Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Svzn/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200227
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Gerdová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1009200227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej

a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci navrhovateľa: Krajská
prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti odporcovi: Mesto Pezinok, Radničné námestie 7,
Pezinok, právne zastúpené spoločnosťou G. Lehnert, k.s., so sídlom Carlton Savoy Building, Mostová
2, 811 02 Bratislava, o návrhu navrhovateľa podľa § 250zfa O.s.p. na vyslovenie nesúladu Všeobecne
záväznéhonariadeniaMestaPezinokč.2/97zodňa26.06.1997,ovyhlásenízáväznýchčastíúzemného
plánu v znení VZN č. 15/2000, č. 5/2002, č. 15/2004, č. 2/2005, č. 9/2005 a č. 2/2006 so zákonom,
konajúc o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 20/2009-76 zo dňa 12.

januára 2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 2S 20/2009-96 zo dňa 27. mája 2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 20/2009-76 zo dňa
12. januára 2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 2S 20/2009-96 zo dňa 27. mája 2011 p o t
v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol o návrhu
navrhovateľa tak, že Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Pezinok č. 2/97 zo dňa 26.06.1997 o
vyhlásení záväzných častí územného plánu v znení Všeobecne záväzných nariadení (ďalej aj „VZN“)
MestaPezinokč.15/2000,č.5/2002,č.15/2004,č.2/2005,č.9/2005ač.2/2006niejevsúlades§6ods.

l zákona o obecnom zriadení, § 25 ods. 2, 6 stavebného zákona a § 5 ods. 5, 10, zákona o odpadoch.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že sa primárne zaoberal námietkou odporcu smerujúcou proti
príslušnosti Krajského súdu v Bratislave na konanie, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú z dôvodu, že
posudzovaniesúladuvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnižšejprávnejsilysprávnymipredpismi
vyššej právnej sily je typickou súčasťou ústavného súdnictva a v podmienkach slovenského právneho
poriadku, až do schválenia novelizácie Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zákonom č.
384/2008 Z.z., patrila táto agenda výlučne do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

aj „ÚS SR“). Ústava Slovenskej republiky však v čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ výslovne predpokladá,
že o súlade všeobecne záväzných nariadení obcí a vyšších územných celkov vo veciach územnej
samosprávy (čl. 68 ústavy) a vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 ústavy) s právnymi
predpismi vyššej právnej sily môže rozhodovať aj iný (všeobecný) súd, ako len ÚS SR. Po zásadnom
rozšírení právomocí ÚS SR (najmä ústavné sťažnosti - čl. 127 ústavy) postupný vývoj ukázal, že
bude žiaduce využiť predmetné zmocňujúce ustanovenie čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a časť
kompetencií preniesť na všeobecné súdy. Vzhľadom na právny charakter a predmet posudzovania vrámci všeobecného súdnictva dotknutá právomoc bola zverená správnym súdom. Krajský súd zdôraznil,
že rozhodovanie o súlade všeobecne záväzných nariadení s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, a

ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, zostáva naďalej zachované iba
pre ústavný súd.

Vo veciach územnej samosprávy je predmetom posúdenia súlad VZN obce, resp. vyššieho územného
celku len so zákonom; v prípade plnenia úloh štátnej správy je súd oprávnený skúmať aj súlad s
nariadením vlády a všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy. V obidvoch prípadoch je navrhovateľom prokurátor po tom, ako sa domáhal zrušenia,
či zmeny VZN protestom prokurátora a obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj jeho
protestu nevyhoveli. Podanie návrhu na súd je kontinuálnym pokračovaním vykonávania dozoru nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
(§ 4 ods. 1 písm. d/ zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre). Otázka účastníkov konania, miestnej a vecnej
príslušnosti súdu, ako i prípustnosti odvolania je v texte zákona (O.s.p.) vyriešená jednoznačne. Vo veci

samej sa s poukazom na § 152 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. rozhoduje rozsudkom.

Všeobecnezáväznénariadenieobcealebovyššiehoúzemnéhocelkujenormatívnyprávnyaktprijímaný
orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce
alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov, alebo upravujúce právne
vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území a to tak na úseku prenesenej štátnej správy, ako i

územnej samosprávy.

Všeobecnezáväznénariadenieniejeindividuálnymsprávnymaktomvydanýmorgánomverejnejsprávy,
ktorý by fyzická alebo právnická osoba mohla napadnúť postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p.

Konanie o súlade VZN obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy možno

začať len na návrh prokurátora, pričom prípustnosť návrhu je aj v tomto prípade podmienená
neúspešnosťoujehoprotestu(§22zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúrevzneníneskoršíchpredpisov).

Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora sa vzťahuje

zákon o prokuratúre a ak nemá inú úpravu, primerane sa naň vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Za neúspech protestu sa považuje to, že obec, mestská časť, mesto alebo vyšší územný
celok nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie svojho zastupiteľstva. Nikto iný ako prokurátor
nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie nesúladu všeobecne
záväzného nariadenia so zákonom, či s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

V danom prípade zo spisu vyplýva, že Okresná prokuratúra Bratislava III dňa 23.05.2006 pod sp. zn.
Pd 2049/06-37 podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov podala protest prokurátora proti VZN Mesta Pezinok č. 2/97 o vyhlásení záväzných častí
územného plánu v znení VZN č. 15/2000, VZN č. 5/2002, VZN č. 15/2004, VZN č. 2/2005 a VZN č.

9/2005. Mestské zastupiteľstvo Mesta Pezinok protest prokurátora prerokovalo na svojom mimoriadnom
zasadnutí dňa 23.06.2006 a uznesením č. 1-84/2006 protestu prokurátora nevyhovelo.

Zákon o prokuratúre rozlišuje protest prokurátora proti uzneseniu zastupiteľstva ako proti opatreniu a
protest prokurátora proti VZN. Je pritom zrejmé, že ak by prokurátor napadol iba uznesenie, ktorým bolo
VZN schválené, nedosiahol by sa ten efekt, ako pri proteste prokurátora podanom priamo proti VZN.Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že Aktualizácia územného plánu Mesta Pezinok - textová časť,
december 2002, nebola predložená na vyjadrenie dotknutým orgánom štátnej správy, pričom mestské
zastupiteľstvo odporcu schválilo inú verziu, než ktorá bola pripomienkovaná, čo vyplýva aj zo stanoviska

Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2006/1704-HOR zo dňa 26.02.2007 (príloha č. 30) k
návrhu navrhovateľa a táto skutočnosť je tiež zrejmá napríklad aj z listu Západoslovenských vodární a
kanalizácií č. 4289/211/2002 z 21.06.2002, z listu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy
chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. CHKO MK/625/2002 z 12.08.2002, z listu Zdravotného
ústavu Hl. mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. ŠZU/23-7217/2002 z 21.08.2002 z 21.08.2002.

Pripomienkovaná bola Aktualizácia územného plánu Mesta Pezinok - textová časť, I. Etapa (máj 2002).
Uvedené verzie aktualizácie textovej časti Ú.P.C. 7-6, t.j. májová verzia a decembrová verzia sú pritom
celkom odlišné, keďže májová verzia funkčne využitia Ú.P.C. 7-6 nemení a pri decembrovej verzii nebol
Ú.P.C. 7-6 ani v schválenom zadaní. Mestské zastupiteľstvo odporcu teda schválilo inú verziu, než ktorá
bola v skutočnosti obstarávaná a prerokovaná. Samotný návrh VZN č. 2/2006 nebol podľa § 25 ods. 2, 4
v spojení s § 31 ods. 2 stavebného zákona a § 15 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. predložený na preskúmanie

KrajskémustavebnémuúraduvBratislave.VZNč.2/2006jetakvrozpores§6ods.1zákonaoobecnom
zriadení, § 25 ods. 2, 6 stavebného zákona a napokon aj s § 5, 10 zákona o odpadoch. Podľa dôvodovej
správy k VZN č. 2/2006 príslušný krajský stavebný úrad usmernil odporcu, že zosúladenie VZN č. 2/97
s nálezom ÚS SR zo dňa 05.01.2006 uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 83/2006 Z.z., ktorý
rozhodol, že VZN č. 2/97 v znení VZN č. 15/2000 a č. 5/2002 nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods.

1 písm. a/ a s čl. 68 Ústavy SR, s ustanoveniami čl. I § 5 ods. 5 a 10, § 39 ods. 4 a § 72 zákona č.
223/2001 Z.z. o odpadoch a s ustanoveniami § 6 ods. 2 a § 13 ods. 4 a 5 zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení, je nutné riešiť samostatne a nie je možné spojiť zosúladenie VZN s aktualizáciou
územného plánu.

Pri schválení Aktualizácie územného plánu Mesta Pezinok - textová časť, december 2002, uznesením

mestského zastupiteľstva Mesta Pezinok č. 1-173/2002 zo dňa 14.11.2002 ani pri obstaraní a
prerokovaní tejto aktualizácie nebol dodržaný zákonný postup v zmysle citovaných zákonných
ustanovení. Dôvodná je aj námietka navrhovateľa, že VZN nie je v súlade s nariadením Vlády Slovenskej
republiky č. 64/1998 Z.z., s programom odpadového hospodárstva Bratislavského kraja a programom
odpadového hospodárstva okresu Pezinok, a schválený územný plán je v rozpore so záväznou

časťou územného plánu vyššieho stupňa - veľkého územného celku Bratislavský kraj. Vláda SR v
záväznej časti územného plánu veľkého územného celku Bratislavského kraja určila záväzné regulatívy
územného rozvoja v oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva, t.j. riešiť výhľadovo
zneškodňovanie odpadov skládkovaním v kraji, najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných
skládok. Podľa prílohy č. 2 k nariadeniu vlády č. 64/1998 Z.z., bodu II, 17, verejnoprospešnými stavbami

spojenými s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú aj územie a zariadenia regionálnych
veľkokapacitných skládok odpadov, okrem iného aj v okrese Pezinok, v priestore Nová jama. Aj z
programu odpadového hospodárstva Bratislavského kraja, kapitoly 4., prílohy č. 9 strany 4 vyplýva
zámer vybudovať skládku odpadov na odpad nie nebezpečný a zberný dvor pre okres Pezinok s
predpokladaným termínom realizácie do roku 2005 investorom Pezinské tehelne, a.s. Súd vychádzajúc

z § 39 ods. 4 zákona o odpadoch súhlasí s názorom navrhovateľa v tom, že VZN č. 2/2006 tým, že
nepripúšťa vybudovanie skládky odpadov v priestore ťažobnej jamy Pezinských tehelní, a.s., a zároveň
naopak ukladá povinnosť rekultivovať vyťažené priestory novej ťažobnej jamy na významnú biogenézu a
celkovo humanizovať prostredie, zasiahlo do vlastníckeho práva vlastníka uvedeného priestoru, pričom
platí, že pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce (mesta) zakladajú povinností fyzických a právnických

osôb, aj prenesená normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa
ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo
zákon neukladá.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť, vec vrátiť prvostupňovému súdu na

ďalšie konanie a priznať trovy konania z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a že sa súd v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s tvrdeniami odporcu obsiahnutými vo
vyjadreniach zo dňa 03.02.2009 a 23.11.2010, v dôsledku čoho trpí prvostupňové konanie vadou podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Súd prekročil rozsah svojich právomocí keď posudzoval a skúmal procesobstarávania a schvaľovania aktualizácie územného plánu Mesta Pezinok z roku 2002 a ak rozhodnutie
odôvodnil nedodržaním zákonného procesu obstarávania a schvaľovania územného plánu.

Ďalej uviedol, že k problematike obstarávania Aktualizácie územného plánu Mesta Pezinok z roku 2002

sa podrobne vyjadroval v bode 2. vyjadrenia zo dňa 03.02.2009, avšak prvostupňový súd neuviedol,
prečo ich považuje za nesprávne. V zmysle ust. § 22 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona predložil
návrh aktualizácie územného plánu Mesta Pezinok v znení z mája 2002 na pripomienkovanie všetkým
dotknutým subjektom, čo nerozporuje ani navrhovateľ. Následne po skompletizovaní pripomienok a
stanovísk z prerokovania návrhu a po ich vyhodnotení odporca predložil v zmysle ust. § 25 stavebného

zákona tento návrh na vyhodnotenie stanovísk a pripomienok z prerokovania návrhu spolu s výsledkom
ich posúdenia (akceptované, neakceptované), ako aj návrh všeobecne záväzného právneho predpisu,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu, Krajskému úradu v Bratislave, odbor životného
prostredia na preskúmanie, čo rovnako navrhovateľ nerozporuje. Tento aktualizáciu územného plánu v
znení z mája 2002, spolu s vyhodnotením stanovísk a pripomienok, ako aj návrh všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu, posúdil a bez akýchkoľvek

výhrad odporučil listom č. W-1517/2002-MEP zo dňa 07.11.2002 predložiť na schválenie mestskému
zastupiteľstvu odporcu, čo navrhovateľ znova nerozporuje. Navrhovateľ tvrdí a súd sa s týmto tvrdením
v napádanom rozsudku stotožnil, že návrh aktualizácie územného plánu v znení, ktoré bolo schválené
mestským zastupiteľstvom odporcu, a teda v znení po zapracovaní stanovísk a pripomienok dotknutých
subjektov, mal byť znova ešte pred jeho predložením na schválenie predložený na pripomienkovanie

dotknutým subjektom. Takýto postup však stavebný zákon a ani iný právny predpis neupravuje a
odporcovi nielenže neprikazuje, ale ani neumožňuje.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia vedel pri
posudzovaní návrhu aktualizácie územného plánu podľa ust. § 25 stavebného zákona o navrhovanej
zmene (zákaze skládky v Novej jame) oproti pôvodnému návrhu z mája 2002 a z podkladov, ktoré

mu boli predložené mu muselo byť zrejmé, že po vznesení pripomienky navrhujúcej zákaz skládky v
Novej jame nebol návrh aktualizácie z mája 2002 spolu s touto pripomienkou znova predložený na
pripomienkovanie dotknutým subjektom a bez akýchkoľvek výhrad odporučil listom č. W-1517/2002-
MEP zo dňa 07.11.2002 predložiť aktualizáciu na schválenie mestskému zastupiteľstvu odporcu. Pri
obstarávaní aktualizácie územného plánu odporca postupoval v súlade s právnymi predpismi, čo v

konečnom dôsledku potvrdil aj Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia, keď v zmysle § 25
stavebného zákona udelil súhlasné stanovisko k aktualizácii návrhu územného plánu Mesta Pezinok.
Ak by sa totiž akceptovalo tvrdenie navrhovateľa, s ktorým sa prvostupňový súd stotožnil, mohlo by to
znamenať (pri použití výkladového pravidla ad absurdum), že proces obstarávania územného plánu, ako
aj jeho aktualizácie by sa nikdy neskončil. Po každej, čo i len jednej pripomienke ktorá by bola do návrhu

územného plánu alebo do návrhu jeho aktualizácie zapracovaná, by totiž musel predkladateľ predkladať
takto upravený návrh - a to aj opätovne - na nové pripomienkovanie všetkým dotknutým subjektom a to
až dovtedy, kým by na základe takýchto pripomienok dochádzalo k zmenám návrhu územného plánu
alebo k zmenám návrhu jeho aktualizácie.

Pri schvaľovaní VZN Mesta Pezinok č. 2/2006 nebolo potrebné jeho návrh predložiť na preskúmanie

Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, keďže sa ním len zosúlaďovalo VZN Mesta Pezinok č.
2/1997 v znení jeho neskorších zmien s nálezom ÚS SR č. IV.ÚS 154/05-39 zo dňa 05.01.2006. Takýto
postup vyplýval aj zo stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/1375/2006/MEP zo dňa
25.06.2006 (príloha č. 20 vyjadrenia odporcu zo dňa 03.02.2009). S týmito argumentmi sa prvostupňový
súd v rozsudku nevysporiadal a neuviedol, prečo bolo potrebné predložiť návrh VZN Mesta Pezinok

č. 2/2006 na preskúmanie Krajskému stavebnému úradu v Bratislave a len stroho skonštatoval, že sa
stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa.

Odporca vyjadril nesúhlas s prvostupňovým súdom, ktorý v odôvodnení poukazuje na dôvodovú správu
k VZN Mesta Pezinok č. 2/2006 (príloha č. 38 žaloby), obsahujúcu metodické usmernenie Krajského
stavebného úradu v Bratislave, v zmysle ktorého zosúladenie VZN Mesta Pezinok č. 2/1997 v znení

zmien s nálezom ústavného súdu je nutné riešiť samostatne, a nie je ho možné spojiť s aktualizáciou
územného plánu. Na túto dôvodovú správu poukazoval aj navrhovateľ a odporca už vo vyjadrení zodňa 23.11.2010 uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu poukazuje na toto usmernenie, keďže
postupoval presne v zmysle neho a najskôr prijal dňa 10.04.2006 VZN č. 2/2006, ktorým zosúladil VZN
Mesta Pezinok č. 2/1997 v znení jeho zmien s nálezom ústavného súdu, a až následne dňa 30.06.2006

schvaľoval zmeny a doplnky územného plánu, ako aj VZN č. 3/2006, ktorým boli vyhlásené záväzné
časti zmeneného územného plánu. Pokiaľ ide o nález ústavného súdu, ten preskúmaval len súlad § 3
ods. 2, § 5 ods. 1, bod 2.1.3. prílohy č. 2 a body 26 a 40 prílohy č. 3 VZN Mesta Pezinok č. 2/1997 v znení
všeobecne záväzného nariadenia č. 15/2000 a 5/2002 s tvrdenými právnymi predpismi. Zákaz skládky
odpadov v Novej jame je však ako záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie Mesta Pezinok

uvádzaná v prílohe č. 1 tohto VZN, ktorá nebola ústavným súdom preskúmavaná.

V ďalšej časti uviedol, že súd považuje za dôvodnú námietku navrhovateľa, že VZN nie je v
súlade s nariadením Vlády SR č. 64/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu
veľkého územného celku Bratislavský kraj (ďalej len „nariadenie vlády č. 64/1998 Z.z.), s programom
odpadového hospodárstva Bratislavského kraja a programom odpadového hospodárstva okresu
Pezinok,aschválenýúzemnýplánjevrozporesozáväznoučasťouúzemnéhoplánuveľkéhoúzemného

celku Bratislavský kraj. Vláda, podľa prvostupňového súdu, v záväznej časti územného plánu veľkého
územného celku Bratislavského kraja určila záväzné regulatívy územného rozvoja v oblasti nadradenej
infraštruktúry odpadového hospodárstva, t.j. riešiť výhľadovo zneškodňovanie odpadov skládkovaním
v kraji najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok. Ako súd tvrdí, podľa prílohy č. 2 k
nariadeniu vlády č. 64/1998 Z.z., bodu II 17., verejnoprospešnými stavbami spojenými s realizáciou

uvedených záväzných regulatívov sú aj územie a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládok
odpadov, okrem iného aj v okrese Pezinok, v priestore Nová jama. Vzhľadom k tomuto tvrdeniu je
potrebné citovať z nariadenia vlády č. 64/1998 Z.z. V prílohe č. 2, časť I (záväzné regulatívy územného
rozvoja), bod 7.4 nariadenia vlády č. 64/1998 Z.z., ktoré znie: riešiť výhľadovo zneškodňovanie odpadov
skládkovaním v kraji najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov. V prílohe

č. 2, časť II (verejnoprospešné stavby), bod 17. nariadenia vlády č. 64/4998 Z.z. znie: územie a
zariadenie regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov. Skládka odpadov v lokalite Nová jama je
znázornená len piktogramom v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 64/1998 Z.z., ktorá obsahuje priestorové
vymedzenie veľkého územného celku Bratislavský kraj a nie je záväznou časťou ÚP VÚC (§ 1
nariadenia vlády č. 64/1998 Z.z.). Z toho vyplýva, že záväzná časť územného plánu veľkého územného

celku Bratislavského kraja neobsahuje žiadny odkaz na skládku odpadov v Novej jame a tvrdenia
navrhovateľa, s ktorými sa prvostupňový súd stotožnil, sú v rozpore s platnou právnou úpravou.

To, že je program odpadového hospodárstva podkladom na spracúvanie územnoplánovacej
dokumentácie neznamená, že jej obstarávateľ je povinný zapracovať do nej celý program, teda aj jeho
smerné časti. Opačný výklad by bol nezmyselný, keďže by stieral rozdiel medzi záväznými a smernými

časťami územného plánu. Smerné časti obsahujú len zámery možného (nie povinného) smerovania
vývoja územia, na rozdiel od záväzných častí. S týmito skutočnosťami sa súd nevysporiadal a prevzal
argumentáciu navrhovateľa, ktorú však odporca vyvrátil.

Pokiaľ ide o tvrdený rozpor VZN Mesta Pezinok s § 5 a § 10 zákona o odpadoch, v § 5 ods. 5 zákona o
odpadoch vymedzuje obsah smernej a teda nezáväznej časti programu odpadového hospodárstva SR,

a v § 5 ods. 10 určuje, že program odpadového hospodárstva, ktorý obsahuje smernú a záväznú časť je
len podkladom na spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie, teda jedným z množstva dokumentov,
z ktorých obstarávateľ musí vychádzať pri spracúvaní územného plánu, čo však neznamená, že smernú
časť takéhoto podkladu musí do územného plánu aj zapracovať. Vzhľadom na znenie týchto zákonných
ustanovení potom ale vôbec nie je zrejmé, ako s nimi môže byť napádané VZN Mesta Pezinok v rozpore.

Prvostupňový súd uvádza, že vychádzajúc z ust. § 39 ods. 4 zákona o odpadoch súhlasí s názorom
navrhovateľa, že VZN č. 2/2006 tým, že nepripúšťa vybudovanie skládky odpadov v priestore ťažobnej
jamy Pezinských tehelní, a.s., a zároveň naopak ukladá povinnosť rekultivovať vyťažené priestory novej
ťažobnej jamy na významnú biogenézu a celkovo humanizovať prostredie, zasiahlo do vlastníckeho
práva vlastníka uvedeného priestoru, keďže aj prenesená normotvorná pôsobnosť obce je limitovaná čl.

2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá.Citoval ust. § 11 ods. 5 písm. b/ a § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona a uviedol, že VZN
Mesta Pezinok č. 2/2006 spĺňa tieto ústavné požiadavky, keďže ukladá príkazy a zákazy (napr.
zákaz vybudovania skládky komunálneho odpadu v priestoroch Novej jamy), avšak tieto zákazy nie

sú obmedzením základných práv a slobôd (a teda ani vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4
Ústavy SR). Vlastnícke právo jednotlivca nie je absolútne, ale jeho výkon je limitovaný výkonom
iných práv, ako aj ukladaním zákonných povinností. Ak by sa každá zákonom uložená povinnosť
považovala za obmedzenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, musel by sa každý
takýto zásah do vlastníckeho práva jednotlivca považovať za protiústavný a nezákonný, keďže by

nespĺňalminimálnedvezoštyrochzákladnýchústavnýchpožiadaviek(nebolbyuskutočnenýnazáklade
zákona, ale zákonom a zároveň by sa pri tomto zásahu neposkytovala žiadna primeraná náhrada).
Obec je podľa stavebného zákona orgánom územného plánovania (§ 16 ods. 2 stavebného zákona),
ktorá je pri výkone tejto svojej samosprávnej kompetencie oprávnená vypracovávať a schvaľovať
územnoplánovaciu dokumentáciu ako aj záväzné regulatívy využívania územia (§ 16 ods. l a § 13 ods.
3 písm. b/ stavebného zákona). Ak by sa prijal právny názor, že stanovením záväzného regulatívu

využívania územia obmedzuje obec vlastnícke práva vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v
regulovanom území, resp. že ukladá povinnosti nad rámec zákona, nemohla by obec nikdy plniť svoju
funkciu na úseku územného plánovania.

Z uvedeného je zrejmé, že stanovenie záväzných regulatívov využívania územia, či už vymedzených
pozitívne (napr. na určenom území je možné realizovať malopodlažnú zástavbu) alebo vymedzených

negatívne (napr. na určenom území je zakázané vybudovať skládku komunálneho odpadu) nie je
prekročením normotvornej právomoci obce podľa čl. 68 Ústavy SR a nie je ani ukladaním povinností
nad rámec zákona, keďže samotný zákon (stavebný zákon) predpokladá takýto zásah do vlastníckeho
práva jednotlivca (stanovuje totiž, že úlohou obce je určiť prípustné, obmedzené a zakázané funkčné
využívanie plôch). Ani s týmito tvrdeniami sa súd nevysporiadal. Územnoplánovacia dokumentácia

odporcu je v súlade s týmito právnymi závermi a teda aj v súlade so zákonom.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v
odvolaní odporcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (250ja ods. 2 O.s.p.)

a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli a na
internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk najmenej päť dní vopred,
rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 7 ods. 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a

rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p., ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe

protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej
samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.
Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu
všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Ako bolo uvedené v úvodnej časti, ustanovenie § 250zfa O.s.p. bolo zaradené v Občianskom súdnom
poriadku k osobitným konaniam s účinnosťou od 15.10.2008 a účelom a predmetom konania o
preskúmanie všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy je v tomto prípade posúdenie
obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.Všeobecnezáväznénariadenieobcealebovyššiehoúzemnéhocelkujenormatívnyprávnyaktprijímaný
orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce
alebo vyššieho územného celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy

vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i územnej
samosprávy.Obsahomkaždéhovšeobecnéhozáväznéhonariadeniasúprávnepovinnosti,tedapravidlá
správania požadované od fyzických osôb a právnických osôb na území obce, ktorá tento normatívny
akt vydala.

Všeobecnezáväznénariadenievydávaúzemnásamosprávanaplnenieúlohsamosprávyobce,mestači
vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmie

odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy
štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto
nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi
uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré

jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný
celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom
a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská

časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho
ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu
(§ 250zfa ods. 5 O.s.p.).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojomnálezeč.IV.ÚS154/05-39zodňa05.januára2006vyslovil,
že: „Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Pezinok č. 2/1997 o vyhlásení záväzných častí územného

plánu v znení všeobecne záväzného nariadenia Mesta Pezinok č. 15/2000 a všeobecne záväzného
nariadenia Mesta Pezinok č. 5/2002, ktorými sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie Mesta
Pezinok č. 2/1997 o vyhlásení záväzných častí územného plánu, nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl.13 ods.
1 písm. a/ a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanoveniami čl. i § 5 ods. 5 a 10, § 39 ods. 4 a §
72 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a s ustanoveniami § 6 ods. 2 a § 13 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov“.

Odvolacie námietky odporcu smerujú k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci a nedostatku dôvodov.

Najvyšší súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho podrobne opísal vo svojom rozsudku krajský

súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať.

Najvyšší súd v rámci skúmania odvolacích procesných podmienok zistil ako spornú otázku právomoci
súdov na konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so
zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250zfa O.s.p., preto dňa

26. novembra 2012 predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade
právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky a konanie v danej
veci prerušil.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 2/2013-44 z 12. novembra 2014 návrhu NS
SR nevyhovel a v cit. náleze vyslovil:„Prostredníctvom napadnutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zákonodarca toto ústavné
splnomocnenie využil zveriac do právomoci všeobecných súdov súdnu kontrolu zákonnosti všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 ústavy) a

vo veciach preneseného výkonu štátnej správy (čl. 71 ústavy) navyše aj kontrolu súladu všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s nariadeniami vlády a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Pretože ustanovenia čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) ústavy predstavujú dostatočný a relevantný ústavný
základ pre výkon tejto kompetencie všeobecnými súdmi, presnejšie povedané pre zverenie tejto

kompetencie všeobecným súdom zákonom, nemá absencia jej zakotvenia v ustanovení čl. 142 ods. 1
ústavy za následok nesúlad napadnutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s týmito článkami
ústavy.

Po preskúmaní § 7 ods. 2 v časti „a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov
územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj
s nariadením vlády a so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy“ a § 250zfa OSP ústavný súd nezistil nesúlad označených napadnutých ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku s čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) ústavy a čl. 142 ods. 1 ústavy. Z uvedených
dôvodov návrhu navrhovateľa nevyhovel“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho a
administratívneho spisu a odvolacími námietkami odporcu dospel k záveru, že sú neopodstatnené a

nebolispôsobilézmeniťodvolanímnapadnutýrozsudokkrajskéhosúdu,naodôvodneníktoréhonajvyšší
súd nemá dôvod nič meniť ani dopĺňať. Nie je dôvodné ani tvrdenie, že sa prvostupňový súd len stotožnil
s námietkou navrhovateľa a ním predkladanými dôkazmi sa dostatočne nezaoberal.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení siedmej hlavy Občianskeho súdneho poriadku,
upravujúcej osobitné konania, konkrétne podľa § 250zfa O.s.p., rozhodnúť o súlade Všeobecne

záväzného nariadenia Mesta Pezinok č. 2/97 zo dňa 26.06.1997 so zákonom. Odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového súdu v zásadných otázkach (nesúlad VZN so zákonom) je dostatočné, výstižné a
reagujúce na všetky námietky odporcu na základe dostatočne zisteného stavu veci.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej
samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,

ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej
tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh
nariadenia sa zverejní aj na internetovej adrese obce v tej istej lehote, ak ju má obec zriadenú, alebo

iným spôsobom v obci obvyklým (§ 6 ods. 3 zákona).

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či

a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho
stupňa,

b) obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi,

c) návrh je v súlade so zadaním,d) návrh je v súlade s rozsahom územného plánu,

e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom
je v súlade s § 13.

Podkladom na preskúmanie podľa odseku 1 je návrh územného plánu, vyhodnotenie stanovísk a
pripomienok z prerokovania návrhu a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa
vyhlasuje záväzná časť územného plánu. Výsledok posúdenia podľa odseku 1 so súhlasným alebo
s nesúhlasným stanoviskom k návrhu územného plánu s jeho zdôvodnením oznámi príslušný orgán
obstarávateľovi do 30 dní (§ 25 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.).

O preskúmanie súladu návrhu územného plánu obce podľa odseku 1 obec požiada krajský stavebný

úrad (§ 25 ods. 4 cit. zákona).

Návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej
dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo
ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v

celom rozsahu neplatné (§ 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb.).

Podľa § 31 ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. zmeny alebo doplnky záväznej dokumentácie schvaľuje
orgán, ktorý schválil pôvodnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Zmeny a doplnky územnoplánovacej
dokumentácie sídelných útvarov a zón, ktoré si vyhradila pred 1. januárom 1993 na schválenie vláda,
schvaľuje obec. Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie regiónov, ktoré pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona schválila vláda, schvaľuje samosprávny kraj. Pri obstarávaní zmien a doplnkov
územnoplánovacej dokumentácie sa postupuje podľa ustanovení § 22 až 28 primerane.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, smerná
časť programu Slovenskej republiky obsahuje zámery na vybudovanie zariadení nadregionálneho
významu. Smerná časť programu kraja obsahuje zámery na vybudovanie nových zariadení na

zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov, ako aj zariadení na iné nakladanie s odpadmi a
zariadení na dekontamináciu kontaminovaných zariadení.

Program je podkladom na opatrenia na obmedzovanie vzniku odpadov, na nakladanie s odpadmi, na
dekontamináciu a na spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie (§ 5 ods. 10 zákona o odpadoch).

Krajský súd sa v danej veci predmetom súdneho prieskumu náležite zaoberal, keď vychádzajúc z

rozsahu a dôvodov návrhu prokurátora náležite posudzoval súlad napadnutého všeobecne záväzného
nariadenia so zákonom, ústavou ako aj právnymi predpismi, na ktoré v návrhu poukazoval prokurátor a
svoje skutkové zistenia, úvahu a právne závery formuloval jasným a zrozumiteľným spôsobom.

V odôvodnení rozsudku krajský súd správne poukázal na to, že mestské zastupiteľstvo odporcu
schválilo inú verziu Aktualizácie územného plánu mesta Pezinok, než ktorá bola pripomienkovaná a

na tom nič nemení ani námietka odporcu, ktorý krajskému súdu vyčítal, že by bolo absurdné ak by po
každej, čo i len jednej pripomienke, ktorá by bola do návrhu územného plánu alebo do návrhu jeho
aktualizácie zapracovaná, musel predkladateľ predkladať takto upravený návrh - a to aj opätovne - na
nové pripomienkovanie všetkým dotknutým subjektom a to až dovtedy, kým by na základe takýchto
pripomienok dochádzalo k zmenám návrhu územného plánu alebo k zmenám návrhu jeho aktualizácie.

Toto sa na mysli nemá a nič to nemení na požiadavke, aby sa tak stalo na základe zákona a v jeho
medziach. Preto uvedená námietka odporcu nie je namieste.Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s argumentáciou odporcu, že prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdil. Povinnosťou odporcu v procese prerokovania, ako aj schvaľovania predmetného
Všeobecne záväzného nariadenia bolo postupovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone

o obecnom zriadení a tiež ústave a zákonoch, ktorou sa nariadením dotýkal.

Zákon o obecnom zriadení v § 4 ods. 3 zveruje do právomoci obce pri výkone samosprávy celý rad
oprávnení na zabezpečenie chodu života v jej obvode. Obec je oprávnená schvaľovať všeobecne
záväzné nariadenia na zabezpečenie jej úloh nielen v oblastiach ustanovených v § 4 ods. 3 zákona, ale
aj v iných v pôsobnosti obce. Nariadenia obce však vždy musia byť v súlade s Ústavou SR, ústavnými

zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení treba uviesť, že ak bola na pripomienkovanie predložená
iná verzia ako bola schválená, ide o nedostatok, ktorý má za následok nezákonný proces obstarávania
a schvaľovania územného plánu Mesta Pezinok.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacie námietky odporcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
ktorým krajský súd vo výroku rozsudku, v spojení s opravným uznesením, návrhu Krajského prokurátora

v Bratislave vyhovel. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a
v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného
prípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporcu nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v
Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.