Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200224
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša

a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8591/2011-1.10 (23/2011 - rozkl.) z 28.novembra 2011,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/51/2012-109 zo 6. novembra
2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/51/2012-109 zo 6.
novembra 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zamietol podľa § 250j ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný v záhlaví uvedeným rozhodnutím na základe rozkladu žalobcu
zmenilvýrokprvostupňovéhorozhodnutiažalovanéhoč.3784/2011-2.2z23.septembra2011opovolení
výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“ alebo „zákon č. 543/2002 Z. z.“)

zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného
jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Baranec. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala
v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalite Gabajka - Hrbačka, kat. úz. Jakubovany, odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012
posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o

preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.

Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že napriek pochybeniam pri oboznamovaní s podkladmi
pre napadnuté rozhodnutie ako aj s doručovaním písomností právnej zástupkyni žalobcu, tieto
pochybenia boli napokon konvalidované tým, že žalobca si podklady vyžiadal na základe zákona
o slobodnom prístupe k informáciám a právna zástupkyňa žalobcu bola oboznámená so všetkými
relevantnými listinami o čom svedčí jej vyjadrenie k nim v opravnom prostriedku, resp. v žalobe a preto
tieto pochybenia nemali vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.Z predloženého administratívneho spisového materiálu žalovaného krajský súd zistil, že dňa 27.01.2011
bola žalovanému doručená žiadosť SPZ - Poľovníckeho združenia Baranec o udelenie výnimky z § 35
ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 1

kus. Žiadateľ v žiadosti uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom svoju
žiadosť odôvodnil tým, že stav medveďov v poľovnom revíri je neprimeraný, dochádza k častým stretom
medveďa s ľuďmi, vznikajú škody na domácich zvieratách a poľnohospodárskych plodinách i v blízkosti
rodinných domov. K žiadosti žiadateľ doložil záznam spísaný dňa 5.11.2007 opisujúci vniknutie medveďa
do záhrady rodinného domu v intraviláne obce, záznamy z miestneho zisťovania Obvodného úradu

životného prostredia Liptovský Mikuláš zo dňa 20.04.2010, 22.04.2010 a 04.10.2010 rovnako opisujúce
vniknutie medveďov do záhrad rodinných domov.

Odvolávajúc sa na ustanovenia § 23 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“)
dôvodil, že pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi
vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné

pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
V tejto súvislosti poukázal na to, že z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva,
že okrem stanovísk Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP SR) boli podkladom pre rozhodnutie
žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa
nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území a je nesporné, že žalobcovi v priebehu

konania tieto podklady doručené neboli s tým, aby sa k nim vyjadril, pričom mu bolo len oznámené,
že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nestačia, má v zmysle § 23 správneho
poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

Podľanázorukrajskéhosúduboluvedenýpostupvrozpores§3ods.2vspojenís§33ods.2správneho
poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku

všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť ich doplnenie a mal za to, že žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené
prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval predložiť žalobcovi na vyjadrenie,
či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií a dodal, že právo účastníka vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu. Preto zastal

názor, že tvrdenie žalovaného, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho
právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nemôže obstáť, nakoľko ide o dva samostatné a vzájomne
nezastupiteľné oprávnenia a každým z nich sa sleduje iný účel.

Vyššie uvedené procesné pochybenie označil za takú vadu, ktorá by bez ďalších zistených okolností
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že v priebehu

konania zistil, že žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie listín a
tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade, čo znamená,
že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal
mimoprocesnou cestou zdôrazniac, že ani inštitút sprístupňovania informácií povinnou osobou podľa

osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2
správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný
prípad však túto situáciu zhodnotil tak, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi
rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné.
Z uvedeného dôvodu preto zastal názor, že tento procesný nedostatok v postupe žalovaného, nemal za

daných okolností vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou
napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods.2 písm. e) OSP.

S poukazom na ustanovenie § 25 ods. 5 správneho poriadku vo vzťahu k námietke žalobcu, že podklady
rozhodnutia boli dňa 21.11.2011 doručené len žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi konštatoval,
že ide o vadu v konaní správneho orgánu, avšak ani táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť

rozhodnutia, pretože žalobca i jeho zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa knim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich
právach.

Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci uviedol, že rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa

povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatoval,
že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je
zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym
druhomzakázanéčinnostiazároveňajpodmienky,zaktorýchmožnopovoliťvýnimkuzochranydodajúc,
že povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka

neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne
splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.

Poukázal na to, že v konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie žiadateľ doložil svoju
žiadosť dôkazmi, ktoré dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov
dotknutej obce, keď medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských
obydlí sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné

nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. V tejto súvislosti dôvodil, že záujem
na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia
obyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok. Preto na základe uvedených skutkových zistení
mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona
č. 543/2002 Z. z., nakoľko zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že

ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne
prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.

Záverom zdôraznil, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie
pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba
chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné

organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v
blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely
rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach
a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté

rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko
námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 OSP
a žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že ho
považuje za nesprávny, pretože krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a zároveň rozhodnutie krajského súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

Ďalej v odvolaní doslova uviedol:

Žalobca vyčítal konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu žalovaného,
že v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Túto vadu žalobca aj identifikoval tak, že mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá možnosť
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie možnosti
žalobcovi využívať svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, že ho správny orgán prvého stupňa
neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti mu neposkytol kópiu spisu a toto
pochybenie nenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade.Naopak, ako bolo v žalobe uvedené, žalovaný zaťažil konanie ďalšou vadou, keď dopĺňal dokazovanie
vyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému posunutiu časového vymedzenia obdobia, v ktorom
žiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku.

Súd prvého stupňa sa na jednej strane stotožnil s tvrdením žalobcu, že takýto postup správnych
orgánov znamená takú vadu, ktorá by samotná znamenala nevyhnutnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie
žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu. Na druhej strane však skonštatoval, že žalobca sa s
podkladmi rozhodnutia oboznámil inou (mimoprocesnou) formou, keď si podklady rozhodnutia vyžiadal
od žalovaného na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tieto mu boli poskytnuté.

Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobcovi boli týmto spôsobom poskytnuté všetky podklady

rozhodnutia, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaždil, mohol sa teda oboznámiť s ich obsahom a
v dôsledku týchto vedomostí bola zhojená aj taká závažná vada správneho konania, ktorú oprávnene
žalobca namieta.

S názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím
prvostupňového orgánu, či žalovaného, so všetkými podkladmi rozhodnutia, nemožno súhlasiť, pretože

tento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.

Žalobca v konaní, a to súd prvého stupňa nespochybňuje, opakovane namietal, že nielenže mu nebolo
možné oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej žiadosti,
ale aj to, že „z oboznámenia s podkladmi rozhodnutia" nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaždil
správny orgán.

Žalobca teda nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich
obstarania, keďže až do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku neoznámil aké podklady rozhodnutia zhromaždil.

Akovyplyniezďalšejčastitohtoodvolania,správnyorgánnaopakoznámil,žesprávnyorgánpoobdržaní
a skompletizovaní žiadostí od poľovníckych subjektov, po vykonaní analýzy minuloročnej regulácie a

analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, (ktorú správny orgán vykonal a ktorá,
ako zistil súd prvého stupňa z administratívneho spisu, nie je súčasťou tohto spisu) odbor výkonu štátnej
správy požiadal o stanovisko štátnu ochranu prírody (list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.
januára 2010 správne má byť 2011 sp. zn. 3105/2011-2.2).

Ak teda súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca sa oboznámil s podkladmi rozhodnutia na základe

svojej žiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, toto konštatovanie sa vzťahuje len
na žiadosti o udelenie výnimiek, ktoré si skutočne žalobca vyžiadal súdom uvedeným postupom a tieto
mu boli aj poskytnuté.

Takýto postup žalobcu svedčí o jeho aktívnom postupe v konaní. Žalobca vychádzajúc z vedomostí
o tom, že prvostupňovému správnemu orgánu boli doručené žiadosti žiadateľov o povolenie výnimky

z druhovej ochrany medveďa hnedého, tieto podklady rozhodnutia mimoprocesnou formou žiadal. Už
samotný tento postup, keď žalobca musí využívať prostriedky, ktoré mu poskytujú iné právne predpisy,
aby sa domohol informácií, ktoré mu mali byť v správnom konaní alebo oznámené pri oboznámení s
podkladmi rozhodnutia, alebo k nim mal získať prístup zaslaním kópie spisu, svedčí o tom, že postup
správnehoorgánuprvéhostupňa,anižalovanéhonemožnopokladaťzasúladnýsozásadamisprávneho

konania zakotvenými v § 3 Správneho poriadku.

Žalobca však rozumie tomu, že pre súd prvého stupňa bola významná skutočná vedomosť žalobcu
o tomto podklade rozhodnutia. Pokiaľ však ide o ďalšie podklady rozhodnutia, a to záznam spísaný
dňa 5.11.2007 (už dátum spísania tohto záznamu vylučuje akúkoľvek relevanciu k udelenej výnimke)opisujúci vniknutie medveďa do záhrady rodinného domu v intraviláne obce, záznamy z miestneho
zisťovania Obvodného úradu životného prostredia Liptovský Mikuláš zo dňa 20.4.2010, 22.4.2010 a
4.10.2010, žalobca nemal možnosť ani mimoprocesnou formou byť oboznámený s ich obsahom, keďže

nemajúc vedomostí o tom, čo správny orgán prvého stupňa ako podklady rozhodnutia zhromaždil,
nemohol ich ani žiadať na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Žalobcapovažujezapotrebnézdôrazniť,žetentostav,keďzískavainformácieopodkladochrozhodnutia
ako účastník konania na základe žiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
nezodpovedá jeho právam účastníka konania, v tejto časti odvolania však osobitne dáva do pozornosti

odvolaciemu súdu, že ani k zhojeniu vady v konaní, ktorej existenciu konštatoval aj súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia, nedošlo, keďže žalobca nemajúc vedomosti o tom, čo je podkladom
rozhodnutia, nemohol, napriek svojmu aktívnemu prístupu žiadať tieto informácie od správneho orgánu
v inom konaní.

Ako je totiž zrejmé z podkladov rozhodnutia, ktoré žalobcovi boli doručené, a to stanoviska ŠOP SR
zo dňa 1. marca 2011, prílohou tohto stanoviska bol aj záznam z pracovného stretnutia zoológov

ŠOP SR, ktorého predmetom bol práve tzv. regulačný odstrel medveďov v roku 2011. Z vyjadrenia
zúčastnených na tejto porade, konkrétne Ing. Fabríciusovej, vyplýva, že samotný zamestnanci ŠOP
SR majú odôvodnené pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti potvrdení vydávaných žiadateľom,
starostami obce a inými subjektami. Z uvedeného dôvodu boli na tomto pracovnom stretnutí prijaté
závery, podľa ktorých „škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej

zveri, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva, sa bude zohľadňovať pri
vydávaní výnimky na lov len v prípade, ak bude preverená aj zo strany štátnej ochrany SR. V prípade,
že ŠOP SR nepreverí relevantnosť vzniknutých škôd, nebude v zmysle zákona môcť navrhovať
odlov príslušným poľovným subjektom." V ďalšej časti pod bodom 2. sa v záveroch z uvedeného
pracovného stretnutia uvádza: „vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov

medveďa hnedého bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP SR o
danej ohrozujúcej situácií s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti sa nebudú
zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého".

Žalobca nemal k dispozícii záznam spísaný dňa 5.11.2007 (už dátum spísania tohto záznamu vylučuje
akúkoľvek relevanciu k udelenej výnimke) opisujúci vniknutie medveďa do záhrady rodinného domu

v intraviláne obce, záznamy z miestneho zisťovania Obvodného úradu životného prostredia Liptovský
Mikuláš zo dňa 20.4.2010, 22.4.2010 a 4.10.2010, ani nemal informácie o tom. že takéto podklady
rozhodnutia existujú pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, o ich obsahu sa dozvedel až z tohto
prvostupňového rozhodnutia len ako o jednej zo skutočností, o ktoré opieral prvostupňový správny orgán
svoje rozhodnutie o povolení výnimky.

Postup správneho orgánu, v ktorom upovedomí účastníka konania o tom, že zhromaždil podklady
rozhodnutia (neuvedúc dokonca ani to, aké) je takým postupom, ktorým robí z práva účastníka
zakotveného v ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku, právo imaginárne a formálne.

K rovnakému záveru dospel opakovanie Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch, ktorými rozhodoval
v druhovo identických veciach toho istého žalobcu proti rozhodnutiam toho istého žalovaného (napr.

rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžp/3/2013 z 24. septembra 2013, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžp/5/2013 z 24.
septembra 2013 a rozsudok NS SR 1Sžp/8/2013 z 24. septembra 2013).

Konkrétny obsah týchto vyjadrení, na žiadosť koho boli vydané, čo konkrétne osvedčujú, bol však
žalobcovi počas celého konania napriek tomu, že sa aktívne dožadoval sprístupnenia podkladov
rozhodnutia, spôsobom ktorý mu Správny poriadok dáva k dispozícii, zostal neznámy.

Práve tieto podklady rozhodnutia mohli a mali byť konfrontované so závermi z pracovného
stretnutia zo dňa 17. februára 2011, rovnako ako by s tými istými závermi pracovného stretnutiamalo byť konfrontované vyjadrenie ŠOP SR v konkrétnej veci. Za tohto stavu nie je možné
skonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v neumožnení žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi
rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorý napriek zrozumiteľne
a jednoznačne formulovaným námietkam žalobcu vo vzťahu k tejto vade konania nenapravil pochybenie
prvostupňového správneho orgánu, naopak v odôvodnení rozhodnutia sa s takýmto postupom stotožnil.

Pokiaľ súd prvého stupňa konštatuje, že napriek ďalšiemu pochybeniu v správnom konaní, a to
doručovaniu dodatočného vyjadrenia ŠOP SR k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej

výnimky žalobcovi, ani jeho právnej zástupkyni, opätovne nenastala nutnosť zrušiť napadnuté
rozhodnutie žalovaného, keďže táto vada bola zhojená tým, že žalobca a jeho právna zástupkyňa
mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu (strana 11, ods. 1), nie je možné sa stotožniť s týmto právnym názorom.

Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca je občianske združenie so zameraním na ochranu
prírody a svoje poslanie realizuje mnohými aktivitami, ktorých účasť v správnych konaniach podľa

Zákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje len nepatrnú, aj keď súdom z pochopiteľného dôvodu,
zrejme najviac viditeľnú časť.

Z uvedených dôvodov je žalobca v správnych konaniach podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny a
osobitne v rozkladových konaniach vedených žalovaným zastúpený právnou zástupkyňou - advokátkou.

Žalobca nemá potrebné vedomosti na to, aby mohol v konaniach podľa Zákona o ochrane prírody a

krajiny využívať účinne právne prostriedky z uvedeného dôvodu a v súlade s ust. článku 47 ods. 2
Ústavy SR využíva svoje právo na právnu pomoc pred orgánmi verejnej moci. Tomuto právu každého
zodpovedá ustanovenie v Správnom poriadku, aj v Zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého
písomností doručované v konaní účastníkovi, ktorý je zastúpený zástupcom so splnomocnením pre celé
konanie, majú byť doručované tomuto právnemu zástupcovi.

Je nepochybné, že táto úprava sleduje rešpektovanie práva účastníka konania zakotveného v článku
47 ods. 2 Ústavy SR. Nie je totiž možno spravodlivo očakávať od účastníka konania, ktorý si práve pre
svoju nedostatočnú právnickú disponovanosť zvolil právneho zástupcu, aby tento účastník konania mal
vedieť kvalifikovane posúdiť dôsledky využitia svojich práv vyplývajúcich mu z procesných predpisov.
V konkrétnom prípade nemožno od žalobcu očakávať, že by tým, že jemu namiesto jeho právnej

zástupkyne bolo doručené vyjadrenie ŠOP SR zo dňa 3. novembra 2011 bola splnená povinnosť
správneho orgánu oboznámiť ho ako účastníka konania s podkladom rozhodnutia, umožniť mu vyjadriť
sa k tomuto podkladu, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.

Táto povinnosť správneho orgánu by bola splnená len za predpokladu, ak by takáto listina, z ktorej
nepochybnežalovanýprizmenenapadnutýchrozhodnutíprvostupňovéhosprávnehoorgánuvychádzal,

bola doručená jeho právnej zástupkyni. Ak sa tak nestalo, skutočnosť, že táto listina bola doručená
žalobcovi, nemá na nezákonnosť konania žiaden vplyv. Od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že
bude apriórne predpokladať nezákonnosť postupu správneho orgánu, a teda to, že napriek zákonnej
úprave doručuje listiny v konaní jemu a nie jeho právnej zástupkyni a nemožno od neho ani očakávať,
že o každej takejto listine bezodkladne informuje svoju právnu zástupkyňu. Žalobca mal dôvod

predpokladať, že takáto listina bola doručená aj jeho právnej zástupkyni a nerobiť žiadne úkony
smerujúce k využitiu svojho práva vyjadriť sa k tejto listine.

Navyše, ako je možné zistiť z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, žalobcovi bolo dodatočné
vyjadrenie ŠOP SR doručené dňa 21.11.2011, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného je datované
dňom 28.11.2011. Medzi dátumom doručenia vyjadrenie ŠOP SR žalobcovi a dátumom vydania

napadnutého rozhodnutia žalovaného uplynulo 7 dní. Majúc na pamäti, že žalovaný podľa zákonom
stanoveného postupu vydáva svoje rozhodnutie na základe stanoviska osobitnej komisie ministraživotného prostredia SR pre konania vo veciach rozkladov, považuje žalobca za vylúčené, aby v
čase od doručenia predmetného vyjadrenia ŠOP SR žalobcovi po zasadnutie rozkladovej komisie mal
žalobca k dispozícii akúkoľvek rozumnú lehotu, v ktorej by mal s obsahom dodatočného vyjadrenia

ŠOP SR oboznámiť svoju právnu zástupkyňu, táto sa k tomuto vyjadreniu, k spôsobu jeho obstarania
mohla vyjadriť a mohla navrhnúť jeho doplnenie. Navyše ako vyplýva zo zápisnice z 13. zasadnutia
rozkladovej komisie, už 4. novembra 2011 bol predmetom rokovania tejto komisie aj rozklad žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nemožno rozumne pochybovať o tom, že doručenie uvedeného
vyjadrenia ŠOP SR bolo zo strany žalovaného nanajvýš formálnym úkonom, s ktorým však žalovaný

reálne nespájal žiadnu možnosť, žeby vyjadrenie k tomuto podkladu rozhodnutia zo strany žalobcu
mohlo ovplyvniť jeho rozhodnutie v predmetnej veci.

Žalobca nepovažoval, tak ako to posúdil súd prvého stupňa, toto dodatočné vyjadrenie ŠOP SR týkajúce
sa doby realizácie povolenej výnimky za tak málo podstatný podklad rozhodnutia, že vyššie opísaná
vada konania žalovaného nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Ako totiž vyplynulo z vyjadrenia ŠOP SR zo dňa 1. marca 2011 táto zaujala jednoznačné stanovisko

neodporučiť ani v jednom z prípadov, v ktorých bolo žiadané udelenie výnimky, jarný odstrel.
Rozhodnutím žalovaného však k povoleniu jarného odstrelu došlo, keďže sa doba realizácie povolenej
výnimky presunula na jarné mesiace roku 2012. Žalobca nenašiel v rozhodnutí žalovaného žiadne
odôvodnenie akým spôsobom sa s touto diskrepanciou vysporiadal. Pokiaľ ŠOP SR vo svojom
stanovisku zo dňa 1. marca 2011 zaujala postoj, podľa ktorého nie je možné odporučiť jarný odlov,

žalobca sa oprávnene domnieva, že k takémuto stanovisku viedli ŠOP SR vážne a z ochrany tohto druhu
vyplývajúce dôvody. Bolo žalobcovým právom zaujať postoj, v ktorom by žiadal, aby správny orgán -
žalovaný posúdil dôvody, ktoré viedli ŠOP SR v priebehu pol roka k takej zásadnej zmene postoja,
pri ktorej zo stanoviska o žiadnom jarnom odstrele sa vyvinulo stanovisko, že je možné vo všetkých z
povolených výnimiek realizovať tieto aj v jarných mesiacoch.

Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ ide o namietanú nemožnosť
oboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v
predchádzajúcom roku", v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli
podkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím oboznámiť žalobcu v zmysle § 33 ods. 2
Správneho poriadku. Z tohto hľadiska podľa názoru súdu prvého stupňa zákon porušený nebol. Tento

záver súdu prvého stupňa je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj v rozpore s už citovaným
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku.

Pokiaľ správny orgán v oboznámení s podkladmi rozhodnutia zo dňa 28. januára 2010 (správne 2011)
uviedol, že vykonal analýzu škôd a minuloročnej regulácie, a ako vyplynie z ďalšieho, vo svojich
rozhodnutiach na tieto zistenia poukázal, možno vysvetliť tento postup dvoma spôsobmi, z ktorých však

ani jeden nesvedčí v prospech záveru o zákonnosti predmetného konania. Pokiaľ skutočne v správnom
konaní žiadna analýza regulácie z roku 2010 a škôd spôsobených medveďmi vykonaná nebola, potom
správny orgán predstieral v konaní existenciu podkladov v skutočnosti neexistujúcich a navodzoval tak
zdanie zisťovania skutočného stavu v inom rozsahu, ako toto zisťovanie v skutočnosti vykonal.

Na druhej strane, pokiaľ by skutočne správny orgán prvého stupňa spomínanú analýzu vykonal, nie je

zrozumiteľné z prvostupňového, ani napadnutého rozhodnutia, v akej forme bola táto analýza vykonaná
a k akým zisteniam dospela.

V rozpore so záverom súdu prvého stupňa je konštatovanie v rozhodnutí žalovaného: „ministerstvo
podanej žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje
ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveď hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých

geomorfologických celkoch a vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom
na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov". Uvedená časť rozhodnutia
žalovaného svedčí v prospech záveru, že prvostupňový správny orgán okrem podkladov rozhodnutiauvedených vo svojom rozhodnutí mal k dispozícii aj iné (podklady, ktoré mu pripravuje ŠOP SR o vývoji
populácie medveď hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch).

Ďalej žalovaný na strane 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia v 1. odseku uviedol, že ministerstvo pri

rozhodovanívoveciprihliadaloajnaskutočností,ktorésúmuznámezdoterajšejúradnejčinnosti.Takéto
odôvodnenie rozhodnutia je so zreteľom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku neakceptovateľné, keďže
nie je známe, ktoré skutočností majú byť známe z doterajšej činnosti ministerstva a z ktorej konkrétnej
úradnej činnosti.

Nakoniec existenciu akýchsi mimoprocesných podkladov potvrdzuje aj tá časť odôvodnenia, kde k
výhrade žalobcu o neoboznámení s analýzou škôd spôsobených medveďmi žalobca uviedol, že pre

napadnuté rozhodnutie je takáto výhrada nepodstatná, pretože ministerstvo žiadateľovi povolilo výnimku
z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK.

Všetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu sa podľa jeho vyjadrenia vzťahujú nielen k označeným
vadám konania, ale tieto vady konania spôsobili nedostatočné zistenie skutočného stavu veci,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a nesprávne právne posúdenie veci správnym

orgánom.

Záverom žalobca poukázal na to, že zaradenie medveďa hnedého do prílohy č. 4 vyhlášky č. 24/2003
Z. z. znamená, že sa na ne vzťahuje ustanovenie § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. a z tohto dôvodu
je pre zákonnosť rozhodnutia o udelení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nevyhnutné úplne a
spoľahlivo zistiť skutočnosti, ktoré vedú k záveru, o potrebe udelenia výnimky, o spôsobilosti rozhodnutia

o udelení výnimky viesť k očakávanému cieľu (teda ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľstva a
neexistencii inej alternatívy.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu
zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania

bez ich bližšej špecifikácie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhujúc potvrdenie napadnutého rozsudku
poukázal na to, že odvolacie námietky sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom
konaní, avšak nie je z nich zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka
povolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods.3 písm.

c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu konania nevyjadril
k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a
zdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je
podľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na
danom území.

Ďalej poukázal na to, že i napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v procesnom postupe žalovaného
nebude možné zo strany žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu
ako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených
záujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne
predmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov a zastal názor, že

odvolaniepodanéžalobcomjeneopodstatnenéamotivovanéibasnahouozískanietrovkonanianaúkor
žalovaného, nakoľko po vrátení veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez
možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať).
Tento svoj názor podoprel aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra
2002, podľa ktorého : „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania

a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho
orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu
hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb zatakého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú
okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola
poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o

konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi... Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa
zopakovalprocesaodstrániliformálnevady,ktorénemôžeprivodiťvecneiné,čivýhodnejšierozhodnutie
pre účastníka.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

OSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.
2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ministra

životného prostredia SR sp. zn. 8591/2011-1.10 (23/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým bol
na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3784/2011-2.2
z 23. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.
zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, a to usmrtenie jedného jedinca
medveďa hnedého v poľovnom revíri G.. Minister v rozkladovom konaní zmenil podmienky rozhodnutia

v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. a určil, že odstrel možno zrealizovať na lokalite A.,
katastrálne územie Z. odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od
1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového
rozhodnutia nezmenený.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).

Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdzobsahusúdnehospisuzistil,žekrajskýsúdsanáležiteavsúladesozákonomvysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad

a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku.

Na potvrdenie zákonnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať nasledovné :

V prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa,
postupovalivsúladesozákonomoochraneprírodyakrajinyasprávnymporiadkom,keďpovolilivýnimku

zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Povolená výnimka spočívala
v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Baranec.

Správne konanie v uvedenej veci sa začalo na základe žiadosti žiadateľa - Slovenský poľovnícky
zväz, Poľovnícke združenie „G.“ so sídlom v Z., ktorá bola doručená žalovanému dňa 27. januára 2011(pôvodne bola žiadosť žiadateľa adresovaná Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý
ju odstúpil žalovanému). Prílohou žiadosti boli záznam z miestneho šetrenia škôd zo dňa 22.04.2010
poškodeného I., záznam z miestneho šetrenia škôd zo dňa 04.10.2010 poškodeného O. a záznam z

miestneho šetrenia škôd zo dňa 20.04.2010 poškodeného I., ktoré odôvodňovali žiadosť o povolenie
výnimky tým, že v obvode poľovného revíru G. došlo opakovane k nebezpečným stretom a k ohrozeniu
obyvateľov priľahlých obcí a došlo aj ku škodám najmä včelstvách a včelínoch. Žiadosť bola tiež
zdôvodnená vysokým stavom medvedej populácie v predmetnom poľovnom revíri.

Štátna ochrana prírody SR k žiadosti Ministerstva životného prostredia SR č. 8486/2011-1.10 z 2.

novembra 2011 o stanovisko k regulačného odlovu chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého
v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou uviedla, s odkazom na svoje
predchádzajúce stanovisko, že keďže dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov
medveďov hnedých v predmetných poľovných revíroch je stále aktuálny a nepominul sa, odporúča
predĺženie platnosti rozhodnutí pri všetkých žiadostiach, ktoré tvoria prílohu stanoviska.

Zoologické záhrady v Bojniciach, v Bratislave, v Košiciach v Spišskej Novej Vsi oznámili Ministerstvu

životného prostredia SR, že nemajú voľné kapacity na umiestnenie medveďov hnedých.

Žalobca požiadal dňa 14. apríla 2011 v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) o kópie žiadostí žiadateľov na lov medveďov v roku
2011 a tieto mu boli všetky zaslané, a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,

f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií

dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
68a) výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom

hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného

významu na životné prostredie,d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na

selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Najvyšší súd vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci musí prisvedčiť konajúcim správnym orgánom a
krajskému súdu, ktorý zamietnuc žalobu sa s právnym posúdením veci správnych orgánov stotožnil, že
v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na povolenie výnimky v zmysle vyššie citovaných
ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. V konaní bola prostredníctvom dôkazov žiadateľa
dostatočne preukázaná dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce pred

medveďmi pohybujúcimi sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Preto
najvyššiemu súdu nezostalo iné ako prisvedčiť právnemu názoru krajského súdu (str. 13), že : „záujem
na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia
obyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok...“.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že prvý predpoklad vyžadovaný zákonom pre udelenie výnimky, t.j.

neohrozeniezachovaniapopuláciídotknutéhodruhubolnadvšetkupochybnosťsplnený,keďžemedveď
hnedý je na území Slovenskej republiky premnožený.

Je potrebné taktiež zdôrazniť, že žalovaný mal z vyjadrení ZOO preukázané, že iná alternatíva
(premiestnenie odchytených jedincov do ZOO) pre chránený druh neprichádza do úvahy.

Vo vzťahu k námietkam procesného charakteru, najvyšší súd v plnom rozsahu poukazuje na právny

názor krajského súdu a na doplnenie považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, ktorého obsahom je výklad ustanovenia
§ 250i ods. 3 OSP v tom zmysle, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a
odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
Ustanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom ktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí

správnych orgánov zo strany správnych súdov, ktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t.j. ich
zmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to však,
že správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne
patrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady
nemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie

napadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania.

K rozhodnutiam najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, najvyšší súd uvádza, že
sa v danom prípade priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 z 18. decembra 2013, ktorý sa týka rovnakého predmetu
konania a totožných účastníkov.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel
odvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadol
sa s relevantnými námietkami žalobcu.

Preto najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k
ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada
trov konania neprináleží.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.