Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Scud/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200575
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu W. M. C., trvale bytom S. F., S.
N., N. P., prechodne bytom V. XXX/X, K., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so
sídlom Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície, Jarkova 31,
Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-66-004/2014
zo dňa 20. marca 2014 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-66-004/2014 zo dňa 20. marca 2014 podľa §
250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 588,76 € pozostávajúce zo

zaplateného súdneho poplatku 70,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 518,76 €, ktoré je povinný
zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu JUDr.
Jozefovi Vaškovi, advokátovi.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na základe
odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice (ďalej
len „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-PO6-KP-53-005/2014 zo dňa 14.01.2014 o zrušení
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 36 ods. 1 písm. b/

zákonač.404/2011Z.z.opobytecudzincovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním spisového materiálu žalobcu zistil, že žalobcovi bol na
základe jeho žiadosti dňa 24.09.2008 udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel
podnikania podľa § 19 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov platný do 24.09.2013. V súčasnej dobe má žalobca podanú

žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, pričom podľa § 34 ods. 16 zákona o pobyte cudzincov
prechodný pobyt sa po skončení jeho platnosti až do rozhodnutia o žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu považuje za oprávnený na území Slovenskej republiky. Toto konanie o obnovení prechodného
pobytu prvostupňový správny orgán prerušil podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Zo spisového
materiálu ďalej zistil, že žalobca si na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v A. dňa 31.07.2008 podal
žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania.
Táto žiadosť bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená dňa 02.09.2008, ku ktorej predložildoklady podľa § 25 zákona č. 48/2002 Z.z. Na potvrdenie bezúhonnosti predložil Výpis z registra
trestov M. socialistickej republiky vydaný provinčnou justičnou správou N. P. s evidenčným číslom
7291/TP-LLTP dňa 28.05.2008. Tento doklad o bezúhonnosti bol v rámci kontroly spisových materiálov

cudzineckej polície predložený Oddeleniu koordinácie analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a
cudzineckej polície Prešov (ďalej len OKARŠ) na vykonanie odborného posúdenia, kde dňa 31.07.2013
bolo zistené, že ide o falošný výpis z registra trestov M. socialistickej republiky.

Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán na základe zistených skutočností začal správne konanie
vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobcu, o čom ho upovedomil a zároveň mu dal možnosť, aby

sa pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadril k jeho podkladom i k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol ich doplnenie do 7 dní od prevzatia upovedomenia v súlade s
ust. § 27 ods. 1 Správneho poriadku. Dňa 22.08.2013 sa žalobca na základe predvolania dostavil pred
prvostupňový správny orgán, kde s ním bola spísaná zápisnica podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku,
v ktorej sa žalobca vyjadril k dokladom, ktoré predložil ku žiadosti o udelenie prechodného pobytu na
území Slovenskej republiky. Do zápisnice uviedol, že výpis z registra trestov M. socialistickej republiky

požiadal osobne na Krajskej justičnej správe v meste N. P. a po určitej čakacej dobe si ho na uvedenom
úrade aj osobne prevzal. Dodal aj to, že podľa neho uvedený doklad o bezúhonnosti nie je falošný. Dňa
20.08.2013 prvostupňový správny orgán požiadal Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v S. o preverenie
predmetného dokladu o bezúhonnosti. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v S. dňa 30.12.2013 zaslalo
prvostupňovému správnemu orgánu nótu Ministerstva spravodlivosti M. socialistickej republiky č. 857/

CH-BTP zo dňa 02.12.2013, v ktorej uvádza, že výpis z registra trestov M. socialistickej republiky
žalobcovi Správou spravodlivosti provincia N. P. nebol nikdy vydaný. Prvostupňový správny orgán dňa
27.12.2013 požiadal o informácie k uvedenému dokladu o bezúhonnosti aj Národnú jednotku boja
proti nelegálnej migrácii, Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ (ďalej len „NJBPNM“),
ktoré viedlo trestné stíhanie proti žalobcovi z dôvodu podozrenia z prečinu falšovania a pozmeňovania

verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods.
1, 2 Trestného zákona. Z dôvodu uplynutia premlčacej doby podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona zanikla trestnosť činu, preto vyšetrovateľ NJBPNM vydal dňa 30.08.2013 uznesenie o odložení
veciČVS:UHCP-56/NJ-V-2013.NJBPNMdňa30.12.2013poskytlaprvostupňovémusprávnemuorgánu
informáciu získanú Interpolom S. zo dňa 21.10.2013, ktorej výsledkom bolo, že kompetentné justičné

orgány M. socialistickej republiky nevydali žiadny oficiálny výpis z registra trestov pre žalobcu a ním
predložený výpis z registra restov M. socialistickej republiky bol posúdený ako falošný.

Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie
žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov a na
základe odborného posúdenia získaných z OKARŠ, Veľvyslanectva v S. a NJBPNM, tieto informácie

posúdil ako dôvod zrušenia prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.
Žalobca v zápisnici zo dňa 13.01.2014 spísanej podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že
výpis z registra trestov M. socialistickej republiky si vyžiadal osobne sám na Justičnej správe v N. P.
a za jeho vydanie zaplatil správny poplatok. Taktiež sa vyjadril, že nemal žiadny dôvod predkladať
falošný doklad o bezúhonnosti. Dodal, že možno pracovník Justičnej správy nezaevidoval vydanie

jeho výpisu z registra trestov. Tieto svoje tvrdenie však ničím nepodložil. K informáciám získaným
cez veľvyslanectvo Slovenskej republiky v S. a cez Národnú ústredňu Interpol, že žalobcovi príslušné
orgány M. socialistickej republiky nevydali žiaden doklad o bezúhonnosti, sa žalobca vyjadriť nevedel.
Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doklady, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise v
žiadnom prípade nepreukazujú vedomosť, že expertízny posudok, ktorý je v spisovom materiáli by mal

byť vypracovaný nezávislým orgánom resp. inštitúciou.

Dôvodil, že na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, ako aj vyjadrenia žalobcu prvostupňový
správny orgán vydal rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu a v tomto rozhodnutí uviedol, že žalobca
žiadnym relevantným spôsobom nepotvrdil svoje tvrdenie, že doklad o bezúhonnosti M. socialistickej
republiky, ktorý doložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu nie je falošný. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že odborné skúmanie predmetného
výpisu z registra trestov bolo vykonané OKARŠ, nie prvostupňovým správnym orgánom, ktorý vo
veci rozhoduje, preto pochybnosti o objektívnosti odborného posudku vyslovené právnym zástupcom
žalobcu považuje za neopodstatnené. Pri vydávaní rozhodnutia prihliadal na rodinný a súkromný životžalobcu podľa § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Podľa vyjadrenia žalobcu, ktoré uviedol do
zápisnice, žalobca má manželku a jedno dieťa M.tátnej príslušnosti, ktorí žijú spolu so žalobcom na
území Slovenskej republiky. Manželka má na území Slovenskej republiky dlhodobý pobyt a dieťa

prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny k matke. Zrušením prechodného pobytu žalobcu nemusí dôjsť
k rozdeleniu rodiny, pretože manželka a dieťa majú platný pobyt na území Slovenskej republiky, čo im
umožňuje, aby za žalobcom vycestovali do štátu, v ktorom sa bude zdržiavať. Rozhodnutím o zrušení
prechodného pobytu nebude žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, teda po
splnení zákonom stanovených podmienok môže vstúpiť a zdržiavať sa na území Slovenskej republiky pri

svojej rodine. Dôvodil, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, kde má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie, v zmysle ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať,
okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v
záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Preto bol toho

názoru, že dôsledky zrušenia prechodného pobytu žalobcu nie sú neprimerané. Zo spisu vyplýva, že
žalobca k žiadosti o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky predložil falošný výpis z registra
trestov M. socialistickej republiky, čo je podľa Trestného zákona kvalifikované ako trestný čin. Vzhľadom
na závažnosť tohto činu žalobcu zrušenie jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nie
je v rozpore s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože správny orgán je

povinný pri rozhodovaní prihliadať na verejný záujem, ktorý predstavuje všeobecné dobro spoločnosti,
a ktorý má prednosť pred súkromným záujmom jednotlivca.

Ďalej uviedol, že včas podaným odvolaním, ktoré podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadal zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o zrušení žiadosti o udelení
povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účely podnikania. Podľa názoru

právneho zástupcu žalobcu prvostupňový správny orgán, ktorý zrušil prechodný pobyt porušil zákon
tým, že dostatočne nezistil skutkový stav a nesprávne aplikoval záväzné právne normy týkajúce sa
ochrany súkromného a rodinného života žalobcu. Poukázal na to, pri vydávaní rozhodnutia správny
orgán vychádzal iba zo zistení štátnych orgánov a v žiadnom prípade v rámci správneho konania
nebolo dokázané znaleckým posudkom, že listina ktorú predložil k žiadosti o udelenie prechodného

pobytu v roku 2008 je falošná. Poukázal na skutočnosť, že žiadosť o register trestov podal legitímnym
spôsobom a legitímnym spôsobom mu tento výpis z registra trestov bol vydaný. V rámci správneho
konania preukázal, že z jeho strany nedošlo k úmyselnému konaniu, týkajúceho sa predloženia dokladu
o bezúhonnosti. Register trestov bol vydaný príslušným štátnym orgánom M. socialistickej republiky bez
toho, aby mal vedomosť o tom, že ide o falošný doklad. V rámci odvolacieho konania preukáže právne

relevantným dokladom, že v čase, keď sa trvalo zdržiaval na území M. socialistickej republiky, nebol
trestaný a že je bezúhonný. Vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že neaplikoval ust. § 36 ods.
2 zákona o pobyte cudzincov, v ktorom sa upravuje, že ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky
zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom
na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny, a že v dôsledku zrušenia prechodného

pobytu dôjde k negatívnemu dopadu na jeho rodinný a súkromný život manželky, ako aj maloletého
dieťaťa. Taktiež namietal, že jeho vycestovanie mimo územia Slovenskej republiky je v rozpore s čl. 8
ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia a odvolania
žalobcu vychádzal zo skutočností, ktoré zistil v rámci svojej činnosti prvostupňový správny orgán a

ktoré súvisia s prejednávanou vecou a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné potvrdiť. Mal za dostatočne preukázané,
že žalobca k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikanie
predložil falošný výpis z registra trestov M. socialistickej republiky. Podkladom k zrušeniu prechodného
pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi bol odborný posudok OKARŠ, ktorým sa jednoznačne

preukázala skutočnosť, že register trestov M. socialistickej republiky, predložený žalobcom k žiadosti
o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky je falošný. Ďalej to boli informácie z
Interpolu o preverení uvedeného dokladu vo M. a informácia z Veľvyslanectva Slovenskej republiky
v S. o preverení predmetného dokladu o bezúhonnosti, ktoré uvedenú skutočnosť preverovalo
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti M. socialistickej republiky a uviedlo, že výpis z registra

trestov M. socialistickej republiky žalobcovi Správou spravodlivosti provincie N. P. nikdy nebol vydaný.Aj keby došlo k administratívnej chybe pri registrovaní registra trestov, register trestov by nebol
vyhodnotený ako falošný.

Dôvodil, že prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu v napadnutom rozhodnutí prihliadal

aj na súkromný a rodinný život žalobcu podľa § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Zrušením
prechodného pobytu žalobcovi nemusí dôjsť k rozdeleniu rodiny, tak ako to namieta právny zástupca
v odvolaní, pretože manželka a dieťa žalobcu majú platný pobyt na území Slovenskej republiky, čo im
umožňuje, aby za žalobcom vycestovali do štátu, v ktorom sa bude zdržiavať. Zrušením prechodného
pobytu mu nebude uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, teda po splnení zákonom

stanovených podmienok môže vstúpiť a zdržiavať sa na území Slovenskej republiky pri svojej rodine.

Argumentoval, že v danom prípade došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane
práva žalobcu na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd
a na druhej strane práva štátu na bezpečnosť a verejný poriadok, teda k stretu záujmu súkromného so
záujmom verejným. V tomto konkrétnom prípade súkromný záujem nemôže byť nadradený verejnému
záujmu. Má jednoznačne za preukázané, že žalobca svojim konaním, kedy k žiadosti predložil falošný

register trestov, závažným spôsobom porušil zákon o pobyte cudzincov a preto je jeho súkromný
záujem zotrvať na území Slovenskej republiky v rozpore s verejným záujmom, ktorý v tomto prípade je
zachovanie zákonnosti a verejného poriadku.

Knámietkeprávnehozástupcužalobcu,ževkonanínebolopreukázanéznaleckýmposudkom,želistina,
ktorú predložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu v roku 2008, je falošná uviedol, že využívanie

odborných znalostí pre účely trestného konania je upravené v šiestej hlave, treťom diely Trestného
poriadku (§ 141 až § 152), označenom ako odborná činnosť a znalecká činnosť. Odborné znalosti sa
podľa nového Trestného poriadku uplatňujú vo forme dvoch základných kategórií:

a) odborná činnosť (odborné vyjadrenie, písomné vyjadrenie)

b) znalecká činnosť (znalecký posudok podaný znalcom alebo znaleckou

organizáciou, posudok znaleckého ústavu).

Rozdiely v týchto kategóriách sú zdôraznené tým, že sú upravené v rámci samostatných zákonných
ustanovení.ÚčelomprávnejúvahyvnovomTrestnomporiadkujepredovšetkýmzdôraznenieprioritného
uplatňovania odborných vyjadrení a písomných potvrdení za predpokladu splnenia zákonných
podmienok pred znaleckými posudkami, a to v kontexte so zjednodušením a zrýchlením trestného

konania. Odborná činnosť sa uplatňuje v skutkovo a právne jednoduchých veciach, v ktorých sa
možno uspokojiť s odborným vyjadrením alebo písomným potvrdením, o správnosti ktorého nie sú
pochybnosti. Odborné vyjadrenie sa vyžiada predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť,
ktorá je obsahom odborného vyjadrenia. Špecializácia na odbornú činnosť je predpokladom na
odborné posúdenie veci. OKARŠ spĺňa odbornú kompetentnosť na podávanie odborných vyjadrení

vo veci falšovania a pozmeňovania dokladov. Zložitosť a charakter objasňovanej skutočnosti nemôžu
vzbudzovať pochybnosť o správnosti záveru odborného vyjadrenia, a to vzhľadom na odbornú úroveň
OKARŠ. V odbornom posudku OKARŠ uviedol meno osoby, ktorá odborné posúdenie falošného registra
trestov vypracovala a môže byť k obsahu odborného vyjadrenia vypočutá aj ako svedok. Odborný
posudok bol prijatý aj v trestnom konaní, ktoré však bolo ukončené z dôvodu premlčacej doby podľa §

87 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, keď bolo konštatované, že zanikla trestnosť činu.

K námietke právneho zástupcu žalobcu k neprimeranosti napadnutého rozhodnutia zisteným
skutočnostiam argumentoval, že podkladom k zrušeniu prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky bol falošný výpis z registra trestov M. socialistickej republiky, ktorý žalobca predložil k žiadosti.
Podkladom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je konkrétny listinný dôkaz, a to falošný

register trestov. Predloženie falošného registra trestov je takým závažným porušením zákona o pobyte
cudzincov, že zrušenie pobytu pre žalobcu nepovažuje za neprimerané.K čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uviedol, že každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Správny orgán môže za určitých
podmienok zasahovať do výkonu tohto práva. V tomto smere prvostupňový správny orgán dôsledne

preskúmal osobné pomery žalobcu a prihliadal na jeho rodinný a súkromný život a to tým, že žalobcovi
nebol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a po splnení zákonom stanovených
podmienok môže vstúpiť a zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žalobca predložil
falošný výpis z registra trestov M. socialistickej republiky je podľa Trestného zákona klasifikované ako
trestný čin. Z dôvodu uplynutia premlčacej doby podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona zanikla

trestnosť činu, preto dňa 30.08.2013 NJBPNM vydala uznesenie o odložení veci ČVS: UHCP-56/NJ-
V-2013. Vzhľadom na závažnosť činu žalobcu zrušenie prechodného pobytu nie je v rozpore čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu, že pri rozhodovaní je prvostupňový
správny orgán povinný prihliadať aj na verejný záujem, ktorý predstavuje všeobecné dobro spoločnosti,
a ktorý má prednosť pred súkromným záujmom jednotlivca.

V závere dôvodil, že žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by jednoznačne viedli k zrušeniu

rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Pred
vydaním rozhodnutia bol žalovanému dňa 14.03.2014 doručený dodatok k odvolaniu, ktorého obsahom
bol výpis z registra trestov M. socialistickej republiky pre žalobcu. Týmto registrom trestov a nezaoberal,
pretože predmetom konania nebolo skúmanie bezúhonnosti žalobcu, ale predloženie falošného registra
trestov.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
žiadal zrušiť, pretože je toho názoru, že vydaním rozhodnutia žalovaný porušil ustanovenia zákona
o pobyte cudzincov a rozhodnutie je v rozpore s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako aj čl. 3 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý je súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky.

Poukázal na to, že podľa § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, ktorý jednoznačne deklaruje, že ust.
§ 36 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov neplatí, ak by dôsledky zrušenia pobytu boli neprimerané s
ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Zdôraznil, že je ženatý a má
jednoročného syna s tým, že tak manželka ako aj maloleté dieťa sú v celom rozsahu odkázaní na neho
ako živiteľa rodiny. Manželka poberá iba rodičovský príspevok a jediným príjmom dieťaťa sú rodinné

prídavky. V prípade, ak by mal bezodkladne vycestovať mimo územia Slovenskej republiky, rodina by
ostala bez príjmov. Živí celú rodinu a zabezpečuje takto jej existenciu. Bez tejto činnosti by sa manželka
so synom dostali do nepriaznivého sociálneho postavenia za hranicu sociálnej núdze. Manželka sa
z dôvodu útleho veku syna nemôže zaradiť do pracovného pomeru, z ktorého by jej plynul príjem
postačujúci na úhradu nevyhnutných životných potrieb, a to tak svojich, ako aj dieťaťa, pričom rodinný

prídavok vo výške 23,52 € mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne, by boli ako
zdroj príjmov nedostatočné. Odlúčenie od rodiny by znamenalo nielen priame ohrozenie materiálnych
potrieb ich maloletého syna, ale taktiež by nenapraviteľne poznamenalo aj jeho harmonický vývoj v
psychickej a fyzickej oblasti a bol by v dôsledku toho jednoznačne ohrozený jeho záujem, ktorý je podľa
čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým záujmom a stojí nad ostatnými záujmami spoločnosti.

Vycestovanie celej rodiny mimo územia Slovenskej republiky by nebolo možné z dôvodu, že žalobca,
ako aj manželka sú už dlhodobo na území Slovenskej republiky, na rodnú krajinu stratili predovšetkým
ekonomické väzby, a preto neobstojí tvrdenie správneho orgánu, že zrušenie prechodného pobytu
nebude mať neprimerané následky na súkromný a rodinný život žalobcu. Opätovne poukázal na to, že
nikdy v minulosti a to tak počas pobytu na území M. socialistickej republiky, ako aj na území Slovenskej

republiky nebol nikdy trestaný, nemá žiadny záznam v registri trestov, čo preukázal právne legitímnym
dokladom, ktorý sa nachádza v administratívnom spise.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že výpis z registra trestov nie je dokumentom, ktorý by zakladal práva
a povinnosti, ale iba deklaruje určitú právne relevantnú skutočnosť, a to tú, že žiadateľ o povolenie
pobytu bol, či nebol súdne trestaný. Žalobca preukázal, že nebol v minulosti súdne trestaný. Počas

pobytu na území Slovenskej republiky si riadne plnil svoje odvodové povinnosti, nie je záťažou presociálny systém Slovenskej republiky a v konečnom v žiadnom prípade jeho pobytu na území Slovenskej
republiky neohrozuje verejný poriadok.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 02.05.2014, v ktorom popísal priebeh

doterajšieho konania, poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu

sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s
administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného vo veci zrušenia prechodného

pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
pobyte cudzincov“).

Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí
skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods.

6 alebo ods. 7.

V ust. § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov je upravené, že policajný útvar zamietne žiadosť
o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce
údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 25.07.2013 bola vykonaná kontrola

spisových materiálov cudzincov Oddelením koordinácie, analýzy rizík a štatistík (ďalej len „OKARŠ“)
Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, v rámci ktorej bol na preskúmanie predložený
register trestov M. socialistickej republiky, ktorý žalobca predložil dňa 31.07.2008 k žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. Na základe odborného
posúdenia registra trestov žalobcu a jeho výsledkov zo dňa 31.07.2013 vypracovaného špecialistom

OKARŠRHCPPrešovbolozistené,žeregistertrestovzM.sev.č.7291/TP-LLTPvydanýdňa28.05.2008
na meno W. M. C. je falošný.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej súd zistil, že dňa 15.08.2013 začal prvostupňový správny orgán
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice správne konanie vo veci zrušenia prechodnéhopobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a túto skutočnosť oznámil žalobcovi
písomným podaním zo dňa 15.08.2013 pod č. PPZ-HCP-PO6-KP-1148/2013 s poučením podľa ust. §
33 ods. 2 Správneho poriadku.

Listomzodňa11.10.2013VeľvyslanectvoSlovenskejrepublikyvS.požiadaloMinisterstvospravodlivosti
M. socialistickej republiky o preverenie pravosti výpisov z registra trestov M. socialistickej republiky,
okreminéhoajregistertrestovžalobcu.ZodpovedeMinisterstvaspravodlivostiM.socialistickejrepubliky
zo dňa 02.12.2013 vyplynulo, že výpis z registra trestov žalobcu nebol vydaný Správou spravodlivosti
provincie N. P..

Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa Interpol listom zo dňa 24.10.2013 č. PPZ-

MPS-NUI-4515/2013-VH oznámila, že Interpol S. na základe žiadosti zo dňa 28.08.2013 oznámil, že
podľa výsledkov vyšetrovania kompetentné justičné orgány nevydali žiadne oficiálne výpisy z registra
trestov, okrem iného aj pre osobu žalobcu a tieto dokumenty sú falošné.

V spise žalovaného sa nachádza aj uznesenie Prezídia Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania

východ, pracovisko Košice zo dňa 30.08.2013 č. ČVS: UHCP-56/NJ-V-2013, ktorým sa odkladá trestné
stíhanie voči žalobcovi vo veci podozrenia z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 a 2 Trestného zákona
z dôvodu premlčania. Podnet na trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu falšovania a pozmeňovania
úradnej listiny podalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice dňa 01.08.2013 v

súvislosti s predložením falošného výpisu z registra trestov.

Na základe vyššie uvedených podkladov Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice
(ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č.s.: PPZ-HCP-PO6-KP-53-005/2014 zo dňa
14.01.2014 rozhodol podľa § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte
cudzincov o zrušení prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na účely podnikania

a toto rozhodnutie žalovaný potvrdil.

Žalobca v žalobe namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia boli porušené ustanovenia zákona o
pobyte cudzincov a toto rozhodnutie je v rozpore s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako aj čl. 3 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa s poukázaním na § 36 ods. 2
zákona o pobyte cudzincov, ktoré považuje súd za dôvodné.

Zákon o pobyte cudzincov v § 36 ods. 2 upravuje, že ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky
zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom
na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.

Vzhľadom na námietku žalobcu bolo predmetom skúmania, či správne orgány pri posudzovaní
primeranosti dôvodov zrušenia prechodného pobytu žalobcu k dôsledkom resp. dopadom na jeho

súkromný a rodinný život s prihliadnutím na § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, čl. 8 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zohľadnili všetky rozhodujúce skutočnosti.

Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý
má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie (ods.
1). Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade

so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaní nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia
alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.Zrušenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí odôvodnil tým, že nie je v rozpore s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,pretožesprávnyorgánjepovinnýprirozhodovaníprihliadaťnaverejnýzáujem,ktorýpredstavuje

všeobecné dobro spoločnosti a ktorý má prednosť pred súkromnými záujmami jednotlivca. Verejný
záujem spoločnosti odôvodnil tým, že žalobca k žiadosti o prechodný pobyt predložil falošný výpis z
registra trestov, čo je kvalifikované podľa trestného zákona ako trestný čin. Vo vzťahu k jeho rodinným
pomerom uviedol, že v konaní bolo zistené, že žalobca má manželku a jedno dieťa M.tátnej príslušnosti,
ktorí žijú s ním na území Slovenskej republiky, pričom manželka má na území Slovenskej republiky

dlhodobý pobyt a dieťa prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny k matke. Zrušením prechodného
pobytu žalobcovi nemusí dôjsť k rozdeleniu rodiny, pretože manželka a dieťa majú platný pobyt na
území Slovenskej republiky, čo im umožňuje, aby za žalobcom vycestovali do štátu, v ktorom sa
bude zdržiavať, že zrušením prechodného pobytu nebude žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky, teda po splnení zákonom stanovených podmienok môže vstúpiť a zdržiavať sa na
území Slovenskej republiky pri svojej rodine.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že správne orgány v takomto prípade musia
skúmať spravodlivú rovnováhu medzi ochranou verejného záujmu a dotknutými záujmami jednotlivca,
t.j. rešpektovanie súkromného a rodinného života. Podľa jeho konštantnej judikatúry zásah do práv
chránených Európskym dohovorom však musí byť vždy založený na naliehavej spoločenskej potrebe
a najmä musí byť primeraný skúmanému legitímnemu cieľu. Štát má v zásade pri výbere prostriedkov,

ktorými chce dosiahnuť legitímny cieľ možnosť uplatniť voľnú úvahu, pričom je limitovaný tým, že zásah
do práva na súkromie vykoná len vtedy, keď je to nevyhnutné alebo v duchu požiadaviek kladených
na demokratickú spoločnosť. Slovo nevyhnutné v žiadnom prípade nie je synonymom takých slov ako
potrebné, či užitočné. Štát sa nemôže legitímne dovolávať všeobecnej nevyhnutnosti ako dôvodu na
obmedzenie práv a slobôd jednotlivca.

Žalobca v danom prípade uprednostnil verejný záujem a dovolával sa všeobecnej nevyhnutnosti,
ktorú odôvodnil samotnou skutočnosťou, že žalobca predložil falošný výpis z registra trestov a tento
skutok je kvalifikovaný ako trestný čin. Tento dôvod však súd nepovažuje za dostatočne presvedčivý
a poukazuje na tú skutočnosť, že trestnosť skutku sa žalobcovi nepreukázala. Trestné konanie voči
žalobcovi bolo odložené v dôsledku premlčania, čo preukazuje aj uznesenie Národnej jednotky boja

proti nelegálnej migrácii, oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania východ zo dňa 30.08.2013. Z
citovaného uznesenia vyplýva, že v danom prípade skutok žalobcu mal vykazovať známky prečinu
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, nie trestného činu. Podľa názoru súdu presadzovanie
verejného záujmu ako všeobecnej nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti na obmedzenie výkonu

práva na rodinný a súkromný život žalobcu tak, ako ho prezentoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
je z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Zákon o pobyte cudzincov síce v ust. § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 6 písm. e/ uvádza
ako dôvod zrušenia prechodného pobytu cudzinca objektívnu skutočnosť a to predloženie falošného
dokladu, v ust. § 36 ods. 2 zároveň ukladá správnemu orgánu skúmať dôsledky zrušenia prechodného

pobytu a ich primeranosť vo vzťahu k súkromnému a rodinnému životu štátneho príslušníka tretej krajiny.
V danom prípade je to skúmanie spravodlivej rovnováhy medzi ochranou verejného záujmu s dotknutými
záujmami jednotlivca, t.j. rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Žalovaný vo vzťahu k súkromnému a rodinnému životu žalobcu zrušenie prechodného pobytu na území
Slovenskej republiky nepovažoval v rozpore s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Poukázal na to, že žalobca po zrušení prechodného pobytu bude mať možnosť vstupovať na
územie Slovenskej republiky za účelom styku s rodinou a taktiež, že manželka a dieťa budú môcť za
žalobcom vycestovať.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je úlohou správnych orgánov pri aplikácii čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vziať do úvahy prípadné exteritoriálne účinky

tohto článku dohovoru, t.j. zaoberať sa otázkou, do akej miery je cudzincovi znemožnený jeho rodinný,prípadne súkromný život v jeho krajine pôvodu a do akej miery prijímajúci štát - Slovenská republika
práve z tohto dôvodu povinný umožniť mu preniesť si svoj rodinný resp. súkromný život na jeho územie
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sža 16/2010). Žalovaný sa pri aplikácii

čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dôsledkami zrušenia prechodného
pobytužalobcunajehosúkromnýarodinnýživotexteritoriálnymidôsledkaminezaoberal.Zodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia absentuje, ako žalovaný posúdil charakter a pevnosť rodinných vzťahov
žalobcu a existenciu rodinných, kultúrnych a sociálnych väzieb s krajinou pôvodu.

Žalovaný sa v danom prípade neriadil dôsledne ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ak sa v

odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia dostatočne a presvedčivo nevyrovnal s aplikáciou § 36 ods.
2 zákona o pobyte cudzincov v spojení s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd pri rozhodovaní o zrušení prechodného pobytu žalobcu, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise1
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Krajskýsúdzuvedenýchdôvodovpodľa§250jods.2písm.d/O.s.p.napadnutérozhodnutiežalovaného
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude dôsledne vyhodnotiť námietky žalobcu vo vzťahu k čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súlade s ust. § 36 ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov a vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby rozhodnutie spĺňalo všetky základné kritériá uvedené v
§ 46 a 47 Správneho poriadku, predovšetkým, aby bolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené a aby bola
z neho zrejmá správna úvaha, na základe ktorej dospel správny orgán k rozhodnutiu, vrátane právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd
priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,- € a trov právneho
zastúpenia Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 11 ods. 4, § 17)
(ďalej len „vyhláška“) za tri právne úkony prevzatie a príprava (13.01.2014), písomné podanie žaloby

(17.04.2014) a účasť na pojednávaní (25.03.2015) a to v hodnote 2 x po 134,- € a 1 x po 139,83 €;
režijný paušál 2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €; dane z pridanej hodnoty 20 % zo sumy 432,30 €, t.j. 86,46 €, čo
celkom predstavuje sumu 518,76 €.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.