Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214691
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214214691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08

Bratislava, IČO: 35 697 270, (VS: XXXXXXXXXX) proti odporcovi: G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
XXX, XXX XX G., občan SR v konaní zastúpený opatrovníčkou tajomníčkou tunajšieho súdu H. A. o
zaplatenie 280,49 eur s prísl. sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 96,49 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od
28.6.2013 až do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v ostanej časti z a m i e t a.

Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 1.8.2014 sa domáhal na Okresnom súde Komárno proti odporcovi vydania
platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 280,49 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania z

dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil titulom nedoplatku odporcu za poskytnuté telekomunikačné služby
navrhovateľom. Samotná istina pozostáva z neuhradených služieb v sume 96,49 eur a zo zmluvnej
pokuty vo výške 184.- eur..

Súd sa odporcovi pokúsil doručiť návrh navrhovateľ na vyjadrenie do vlastných rúk, avšak neúspešne.
Súd vykonal šetrenie po pobyte odporcu, avšak s negatívnym výsledkom. Z uvedeného dôvodu súd
odporcovi do konania ustanovil opatrovníčku, tajomníčku tunajšieho súdu v súlade s ustanovením §29
ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 9.4.2015, ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil,

svoju neúčasť písomne ospravedlnili. Ústneho pojednávania sa nezúčastnila ani opatrovníčka odporcu,
doručenie predvolania mala riadne vykázané svoju neúčasť neospravedlnila. Z uvedeného dôvodu súd
vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania podľa §101 ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to Zmluva o
pripojení čl. 4, dodatok č.l. 7 -12, faktúry č.l. 14 - 19, všeobecné podmienky čl. 20 - 23 spisu.Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Medzi účastníkmi konania teda medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb č. Y dňa 4.12.2012 k uvedenej zmluve bol uzatvorený i Dodatok dňa

4.12.2012.

V zmysle predmetného Dodatku k zmluve navrhovateľ odovzdal odporcovi 1 kus SIM karty, ktorá
umožňovala odporcovi využívať telekomunikačné služby navrhovateľa. SIM karte bolo pridelené
telefónne čísloXXX/XXXXV súlade s uzatvoreným Dodatkom k Zmluve navrhovateľ odpredal odporcovi
1kus mobilný telefón X. L. Y. za kúpnu cenu uvedenú v Dodatku za 1.- eur.

V ďalšej časti pri uzatvorení Dodatku k Zmluve dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia

zmluvnýchpovinnostíodporcomatonezotrvanívzmluvnomvzťahusnavrhovateľomvovýške184.-eur.

Podľa Dodatku mal odporca zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov.

Navrhovateľ riadne vyúčtoval odporcovi hovorné za mesiace február až apríl 2013 v sume 96,49 eur,
ktorú istinu však odporca riadne a včas v lehote splatnosti nezaplatil. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ
si uplatnil dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 184.- eur.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa
1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmlúv): Zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak

účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v
znení účinnom do 31.5.2010 (tiež ku dňu trvania zmluvného vzťahu): spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 OZ:1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka: dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania k dátumu, ku ktorému
si ich žalobca uplatňuje, dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový
vzťah z titulu uzatvorených zmlúv o pripojení, na základe ktorých sa žalobca zaviazal poskytovať
žalovanému verejné telekomunikačné služby. Tieto zmluvy o pripojení sa podľa aktuálne účinného
zákona o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z. z. považujú za zmluvy o poskytovaní verejných

služieb. Žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb, vyúčtované
faktúry neuhrádzal, preto žalobca v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. od zmlúv odstúpil.
Celkový dlh žalovaného po sčítaní jednotlivých súm vyúčtovaných faktúrami predstavuje 96,49 Eur. V
tejto časti považoval súd návrh žalobcu za skutkovo i právne dôvodný, a preto mu vyhovel.

Pre prípad porušenia zmluvných povinností (jednou z nich je aj riadne a včasné splácanie ceny

poskytnutých služieb) bola v dodatkoch k zmluvám dohodnutá medzi účastníkmi zmluvná pokuta vo
výške 184.- eur.

Predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa,
preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh

ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon
označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania
tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu,
akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje
úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete

a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného
demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky
spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané
automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez
ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právnehopreskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola
z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta.

Jednou z takýchto podmienok je aj sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom, ako sa to stalo v tomto

prípade. Takáto sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta vo výške 184.-
eur ako jej následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne
predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jeho
ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy a
nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným

spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých,
ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto
formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.

Súd tak dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 184.- eur považuje za absolútne neplatné podľa cit. ust.
§ 53 ods. 5 s prihliadnutím na ods. 10 OZ a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

Súd navrhovateľovi súčasne priznal i zákonné úroky z omeškania podľa §517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojitosti s vládnym nariadením 87/1995 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
určené Národnou bankou v sume 8,5% od nasledujúceho dňa po splatnosti nedoplatku odporcu až do
skutočného zaplatenia.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. §142 ods. 2 O.s.p. na tom skutkovom základe, že
účastníci konania v predmetnom konaní mali čiastočný úspech a súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov

konania náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní
odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.