Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206463
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512206463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu EURO-PERSONAL, s.r.o., so sídlom
Ružinovská 42, 821 03 Bratislava, IČO: 35 977 817, proti žalovanému B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XX, XXX XX O., občan SR, právne zastúpený Mgr. Štefanom Rybovičom, advokátom AK so sídlom
Budovateľská 36, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 640,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Cpr 1/2012-163 zo dňa 11. 3. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a sa zmena navrhovateľa tak, že novým navrhovateľom je EUROPERSONAL & FABRIKA
s.r.o., IČO 44972911, so sídlom Ružinovská č. 42, 821 03 Bratislava.

II. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 49,54 Eur na

účet jeho právneho zástupcu Mgr. Štefana Ryboviča v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 296,09 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaného Mgr. Štefana Ryboviča, advokáta so sídlom Budovateľská 36, 064 01
Stará Ľubovňa do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade mal súd prvého stupňa preukázané, že účastníci
konania písomne uzavreli pracovnú zmluvu, ktorej súčasťou bolo aj predmetné právo zamestnávateľa
podľa § 62 ods. 8 ZP.

V prípade, ak zamestnanec porušil pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrval počas výpovednej

doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel dohodu o peňažnej náhrade, zamestnávateľovi vzniklo
právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac. Pre
zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie, kompenzácie, resp. paušálnej náhrady vzniknutej škody
a pre zamestnanca motivácia pod hrozbou peňažnej sankcie riadne a včas splniť povinnosti súvisiace
s končiacim sa pracovným pomerom.Súd vychádzal z teleologického výkladu ustanovenia § 62 ods. 8 ZP, t.j. výkladu v zmysle ratio legis.
Relevantným v prípade uplatnenia si peňažnej náhrady je poskytovanie práce zo strany zamestnávateľa
počas doby trvania výpovednej doby v súlade s pracovnou zmluvou.

Z výpovede žalobcu, čo potvrdil aj žalovaný mal súd preukázané, že žalovanému bola ponúknutá práca
v automobilke v E.. Z výsluchu svedkov - zamestnancov žalobcu vyplynulo, že žalovanému počas
výpovednej doby bola ponúknutá práca manipulačného pracovníka v E. v Peugeote.

Aj keď vypočutý svedkovia tvrdili, že ponúknutá práca bola v súlade s pracovnou zmluvou, ba dokonca,
že ponúknuté miesto bolo ešte výhodnejšie, podľa názoru súdu žalovanému ponúknutá práca nebola
v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa pracovnej zmluvy mali účastníci dohodnutú prácu „vodič MV a

VZV logistika“ a miestom výkonu práce nebola E., automobilka Peugeot.

Vzhľadom na právny názor vyslovený odvolacím súdom, podľa ktorého ak žalobca nemal na
zostávajúce dni prácu podľa pracovnej zmluvy alebo inú vhodnú prácu, žaloba nebude mať
opodstatnenie, keďže ako bolo vyššie uvedené žalovanému nebola poskytnutá vhodná práca v súlade
s pracovnou zmluvou. Žalobca nepreukázal ujmu v súvislosti s nezotrvaním žalovaného v pracovnom

pomere počas výpovednej doby, a preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobca je povinný
nahradiť procesne úspešnému žalovanému trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
výsluchom svedkov zaradených na pracovnej pozícii koordinátor, bolo jednoznačne preukázané, že

žalobca bol spôsobilý poskytnúť žalovanému prácu, a to nielen na dobu plynutia výpovednej doby, ale aj
na dobu neurčitú, a to za zvýhodnených podmienok, čo sa týka výkonu práce, mzdového ohodnotenia i
ubytovania. Práca, ktorá bola poskytnutá odporcovi, by predstavovala zvýšenie jeho základnej mesačnej
mzdy z pôvodne dojednanej výšky 585 Eur u pôvodného zamestnávateľa na 634 Eur s ďalším
navýšením o 100 Eur po uplynutí trojmesačnej lehoty. Poskytovanie ubytovania všetkým zamestnancom

žalobcu, ktorí nemajú trvalé bydlisko v sídle zamestnávateľov, je samozrejmosťou a z titulu prispievania
žalobcu na ubytovanie, aj benefitom pre jeho zamestnancov. Vzhľadom k tomu, že užívateľský
zamestnávateľ so sídlom v Bratislave o prácu žalovaného nemal záujem, žalobca vytvoril žalovanému
podstatne lepšie pracovné a mzdové podmienky (vrátane ubytovania) u ďalšieho užívateľského
zamestnávateľa so sídlom v E.. Žalovaný, ktorý má trvalé bydlisko v O., s tým súhlasil, neskôr však

na nové miesto výkonu práce nenastúpil. Žalobca preukázal a uniesol dôkazné bremeno v tom, že
žalovanému poskytol inú vhodnú prácu, teda presne v intenciách požadovaných v uznesením Krajského
súdu v Prešove č.k. 6CoPr 3/2013 zo dňa 30. 9. 2013. Ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca v danom
čase ani nemohol súdu predložiť vyčíslenie škody, ktorá mu takýmto konaním žalovaného vznikla.
Žalobca, ktorého predmetom podnikania je činnosť agentúry dočasného zamestnávania, je pravidelne

vyhodnocovaný odberateľom ľudských zdrojov, v danom prípade užívateľským zamestnávateľom, kde
jedným z kritérií je aj fluktuácia zamestnancov, čo má samozrejme dopad na odmenu dojednanú medzi
žalobcomaužívateľskýmzamestnávateľomvobchodnejzmluveodočasnomprideľovanízamestnancov
na výkon prác. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na nové
konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania

na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosťuvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu
alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na
začatie konania zostávajú zachované.

Podaním zo dňa 28.8.2014 žalobca navrhol zmenu účastníkov konania na strane žalobcu. Odvolaciemu
súdu bola predložená zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou EURO-PERSONAL s.r.o. a
spoločnosťou EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o. zo dňa 18.8.2014. Zároveň obsahom podania bol
súhlas účastníka EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., ktorý má vstúpiť namiesto pôvodného žalobcu.

Postupca EURO-PERSONAL s.r.o. podal preto návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, v
ktorom vyjadril postupník EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o. výslovne súhlas so zmenou účastníkov

konania na strane žalobcu. Odvolací súd preto o tomto návrhu rozhodol podľa § 92 ods. 2,3 O.s.p. tak,
ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu
a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Podľa § 62 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) ak zamestnanec nezotrvá
počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v

sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade
dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli pracovnú zmluvu, v rámci ktorej sa
dohodli, že žalovaný ako zamestnanec bude vykonávať prácu ako vodič MV a VZV logistiky s miestom
výkonom práce DHL EXEL Slovakia, s.r.o. areál VOLKSWAGEN Slovakia, a.s. K.. Pracovnú zmluvu

žalovaný vypovedal a uplatnil si voči žalovanému peňažnú náhradu v zmysle ust. § 62 ods. 8 ZP.

Bolo potrebné súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, pokiaľ uviedol, že ponúknutá práca
žalovanému počas trvania výpovednej doby nebola v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa pracovnej
zmluvy mali účastníci dohodnutú prácu „vodič MV a VZV logistika“ a miestom výkonu práce nebola E.,
automobilka Peugeot. Nebolo preto na ťarchu žalovaného, že nenastúpil počas výpovednej dohody

na pracovnú pozíciu, ktorá bola nepochybne odlišná od pracovného miesta pôvodne dojednaného v
pracovnej zmluve, naviac na inom pracovnom mieste.

Prvostupňový súd dôsledne dbal na ratio legis vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorý sleduje
ochranu zamestnávateľa v prípade absencie zamestnanca počas plynutia výpovednej doby a upravuje
peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere a správne konštatoval neopodstatnenosť

podanej žaloby. Inak by sa zo zákonného inštitútu „vyrobil“ zneužívajúci inštitút sledujúci obohatenie sa
v prípadoch, v ktorých agentúra fakticky nemá možnosť poskytnúť prácu presne podľa zmluvy a napriek
tomu by uplatňovala peňažnú náhradu.

Zatohtostavuodvolacísúdrozsudoksosvojenímsidôvodovpodľaprvostupňovéhorozsudkuakovecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,pretomujedôvodnépriznaťnáhraduúčelnýchtrovprávneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby -vyjadrenie k odvolaniu á 41,50 Eur vychádzajúc z hodnoty
predmetu sporu vo výške 640,78 Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur. Žalobca je povinný nahradiť
trovy odvolacieho konania žalovanému na účet Mgr. Z. P., advokáta, vo výške 49,54 Eur rozsudku vlehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.