Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513206737
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3513206737.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nové mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr.Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci
navrhovateľa: KESIDY, s.r.o., so sídlom v Trebišove, Sládkovičova 1/1562, IČO: 46 045 082, zast.
Mgr. Tomášom Zaletom, advokátom so sídlom v Sabinove, Prešovská 17, proti odporcovi: B. F.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom Č., G. XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Mgr. Andrejom
Peterkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 403,40

Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa platobný rozkaz č. k. 3Ro/875/2013-27 zo dňa 06.02.2014.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 300,- Eur, s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 300,- Eur od 22.05.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 45,- Eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku 34,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 75,36 Eur, k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodanýmnávrhomdomáhalzaplateniasumy
403,40 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 300,- (200 + 100), odplaty vo výške 50,80 Eur a zmluvnej
pokuty vo výške 52,60 Eur. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 05.03.2012

dve Zmluvy o pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, na základe ktorých sa odporca zaviazal
vrátiť sumu do 27.03.2012 s odplatou za spracovanie žiadostí o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo
výške 50,80 Eur (33,20 + 17,60). Zmluvné úroky si účastníci nedohodli. Odporca doposiaľ dlžnú sumu
nezaplatil. Navrhovateľ svoje služby ponúka na diaľku prostredníctvom svojej internetovej stránky, na
ktorej sú uvedené informácie vo vzťahu k poskytnutej službe.

Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol platobným rozkazom sp. zn. č. k. 3Ro/875/2013-27 zo dňa

06.02.2014.

Vzhľadom na to, že uvedený platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd
platobný rozkaz zrušil. Pretože ani vykonaným šetrením súd nezistil pobyt odporcu, ustanovil mu pre
toto konanie opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p.Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na to, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu na deň 31.03.2015.

Opatrovník odporcu sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, s on-line žiadosťou, s osobným účtom k pôžičke,

zmluvami o pôžičke, zmluvnými podmienkami, upomienkou a ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav.

Súd mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom boli dňa 05.03.2012 uzavreté dve
Zmluvy o pôžičke, jedna na 200,- Eur a druhá na 100,- Eur. Z obsahu každej zmluvy vyplýva, že pri
uzavretí zmluvy navrhovateľ konal v rámci svojho predmetu podnikania a odporca uzavrel zmluvu ako

fyzická osoba - občan pre svoje súkromné účely. Podľa obsahu zmluvy a pripojených všeobecných
obchodných podmienok sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčitý
okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia
účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou, je treba považovať

za vzťah spotrebiteľský. Navrhovateľ na základe uzavretej zmluvy poskytol odporcovi pôžičku a odporca
sa zaviazal poskytnutú pôžičku spolu s odplatou vrátiť navrhovateľovi do 20 dní odo dňa, nasledujúceho
po dni, kedy bola pôžička poskytnutá.

Odporcasvojzáväzokporušilanavrhovateľovinezaplatilaničasťdlžnejsumy.Upomienkouč.2avýzvou
na zaplatenie zo dňa 02.05.2012 žiadal navrhovateľ zaplatiť dlh do 21.05.2012.

Uzavretý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je treba posúdiť podľa ustanovení zmluvy o pôžičke,
pričom žalujúca strana preukázala platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (v prejednávacej veci
peňažných prostriedkov) odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť
odporcu vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku

na základe zmluvy o pôžičke a reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 300,- € odporcovi, vznikla
odporcovi povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby. Vzhľadom na to,
že odporca z požičanej sumy nevrátil ani časť, súd v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal
odporcu zaplatiť mu požičanú sumu vo výške 300,- €.

V časti o zaplatenie odplaty vo výške 50,80 Eur (33,20 + 17,60 €) súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa
považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičkevyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie
pôžičky. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročnú
pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný odporca a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy o

pôžičke, bod 1. zmluvy. V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi,
čiže navrhovateľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, uvedené
zmluvné dojednanie je v uvedenej časti absolútne neplatné v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže je v rozpore s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je
pôžička, v prejednávanej veci peňažné prostriedky, poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si

nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o
povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné.
Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť
žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho
zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to bod 2. Zmluvy o

pôžičke, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z obsahu právneho úkonu vyplýva,
že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, t. zn. uvedené dojednanie nemá vplyv na
platnosť ostatných zmluvných dojednaní, obsahujúcich podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré sú
obsiahnuté v bode 1. zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať uzavretý zmluvný vzťah ako zmluvu o
úvere, keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné

prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke, t. j. podľa tvrdení
navrhovateľa odporca ako dlžník neplatí žiadny úrok.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti, pokiaľ sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty od odporcu
podľabodu6.2zmluvnýchpodmienok.Navrhovateľžiadalpriznaťzmluvnúpokutuvovýške15%zdlžnej
sumy, a to istiny vrátane odplaty vo výške 50,80 €.

Súd priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá medzi účastníkmi konania, a to v
súlade so zmluvnými podmienkami vo výške 15%, avšak len z požičanej sumy 300,- € (výšku odplaty
súd nezahrnul do výpočtu pre určenie výšky zmluvnej pokuty).

Súd preto priznal zmluvnú pokutu len vo výške 45,- € (15% z požičanej istiny 300,- €). Vo zvyšnej časti
zmluvnej pokuty súd návrh navrhovateľa zamietol.

Odporca sa s plnením dostal do omeškania, preto navrhovateľovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
účinnéhodo31.1.2013,podľaktoréhovýškaúrokovzomeškaniajeoosempercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa

predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., účinný od 1.2.2013). Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške
8,5% ročne, a to počnúc dňom 8.10.2011, čiže počnúc dňom, nasledujúcim po 21.5.2012, ktorý dátum
uviedol navrhovateľ v 2. upomienke, ktorou vyzýval odporcu k úhrade dlžnej sumy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal v konaní úspech čiastočný, avšak neúspech mal v

nepatrnej časti, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Súd priznal navrhovateľovi trovy konania na
zaplatenomsúdnompoplatkuvovýške34,-€atrovyprávnehozastúpenia,pričomsúdvychádzalzvýšky
priznanej istiny. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie veci a spísanie návrhu(dvakrát po 29,87 €) a režijný paušál dvakrát po 7,81 € plus DPH 20%. Súd priznal navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 75,36 € podľa vyhl. MS SR 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca,

§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).