Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/264/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511203824
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3511203824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Ivety Martinákovej, v právnej veci navrhovateľa: O. L. a.s., so sídlom U. R. 7, X.,
IČO: 35 717 769, zast. JUDr. H. U., advokátom so sídlom X., Na P. XX, proti odporcom: 1) Y. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, W., občan U. republiky a 2) P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX,
W., občianka U. republiky, o zaplatenie 304,46 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. mája 2012, č. k. 6Co/30/2012-42, v
senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.5.2012, č. k. 6Co/30/2012-42, bolo
rozhodnuté tak, že súd návrh navrhovateľa zamieta a odporcom v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov konania
nepriznáva.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd, aby

odporcov v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu čiastku vo výške 304,46 Eur, úrok
z omeškania vo výške 9% ročne z 304,46 Eur od 27.09.2009 až do zaplatenia
a zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 199,16 Eur. V návrhu uviedol, že s
odporcom v 1/ rade ako dlžníkom a s odporcom v 2/ rade ako spoludlžníkom uzavrel dňa 18.08.2008
zmluvu o úvere č. 120081264 na sumu 995,82 Eur za poplatok za správu úveru vo výške 674,17
Eur. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa zaviazali celkovú čiastku 1.669,99 Eur uhradiť v 13. mesačných

splátkach po 128,46 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy
a ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom v prípade neuhradenia
jednej splátky riadne a včas bol ako veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť
a žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie
finančnej hotovosti potvrdili odporcovia podpisom zmluvy o úvere. Odporca do dňa podania návrhu
uhradil celkovo sumu 1.365,53 Eur, pričom posledná splátka bola uhradená vo výške 128,46 Eur dňa
01.12.2009. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili riadne a včas, oznámil im stratu výhody splátok v

zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a v predžalobnej upomienke zo dňa 28.04.2010 upozornil
odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku
zo dňa 23.06.2010 oznámil odporcom, že celý dlh sa stal splatný ku dňu 26.09.2009. Dlžná čiastka ku
dňu podania návrhu činí 304,46 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s
poplatkom za správu úveru v celkovej sume 1.669,99 Eur a čiastkou vo výške 1.365,53 Eur, ktorá bolaodporcami uhradená. Na pojednávaní konanom dňa 10.05.2012 navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu zobral svoj návrh v časti zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 199,16 Eur späť.
Uviedol, že celkový poplatok za správu úveru pozostáva z úroku vo výške 20% z istiny a z odplaty za

poskytnutie úveru. Úrok predstavuje sumu 199,16 Eur a odplata predstavuje čiastku 475,01 Eur. Úrok
vo výške 20% z istiny považuje v nebankovom sektore za bežný a súdne akceptovateľný vzhľadom na
to, že navrhovateľ poskytuje úvery, ktoré nie sú ničím kryté. V bankovom sektore sa výška úročenia
pohybuje v rozmedzí 16 - 18%. Odplata za poskytnutie úveru je v súlade so Zákonom č. 258/2001 Zb.,
ktorý odkazuje ohľadom maximálnej výšky odplaty na Nariadenie vlády č. 238/2008, ktorý hovorí, že

výška odplaty nesmie prevýšiť dvojnásobok RPMN a zároveň nesmie prevýšiť štvornásobok váženého
priemerupriemernýchhodnôtRPMNapriemernejúrokovejmieryzavšetkytypyspotrebiteľskýchúverov.
V konkrétnom prípade odplata predstavuje sumu 47,70% z istiny, pričom priemerná RPMN je vo výške
61,36%, čiže dvojnásobok je 122,72% a štvornásobok v zmysle Nariadenia vlády je vo výške 98,44%.
Odporca v 1/ rade uviedol, že vie, že má predmetnú sumu zaplatiť, neuhradil ju preto, že prišiel o prácu,
bol dlhodobo nezamestnaný, má záujem žalovanú sumu uhradiť, ale v splátkach po

50,- Eur. Odporkyňa v 2/ rade je jeho matkou, táto poberá predčasný invalidný dôchodok, čo jej ťažko
postačuje na lieky. Zatiaľ by splácal žalovanú sumu po 50,- Eur a keď mu to finančná situácia dovolí aj
po 100,- Eur. Zmluvu uzatváral z dôvodu, že potreboval peniaze na auto na jeho súkromné
účely, tieto boli i na súkromné účely použité. V súčasnosti má príjem 400,- Eur mesačne.

Uznesením zo dňa 10.05.2012 s poukazom na späťvzatie návrhu okresný súd konanie v časti zastavil.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 18.08.2008 uzatvoril navrhovateľ s
odporcom v 1/ rade ako dlžníkom a odporcom v 2/ rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere č. 120081264
na sumu 995,82 Eur, na základe ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi v 1 /
rade ako dlžníkovi a odporcovi v 2/ rade ako spoludlžníkovi úver vo výške 30.000,- Sk (t.j. od 01.01.2009
995,82 Eur) a dlžník - odporca v 1/ rade spolu so spoludlžníkom - odporcom v 2/ rade sa zaviazali

uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 995,82 Eur a celkový poplatok za správu úveru vo výške 20.310,-
Sk (od 01.01.2009 674,17 Eur). Úver vrátane poplatku za správu úveru sa zaviazali odporcovia v 1/ a
2/ rade uhradiť navrhovateľovi ako veriteľovi v pravidelných, rovnomerných, 13 mesačných splátkach
vo výške 3.870,- Sk (od 01.10.2009 128,46 Eur), pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Listom zo dňa 23.06.2010 oznamoval navrhovateľ odporcom v 1/ a 2/ rade zosplatnenie záväzku, t.j. že
celý dlh sa stal splatný ku dňu 26.09.2010.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, § 2 písm. a), b),
c), d) a e), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 písm. a) až s), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a § 2 písm. a), b)1. Zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že, že medzi navrhovateľom a
odporcami došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa § 262 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného
zákonníka, konkrétne zmluvy o úvere č. 120081264. Navrhovateľ predmetnú zmluvu uzatvoril ako

veriteľ, odporca v 1/ rade ako dlžník a odporca v 2/ rade ako spoludlžník. Podľa názoru okresného súdu
predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a to jednak podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom, jednak podľa § 2 písm. a), b)1. Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, v zmysle ktorého na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva
výrobky alebo poskytuje služby. Predmetná zmluva je tiež zmluvou, na ktorú je nevyhnutné aplikovať
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď je zrejmé, že cieľom zmluvy bolo navrhovateľom
ako veriteľom poskytnutie odporcovi v 1/ rade ako dlžníkovi a odporcovi v 2/ rade ako spoludlžníkovi

spotrebiteľského úveru za úhradu celkových nákladov s týmto spotrebiteľským úverom vzniknutých. Je
nesporné, že veriteľom v danom prípade bola právnická osoba, ktorá poskytovala predmetný úver vrámci svojho podnikania, dlžníkmi fyzické osoby, pričom spotrebiteľský úver bol poskytnutý na súkromné
účely nie na výkon zamestnania.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je podľa názoru okresného súdu zrejmé, že zmluva o úvere

síce obsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. k) Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa názoru súdu
nie však náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t.j. ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom Zákon č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch výslovne rozlišuje medzi náležitosťami ustanovenými v § 4 ods. 2 písm. j) a

v § 4 ods. 2 písm. k). Keďže zmluva neobsahuje i náležitosti podľa ustanovenia v § 4 ods. 2 písm.
j), s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona poslednej vety, predmetný úver je treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa názoru okresného súdu tiež predmetné dojednanie o tom, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok
vovýške20%zistiny(ďalejlenpoplatokzasprávuúveru,ktorýzahrňujeakoodplatutakdohodnutýúrok)
je tiež neurčité, nakoľko zo samotného dojednania nie je jednoznačné, či úver bol poskytovaný celkovo

za odplatu a úrok vo výške 20%, resp. samostatne za určitú odplatu a samostatne za úrok vo výške 20%.
Už samotné odvodzovanie znenia uvedeného dojednania od sumy uvedenej "v celkovom poplatku za
správu úveru", ktorého výška je v jednom z ďalších dojednaní v predmetnej zmluve, nemožno považovať
za merito posudzovania určitosti dojednania o tom, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške
20% z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Takéto

dojednanie ako neurčité je potom tiež nevyhnutné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať
za neplatné. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že odporcovia
titulom predmetnej zmluvy uhradili navrhovateľovi celkom sumu 1.365,53 Eur, a teda istinu vo výške
995,82 Eur jednoznačne uhradili, okresný súd s poukazom na uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa
na zaplatenie žalovanej sumy zamietol.

Okresný súd zvažoval i vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je, že úver je
poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako
odplatu tak dohodnutý úrok), a to s poukazom na skutočnosť, že poplatok za správu úveru nemá
povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú navrhovateľom a teda nemôže predstavovať
dojednanie týkajúce sa ceny. Správa úveru nie je službou pre spotrebiteľa a podľa názoru okresného

súdu táto je výhradne v záujme veriteľa, ktorý prostredníctvom svojho vnútorného vedenia sleduje stav
plnenia úverového vzťahu dlžníkom, resp. dlžníkmi. Naviac i v prípade, že by uvedené dojednanie bolo
dojednaním o cene úveru, dojednanie o celkovej cene úveru vo výške 674,17 Eur pri poskytnutí úveru
995,82Eur,keďcenaúverubymalapredstavovaťcelkovo2/3poskytnutéhoúveru,resp.prisume475,01
Eur (t.j. výška odplaty tvrdená navrhovateľom na pojednávaní), ktorá predstavuje takmer jednu polovicu

poskytnutého úveru pri splatnosti úveru 13 mesiacov, sa takéto dojednanie javí okresnému súdu ako
neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k už uvedenému právnemu posúdeniu okresný
súd k vysloveniu neprijateľnosti uvedeného dojednania nepristúpil.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého by úspešní odporcovia mali právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie

práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal Nakoľko však odporcovia náhradu trov konania
neuplatnili, okresný súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z
dôvodov podľa § 205 písm. f) O.s.p.. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
okresného súdu, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001

Z. z. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uviedol v bode 1. obchodných podmienok (ďalej len
RPMN)nasledovne:„...RPMNčiníprisplatnostiúveruna7mesiacov(458,82%,13mesiacov)206,73%.
RPMN je fixná a veriteľom nebude v priebehu zmluvného vzťahu menená, veriteľ sa však zaväzuje v
prípade zmeny podmienok tejto zmluvy, ktoré majú vplyv na výškou RMPN, urobiť jej prepočet a o zmene
informovať zmluvné strany...“. Obchodné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a sú

napísané na jednej listine. Slovenská obchodná inšpekcia vykonala niekoľko kontrol zameraných nasprávnosť výpočtu RPMN nikdy nenamietala navrhovateľovi správnosť počítania RPMN. Vzhľadom na
uvedené navrhovateľ považuje za preukázané, že riadne a zrozumiteľne splnil svoju povinnosť podľa § 4
ods. 2 písm. j), k) zákona č. 258/2001 Z. z. K tvrdeniu prvostupňového súdu, že „predmetné dojednanie

o tom, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru,
ktorý zahrňuje ako odplatu tak dohodnutý úrok) je tiež neurčité, nakoľko zo samotného dojednania nie
je jednoznačné, či úver bol poskytovaný celkovo za odplatu a úrok vo výške 20%, resp. samostatne za
určitú odplatu a samostatne za úrok vo výške 20% navrhovateľ uviedol, že celkový poplatok za správu
úveru v čl. I. zmluvy o úvere je riadne a zrozumiteľne uvedený a vyčíslený, rovnako je presne uvedené

z čoho pozostáva, pričom i priemerný spotrebiteľ si dokáže jednoduchým matematickým prepočtom
vyrátať v akej výške je úrok 20% z istiny a akú sumu predstavuje odplata za poskytnutie úveru, keď
pozná konečnú hodnotu celkového poplatku za správu úveru a úroku vo výške 20% z istiny. Podľa
názoru navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. a rozsudok Nejvyššího soudu
ČR, 23 Cdo 1201/2009, okresný súd vec nesprávne právne posúdil a rozsudok nedisponuje náležitým
zdôvodnením, nakoľko okresný súd neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení riadil a na základe

akých zákonných ustanovení vyvodil záver, že celkový poplatok za správu úveru zamietol. Odôvodnenie
rozsudku je nepresvedčivé, v dôsledku čoho je rozsudok okresného súdu zmätočný a nepreskúmateľný.
Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.

1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, navrhovateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci
v rozsudku okresného súdu, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými
je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito skutkovými
závermi v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu

poukazuje.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci okresným súdom, odvolací súd dospel k záveru, že právne
zdôvodnenie záverov okresného súdu na základe absencie RPMN má oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a v platnom právnom poriadku vrátane platného právneho poriadku v rozhodnej dobe.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na obsah bodu 1 jeho obchodných podmienok, ktoré boli

tiež neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere a podľa ktorého „RPMN činí pri splatnosti
úveru na 7 mesiacov / 470,2 %, 13 mesiacov /201,1 %“, pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že ide
o neaktuálny a nepravdivý údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov daného úveru. Vychádzajúc zo
zákonom stanoveného vzorca pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (viď. prílohy k zákonu č.
258/2001 Z. z.) a z údajov o podmienkach spotrebiteľského úveru v prejednávanom prípade (požičaná

suma 30.000,- Sk, výška mesačnej splátky po 3.870,- Sk, počet splátok 13) je ročná percentuálna miera
nákladov predmetného úveru 161,92 %. Keďže skutočný údaj o RPMN daného úveru vo výške 161,92
% nie je uvedený ani v zmluve a ani v obchodných podmienkach, o ktoré doklady navrhovateľ opiera
svoj nárok, okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, podľa ktorého z
dôvodu absencie údaja o skutočnej výške RPMN v úverovej zmluve je potrebné považovať predmetnú

zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.
z. v znení účinnom v rozhodnom období. Nad rámec uvedeného pozornosti odvolacieho súdu neušlo,
že výška RPMN uvedená v obchodných podmienkach navrhovateľa celkom zjavne presahuje odplatu
za úver, stanovenú maximálnou hranicou v ustanovení § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov v spojení s nariadením vlády č. 238/2008 Z. z., keď za druhý štvrťrok 2008 bola

určená maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery do 50 tisíc Sk so zmluvnou splatnosťou od 1 do5 rokov vo výške 98,44 % a štvornásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej
úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov bol 98,44 %.

Za správne a zákonné odvolací súd považuje aj závery okresného súdu o odplate za poskytnutý úver

vo výške 20 % (navrhovateľom označenej ako poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu,
tak dohodnutý úrok). Keďže ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
v rozhodnom období ukladalo povinnosť osobitne uviesť ročnú úrokovú sadzbu úveru pod sankciou
fikcie úveru bez úroku a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona a predmetná zmluva o
úvere osobitne neobsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe a osobitne ďalšie poplatky, aj podľa názoru

odvolacieho súdu predmetná úverová zmluva neobsahovala ani náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. h)
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období.

Nad rámec správnych úvah okresného súdu pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že v prejednávanom
prípade v predmetnej úverovej zmluve chýba uvedenie konečnej splatnosti úveru. V zmysle § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon robil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým

prejavom.Zpredmetnejzmluvy,zjej záverečnýchustanovenívyplýva,žedlžník/spoludlžníksazaväzuje
uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13
mesačných splátkach vo výške 3.870,- Sk, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto
zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky.Zobchodnýchpodmienoknachádzajúcichsanadruhejstranetejtozmluvyvyplýva,žekonečnou

splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo
aj uhradenie do pokladne spoločnosti. Posúdiac vyššie citované ustanovenie zmluvy a jej obchodných
podmienok za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa § 4 ods. 2
písm. g) aj i) Zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd dospel záveru, že predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť aj v zmysle § 4 ods. 2 písm. g)

citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Vyššie citovaná veta v záverečnej
časti zmluvy, že dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za
správu v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po
uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, obsahuje iba určenie výšky, počtu a termínov splátok úveru v zmysle cit. § 4

ods. 1 písm. i) zák. č. 258/2011 Z.z. V tomto texte nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľskéhoúveruvzmysle§4ods.1písm.g)citovanéhozákona.Textriešiibaprvúsplátkuakaždú
ďalšiu splátku, avšak vôbec neobsahuje žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za konečnú splatnosť
úveru. S poukazom na znenie tohto ustanovenia nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom

ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo
v danom prípade splnené nebolo. Údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je obsiahnutý
ani v obchodných podmienkach Odvolací súd pritom poukazuje na to, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale
konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým,

ktorým je nesporne a jednoznačne určiteľný vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky.
V predmetnej zmluve však údaj o konečnej splatnosti úveru nie je.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
S poukazom na uvedené boli odporcovia v odvolacom konaní nepochybne úspešní. Keďže odporcom v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a odvolací súd im nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .