda aj toto vyúčtovanie je v rozpore so zákonom.

Namietala, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tvrdenie žalovanej, že neeviduje žiadnu
výzvu na sprístupnenie plynomeru. Ďalej vytkla súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal písomným
návrhom žalovanej, aby skúmal ako predbežnú otázku platnosť faktúry č. 7411724635 zo dňa 22. 02.2010 na sumu 3.010,52 eura, faktúru č. 4900023616 zo dňa 23. 04. 2010 na sumu 138,16 eura, faktúru
č. 4900024000 zo dňa 12. 05. 2010 na sumu 75,46 eura, faktúru č. 7411773500 zo dňa 28. 06. 2010 v
spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a to v kontexte

so zjavne nereálnymi nárokmi voči žalovanej, účtovanie za preskúšanie plynomeru, ale neurobil žiadne
úkony smerujúce k objasneniu takej spotreby plynu pri dvoch spotrebičoch. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch v zmysle ustanovenia § 220 OSP
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a zaviaže ho k náhrade trov konania.

Žalobca k odvolaniu žalovanej v písomnom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s

napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a navrhuje ho potvrdiť.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi a
rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 213
ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené

a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V danej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, z tohto vyvodil
správny právny záver, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu. Odvolací súd sa s týmto
záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa
§ 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné, zdôrazňujúc správnosť posúdenia danej veci súdom prvého stupňa,
jej náležité odôvodnenie, iba poukázať na závery znaleckého posudku, v ktorých znalec na jednej strane
konštatoval, že vyfakturovaná spotreba 1761 m3 plynu za obdobie od 19. 02. 2010 do 22. 06. 2010,

účtovaná faktúrou číslo 7411773500 zo dňa 28. 06. 2010 na sumu 792,28 eura nie je z pohľadu spotreby
pre tento typ domácnosti pravdepodobná, avšak na druhej strane znalec poukázal na to, že táto spotreba
vznikla na základe rozdielov medzi pravdepodobným odberom a skutočným odberom zemného plynu na
odbernom mieste ako výsledok celkovej kontinuity merania spotreby zemného plynu na tomto odbernom
mieste. Keďže niektoré údaje pre fakturáciu sa robili odhadom spotreby zemného plynu mohli spôsobiť

nejasné orientovanie sa v spotrebách plynu na odbernom mieste. Znalec vo svojom znaleckom posudku
nespochybnil správnosť posudku na meradlo vyhotoveného Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. č.
0084/312.05/10dňa24.03.2010. Ztýchtodôvodovpretoodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

K námietke žalovanej uvedenej v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom

nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, odvolací súd iba
poznamenáva, že vedľajší účastník, ktorý súdu oznámil svoj vstup do konania dňa 08. 06. 2012 v rámci
svojhovyjadreniavzniesolnámietkupremlčaniadôvodiac,ževobdobnýchsúdnychkonaniachvedených
v spotrebiteľských veciach nároky žalobcu sú premlčané a má za to, že aj nároky žalobcu v tomto
konaní sú premlčané a preto v záujme efektívnej ochrany žalovanej vzniesol námietku premlčania vo

vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej v tomto konaní a preto navrhuje návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Takto definovaná námietka premlčania, ktorú vedľajší účastník v priebehu ďalšieho konania
nešpecifikoval, nemohla byť tak súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom akceptovaná. Odvolací
súd iba poznamenáva, že faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania boli splatné dňa 08.
03. 2010, 07. 05. 2010, 26. 05. 2010, 12. 07. 2010 a žalobca sa podanou žalobou domáhal svojho nároku

z týchto faktúr na súde dňa 26. 11. 2010, teda v žiadnom prípade nemožno konštatovať uplatnenie
nároku žalobcu po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná.
Námietkužalovanej,žesúdprvéhostupňaneriešilakopredbežnúotázkuplatnosťfaktúryč.7411724635
v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi, zásadami
poctivého obchodného styku v kontexte so zjavne nereálnymi nárokmi voči žalovanej, odvolací súd iba

poznamenáva, že tieto námietky považuje za účelové, keďže súd prvého stupňa správnosť vyúčtovanej
faktúry v rámci svojho rozhodovania posudzoval nielen z pohľadu záverov znaleckého dokazovania ale
aj celkového vyhodnotenia dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa. V zmysle týchto záverov
namietaná faktúra nemohla byť vyhotovená v rozpore so zákonom, nemôže byť ani v rozpore s dobrými
mravmi a ani nároky žalobcu nie je možné považovať za nereálne, keďže v inkriminovanom obdobížalovaná odoberala od žalobcu plyn, tento spotrebovala a vznikla jej teda povinnosť zaplatiť žalobcovi
cenu tohto plynu.

S poukazom na vyššie uvedené závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožnil, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 17. marca 2014 č.k. 13C 70/2011-226 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno náhradu trov konania štátu vo výške 162,- eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Trovy štátu predstavujú priznanie odmeny znalcovi, ktorý bol do

konania pribratý súdom prvého stupňa na návrh žalovanej. Znalcovi súd priznal odmenu za vyhotovenie
znaleckého posudku č. 18/2012 vo výške 645,- eur, ktorá bola uhradená zo žalobcom uhradeného
preddavku. Za vyhotovenie dodatku č. 1 k znaleckému posudku vyhotoveného na návrh žalovanej, súd
priznal znalcovi odmenu vo výške 217,- eur, ktorá bola v časti 55,- eur znalcovi uhradená z preddavku
zaplateného žalobcom a v časti 162,- eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Z uvedeného je zrejmé, že
štátu vznikli trovy konania vo výške 162,- eur, na náhradu ktorých v súlade s ustanovením § 148 ods.

1 OSP zaviazal v konaní neúspešnú žalovanú.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná dôvodiac, že je po
onkologickom zákroku, nemá žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, je zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie a bola jej priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 54,10 eura od 01. 02.
2014. Požiadala zároveň o oslobodenie od súdnych poplatkov so spätnou platnosťou. Preto navrhla

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27. 6. 2014 č.k. 13C 70/2011-278 nepriznal žalovanej oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov dôvodiac, že žalovaná síce deklarovala stav hmotnej núdze, avšak
súd z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že povolením vkladu do katastra na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 23. 10. 2012 došlo dňa 30. 10. 2012 k prevodu vlastníctva nehnuteľností,

ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou. Z predloženej kúpnej zmluvy mal súd prvého stupňa
za preukázané, že hodnota podielu nehnuteľností pripadajúca žalovanej tvorila sumu 69.332,- eur. Z
tohto dôvodu vyhodnotil tvrdenia žalovanej ako nepravdivé a nedôveryhodné, keďže žalovaná v roku
2012 mala príjem z predaja nehnuteľností, tento zámerne zamlčala za účelom dosiahnutia priznania
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Uzneseniesúduprvéhostupňa,ktorýmjejnepriznaloslobodenieodplateniasúdnychpoplatkov,napadla
v zákonnej lehote odvolaním žalovaná dôvodiac, že deklarovala stav hmotnej núdze, potvrdila predaj
spoluvlastníckeho podielu v roku 2012 a príjem kúpnej ceny žalovanou v sume 69.332,- eur, ktorá
skutočnosť však nemôže slúžiť ako dôkaz, že v roku 2014 nie je v hmotnej núdzi a popieranie hmotnej
núdze žalovanej v odôvodnení uznesenia uvádzanými skutočnosťami, je svojvôľa. Taktiež za svojvôľu

považuje tvrdenie súdu, že zámerne zamlčala príjem z predaja nehnuteľnosti. Navrhuje napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť, resp. zmeniť.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutými uzneseniami súdu prvého stupňa, ktorými
zaviazal žalovanú zaplatiť trovy štátu v sume 162,- eur, nakoľko bola v konaní neúspešná a podľa § 148
ods.1OSPmáštátpodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkoviprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil.

V danom prípade predstavujú trovy štátu odmenu znalca, ktorú si vyúčtoval za podaný znalecký posudok
v celkovej výške 862,- eur, pričom suma 700,- eur bola použitá z preddavku zaplateného žalobcom a
suma 162,- eur z rozpočtových prostriedkov súdu, teda štátu, na úhradu ktorej sumy má štát právo.

Ustanovenie § 148 ods. 1 druhá veta OSP umožňuje súdu, aby v prípade, ak sú u účastníka predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov, znížil náhradu trov štátu o rozsah, ktorým mu bolo priznané

oslobodenie od platenia poplatkov. Žalovaná podala žiadosť súdu o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov spolu s podaným odvolaním proti rozsudku, ktorým ju súd prvého stupňa zaviazal k zaplateniu
žalovanej sumy a teda v čase, keď vedela ako súd prvého stupňa rozhodol a teda že bola v konaní
neúspešná. V podanej žiadosti dôvodila nepriaznivým zdravotným stavom, nevlastnením žiadneho
hnuteľného ani nehnuteľného majetku, zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a hmotnou

núdzou. Súd prvého stupňa jej žiadosť napadnutým uznesením zamietol dôvodiac, že v októbri 2012
previedla svoj spoluvlastnícky podiel, ktorého hodnota bola 69.332,- eur kúpnou zmluvou na tretiu
osobu, ktorú skutočnosť v podanej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov neuviedla,preto súd vyhodnotil skutočnosti ňou uvádzané ako nepravdivé a nedôveryhodné. Odvolací súd v
tejto súvislosti iba poukazuje na skutočnosť, že žalovaná dňa 04. 03. 2011 zaplatila súdny poplatok
za podaný odpor v sume 230,- eur, čo bolo v čase pred obdržaním kúpnej ceny za spoluvlastnícky

podiel. Ustanovenie § 138 ods. 1 OSP podmieňuje priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov
účastníkovi konania tromi podmienkami, a to že účastník o oslobodenie požiadal, druhou podmienkou je,
že pomery účastníka odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov (rozhodujúce sú osobné, rodinné
a majetkové pomery, ktoré musí účastník vierohodným spôsobom preukázať) a treťou podmienkou je
skutočnosť, že u účastníka žiadajúceho o oslobodenie nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalovaná podala žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov až spolu s podaným odvolaním voči rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým ju zaviazal k
zaplateniu žalovanej sumy, teda v čase, keď vedela a poznala rozhodnutie súdu a jeho dôvody, ktorý
postup žalovanej možno hodnotiť ako účelový v snahe neplatiť či už trovy štátu a ani trovy konania, s
ktorých výškou bola oboznámená z predmetného rozsudku a napadnutých uznesení. Za tejto situácie
je potrebné konštatovať, že v tomto štádiu konania žalovaná nesplnila tretiu podmienku priznania

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, keďže ide o zrejme bezúspešné uplatnenie, či bránenie
svojho práva. Ak teda aj ustanovenie § 148 ods. 1 OSP pre neuplatnenie trov štátu vyžaduje splnenie
podmienky oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaniu
žalovanej podaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým ju zaviazal k plateniu trov štátu.

Z pohľadu vyššie uvedených záverov tak súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, odvolací súd

odvolanie žalovanej smerujúce proti obom napadnutým uzneseniam vyhodnotil ako neopodstatnené a
obe uznesenia ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojitosti s
ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal, keďže si žiadne
neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.