Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200005
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej

veci navrhovateľa: V. S., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX G., F. č. XXXX/X, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný
dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2014, takto

r o z h o d o l :

RozhodnutieodporkyneSociálnejpoisťovne,ústredieBratislavač.XXXXXXXXXXX zodňa14.5.2014
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p.
z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 7.3.2014 o priznanie starobného dôchodku od 11.3.2011.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho
preskúmania. Uviedol v ňom, že mu odporkyňa nezhodnotila dobu učebného pomeru od 1.9.1965 do
31.8.1968, ktorá v súlade s rozhodnutím NS SR sa tiež započítava do odpracovaných rokov. Nebola
mu zhodnotená ani doba jeho civilného zamestnania od 1.9.1968 do 31.3.1969 a doba od 1.4.1971

do 31.7.1974. Vzhľadom na to, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal 7.3.2014, v zmysle
§ 112 zákona o sociálnom poistení žiada dávku priznať a vyplatiť tri roky spätne.

Vo vyjadrení zo dňa 13.3.2015 odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.12.2014 ako
vecne správne potvrdiť. Okrem iného uviedla, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR
ZVJS-13338/120-2005 z 31.3.2005 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 138 a §
128 zákona č. 328/2002 Z.z. od 1.2.2005 v sume 16 517,-Sk mesačne. Pre sumu starobného dôchodku
určenú podľa zákona č. 100/1988 Zb. bolo navrhovateľovi zhodnotených 37 rokov obdobia služby a
zamestnania od 18. roku veku do priznania výsluhového dôchodku, do 1.2.2005. Pre určenie sumy

starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená celá doba od 18. roku veku do 1.2.2005, teda aj
civilná doba. Výsluhový dôchodok sa navrhovateľovi vypláca vo výške starobného dôchodku, ktorého
suma bola určená podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Výsluhový dôchodok bol navrhovateľovi priznaný vo
vyššej (výhodnejšej) sume 16 517,-Sk mesačne, ktorá bola určená ako suma starobného dôchodkupodľa zákona č. 100/1988 Zb.. Suma výsluhového dôchodku určená podľa zákona č. 328/2002 Z.z. bola
14 394,-Sk mesačne. Keďže navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii
funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, 15.1.2005. Navrhovateľovi bol priznaný

výsluhový dôchodok od 1.2.2005 podľa § 38 v spojení s § 128. Na nárok na výsluhový dôchodok,
priznaný v sume starobného dôchodku, bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba, teda
aj doba civilného zamestnania. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku
za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, neformálnu žiadosť navrhovateľa zo
7.3.2014 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia odporkyňa

napadnutým rozhodnutím zamietla.

Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 14.4.2015 navrhovateľ uviedol, že naďalej trvá
na svojej žiadosti. Doba civilného zamestnania, ktorá je evidovaná v Sociálnej poisťovni a za túto dobu
bolo odvedené poistné, mu nebola zhodnotená. Do dôchodku išiel podľa zákona č. 328/2002 Z.z.,
ktorý neumožňuje ani nepripúšťa zhodnotiť príslušníkovi žiadnu civilnú odpracovanú dobu a započítať ju
do výsluhového dôchodku. Pre výpočet výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný 1.2.2005, podľa

výpisu z evidenčného listu Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS mu bola započítaná doba 30
rokov služby v zbore a 2 roky základnej vojenskej služby. Domáha sa priznania starobného dôchodku
3 roky spätne od podania žiadosti.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní uviedla, že v potvrdení GR ZVJS naozaj
nenašla zhodnotenie doby od roku 1971 do 1974, a keďže objavila rozpory v napadnutom rozhodnutí

z 11.12.2014, v ktorom odporkyňa uviedla, že za obdobie od 27.3.1971 do 31.7.1974 má navrhovateľ
možnosť požiadať o zhodnotenie tohto obdobia útvar sociálneho zabezpečenia zboru, pričom vo
vyjadrení odporkyňa túto dobu potvrdzuje, že je započítaná vo výpočte starobného dôchodku, navrhla
pojednávanie odročiť za účelom doplnenia rozhodnutia.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa

s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 7.3.2014, doručenou
odporkyni dňa 11.3.2014, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať so spiatočnou platnosťou
tri roky.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej
25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie
funkcií.

V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa

za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov Zborov nápravnej
výchovy (neskôr ZVJS), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako
zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. d) až h).

Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko vek 55 rokov nedovŕšil pred dňom 1.7.2002, počnúc
ktorým sa ust. § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie alebo služby I., II. kategórie funkcií sa priznávajú
do 31.12.2023.Nakoľko navrhovateľ do 31.12.1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov,
v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný
nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov. Vek 55 rokov navrhovateľ dovŕšil dňa 15.1.2005.

Podľa§65ods.1zákonač.461/2003Z.z.poistenecmánároknastarobnýdôchodok,akboldôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak
toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Z ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely

nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby
policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi,
ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný
dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (t. j. doby tzv. civilného zamestnania).

Pokiaľ odporkyňa nehodnotila navrhovateľovi celú dobu zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, ktoré

podľa jej názoru boli navrhovateľovi už zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, nepostupovala
správne. Z rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS Bratislava č.:
GR ZVJS-13338/120-2005 zo dňa 31.3.2005 totiž nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie
nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že
výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom

k tomuto dôchodku. Navrhovateľovi bol od 1.2.2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a
§ 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods.
1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta upravuje § 39 ods.
1 zákona č. 328/2002 Z.z..

Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov
v znení účinnom do 31.12.2007 suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období
poúčinnostitohtozákonado31.12.2010,nesmiebyťnižšiaakosumastarobnéhodôchodkusprídavkom
k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto
zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru, Bratislava
č. GR ZVJS-13338/33-13 zo dňa 19.7.2013 pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola
navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.4.1969 do 26.3.1971 a doba
služobného pomeru od 1.8.1974 do 31.1.2005. Keďže navrhovateľ ku dňu 15.1.2005 splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku, bolo povinnosťou útvaru sociálneho

zabezpečenia použiť pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V.
časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 73/1998 Z.z.. Porovnanie sumy
výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 zákona a sumy starobného dôchodku spolu s prídavkom
k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení by nebolo možné vykonať. Porovnaním sumy výsluhového dôchodku a sumy starobného

dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku mal zákonodarca na mysli nepoškodiť príslušníka v
prípade, že by suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku bola vyššia. I keď
suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku navrhovateľa bola vyššia, výsluhovýdôchodok mu bol priznaný v sume starobného dôchodku a prídavku k starobnému dôchodku podľa §
128 zákona. Pre určenie sumy výsluhového dôchodku bola menovanému zhodnotená doba výkonu ZVS
od 1.4.1969 do 26.3.1971 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1.8.1974 do 31.12.1999 v

I. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 31.1.2005 v III. pracovnej kategórii.

Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre
vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z potvrdenia GR ZVJS zo dňa 19.7.2013 teda vyplýva, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný
dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od

výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Nielen z vyjadrenia navrhovateľa na súdnom pojednávaní ale i z nim predložených listinných dôkazov
vyplýva, že okrem doby učebného pomeru navrhovateľ získal aj ďalšiu dobu civilného zamestnania v
n. p. Avia Žilina a pokiaľ odporkyňa uvedené doby opätovne nezhodnotila, nepostupovala v súlade so
zákonom.

Tvrdenie odporkyne, že nakoľko navrhovateľovi je priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok Útvarom
sociálneho zabezpečenia GR ZVJS, o zhodnotenie obdobia od 27.3.1971 do 31.7.1974 má možnosť
požiadať Útvar sociálneho zabezpečenia žiadosťou o zvýšenie už priznanej dávky, právnu oporu nemá.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je potrebné ho považovať za nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť, ako na to poukázal i samotný navrhovateľ, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2014 v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p.
s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný

dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p., podľa ktorého ak má žalobca úspech celkom alebo z časti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že
by navrhovateľovi doposiaľ s týmto konaním nejaké trovy vznikli a zároveň ani samotný navrhovateľ

nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v zmysle ust. § 151 O.s.p., v dôsledku čoho súd
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 14. apríla 2015

JUDr. Zuzana Jančárová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková