Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/53/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206302
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812206302.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka
Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/28/2012-143 zo dňa 13. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 2C/28/2012-143 zo dňa 13.10.2014 návrh žalobcu zamietol
(výrok I.) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by
súd rozhodol, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Námestovo, ktorý nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/5/2009 a žalovanej
by uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu v sume 125,- eur a nemajetkovú ujmu v sume
330,- eur.
Aplikujúc príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.) nemal
okresný súd vykonaným dokazovaním preukázané tvrdenia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe
Okresného súdu Námestovo v exekučnom konaní sp. zn. 6Er/5/2009 v súvislosti so žiadosťou súdneho
exekútora o udelenie poverenia. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola exekučnému súdu
doručená dňa 12.01.2009, poverenie bolo vydané dňa 16.01.2009. Dňa 27.01.2010 súdny exekútor
vrátil poverenie z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky oprávneného, ako
aj trov exekučného konania.
Nakoľko súd nemal preukázané splnenie už prvej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nepovažoval za potrebné zaoberať sa skúmaním
ďalších podmienok, keď navyše súdny exekútor oznámil vymoženie pohľadávky aj s príslušenstvom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) a žalovanej ako úspešnej účastníčke konania nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou
v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie, v ktorom navrhol
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k chybám uvedeným v ust. § 221 O. s. p.
Namietal postup súdu, ktorý podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jeho neprítomnosti hoci riadne a
včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody pre tento postup. Uvedeným postupom
mu okresný súd odňal právo na konanie pred súdom.
Uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom,
že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Ďalej uviedol, že konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania,
proti ktorému rozhodnutiu podáva odvolanie. V čase podania odvolania o zamietnutí žaloby teda nebolo
právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania, z ktorého dôvodu je meritórne rozhodnutie
predčasné.
Okresný súd sa podľa neho aj nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Okresný súd, bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za jeho neprítomnosti meritórne
rozhodol.
Žalobca ďalej tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nebol oboznámený s
obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu
svojich protitvrdení. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Namietal tiež, že súd
nepostupoval podľa § 153b O. s. p.
Súd sa podľa žalobcu dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.
Uviedol, že ako dôkaz o vzniku škody predložil Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný
postup mal na neho negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Ak
okresný súd konštatuje, že nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda,
nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom.
K návrhu na prerušenie konania v závere odvolania žalobca uviedol, že ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že
prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práv žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd
povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo riadne doručené, nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré (napriek nesprávnemu poučeniu okresného súdu) možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky
žalobcu nepovažuje za dôvodné, keď nie všetky odvolacie námietky sa zároveň dotýkajú výroku a

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní poukazuje, mimo iného, na rozhodnutia
a skutočnosti, ktoré v súdenej veci vôbec nenastali (napr. podanie návrhu na prerušenie konania s
predložením ústavnej sťažnosti, zamietnutie návrhu na prerušenie konania a p.). Odvolaciemu súdu je
z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že žalobca podáva rovnaké odvolanie vo viacerých obdobných
veciach bez toho, aby rozlišoval medzi jednotlivými konaniami a rozhodnutiami súdov, v dôsledku čoho
nie všetky odvolania korešpondujú so skutočným stavom v tej - ktorej veci.

V súvislosti so žalobcom namietanou otázkou nestrannosti a zákonnosti sudcu odvolací súd poukazuje
na to, že o skutočnostiach oznámených žalobcom v návrhu na začatie konania, pre ktoré mal byť konajúci
sudca z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k.
10NcC/39/2013-15 zo dňa 30.01.2013, ktorým JUDr. Miroslava Jagnešáka, ktorý je zákonným sudcom
v danej veci, z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené dňa 28.08.2014.
Vzhľadom na opakované námietky žalobcu, odvolací súd pre zdôraznenie uvádza, že ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z ústavnej zásady, že nikto
nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to
možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu
sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci ešte nezakladá bez ďalšieho
dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom/žalovaným
je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp.
zn. 3Nc/14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie
sudcu teda nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia
žalobcu) svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za
spôsobenú škodu a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho
súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej
miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný
profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom
konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol
zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá
pomer tohto sudcu k veci. Námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na
konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť, preto neobstojí.

Ako nedôvodnú potom vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu, že okresný súd nemohol v
prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Zo spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na deň 25.08.2014. Na pojednávanie sa žiaden z účastníkov a ani právny zástupca
žalobcu nedostavil a pojednávanie bolo za účelom opätovného predvolania účastníkov odročené na
13.10.2014. Predvolanie na pojednávanie dňa 13.10.2014 bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi
doručené dňa 28.08.2014, žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie napriek tomu
nedostavili, pričom svoju neprítomnosť riadne a včas, vážnymi dôvodmi neospravedlnili. I keď žalobca
podaním zo dňa 10.10.2014 prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o zrušenie pojednávania,
dôvody uvádzané žalobcom v žiadosti nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keď žiadosť o zrušenie pojednávania zároveň nebola súdu doručená
v dostatočnom predstihu (žiadosť o zrušenie pojednávania bola doručená súdu elektronicky v piatok
10.10.2014 o 15:30 hod., pojednávanie bolo nariadené na pondelok 13.10.2014 o 08:30 hod.). Žalobca
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej
mu v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1 až 3 O. s. p.), ale z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca,
o ktorej otázke však už nadriadený súd právoplatne rozhodol. Boli teda splnené všetky predpoklady na
prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s.
p. a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 13.10.2014 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým
žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám tým, že sa na pojednávanie
nedostavil. Neúčasťou na pojednávaní si žalobca a jeho splnomocnený zástupca zároveň sami zmarili
možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia, najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p.,
ako aj ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným

účastníkom). Z rovnakého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu, že nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie, keď boli
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal,
neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovanej, súd poukazuje na
to, že vyjadrenie žalovanej bolo súdu doručené dňa 10.10.2013 (piatok), pričom pojednávanie bolo
nariadené na 13.10.2014, t. j. pondelok. Nebolo teda v reálnych možnostiach súdu doručiť vyjadrenie
žalovanej žalobcovi pred pojednávaním. V tejto súvislosti však odvolací súd zároveň poukazuje na to, že
v prípade dostavenia sa na pojednávanie by bol žalobca v rámci pojednávania oboznámený s vyjadrením
žalovanej, ktoré je v podstate totožné s vyjadreniami žalovanej v obdobných veciach týchto účastníkov,
založených na obdobnom skutkovom základe, z ktorého dôvodu nie je námietka žalobcu o neznalosti
vyjadrenia žalovanej dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zrejmé, že okresný
súd svoje rozhodnutie nezaložil na tvrdeniach žalovanej, ale na skutočnostiach zistených z exekučného
spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Er/5/2009, ktorý oboznámil v rámci dokazovania na návrh
samotného žalobcu.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že okresný súd sa neoboznámil s predloženou ústavnou sťažnosťou a
vo veci samej rozhodol bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania,
ktorý súd zamietol, odvolací súd poukazuje na nepravdivosť uvedeného tvrdenia žalobcu. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalobca návrh na prerušenie konania v danej veci vôbec podal, z ktorého dôvodu
súd o takomto návrhu ani nerozhodoval, rovnako nebola súdu predložená ani ústavná sťažnosť, ktorá
by mala súvis s danou vecou.

Neobstojí nakoniec ani námietka žalobcu, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj obsahu exekučného spisu
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Er/5/2009, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu, jednoznačne vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 12.01.2009 bolo rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie už dňa 16.01.2009 (doručené súdnemu exekútorovi dňa 02.02.2009), a teda v lehote stanovej
v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010. V danej veci preto nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ako správne konštatoval i okresný súd.

Nakoľko v danom prípade nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), nebol dôvod, aby sa okresný súd
zaoberal aj ďalšími atribútmi zodpovednosti za škodu, t. j. vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi
škodou a postupom exekučného súdu.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách
konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.
Úspešnou účastníčkou odvolacieho konania bola žalovaná, ktorá si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.