Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/124/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113206661
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113206661.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu I.. X. T. a členov senátu C.. C. Y. a I..
O. O. v právnej veci žalobcu: Y. Q. s.r.o., O. XXXX, K. T., W.: XX XXX XXX zastúpeného S. kanceláriou
E., E. & partners, s.r.o., T. XX, T., W.: XX XXX XXX proti žalovanému: F. poisťovňa, a.s., T. XX, J., W.:
XX XXX XXX o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice W. takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XXX,- eur s X,XX%
úrokom z omeškania ročne od X.XX.XXXX do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie XX,- eur s úrokom z
omeškania vo výške X,XX% ročne od X.XX.XXXX do zaplatenia zastavil; žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi XXX,- eur s úrokom z omeškania X,XX% ročne od X.XX.XXXX do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok XX,XX
eur a za právne zastúpenie XXX,XX eur a uložil žalovanému povinnosť tieto sumy zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa založil na zistení, že dňa XX.X.XXXX došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo značky V. N. ev. č. KE XXX HC C..
G. T. bývajúceho v T. na B. námestí XXX/XX. Dopravnú nehodu zavinila podľa Správy o nehode zo
dňa XX.X.XXXX vodička iného vozidla pani W. P. s motorovým vozidlom ev. č. PP XXX BC, ktorá
mala uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným. Motorové
vozidlo poškodeného bolo po nehode nepojazdné a bolo v oprave v autoservise S. D. s.r.o. D. XXX od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX uzavrel poškodený so spoločnosťou Y. Q. s.r.o. K. T. X.
o poskytnutí náhradného vozidla, na základe ktorej mu prenajímateľ poskytol motorové vozidlo značky
Y. XXXUSX.X.X Q. ev č. DK XXX BB od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, kedy vozidlo poškodený o XX.XX
hod. vrátil prenajímateľovi. V. č. XXXX/XXX zo dňa XX.X.XXXX prenajímateľ vyúčtoval poškodenému
za požičanie motorového vozidla v trvaní XX dní pri sadzbe XX,- eur bez DPH na deň sumu XXX eur
vrátane DPH, ktorú poškodený zaplatil. Za opravu vozidla autoservis vyúčtoval poškodenému faktúrou
č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX sumu X XXX,XX eur. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného
poškodenému zo dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa zistil, že žalovaný po odrátaní amortizácie v
sume XX,XX eur skutočnú škodu vo výške X XXX,XX eur uhradil na účet autoservisu. Súčasne žalovaný
poškodenému oznámil, že nárok na náhradu prenajatého vozidla považuje za neprimeraný a dôvody za
účelové, preto poškodenému z tohto dôvodu uplatnený nárok neuhradil. Súd prvého stupňa zo Zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX mal preukázané, že poškodený C.. G. T. svoju pohľadávku
proti žalovanému vo výške XXX,- eur z dôvodu náhrady škody vzniknutej úhradou nákladov za náhradné
vozidlo, postúpil žalobcovi. Súčasne mal súd prvého stupňa žiadosťou o úhradu poistného plnenia
doručenou žalovanému XX.X.XXXX preukázané, že poškodený predložil žalovanému doklady potrebné
k likvidácii nákladov za poskytnutie náhradného vozidla, vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia
vo výške XXX,- eur a poukázal súčasne na to, že dĺžka zapožičania náhradného vozidla bola spôsobená
tým, že dodávateľ nevedel dodať náhradný diel a vozidlo nebolo možné používať, lebo oprava už bola
začatá. Poškodený predložil žalovanému žiadosť o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla
čestné prehlásenie z toho istého dňa, v ktorom poškodený prehlásil, že situáciu nemohol riešiť iným
spôsobom a zapožičané vozidlo používal na ten istý účel ako vozidlo poškodené. V svedeckej výpovedi
pred súdom prvého stupňa poškodený uviedol, že vozidlo potreboval, lebo hrá v
kapele a skúšky majú minimálne dvakrát do týždňa v G. a auto potreboval aj na cesty na vystúpenia.

Pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu o zaplatenie XX,- eur s X,XX% úrokom z
omeškania od X.XX.XXXX do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že uvedená
suma predstavuje náklady právneho predchodcu pri užívaní vlastného motorového vozidla za XX dní
po X,- eurá. Podľa § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 4, § 11 a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 797 a
§ 517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a konštatoval, že
v konaní nebolo sporené, že dňa XX.X.XXXX W. Tudajová ako vodička motorového vozidla, ktoré
je na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení vozidla poistená u žalovaného, spôsobila
dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo C.. G. T., nebolo sporné, že žalovaný
za opravu vozidla zaplatil, odmietol však uhradiť poškodenému náklady na zapožičanie vozidla, lebo
tieto náklady nepovažoval za účelné. Žalovaný nesúhlasil ani s uplatnenými úrokmi z omeškania,
lebo podľa jeho názoru žalobcovi by vznikol nárok na úroky z omeškania len ak by bol žalovaný v
omeškaní s včasným zaplatením súdom priznaného nároku. Súd prvého stupňa
zdôraznil, že náklady spojené so zapožičaním náhradného vozidla sú dôsledkom škodovej udalosti,
preto tieto náklady je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla a za ktorú
zodpovedá škodca, lebo zapožičanie náhradného vozidla dočasne nahrádza stav predchádzajúci stavu
pred škodovou udalosťou. S poukazom na ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd
prvého stupňa konštatoval, že v dôsledku poškodenia motorového vozidla došlo k zmenšeniu majetku
poškodeného vynaložením nákladov na požičanie náhradného vozidla, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu, resp. aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu by nebolo možné. Súd prvého stupňa mal za to, že suma, ktorú vynaložil poškodený, právny
predchodca žalobcu, za požičanie vozidla, je hodnotou, o ktorú sa náklady poškodeného zvýšili oproti
použitiu vlastného vozidla a tieto náklady kvalifikoval ako skutočnú škodu, ktorá právnemu predchodcovi
požičaním vozidla vznikla. Zdôraznil, že v cene za požičanie vozidla nie sú náklady na pohonné
hmoty, ktoré by musel poškodený znášať aj pri prevádzke svojho motorového vozidla. Dobu nájmu
náhradného vozidla od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, ktorá bola kratšia ako doba opravy motorového
vozidla poškodeného, považoval súd prvého stupňa za účelne vynaložené náklady poškodeného.

S poukazom na to, že poškodeným bola fyzická osoba - nepodnikateľ, súd prvého stupňa posúdil
nárok žalobcu na úroky z omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a priznal zákonné
úroky z omeškania vo výške X,XX% ročne od X.XX.XXXX, pretože žalovaný ako poisťovateľ bol
povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa. Uviedol, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti XX.XX.XXXX a pretože
poistné plnenie nevyplatil do X.XX.XXXX, dňom X.XX.XXXX sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol
nárok požadovať úroky z omeškania.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol
neúspešný len v nepatrnej časti uplatneného nároku, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok XX,XX eur a trovy právneho zastúpenia XXX,XX eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z odmeny za sedem úkonov právnej služby po XX,XX eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

žaloby, tri písomné podania vo veci a účasť na dvoch pojednávaniach), z režijného paušálu 3x po X,XX
eur a 4x X,XX eur a dane z pridanej hodnoty (podľa § 10, § 14, § 15 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil
nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolateľ tvrdil, že nie je možné posúdiť akúkoľvek majetkovú ujmu
vzniknutú v určitej súvislosti so škodovou udalosťou ako skutočnú škodu, lebo v prípade takéhoto
ponímania skutočnej škody, by nebol osobitne vyčlenený ako inštitút ušlý zisk, keďže aj ten by bol
svojim charakterom ujmou, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti. Zdôraznil, že skutočná škoda
je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže
byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Takýto záver podľa
žalovaného vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/34/2007. Uviedol, že je
subjektívnou okolnosťou na strane poškodeného, či vôbec a u ktorej autopožičovne si vyberie náhradné
vozidlo a aké vozidlo si vyberie, pričom len poškodený rozhoduje o tom, či takáto škoda (požičaním
vozidla) vznikne. Žalovaný poukázal na judikatúru českých a slovenských súdov, z ktorej vyplýva, že
poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie náhradného vozidla
nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a vzhľadom na jej charakter, alebo ak
je z iných dôležitých dôvodov takéto zapožičanie nevyhnutné, pričom náklady na zapožičanie musia byť
vynaložené nutne a účelne. Žalovaný mal za to, že v konaní neboli preukázané dôvody, pre ktoré bolo na
strane poškodeného nutné náhradné vozidlo požičať až na 23 dní a nutnosť požičať náhradné vozidlo
nevyplynula podľa žalovaného ani z výsluchu poškodeného. Zdôraznil, že nepostačí len konštatovanie,
že inštitút náhradného vozidla má slúžiť k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
Žalovaný namietal aj priznanie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy od X.XX.XXXX do zaplatenia.
S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení tvrdil,
že v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeného o uplatnení predmetného nároku
(XX.X.XXXX) splnil listom zo dňa XX.XX.XXXX podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 citovaného
zákona zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania a úrok z omeškania nie je povinný platiť až do
okamihu splatnosti poistného plnenia priznaného súdnym rozhodnutím. Odvolateľ namietal aj výšku
súdom prvého stupňa priznaných trov konania, pretože súd môže podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku úspešnému účastníkovi priznať len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Za neúčelné označil podania žalobcu zo dňa XX.X. a XX.X.XXXX, ktoré sledovali len
navyšovanie trov konania.

Žalobca sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa XX.X.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie
ktorého by podľa § 214 ods. 1 O. s. p. bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým konanie o zaplatenie XX,- eur s X,XX% úrokom z omeškania
od X.XX.XXXX do zaplatenia zastavil, nebol odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol
predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého
rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia
napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného odvolací súd udáva nasledovné:

Žalovaný namietal v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní vtedy, keď výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ustanoveniu §
132 O. s. p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli v konaní najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo alebo preto, že pri hodnotení
dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, príp. vierohodnosti je logický rozpor.

Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a na základe
týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Z
odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, ktorou sa riadil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako aj úvaha, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu s poukazom
na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa vykonal všetky
účastníkmi navrhnuté dôkazy a iné dôkazy účastníci nenavrhli vykonať, hoci boli poučení podľa § 120
ods. 4 O. s. p.

V sporovom konaní účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (§ 101 ods. 1 O. s.
p.). Táto povinnosť spočíva v tom, že žalobca i žalovaný musia tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré
odôvodňujú uplatnený nárok, resp. odôvodňujú obranu proti uplatnenému nároku a musia osvedčiť
dôkazy preukazujúceho ich tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.

V prejednávanej veci dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku na poistné plnenie bolo na
žalobcovi, ktorý dôkazné bremeno uniesol. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojej obrany, že povinnosť plniť mu nevznikla.

Z vyjadrení žalovaného i z judikatúry súdov, na ktorú žalovaný poukazoval v konaní, nepochybne
vyplýva, že náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné
motorové vozidlo, je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou
nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený právny predchodca žalobcu.

Pokiaľ ide o výšku týchto nákladov, podľa judikatúry súdov za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch
na zapožičanie, prenájom náhradného motorového vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku
vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli
vynaložené nutne a účelne na požičanie náhradného vozidla.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla
poukázal predovšetkým na to, že motorové vozidlo poškodeného účastníka dopravnej nehody bolo
nepojazdné a bolo v oprave, to znamená, že poškodený ho nemohol používať. Súd prvého stupňa
vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla, ktorá trvala od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a
správne poukázal na to, že poškodený si neprenajal náhradné vozidlo na celú dobu opravy, ale len
na čas od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a uviedol aj závažné dôvody, pre ktoré bolo nevyhnutné, aby si
náhradné vozidlo požičal.

Žalovaný len všeobecne spochybňoval nevyhnutnosť dôvodov uvádzaných poškodeným, pokiaľ
namietal dĺžku prenájmu náhradného vozidla (23 dní), neuviedol dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť
prenájmu náhradného vozidla mala trvať kratšiu dobu, vzhľadom na celkovú dĺžku opravy motorového
vozidla a dôvody uvádzané poškodeným, prípadne aká doba prenájmu náhradného vozidla by bola v
tomto prípade primeraná a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie.

Za tejto situácie, keď žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku
a žalovaný svoju obranu nepreukázal, súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaných dôkazov
správne, keď žalobe vyhovel.

Žalovaný odôvodňoval podané odvolanie aj nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého
stupňa.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a s poukazom na zistený
skutkový stav použil aj správne zákonné ustanovenia. Správny je aj záver súdu prvého stupňa vo vzťahu
k nároku žalobcu na úroky z omeškania, pretože žalovaný sa nepochybne dostal
do omeškania so splnením peňažného záväzku po ukončení šetrenia poistnej udalosti.

Žalovaným v odvolaní uvádzané skutočnosti neumožňujú záver, že súd prvého stupňa použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, preto tento odvolací dôvod tiež nie je daný.

Dôvodné nie je ani odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Pokiaľ
žalovaný namietal účelnosť dvoch vyjadrení žalobcu, z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním
z XX.X.XXXX sa žalobca vyjadroval k odporu žalovaného a podaním z
XX.X.XXXX s poukazom na pripojené rozhodnutia iných súdov odôvodňoval opodstatnenosť svojho
nároku uplatneného žalobou.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol v tomto
konaní úspešný a žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.