Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/235/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214636
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712214636.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpená Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným súdu dňa 27. 9. 2012 sa domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady

majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 387,24 €. V odôvodnení uviedol, že
navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
Y. A., G.. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci č. Ex 126/2007. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v označenej exekučnej veci uviedol všetky informácie,

ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd navrhovateľ neoznámil spisovú značku exekučného
konania. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil a po veľmi dlhej dobe.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil vo vzťahu k majetkovej ujme 175 € a
z titulu nemajetkovej ujmy 387,74 €.

Navrhovateľ uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania návrhu však odporca
na žiadosť pozitívne nezareagoval. Poukázal na to, že potvrdenie a prijatie žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkazné preukázanie

týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu
nároku navrhovateľa na náhradu škody v tomto konaní.

V predmetnom návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného
súdu Martin by porušovalo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom,
pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto navrhovateľ

v zmysle § 12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednávaním veci o prikázaní
veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania.

Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia navrhovateľa v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti bol

navrhovateľ vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnom návrhu námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval vznesenú námietku
zaujatosti v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. Navrhovateľ osobitným podaním uviedol, že na výzvu odpovedá
nasledovne: „Navrhovateľ nepodal súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p.“ Z úradného
záznamu nachádzajúceho sa v spise je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci konštatoval, že vo

veci sa necíti byť zaujatý ani pre pomer veci, ani pre pomer k účastníkom konania, alebo ich zástupcom.

Krajskému súdu v Žiline ako odvolaciemu súdu boli predložené vznesené námietky zaujatosti právnym
zástupcom navrhovateľa. Odvolací súd svojím rozhodnutím č.k. 8Co 218/2013 zo dňa 31. 5. 2013
rozhodol tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu v Martine, ktorý uložil navrhovateľovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Odvolací súd preskúmal uznesenie okresného
súdu a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ v svojich podaniach výslovne uviedol, že
nepodáva námietku zaujatosti v zmysle § 15a O.s.p., za daného procesného stavu, kedy účastník
jednoznačne deklaruje, že námietku zaujatosti nepodáva, nie je možné posúdenie z jeho podania
proti vôli samotného účastníka vyvodzovať, že sa jedná o vznesenú námietku zaujatosti, čo znamená,

že v prejednávanej veci navrhovateľ námietku zaujatosti nevzniesol. Odvolací súd konštatoval, že
pokiaľ zákonný sudca sa necíti vo veci zaujatý a neoznačuje žiadne okolnosti, ktoré by jeho zaujatosť
mohli spochybňovať, to znamená, že sa nejedná o postup podľa § 15 ods. 1 O.s.p. a nepredkladá
vec predsedovi Okresného súdu v Martine, aby následne vec predložil nadriadenému súdu a preto
vychádzajúc z uvedenej situácie nie sú dané právne dôvody pre konanie nadriadeného súdu, ktorý

rešpektujúc ustanovenie čl. II ods. 2 Ústavy SR nie je vo veci oprávnený konať a rozhodovať (t.j. o
námietke zaujatosti).

Po vrátení spisu odvolacím súdom bol vyzvaný odporca, aby vo veci zaslal vyjadrenie k podanému
návrhu. Odporca uviedol, že vyjadrenie relevantné pre všetky konania spoločnosti POHOTOVOSŤ

s.r.o. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti odporcovi v senáte 5C Okresného
súdu Martin. Odporca vo vyjadrení uplatnil procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky a to
zmätočnosť podania. Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale
v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Navrhovateľ jednak namieta nezákonné

rozhodnutie a to rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Podľa odporcu pri úspešnom uplatnení
nároku na náhradu škody musia byť splnené 3 podmienky súčasne a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Čo sa týka rozhodnutia o poverení exekútora

po 15 dňovej lehote, k tomu odporca uviedol, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 1. 6. 2011 vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri
rozhodnutí Rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. To znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa
vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote vnamietaných exekučných konania začatých po 1. 6. 2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1. 6. 2011, nárok je v tejto
časti neopodstatnený. Pred 1. 6. 2011 samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená

automatické prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ak nesprávnym úradným postupom má byť
podľa navrhovateľa zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný

postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je preto vylúčená. Z navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé,
že nemôže ísť ani o zodpovednosť štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko z citovaných
zákonných ustanovení podľa Zákona č. 514/2002 Z.z. konkrétne ustanovenie § 6 ods. 1 je zrejmé,
že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem

iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného
súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné

posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je namieste posudzovať. Navrhovateľ ďalej uvádza,
že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa
na zaplatenie dlhu. V tomto smere odporca poukázal na viaceré uznesenia Ústavného súdu SR,
Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Odporca považoval za nevyhnutné v
prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota

15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku) ak ho
súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Navrhovateľ nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v

disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorým bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Odporca má zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov. Zároveň odporca poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade,
ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia
lehota) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia buď 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na
zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom

uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia pred dňom 23. 4. 2009, resp. pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23. 4. 2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu. Ďalej sa odporca vyjadroval k materiálnej škode, ako
aj k nemajetkovej ujme. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú

potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považuje odporca návrh za
právne neopodstatnený a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, odporca si právo na náhradu
uplatnil.

Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľa tak, aby sa mohol s ním

oboznámiť pred vykonaním nariadeného pojednávania.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 2. 4.
2014 v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu. Odporca ospravedlnil svojuneúčasť a žiadal, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa
požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu
až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu, žiadal, aby súd

v prejednávanej veci nepokračoval, nakoľko podľa neho môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Poukázal na skutočnosť, že mu dosiaľ neboli oznámené výsledky procesných
postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti
súduaustanovenienestrannéhozákonnéhosudcu. Súdpredbežnúžiadosťnepovažovalzadostatočné
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nakoľko Občiansky súdny poriadok zrozumiteľne a určite

stanovuje, akým spôsobom a z akých dôvodov je možné ospravedlniť sa na pojednávanie, preto vo veci
pojednával a rozhodol.

K otázke nestrannosti súdu a sudcu súd opakovane konštatuje, že navrhovateľ vo svojich podaniach
uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi a zároveň sudca uviedol, že sa
necíti byť zaujatý pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania, alebo ich zástupcov. Otázkou

nestrannosti súdu a sudcu sa vysporiadával tak okresný súd, ako aj Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí č. k. 8Co 218/2013 zo dňa 31. 5. 2013, doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
20. 6. 2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,

ako aj obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. 21Er 2010/2007 a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 21Er 2010/2007 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27. 2. 2007 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ

s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému -Y. A., nar. XX. XX. XXXX na vymoženie pohľadávky na základe
exekučného titulu rozhodcovského súdu, v ktorom bol posudzovaný nárok spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. voči povinnému na základe Zmluvy o úvere č. 5021833. V predmetnej veci exekučný súd rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora a vydal poverenie dňa 5. 3. 2007.

Podaním zo dňa 22. 11. 2010 bol podaný návrh na zmenu exekútora. Listom zo dňa 5. 4. 2011 bol právny
zástupca oprávneného vyzvaný k súčinnosti - predloženie zmluvy o úvere a rozhodcovského rozsudku.
Po jeho doplnení súd uznesením zo dňa 27. 6. 2011 návrh zamietol a exekúciu vyhlásil za neprípustnú.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy
SR, ak postup alebo výsledok postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 116 písm. b)
Ústavy SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní. Právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola týmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. Žiadosti pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na
výzvu príslušného orgánu v určitej lehote neodstránil nedostatky žiadosti. Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenie nároku, alebo jeho
časti na súde. Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s
odôvodnením,žežiadosťužbolaprerokovanáanaopakovanúžiadosťpríslušnýorgánďalejneprihliada.
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol
predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. považuje sa ním za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený
sa však môže domáhať súdnej ochrany až po tom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom

prípade Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie žiadosti a odškodnenie a tento orgán
neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Doručenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bolo doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré túto
skutočnosť aj potvrdilo, avšak ďalej uviedlo, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, nakoľko žiadosť
nemala požadované náležitosti. Súd nemal preukázané, žeby nárok navrhovateľa na náhradu škody,

alebo jeho časti bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posúdení nároku navrhovateľa v súlade s jeho návrhom na začatie konania a oboznámením sa
s pripojeným exekučným spisom súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu uvádza nepravdivé údaje
týkajúce sa obdobia nečinnosti súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Jednoznačne z exekučného spisu bolo možné zistiť, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 27. 2. 2007, poverenie vydané dňa 5. 3. 2007, o návrhu na
zmenu exekútora rozhodnuté dňa 27. 6. 2011 po doplnení všetkých potrebných listinných dokladov.
Navrhovateľom uvádzaná lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v súlade s § 44
ods. 8 Exekučného poriadku je možná dodržať len v prípade, že návrh je úplný a má všetky náležitosti,

prípadne pripojené listinné doklady. V danej veci až po vyžiadaní súdom boli k návrhu na zmenu
exekútora pripojené relevantné listinné doklady a súdom následne rozhodnuté.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd
SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb, súd môže
pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade tak ako na to poukázal odporca vo svojom vyjadrení.
Ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenie žiadosti, na prieťahy žiadosti na prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom

rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v tomto sporovom konaní a netvrdil a ani nepreukázal, kedy
a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorých rozhodnutím zistil existencie prieťahov v súdnom konaní,

keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I. stupňa.

Súd mal zato, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o zmene exekútora v predmetnej veci
konal riadne. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonané v súlade
s Exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní, teda
opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal preukázaný nesprávny úradný

postup ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ktoré

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Proti rozhodnutiu súdu zo dňa 02.04.2014 navrhovateľ podal odvolanie, na základe ktorého odvolací
zrušil rozhodnutie Okresného súdu uznesením zo dňa 11.08.2014 s tým, že sa prvostupňový súd riadne
nevysporiadal s prvým predpokladom vzniku objektívnej zodpovednosti, preto je predčasne hodnotiť

ďalšie predpoklady objektívnej zodpovednosti. Následne prvostupňový súd mal jasne právne korektne
a zrozumiteľne využiť myšlienkové pochody o tom, ako posúdil nesprávny úradný postup v súvislosti
s porušením povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie a v nadväznosti na
zbytočné prieťahy v konaní a zo skutkových zistení vyvodiť právne závery.

Vychádzajúc z pripojeného exekučného spisu č. k. 21Er/210/2007 bolo nepochybne zistené, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou
podaný dňa 27.02.2007 a následne exekučný súd dňa 05.03.2007 vydal poverenie. Návrhom na zmenu
súdneho exekútora, ktorý bol podaný dňa 21.11.2011 oprávnený, a to spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.
žiadala o zmenu súdneho exekútora JUDr. Márie Krasňanovej s tým, že mal byť poverený vykonaním

exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Listom zo dňa 05.04.2011 Okresný súd adresoval
právnemu zástupcovi oprávneného JUDr. Martinovi Máčajovi, aby v lehote 30 dní zaslal súdu exekučný
titul, a to zmluvu o úvere v danom prípade, zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzavretú s dlžníkom Y. A..
Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 13.04.2006.
Dňa 26.05.2011 súdu bola doručená žiadaná zmluva o úvere.

Uznesením zo dňa 27.6.2011 súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Exekúciu
vedenúnaExekútorkomúradeJUDr.MárieKrasňanovejpodsp.zn. Ex126/2007vyhlásilzaneprípustnú
a exekúciu zastavil.
Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú potom, ako preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o úvere č.
5021833 a exekučný titul z hľadiska i v súlade so zákonom a zistil rozpor exekučného titulu a predmetnej

zmluvy so zákonom. Exekučný titul priznáva nedovolené plnenie, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Za plnenia právom nedovolené sa považuje také plnenie, ktoré je výslovne zakázané, alebo svojim
obsahom, alebo účelom prieči zákonnému zákazu v danom prípade rozhodcovský súd priznal zákonom
nedovolené plnenie. Tiež podľa súdu exekučný titul nespĺňal podmienku materiálnej vykonateľnosti,
t.j. presné určenie obsahu práv a povinnosti, vrátane obsahu plnenia. Z predmetného titulu nebolo

možné oddeliť plnenie zákonom dovolené od plnenia nedovoleného, čo v konečnom dôsledku spôsobilo
nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. Rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného
uvedené v zmluve o úvere, pričom vôbec nepreskúmal, či sa medzi účastníkmi nejedná o spotrebiteľský
právny vzťah, na ktorý sa preto musia aplikovať normy spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy a
postavenia účastníkov zmluvy však jednoznačne vyplynulo, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere. Pri posúdení zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že úver je nutné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Rozhodcovský súd v konaní pod sp.zn. SR/4924/2006 posúdením úverovej zmluvy
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa nezaoberal, uvedené skutočnosti nezohľadnil a priznal
oprávnenému práva na zaplatenie nesplateného úveru.Uznesením zo dňa 27.06.2011 sa exekučný súd vysporiadal so všetkými nepotrebnými skutočnosťami
pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora, keďže posúdil exekúciu ako neprípustnú,
návrh na zmenu exekútora zamietol a exekúciu zastavil. K svojmu rozhodnutiu nesporne potreboval

zmluvu o úvere, ktorú oprávnenú ani exekútor súdu k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nepredložili, uvedený listinný doklad bol predložený súd až na jeho výzvu. Po podaní žiadosti
oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd postupoval dôsledne, pokiaľ si vyžiadal zmluvu o úvere
ako exekučný titul a posúdil zmluvu v súvislosti s rozhodnutím rozhodcovského súdu v súlade so
zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Priposúdenínárokunavrhovateľasúdpoukazujenato,žesozreteľomnaustálenúrozhodovaciučinnosť
Ústavného súdu SR (I.ÚS. 471/2012, I. ÚS. 86/02, I. ÚS.70/02, I. ÚS. 16/02, I. ÚS. 63/00) samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotné nedodržanie
zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať izolovane oddelené od ostatných okolností, ktoré objektívne majú

vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Prihliadajúc na všetky podstatné
okolnosti prípadu zistené súdom a predstavujúce skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
ohľadom na osobitnú právnu povahu právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv
ako aj na potrebu postupu v súlade s právom Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členom nebol
preto splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci ( nesprávny úradný postup), a preto nebol dôvod zaoberať sa ďalšími atribútmi zodpovednostného
vzťahu, t. j. s príčinnou súvislosťou a vznikom škody.
Je nesporné, že súd sa v exekučnom konaní musel zaoberať zmluvou o úvere, jej posúdeniu v
súlade s platnou právnou úpravou, pretože zo strany rozhodcovského súdu tak postupované nebolo.
Po preukázaní obsahu zmluvy o úvere bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté o všetkých nárokoch

oprávneného. V danom prípade prvostupňový súd konštatuje, že samotná lehota určená na rozhodnutie
o zmene súdneho exekútora nemôže byť jediným atribútom posúdenia včasnosti rozhodovania, pretože
v danom prípade zo strany oprávneného nebol predložený exekučný titul a následne exekučným súdom
zistené, že zmluva o úvere nebola posudzovaná v zmysle platných právnych predpisov upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Exekučný súd postupoval dôsledne tak, aby zistil náležitostí zmluvy o

úvere, posúdil ich v súlade s právnym poriadkom. Tieto okolnosti je nesporne potrebné zohľadniť
pri posúdení nároku navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a tak ako súd
konštatuje, že aj ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR prihliada na práve takéto okolnosti,
kedy sa konštatuje, že nielen samotné porušenie a samotné nedodržanie lehoty je základom pre
zodpovednostný vzťah, ale aj ďalšie skutočnosti a v danom prípade nesporne ďalšie skutočnosti boli

zistené tak, ako ich už súd uviedol, a preto návrh navrhovateľa nebol posúdený ako dôvodný.

V návrhu o zrušenie pojednávania zo dňa 05.12.2014 navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak ide o
žalobu agendy Istina RS na preukázanie skutočností, že postup exekučného súdu je nesprávny, teda
v rozpore so zákonom si nechal navrhovateľ spracovať znalecký posudok znalcom v odbore 330000-

právne vzťahy v cudzine, v odvetví 3303300-Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce
interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 v nadväznosti na justičnú prax a
záväznú judikatúru súdneho dvora EÚ predstavujúci podstatu a argumentáciu exekučného súdu pri
vykonávaní nesprávneho úradného postupu. Znalecký posudok navrhovateľ navrhol ako dôkaz so
zásadnou povahou a žiadal, aby bol súdom po spracovaní vykonaný. Z uvedeného nebolo súdu zrejme,

či takýto posudok bol vypracovaný. Súd takýto návrh na vykonanie dokazovania pokladal za neurčitý,
za nezrozumiteľný, a preto takýto návrh na vykonanie dokazovania zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p.aodporcovi,ktorýmalvo veciúspechvšak

právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca vo vyjadrení, ktoré bolo súdu podané vo veci samej si
uplatnil právo na náhradu trov konania, však konkrétne si trovy konania nevyčíslil v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Na základe uvedeného súd teda rozhodol, že
odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.