Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204664
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114204664.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko,a.s.,sosídlomMetodova8,82108Bratislava,IČO:35697270,právnezastúpeného:Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: OZ - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava, IČO: 41 362 962, právne zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811
09 Bratislava, o zaplatenie 68,58 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 68,58 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 31.5.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný jep o v i n n ý spoločne a nerozdielne s vedľajším účastníkom OZ - Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € v prospech jeho právneho
zástupcu Advokátskej kancelárie Bobák, Bollová a spol., s.r.o. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 18.02.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 68,58 €
s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 12.10.2012 do

zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A
6286141, na základe ktorej vypožičal žalovanému mikroprocesorovú SIM-kartu, ktorá mu umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne
číslo XXXXXXXXXX.

Istina uplatneného nároku spočívala v nezaplatenej sume za poskytnuté telekomunikačné služby za
obdobie 05/2012 - 07/2012. Podľa pokusu o pokonávku mal odporca dlžnú sumu zaplatiť do 11.10.2012.

Žalovaný sa k žalobe opakovane písomne vyjadril, pričom uviedol, že faktúry na zaplatenie dlžnej sumy
mu doručené neboli, nakoľko mu boli zasielané na inú adresu, ako bola uvedená v Zmluve o poskytovaníverejných služieb. Z dôvodu nedoručenia faktúr tak nárok na zaplatenie istiny 68,58 € uznáva, avšak
úrok z omeškania zaplatiť odmieta.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd zo skutkového stavu zisteného z predložených listín:

Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 30.04.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44
z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách č. A6286141, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj
Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s..

V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 1ks mikroprocesorovej karty, ktorej bolo
pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX a ktorá odporcovi umožnili využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom.

Vtejtozmluve,akonatosprávneupozornilžalovaný,bolaakoadresanazasielaniepísomností,uvedená
adresa - XXX XX T. Č.. XXX.

Žalobca poskytnuté služby vyúčtoval žalovanému faktúrami č.

- 2154284045 na sumu 45,70 €, so splatnosťou do 08.06.2012,

- 2157741438 na sumu 18,90 €, so splatnosťou do 09.07.2012,

- 2161188126 na sumu 3,98 €, so splatnosťou do 08.08.2012.

Vyššie uvedené faktúry, ako aj následný pokus o pokonávku, boli žalovanému zasielané na adresu -
Y. L. Č.. X, XXX XX T..

Podľa ust. § 43 ods.1 písm.a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon) -
Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa§43ods.12písm.b)zákona-Účastníkjepovinnýplatiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods.1 zákona - Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je

písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len

Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 31.05.2014 bola

základná úroková sadzba ECB 0,25% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 5,25% ročne.

Podľa čl. 11 bodu 11.9 Všeobecných podmienok spoločnosti Orange Slovensko účastník zodpovedá
za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej
na adresu trvalého bydliska Účastníka, pokiaľ Účastník výslovne neuviedol inú adresu na doručovanie
faktúr a písomnosti.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd návrhu žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny s

prihliadnutím na jej uznanie žalovaným vyhovel.

Pokiaľ ide o omeškanie, priznal súd úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia
žaloby žalovanému postupom podľa § 563 Občianskeho zákonníka (Ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.), pretože až doručením žaloby dňa 30.05.2014 sa žalovaný

dozvedel o svojom záväzku a toto doručenie treba zároveň chápať ako výzvu na zaplatenie.

Pokiaľ sa žalobca odvoláva na znenie bodu 16.3 Všeobecných podmienok, podľa ktorých: „V prípade,
ak Účastníkovi nebude doručená faktúra za Služby do 10 dní po skončení zúčtovacieho obdobia z
dôvodu, že mu nemohla byť oznámená, alebo z iných dôvodov, je povinný túto skutočnosť do jedného
dňa oznámiť spoločnosti Orange. V prípade, ak tak v lehote 11 dní po skončení zúčtovacieho obdobia

neurobí, považuje sa faktúra za oznámenú posledným dňom tejto lehoty. Ak Účastník v tejto lehote
oznámi spoločnosti Orange, že faktúra mu nebola doručená, bude mu doručený opis faktúry.“, toto
ustanovenie považuje súd za neplatné pre rozpor s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.).

Voči prítomnej osobe (osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav

vôle pôsobí ihneď. Neprítomnej osobe (osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v
bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť fakticky doručený (adresátom prevzatý).
Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry
dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať,
že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť).

Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 5 Cmo/161/2009 - dohodou nemožno platne stanoviť
nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá správa obsahujúca právny úkon platí za doručenú iba na
základe jej odoslania, bez toho aby došla do sféry príjemcu správy.

V prejednávanej veci žalobca súdu nepreukázal, že faktúry žalovanému zaslal. Ak by tak aj bol urobil,
tak v rozpore s ním vytvorenými Všeobecnými podmienkami, by tieto podľa adresy na nich uvedenej

boli zaslané na adresu nesprávnu a teda objektívne by sa do sféry dispozície žalovaného nedostali.
Napriektomutonesprávnemupostupu,žalobcasasnažísvojuchybupreniesťnažalovanéhovytvorením
nezákonnej fikcie prostredníctvom VOP, čo súd považuje za neprípustné.

Naviac,vzmluveaanivinomdokumente,ktorýbybolžalovanémupreukázateľnedoručenýsaneuvádza
aké mu bolo pridelené zúčtovacie obdobie a kedy teda mal vedieť, že treba nedoručenie faktúry po jeho

skončení, oznámiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi,
ktorý mal neúspech iba v časti príslušenstva, priznal plnú náhradu trov účelne vynaložených. Náhradu
trov konania je žalovaný povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne s vedľajším účastníkom, ktorý do
konania vstúpil na jeho strane.Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi v konaní
vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním
advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené.

Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu
konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu
nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú
nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať
všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom

v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia
nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu
pomoc.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia k tejto súd uvádza - NS SR vo veci sp. zn. 4
MCdo21/2009uviedol,že:„Súdrozhodujúciopriznanínáhradytrovkonaniapodľa§142ods.1O.s.p.je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania

v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník

má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a

výška dlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti, pričom
súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním a aj
preto s prihliadnutím na predmet konania možno uzavrieť, že zastúpenie advokátom v prejednávanej
veci nebolo z hľadiska trov konania účelné.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu

ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať

advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislostinemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3
vyhotoveniach na Okresnom súde Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).