Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11C/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613217748
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613217748.2

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou v právnej veci žalobcu: NM Invest s. r. o., IČO:
36 862 487, so sídlom Nám. SNP 11, 974 01 Banská Bystrica, zast. Ivanič & Partners, s. r. o., so sídlom
Dunajská 48, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: D.Z. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX Y. XX, štátna
občianka SR, v konaní o zaplatenie o 1 238,78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie 1238,78 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 1238,78 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalovaná ako dlžníčka so spoločnosťou COFIDIS

a.s. ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníčke peňažné prostriedky ( úver ) vo výške 1327,76 eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli
všeobecnéobchodnépodmienky,ktorétvorilineoddeliteľnúsúčasťzmluvy.Dlžníčkasasvojimpodpisom
na zmluve zaviazala splácať úver aspoň minimálnymi splátkami vo výške 53,08 eur, ktorých splatnosť
bola dohodnutá vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky úveru bola dohodnutá na
15.deň kalendárneho mesiaca nasledujúce po mesiaci v ktorom bol úver poskytnutý. Dlžníčka porušila

svoj záväzok, riadne a včas splácať poskytnutý úver dňa 16.02.2008. Nakoľko na komunikáciu veriteľa
nereagovala, veriteľ po 7 mesiacoch odo dňa prvého omeškania splátky odstúpil podľa ustanovení
čl. 8 bodu 8.4 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len VOP) od zmluvy písomnou formou,
zaslaním listu na adresu dlžníčky uvedenej v zmluve. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala v súlade
s ustanovením článku 12 bod 4 VOP dňa 12.10.2009. Žalobca svoju pohľadávku voči dlžníčke vyčíslil
na nesplatenú časť úveru vo výške 1238,78 eur a úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka počítaný z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po dni odstúpenia od zmluvy , t.j. 9% ročne
od 13.10.2009 až do zaplatenia.

Nakoľko v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Zb.z. súd prihliada na premlčanie ex offo, vyzval dňa
07.01.2015 žalobcu, aby oznámil súdu, či trvá na podanom návrhu, keďže v uvádzanej právnej veci bolo
žalovanej odstúpenie od zmluvy a od poistenia doručené dňa 12.10.2009.

Žalobca reagoval na výzvu súdu vyjadrením zo dňa 14.01.2015, v ktorom poukázal na to, že zmluvný
vzťah medzi právnym predchodcu žalobcu a žalovanou bol založený zmluvou o úvere podľa ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a je teda obchodnoprávnym vzťahom. Takéto záväzkové vzťahy
majú vždy charakter absolútnych obchodov, čo znamená, že vždy budú podliehať režimu obchodného
zákonníka. Na záväzkový vzťah zmluvy o úvere sa teda aplikujú ustanovenia obchodného zákonníka

týkajúce sa dĺžky trvania začiatku, plynutia a skončenia premlčacej doby. V zmysle ustanovenia § 397
Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky. Vzhľadom na uvedené premlčacia doba začalaplynúť dňa 13.10.2009 a uplynula 13.10.2013, uplynutím 4-ročnej lehoty odo dňa doručenia odstúpenia
od zmluvy. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že dňa 25.09.2013 žalobcom podaný žalobný návrh bol
uplatnený v zákonnej lehote, teda v 4-ročnej premlčacej lehote, a teda nemožno sa stotožniť s tým

názorom, že nárok žalobcu je premlčaný. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.
32CDo/3337/2010.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30.3.2015. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil podaním zo dňa 26.03.2015 a požiadal súd, aby vec prejednal a rozhodol v jeho

neprítomnosti. Žiadal, aby vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj všetky skutočnosti uvádzané v
žalobnom návrhu súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumu vo výške 1238,78 eur s príslušenstvom a
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v zmysle podanej žaloby.

S použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá potvrdila že si od spoločnosti COFIDIS zobrala úver, no
nakoľko mala viaceré úvery nedokázala ich splácať a nedokáže sa ani vyjadriť k žalobe, nakoľko si
nepamätá údaje ohľadne tohto úveru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov tvoriacich súčasť spisu, a to najmä: zmluvou o revolvingovom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami, odstúpením od zmluvy zo dňa 01.10.2009, fotokópiou doručenky odstúpenia od zmluvy,
zmluvou o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou COFIDIS a.s. a spoločnosťou NM Invest s.r.o.,

vyjadrením žalobcu zo dňa 14.01.2015 ako aj ostatným obsahom spisu na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 23.10.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver s úverovým limitom

40.000,-Sk ( 1327,75 eura ). Z návrhu zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok vyplýva,
že medzi účastníkmi úverového vzťahu bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 2,14% mesačne s
minimálnou mesačnou splátkou 3,99% z úverového limitu a RPMN sa určuje podľa čl. 5.4 VOP.

Podľa čl. 4 bod 4.4 VOP, minimálna splátka úveru je splatná mesačne, každý kalendárny mesiac, a

to najneskôr do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa minimálna splátka úveru platí. Prvá minimálna splátka
úveru je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru
klientom. Klient je povinný splácať úver na bankový účet veriteľa, špecifikovaný v zmluve o úvere.

Podľa čl. 5 bod. 5.4 VOP, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiacich s týmto úverom

je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa vzorca uvedeného v
sadzobníku poplatkov veriteľa, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere. Vzorec na výpočet RPMN, štandardná
miera RPMN a príklady výpočtu RPMN sú zverejnené na internetovej stránke veriteľa www.cofidirect.sk.

Žalobca pohľadávku , ktorá je predmetom tohto konania nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok účinnej dňa 05.01.2010 uzatvorenej medzi postupcom COFIDIS, a.s. a žalobcom ako
postupníkom.

Listom zo dňa 01.10.2009 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy o

revolvingovom úvere s tým, že toto odstúpenie od zmluvy je účinné momentom doručenia v súlade s
bodom 12.4 Všeobecných obchodných podmienok. Zároveň vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy.

Z fotokópie doručenky vyplýva, že odstúpenie od zmluvy prevzala žalovaná dňa 12.10.2009.

Z čl. 1 bod. 1.1 a 1.2 VOP súd zisťuje, že všeobecné obchodné podmienky upravujú vzájomné práva a
povinnosti medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a klientom. Tieto VOP vydáva veriteľ v zmysle
§ 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Všeobecné
obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom aklientom. Uzatvorenie zmluvy o úvere je podmienené súhlasom klienta s týmito VOP, ktoré sú klientovi
poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o úvere súčasne s návrhom zmluvy o úvere a oboznámenie sa s
ktorými klient potvrdzuje uzavretie zmluvy o úvere.

Podľa bodu 1.1.1 VOP zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch
a obchodného zákonníka.

Podľa čl. 8 bod 8.4, zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré
je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 týchto VOP.

Písomnosti doručuje veriteľ dlžníkovi na adresu bydliska dlžníka uvedenú v zmluve o úvere, alebo na
adresu, ktorú dlžník veriteľovi oznámil v súlade s týmto čl. VOP, a to formou obyčajnej poštovej zásielky.
Zásielka zaslaná klientovi sa považuje za doručenú v okamžiku, keď klient zásielku prevzal, alebo sa

zásielka zaslaná veriteľom na poslednú známu adresu klienta vráti veriteľovi ako nedoručená, alebo
v ostatných prípadoch uplynutím 10 dní odo dňa odoslania zásielky klientovi v prípade, že sa klient o
zaslaní zásielky nedozvedel.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 23.10.2007, spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, aak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 účinného
od XX.XX.XXXX, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená úverová
zmluva. Je nesporné, že úverová zmluva je ako zmluvný typ upravená v obchodnom zákonníku a vzťahy
z úverovej zmluvy sú považované za tzv. absolútny obchodný vzťah podľa § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka.

V prejednávanej veci však nejde o vzťah z úverovej zmluvy, ale o vzťah zo spotrebiteľského úveru,
ktorého právna úprava je obsiahnutá v osobitnom právnom predpise, a to v zákone č. 258/2001 Zb.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 písm.a) tohto zákona, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo
v inej právnej forme. Ide o vzťah medzi dodávateľom, ktorým je subjekt poskytujúci peňažné prostriedky
v akejkoľvek forme, a spotrebiteľom na druhej strane, ktorý úver používa na spotrebu. Takýto vzťah je
vzťahom typicky občiansko-právnym.

Z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zrejmé, že sa jedná
o tzv. " formulárovú zmluvu", ktorej pretlač formulára mal už právny predchodca žalobcu pretlačený a
dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je práve takáto forma uzatvárania zmluvy tzn. , že zmluva je pre spotrebiteľa vopred pripravená a
spotrebiteľ nemá priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Na každú spotrebiteľskú

zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia §-ov 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo dňa 01.10.2009, ktorý bol žalovanej
doručený 12.10.2009 odstúpil od úverovej zmluvy.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku ( ex tunc, § 48 ods.
2 ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva ( bezdôvodné obohatenie, náhrada škody ). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. ( § 457 Občianskeho zákonníka ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú

spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú
jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane úrokov, napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania v znení
všeobecnýchobchodnýchpodmienoksúnevýhodnejšieprespotrebiteľa,akodôsledkyodstúpeniapodľa

úpravy v Občianskom zákonníku.

Spotrebiteľa nemôžu zaväzovať zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy,
pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovenia Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri

štandardných typových zmluvách.

Sám zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka pomerne silnú ochranu
spotrebiteľov, preto nemožno opomenúť ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľaktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý
je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy, ktorá je

v prospech spotrebiteľa ako žalovaného. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,
preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Komplexná úprava
spotrebiteľského práva vrátane regulácie spotrebiteľských zmlúv sa nachádza v ustanoveniach
Občianskeho zákonníka. Pri existencii duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov v Obchodnom
zákonníku a Občianskom zákonníku, sa na vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv aplikujú

ustanovenia občianskeho práva. Rovnaký právny záver prijal aj Najvyšší súd v SR v uznesení
25.01.2011 sp.zn. 5MCdo/20/2009. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v
spotrebiteľských zmluvách potvrdila aj rozhodovacia prax súdov ( rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 23.11.2011, sp.zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp.zn.
6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp.zn. I ÚS 402/2013).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že na odstúpenie od zmluvy a na posúdenie následkov
tohto úkonu je potrebné aplikovať ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom právnym
následkom je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( § 457
Občianskeho zákonníka ). Úprava následkov odstúpenia od zmluvy je upravená v tretej hlave VI.

časti občianskeho zákonníka, ktorá má názov bezdôvodné obohatenie a zo systematického výkladu
ustanovení občianskeho zákonníka je potrebné považovať záväzok, ktorý vznikol žalovanej zo zmluvy
od ktorej bolo odstúpené, teda povinnosť vrátiť plnenie žalobcovi, za bezdôvodné obohatenie.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od úverovej zmluvy, ktorá bola medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá, právny predchodca žalobcu odstúpil listom zo
dňa 01.10.2009, pričom odstúpenie nadobudlo účinnosť doručením tohto odstúpenia žalovanej dňa
12.10.2009, čo potvrdzuje aj sám žalobca v žalobnom návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne

ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ustanovením § 457
Občianskeho zákonníka, ak zmluva bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko
čo podľa nej dostal. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 13.09.2012, sp.zn. 20Co/35/2011 a na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 18.09.2014, sp.zn. 3Co/556/2013.

§ 5b zákona č. 250/2007 Zb.z. účinného od 01.05.2014 ukladá súdom povinnosť ex offo prihliadať na
premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, preto sám súd z úradnej
povinnosti aplikoval na daný vzťah § 107 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje plynutie premlčacej
doby pri vydaní bezdôvodného obohatenia.

Subjektívna lehota žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nepochybne začala plynúť
odstúpením od zmluvy. Po účinnom odstúpení od zmluvy si žalobca mohol po prvýkrát uplatniť nárok
na vrátenie plnenia zo zmluvy, čo je podmienkou pre začatie plynutia premlčacej doby. Tak ako súd
vyššie uviedol, sám žalobca v žalobnom návrhu tvrdí, že odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť

dňa 12.10.2009, čo nepochybne spôsobilo začatie plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku.
Žalobca si teda mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 13.10.2009, pričom
žalobný návrh bol podaný až 26.09.2013, teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej lehoty. Premlčanie je
kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého sa nárok veriteľa oslabí o súdnu vymáhateľnosť tzn.,
že samotné právo nezaniká, ak nebolo vykonané v zákonom stanovenej premlčacej dobe, avšak ho

nemožno súdom priznať. Premlčacia doba je teda čas ustanovený v zákone na vykonanie práva a ak
tento čas uplynutie bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, dôjde k premlčaniu práva. Súd na
premlčanie práva v tejto veci musel prihliadnuť ex offo, keďže ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy.

Súd na základe vyššie uvedeného ustálil, že právo ktoré je predmetom tohto rozhodnutia je premlčané,
preto návrh v celom rozsahu zamietol.O trovách konaniach súd rozhodol v zmysle zásady úspechu zakotvenej v § 142 ods. 1 O.s.p. a plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu v konaní neuplatnila.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to
písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.