Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžso/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200814
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a

členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: Cromwell a.s., Lamačská
č. 22, 841 03 Bratislava, IČO: 31 353 746, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nechala & Co.,
s.r.o., Nitrianska č. 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova
10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/00622-2.1 zo dňa
02.02.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/83/2012-56
zo dňa 24.01.2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/83/2012-56 zo dňa 24.

januára 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/00622-2.1 zo dňa 02.02.2012, ktorým
žalovaný zmenil rozhodnutie inšpektorátu práce Bratislava č. k. 152/10/Ph/II zo dňa 22.06.2011 a
rozhodolouloženípokutyžalobcovivovýške2500€zaporušenienasledovnýchpovinnostístanovených
v:

a) § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona číslo 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a

nelegálnom zamestnávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“) spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ si údajne
nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), za čo mu
žalovaný uložil pokutu 2000 €.

b) § 99 zákona číslo 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“),
spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ neviedol vo svojej prevádzke - Vlčie Hrdlo 60, 821

07 Bratislava, evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti zamestnancov tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v
ktorom zamestnanec vykonával prácu, za čo mu žalovaný uložil pokutu 500 €.

V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že z predmetných dokladov vyplýva skutočnosť,
že napríklad F. G. bola prihlásená zamestnávateľom na účely sociálneho poistenia dňa 22.01.2010,avšak už ku dňu 20.01.2010 jej vznikol nárok na odmenu za vykonanú prácu v sume 16,758 €.
Žalobca v rámci správneho konania tvrdil, že svoju prihlasovaciu povinnosť si riadne splnil zaslaním
prípustného elektronického oznámenia. Z predložených registračných formulárov FO vyplýva, že pre

Sociálnu poisťovňu bol rozhodujúcim časom pre prihlásenie (ľavý dolný roh formulára) dátum vyplnenia
formulára, resp. dátum jeho prijatia poisťovňou. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie,
že Sociálnu poisťovňu informoval o vzniku poistenia svojich zamestnancov pred vznikom poistení inou
formou, t.j. e-mailom, resp. SMS. Minimálne v prípade jedného zamestnanca, I. S., žalobca v žalobe
nerozporoval zistenia správneho orgánu ohľadom jeho oneskoreného prihlásenia do registra poistencov.

V prípade ostatných zamestnancov uvedených v napadnutom rozhodnutí súd zistil, že aj v prípade, ak
podaniu príslušných prihlasovacích formulárov predchádzali elektronické oznámenia žalobcu podané
maximálne 3 dni pred doručením požadovaného tlačiva, tieto nemohli byt' podávané v lehotách pred
vznikom poistení, t.j. pred vznikom pracovného pomeru príslušných zamestnancov. Tak ako súd už
vyššie uviedol, pri dohodách o výkone práce nebol určený iný deň začatia výkonu činnosti ako bol deň
uzatvorenia zmluvy, a preto za relevantný deň začatia výkonu činnosti súd považuje deň podpísania

dohôd o vykonaní práce zamestnávateľom a zamestnancom.

Z uvedeného vyplynulo, že správny orgán dostatočným spôsobom zistil skutkový stav na posúdenie
okolnosti, či žalobca nelegálne zamestnával určených zamestnancov v čase od vzniku ich poistenia
do termínu ich preukázateľného prihlásenia do registra zamestnancov pre účely dôchodkového,
nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne. Napriek okolnosti, že žalobca nesúhlasil so zistením

správneho orgánu, svoje tvrdenie o včasnom splnení si prihlasovacej povinnosti elektronickou formou
nepreukázal predložením e-mailovej komunikácie so Sociálnou poisťovňou, resp. nepredložil za účelom
dokladovania svojho tvrdenia výpisy SMS. Z uvedeného dôvodu súd považoval námietky žalobcu v
danom smere za nedôvodné.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcej
skutočnosti, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odôvodnení rozsudku sa krajský súd nevysporiadal, a teda žalobcovi neodôvodnil, prečo je

považovaný za nelegálneho zamestnávateľa napriek tomu, že dopad jeho údajného pochybenia
je minimálny a nemá žiadne spoločenské následky navonok. Jeho označenie za nelegálneho
zamestnávateľa má na druhej strane významný dopad na jeho ďalšie fungovanie dovnútra a môže viesť
k jeho vyradeniu z hospodárskej súťaže.

Vodôvodnenírozsudkukrajskýsúdnedalvysvetleniekzáveruorelevantnomdátumeprevznikpoistenia

zamestnancov, a teda žalobca má za to, že takýto výklad zákonných ustanovení je svojvoľný, nakoľko
nemá oporu v právnych predpisoch.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nevyplýva, či je vôbec možné v súlade s ustanoveniami
zákona o sociálnom poistení vykonať prihlásenie najskôr emailom a následne takéto oznámenie doplniť
registračným listom RLFO napríklad cez elektronický systém EZU. Krajský súd uvedenú otázku vôbec

neriešil a nevyjadril sa ani k dokazovaniu v tomto smere. Rovnako sa nesnažil dokazovanie doplniť,
pričom je zrejmé, že možnosť získania dôkazných prostriedkov o komunikácii so Sociálnou poisťovňou
žalobcom je obmedzená. Uvedený prístup súdu vytvára riziko pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré
prvotne prihlasujú zamestnancov emailom a až následne registračným listom RLFO, nakoľko otvára
otázku, akým spôsobom obstarávať, uchovávať a archivovať dôkazy o tomto úkone a či tieto budú vôbec

postačujúce na preukázanie splnenia si zákonnej povinnosti. Takto odôvodnený rozsudok vo vyššie
uvedených otázkach žalobcu nepresvedčil o správnosti rozhodnutia súdu, práve naopak má za to, že
neboli riadne vysvetlené dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá.

V odôvodnení rozsudku krajský súd nedal ani vysvetlenie k vyššie uvedenému záveru o vyplatení
odmeny, a teda žalobca má za to, že takýto záver súdu je svojvoľný, nakoľko nemá oporu vo vykonaných

dôkazoch.Žalobca má ďalej za to, že z vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a to z nasledovných dôvodov: zákonník práce v rámci úpravy dohody o vykonaní práce nevyžaduje
ako podstatnú náležitosť dojednanie dňa začatia výkonu práce, t.j. uvedený deň môže byť určený

akýmkoľvek preukázateľným spôsobom. Záver súdu, že deň začatia výkonu práce je totožný z dňom
podpisudohodyovykonanípráce,nevyplývazvykonanéhodokazovania.Právenaopak,zpredložených
prehľadov odmien jednoznačne vyplýva, kedy zamestnanci prvý krát prácu vykonávali. Z prehľadu
odmien jednoznačne vyplýva, v ktorý deň zamestnanec pracoval a aká odmena mu za prácu v daný deň
patrí, t.j. vyplýva z nich nárok na odmenu, ale v žiadnom prípade skutočnosť, že v tento deň bola odmena

zamestnancom uhradená. Záver súdu o výplate odmien v deň výkonu práce nevyplýva z vykonaného
dokazovania. Súd napriek skutočnosti, že automaticky generované emaily, ktoré navrhovateľ zasielal
Sociálnej poisťovni pred zasielaním RFLO, boli súčasťou administratívneho spisu odporcu, vyvodil z
predloženýchdôkazovnesprávneskutkovézistenie.Skutkovézistenieneobstojí,atonajmäspoukazom
na pochybenie v zistení skutkového stavu, ako aj s poukazom na existenciu automaticky generovaných
emailov obsiahnutých v administratívnom spise.

Žalobca má tiež za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko v zmysle ustanovení Zákonníka
práce deň začiatku výkonu práce nie je podstatnou náležitosťou dohody o vykonaní práce a Zákonník
práce uvedenie tohto dňa výslovne nevyžaduje.

Žalobca opakovane dáva do pozornosti, že počas celého konania sa súd ako aj žalovaný správny orgán
opierajú len o dôkazy, ktorými sú evidenčné listy RLFO zaslané Sociálnej poisťovni cez elektronický

systém EZU. Podotýka, že zákon o sociálnom poistení postup prihlasovania zamestnancov, aký zvolil
žalobca(tedae-mailovánotifikáciaSociálnejpoisťovne)pripúšťaavýslovneupravujeustanovenie§231.

Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší
rozhodnutie žalovaného alebo že zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, i rozhodnutie

prvostupňového orgánu, ktoré bolo predmetom preskúmavania zo strany súdu, vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňový správny orgán oprel svoje skutkové zistenia ohľadne
porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania o také dôkazné prostriedky, ktoré jednoznačným
spôsobom deklarujú skutočnosť oneskoreného prihlásenia dotknutých zamestnancov žalobcu do
registra Sociálnej poisťovne (viď predložené výpisy z registra Sociálnej poisťovne), ako i skutočnosť

využívania závislej práce týchto osôb ešte pred splnením si registračnej povinnosti.

Tvrdenie žalobcu týkajúce sa včasnosti prihlásenia zamestnancov ešte pred začatím výkonu práce
nie je z jeho strany skutkovo podložené, čo aj so zreteľom na značný odstup medzi založením
pracovnoprávneho vzťahu a prihlásením zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia (napr. s p. I. I. žalobca uzatvoril dohodu o vykonaní práce dňa 01.01.2010,

pričom k splneniu registračnej povinnosti pristúpil až dňa 02.03.2010, v čase o 16:03 hod; s p. F. G.
uzatvoril dohodu o vykonaní práce dňa 01.01.2010, pričom menovanú prihlásil na účely príslušných
poistení až dňa 22.01.2010, v čase o 10:30 hod.) primälo žalovaného k názoru o účelovosti tejto
argumentácie žalobcu.

Ktomutozáverudospelžalovanýajnazákladezistenia,žerozhodujúcičasvznikupoisteniaudotknutých

osôb nekorešponduje s časom ich prihlásenia do registra Sociálnej poisťovne, čo je v súvislosti so
žalobcom deklarovanou skutočnosťou (vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo
dňa 21.12.2010, ako aj v podanom odvolaní zo dňa 08.03.2011), že: „dátum vzniku poistenia je dátum
totožný so začiatkom výkonu práce“, jednoznačným dôkazom toho, že žalobca ako zamestnávateľ
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v ust. § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm.

b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, keď využíval závislú prácu fyzických osôb - p. W., p. Y., p. G.,
p. I., p. Y., p. V., p. G., p. I. a p. D., mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa ustanovení ZP, ale
nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušným ustanovením zákona
o sociálnom poistení - ust. § 231 ods. i písm. b) bod l. zákona o sociálnom poistení.

Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.
2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak
to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje
za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd
vec verejne prejednal a vyhlásil rozhodnutie dňa 24.01.2014. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na
prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený
15.04.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov

územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej
práci“), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá
je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1
na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr

pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po
zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa
vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a
zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 231 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m)

a n) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania
určí Sociálna poisťovňa.Podľa § 231 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm.
a),c)ažf,h)ažj),m)an)jezachovanáajvtedy,aksatlačivovustanovenejlehoteodovzdalonaprepravu
poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku

1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou
poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej
správy (SMS). Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods.
2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu

odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive
určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.
(zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“),
ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 € do 200 000 €, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 €.

Podľa § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa
odseku1prihliadajúnazávažnosťzistenýchnedostatkovazávažnosťichnásledkov,opakovanézistenie
toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne
zamestnaných fyzických osôb.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku,
či sa žalobca dopustil porušenia právnych povinností súvisiacich s prihlásením svojich zamestnancov
do Sociálnej poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení, a či v prípade žalobcu išlo o nelegálne
zamestnávanie uvedených osôb.

Z administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že so zamestnancom (zamestnankyňou) I.
I. uzavrel žalobca dohodu o vykonaní práce dňa 01.01.2010, z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva,
že bola do registra poistencov prihlásená zamestnávateľom dňa 02.03.2010 o 16:03 hod., poistenie
jej vzniklo dňa 26.02.2010; I. D. uzavrel žalobca dohodu o vykonaní práce dňa 09.02.2010, z údajov
Sociálnej poisťovne vyplýva, že bol do registra poistencov prihlásený zamestnávateľom dňa 15.02.2010

o 16.32 hod., poistenie mu vzniklo dňa 10. 2. 2010; Z. W. uzavrel žalobca dohodu o vykonaní práce
dňa 01.01.2010, z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že bola do registra poistencov prihlásená
zamestnávateľom dňa 29.01.2010 o 11.02 hod., poistenie jej vzniklo dňa 29.01.2010; F. G. uzavrel
žalobca dohodu o vykonaní práce dňa 01.01.2010, z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že bola do
registra poistencov prihlásená zamestnávateľom dňa 22.01.2010 o 10.30 hod., poistenie jej vzniklo

dňa 19.01.2010 pričom zamestnávateľ zamestnankyňu do registra poistencov prihlásil prostredníctvom
krátkej textovej správy (SMS) dňa 20.01.2010 o 0.00 hod. (= 19.01.2010 o 24.00 hod.); M. Y. uzavrel
žalobca dohodu o vykonaní práce dňa 01.01.2010, z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že bola do
registra poistencov prihlásená zamestnávateľom dňa 22.01.2010 o 10.30 hod., poistenie jej vzniklo
dňa 18.01.2010; W. V. uzavrel žalobca dohodu o vykonaní práce dňa 01.01.2010, z údajov Sociálnej

poisťovne vyplýva, že bol do registra poistencov prihlásený zamestnávateľom dňa 11.01.2010 o
14:40 hod., poistenie mu vzniklo dňa 08.01.2010, C. G. uzavrel žalobca dohodu o vykonaní práce
dňa 01.01.2010, z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že bol do registra poistencov prihlásený
zamestnávateľom dňa 04.01.2010 o 00.00 hod., poistenie mu vzniklo dňa 01.01.2010; G. Y. uzavrelžalobca dohodu o vykonaní práce dňa 01.01.2010, z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že bola do
registra poistencov prihlásená zamestnávateľom dňa 04.01.2010 o 17:07 hod., poistenie jej vzniklo
dňa 01.01.2010 a G. I. uzavrel žalobca dohodu o vykonaní práce dňa 01.01.2010, z údajov Sociálnej

poisťovne vyplýva, že bola do registra poistencov prihlásená zamestnávateľom dňa 04.01.2010 o 17:10
hod., poistenie jej vzniklo dňa 01.01.2010.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil zákonnom stanovené povinnosti
vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, keďže svojich zamestnancov prihlásil na sociálne poistenie
v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení až po vzniku právneho vzťahu,

ktorý im zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v prípade zamestnankyne p. F. G., žalobca preukázal prihlásenie
zamestnankyne na sociálne poistenie prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) (administratívny
spis - príloha č. 32), avšak aj v tomto prípade ide o oneskorené prihlásenie do registra poistencov,
nakoľko zo spisu vyplýva, že krátka textová správa bola Sociálnej poisťovni odoslaná dňa 20.01.2010
o 0.00 hod. (= 19.01.2010 o 24.00 hod.), ale poistenie zamestnankyne vzniklo 19.01.2010 (v deň kedy

zamestnankyňa vykonávala činnosť zakladajúcu jej právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a
ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení). Prihlasovaciu povinnosť je však zamestnávateľ povinný splniť
pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z uvedeného teda logicky
vyplýva, že zamestnankyňa dňa 19.01.2010 už vykonávala pracovnú činnosť, pričom zamestnávateľ ju
prihlásil do registra poistencov až na konci, resp. prelome dňa.

V prípade ostatných zamestnancov vykonávajúcich pracovnú činnosť na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnávateľ tvrdené skutočnosti ohľadom prihlásenia
svojich zamestnancov do registra poistencov prostredníctvom zaslania krátkej textovej správy
nepreukázal. Z ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vyplýva, že účastník konania je povinný navrhnúť na

podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Nesplnením uvedenej procesnej povinnosti
účastník správneho konania zodpovedá za procesný výsledok v dôsledku neunesenia dôkazného
tvrdenia (bremena), navyše v prípade, ak v správnom konaní sa vyjadril, že disponuje relevantnými
dôkazmi preukazujúcimi tvrdené skutkové okolnosti. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje,
že v administratívnom spise sa nenachádzajú také dôkazy, ktoré by potvrdzovali žalobcom tvrdené

skutočnosti ohľadom prihlásenia ostatných zamestnancov do registra poistencov prostredníctvom
zaslania krátkej textovej správy. Ak žalobca disponuje takými dôkazmi, bolo jeho povinnosťou tieto
predložiť v správnom konaní. V opačnom prípade musí znášať taký procesný výsledok, ktorý vyznieva
v jeho neprospech.

Odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu, podľa ktorej je potrebné obmedziť trestanie iba na

prípady,kedyjetoodôvodnenézávažnosťouaspoločenskounebezpečnosťouprotiprávnehokonania,je
taktiežbezdôvodná.Vteóriisprávnehoprávahmotnéhoprevažujevymedzenie,podľaktoréhosprávnym
deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon
a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície
sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky medzi ktoré o. i patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). Tá

znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným
poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny
trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v
niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V
danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2.000 € na dolnej hranici zákonom

stanovenej sankcie, preto nezostalo odvolaciemu súdu nič len opäť konštatovať, že rozhodnutie ako aj
postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného boli v súlade so zákonom.

Najvyšší súd ďalej poznamenáva, že tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb - podnikateľov sa
v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. - Všeobecné správne právo -
5. aktualizované vydanie Vydavateľ: Eurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne

neviažu na zavinenie. Podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričomsúčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo len čiastočne zodpovednosti zaň,
pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že fyzická osoba -
podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.

V prípade využitia analógie trestného práva, konkrétne inštitútu tzv. materiálneho korektívu podľa §
10 ods. 2 Trestného zákona (na ktorý žalobca zrejme poukazuje), odvolací súd poznamenáva, že
analógia predstavuje interpretačný postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny
prístup. Kritiku k využitiu analógie v správnom trestaní nachádzame u Kukliša, a táto je založená
na viacerých argumentoch, ktoré spočívajú najmä v nesplnení podmienok jej prípustnosti v otázkach

správneho trestania. Uvádza, že analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch,
keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. Všeobecne sa v
správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a obmedzené použitie by mali byť zároveň
splnené tieto podmienky: medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ, jej použitím neutrpí
chránený záujem. Uvádza tiež, že pre uplatnenie väčšiny zásad aplikovaných v trestných konaniach aj
v konaniach, v ktorých sú ukladané správno-právne sankcie, analógia vôbec potrebná nie je (Kukliš,

Ľuboš. Správne trestanie v judikatúre NS SR. In: Správne súdnictvo a rekodifikácia civilného práva
procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike : zborník príspevkov
z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická
fakulta, 2012, s. 327 - 336). Na základe uvedeného súd je toho názoru, že zákonná úprava trestania
správnych deliktov fyzických osôb - podnikateľov v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní je

upravená dostatočným a jasným spôsobom - absentuje teda medzera v zákone, preto využitie analógie
trestného práva nie je potrebné.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 250k ods.1

O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný
právo na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.