Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112244837
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112244837.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. U. XXX/X, XXX XX Ž. - M. L., štátny občan SR, zastúpený splnomocneným
zástupcom JUDr. Mgr. Jurajom Línerom, bydliskom Budiš 47, 038 23 Dubové pri Turčianskych
Tepliciach, proti odporcovi: KAMMY, a. s., so sídlom Stavbárska 36, 821 07 Bratislava, IČO: 31 635 156,
o zaplatenie mzdy zamestnancovi a zaplatenie hodnoty neposkytnutých stravovacích poukážok takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumu1.600,24eurdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 21.12.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 21.12.2012 sa
navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť mu zameškanú

mzdu vo výške 1.920,70 eur, náhradu mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 142,- eur
a hodnotu neposkytnutých stravovacích poukážok vo výške 183,27 eur a súčasne nahradiť mu trovy
konania.

Navrhovateľ podaný návrh skutkovo odôvodnil tým, že ako zamestnanec dňa 01.10.2009 uzavrel
pracovnú zmluvu s odporcom ako zamestnávateľom na výkon pracovnej činnosti prevádzkového
zámočníka s miestom výkonu práce Žilina - Agrohala Strečno. Uzavretím pracovnej zmluvy mu vznikol
pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2009. Odporca mu dňa 29.12.2009 oznámil ukončenie
pracovného pomeru na dobu určitú. Ako zamestnanec dňa 01.01.2010 uzavrel pracovnú zmluvu s

odporcom ako zamestnávateľom na výkon pracovnej činnosti prevádzkového zámočníka s miestom
výkonu práce Žilina - Agrohala Strečno. Uzavretím pracovnej zmluvy mu vznikol pracovný pomer
na dobu neurčitú. Dňa 16.09.2012 uzavrel s odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru s
účinnosťou ku dňu 16.09.2012. Uzavretím dohody sa jeho pracovný pomer u odporcu skončil. Ku dňu
skončenia pracovného pomeru trval jeho právny nárok na riadne vyplatenie zameškanej mzdy za rok
2011, náhrady mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za 10 dní a náhrady hodnoty
neposkytnutých stravovacích poukážok za rok 2011. Ku dňu skončenia pracovného pomeru došlo z

jeho iniciatívy a z dôvodu neposkytnutia uvedených plnení odporcom. Dňa 16.09.2012 písomne vyzval
odporcu na vyplatenie nevyplatenej mzdy za vykonanú prácu za rok 2011 vo výške 1.462,- eur a za
január 2012, na vyplatenie stravných lístkov za rok 2011 a o náhradu za nevyčerpanú dovolenku.
Odporca potvrdil prijatie uvedenej výzvy s poznámkou, že dlžná suma bude upresnená po kontrole v
učtárni odporcu. Na základe uvedených skutočností mu odporca neuhradil: A) mesačnú mzdu za mesiac
január 2011 vo výške 480,50 eur, mesačnú mzdu za mesiac február 2011 vo výške 467,- eur, časť
mesačnej mzdy za mesiac marec 2011 vo výške 93,50 eur, časť mesačnej mzdy za mesiac apríl 2011

vo výške 24,- eur, časť mesačnej mzdy za mesiac máj 2011 vo výške 42,- eur, časť mesačnej mzdyza mesiac jún 2011 vo výške 62,- eur, časť mesačnej mzdy za mesiac júl 2011 vo výške 58,- eur, časť
mesačnej mzdy za mesiac august 2011 vo výške 58,75 eur, časť mesačnej mzdy za mesiac september
2011 vo výške 58,75 eur, mesačnú mzdu za mesiac december 2011 vo výške 484,- eur, časť mesačnej

mzdy za mesiac január 2012 vo výške 50,20 eur a časť mesačnej mzdy za mesiac február 2012 vo výške
42,- eur, spolu tak mzdu vo výške 1.920,70 eur. Odporca mu neodovzdal výplatné pásky; B) náhradu
mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za 10 dní práceneschopnosti, ktorá trvala v
čase od 07.02.2012 do 16.09.2012, t. j. 223 dní, a to za 10 dní jej trvania, teda za dni 07.02.2012 až
16.02.2012, spolu vo výške 142,- eur, C) hodnotu neposkytnutých stravovacích poukážok za celý rok

2011 v členení: príspevok odporcu ako zamestnávateľa na 1 stravnú poukážku je v zmysle ust. § 152
ods. 3 Zákonníka práce vo výške 1,49 eur x počet dní nároku za rok 2011, t. j. 123 dní, čo predstavuje
sumu 183,27 eur.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 6Cpr/4/2012-19 zo dňa 30.01.2013, ktorým bolo v plnom rozsahu
vyhovené návrhu navrhovateľa.

Vzhľadom na to, že odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor zo dňa 21.02.2012,

došlo zo zákona podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v celom jeho rozsahu.

Odporca v podanom odpore namietal, že nesúhlasí s doplatením dovolenky, keďže dovolenku za rok
2011 navrhovateľ ku dňu 31.12.2011 v celom rozsahu vyčerpal. Dovolenku za rok 2012 navrhovateľ
čerpal v rozsahu 5 dní, pričom mu bola poskytnutá náhrada mzdy za dovolenku, avšak ku dňu skončenia
pracovného pomeru mu vznikol nárok na dovolenku len v rozsahu 2 dní, a preto mu boli 3 dni dovolenky

stornované aj so zúčtovanou náhradou za dovolenku v poslednej výplate za mesiac september 2012.
Ďalej odporca nesúhlasil s výškou uplatneného nároku navrhovateľa na mzdu, pričom namietal, že za
rok 2011 bola k výplate zúčtovaná celkom suma 5.844,96 eur a navrhovateľovi bola vyplatená suma
5.002,52 eur, teda za rok 2011 je potrebné navrhovateľovi doplatiť sumu 842,44 eur a za rok 2012 bola
k výplate zúčtovaná celkom suma 574,53 eur, ktorá nebola vyplatená v celom rozsahu, teda za rok 2012

je potrebné navrhovateľovi doplatiť sumu 574,53 eur. Napokon odporca namietal nárok navrhovateľa na
zaplatenie náhrady mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za 10 dní, keďže táto mu
bola zúčtovaná vo výške 93,12 eur vo výplate za mesiac február 2012, ako je to vidieť v mzdovom liste.

Navrhovateľ napokon dňa 30.01.2014 podaním urobeným prostredníctvom jeho splnomocneného
zástupcu ústne do zápisnice zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 142,- eur zodpovedajúcej náhrade

mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti, o zaplatenie sumy 1.065,- eur ako časti nevyplatenej mzdy
za mesiace január až apríl 2011, o zaplatenie sumy 58,- eur ako časti nevyplatenej mzdy za mesiac júl
2011, o zaplatenie sumy 30,07 eur ako časti nevyplatenej mzdy za mesiac august 2011 a o zaplatenie
sumy 484,- eur ako nevyplatenej mzdy za mesiac december 2011 späť. Zároveň v ďalšom žiadal, aby
bol odporca zaviazaný mu zaplatiť: A) zameškanú mzdu v celkovej sume 1.416,97 eur, a to v sume 46,25

eur za mesiac máj 2011, v sume 470,93 eur za mesiac jún 2011, v sume 28,68 eur za mesiac august
2011, v sume 166,25 eur za mesiac september 2011, v sume 47,05 eur za mesiac november 2011, v
sume 472,65 eur za mesiac január 2012 a v sume 185,16 eur za mesiac február 2012 a B) hodnotu
neposkytnutých stravovacích poukážok vo výške 183,27 eur. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že
odporca v odpore proti platobnému rozkazu presne špecifikoval predložením rekapitulácie miezd, ktorá

časť mzdy a za ktorý konkrétny mesiac nebola uhradená. Túto špecifikáciu je možné považovať za
uznanie dlhu odporcom. Podľa tejto špecifikácie aj upravil svoj návrh v časti o zaplatenie zameškanej
mzdy.

Súd uznesením č. k. 6Cpr/4/2012-72 zo dňa 31.01.2014 vzhľadom na vyššie uvedené podanie
navrhovateľa zo dňa 30.01.2014 konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy pri dočasnej pracovnej

neschopnostivovýške142,-euraozaplateniesumy1.065,-eurakočastinevyplatenejmzdyzamesiace
január až apríl 2011, o zaplatenie sumy 58,- eur ako časti nevyplatenej mzdy za mesiac júl 2011, o
zaplateniesumy30,07eurakočastinevyplatenejmzdyzamesiacaugust2011aozaplateniesumy484,-
eur ako nevyplatenej mzdy za mesiac december 2011 s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a
súčasne s poukazom na splnenie podmienok podľa ust. § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. pripustil zmenu návrhu

navrhovateľa v znení rozsudočného petitu, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu zameškanú mzdu v
celkovej sume 1.416,97 eur, a to v sume 46,25 eur za mesiac máj 2011, v sume 470,93 eur za mesiac jún
2011, v sume 28,68 eur za mesiac august 2011, v sume 166,25 eur za mesiac september 2011, v sume
47,05 eur za mesiac november 2011, v sume 472,65 eur za mesiac január 2012 a v sume 185,16 eur za
mesiac február 2012 a súčasne hodnotu neposkytnutých stravovacích poukážok vo výške 183,27 eur.Súd tak vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 11.11.2014, a to
za neúčasti splnomocneného zástupcu navrhovateľa a odporcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže
sa splnomocnený zástupca navrhovateľa, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na

pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil a navrhovateľ netrval na jeho osobnej účasti a nepožiadal
o odročenie pojednávania a odporca na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil a nepožiadal ani
o odročenie pojednávania. Odporca mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradne podľa ust. §
48 ods. 2 O.s.p. dňom 18.10.2014.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu v plnom rozsahu a viac sa k veci zásadne

nevyjadril.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením navrhovateľom a odporcom produkovaných listinných
dôkazov a súčasne so zhodných tvrdení účastníkov konania (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a súčasne so
skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré považoval súd za nesporné a ktorých pravdivosti nemal dôvodné
a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.), pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzavreli dňa 01.01.2010 pracovnú zmluvu

(na č. l. 9 spisu ako dôkaz predložený navrhovateľom). V pracovnej zmluve bolo dohodnuté: deň
nástupu navrhovateľa do práce - 01.10.2009, druh práce - prevádzkový zámočník trieda 5, miesto
výkonu práce - Agrohala Strečno, Kamenná 753/48, 010 01 Strečno, pracovný pomer na dobu neurčitú,
základná hodinová mzda vo výške 3,32 eur so splatnosťou mesačne do posledného nasledujúceho dňa
kalendárneho mesiaca.

Listom zo dňa 16.09.2012 požiadal navrhovateľ odporcu o rozviazanie pracovného pomeru podľa ust.
§ 60 dohodou ku dňu 16.09.2012. Odporca list prevzal oproti podpisu. ( list na č. l. 20 spisu ako dôkaz
predložený navrhovateľom).

Zo mzdových listov navrhovateľa za roky 2011 a 2012 (ako dôkazov predložených odporcom na č. l. 23
a 24 spisu), výdavkových pokladničných dokladov odporcu (ako dôkazov predložených odporcom na č.

l. 25 a 28 spisu) a z výpisu z bankového účtu odporcu (ako dôkazu predloženého odporcom na č. l. 29
spisu) vyplýva, že navrhovateľovi bola odporcom:

- za mesiac máj 2011 zúčtovaná na výplatu mzda vo výške 466,25 eur netto, pričom odporca
navrhovateľovi nesporne z tejto uhradil dňa 21.09.2011 časť vo výške 420,- eur a neuhradený zostatok
tak zodpovedá sume 46,25 eur,

- za mesiac jún 2011 zúčtovaná na výplatu mzda vo výške 470,93 eur netto, pričom odporca
navrhovateľovi nesporne z tejto doposiaľ neuhradil žiadnu sumu,

- za mesiac august 2011 zúčtovaná na výplatu mzda vo výške 487,78 eur netto, pričom odporca
navrhovateľovi nesporne z tejto uhradil dňa 25.10.2011 časť vo výške 459,10 eur a neuhradený zostatok
tak zodpovedá sume 28,68 eur,

- za mesiac september 2011 zúčtovaná na výplatu mzda vo výške 466,25 eur netto, pričom odporca
navrhovateľovi nesporne z tejto uhradil dňa 22.12.2011 časť vo výške 300,- eur a neuhradený zostatok
tak zodpovedá sume 166,25 eur,

- za mesiac november 2011 zúčtovaná na výplatu mzda vo výške 574,81 eur netto, pričom odporca
navrhovateľovi nesporne z tejto uhradil doposiaľ sumu 527,76 eur a neuhradený zostatok tak zodpovedá

sume 47,05 eur,

- za mesiac január 2012 zúčtovaná na výplatu mzda (vrátane náhrady mzdy za dovolenku) vo výške
472,65 eur netto, pričom odporca navrhovateľovi nesporne z tejto doposiaľ neuhradil žiadnu sumu a

- za mesiac február 2012 zúčtovaná na výplatu mzda vo výške 185,16 eur netto (vrátane náhrady príjmu
za dočasnú práceneschopnosť), pričom odporca navrhovateľovi nesporne z tejto doposiaľ neuhradil

žiadnu sumu.

Zo mzdového listu navrhovateľa za rok 2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval v roku 2011 u odporcu
220 dní.Súd považoval medzi účastníkmi nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa, o ktorom nemal dôvodné
a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.; vzhľadom k tomu, že odporca nárok uplatňovaný
navrhovateľom na zaplatenie hodnoty neposkytnutých stravovacích poukážok za rok 2011 vo výške

183,27 eur v podanom odpore vôbec nenamietal), že príspevok na stravovanie navrhovateľa v roku 2011
podľa ust. § 152 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. bol medzi účastníkmi dojednaný v sume 1,49 eur / deň.

Podľa ust. § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) v znení zákona č. 257/2011
Z. z. účinnom od 01.09.2011, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. 42 ods. 1 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, pracovný pomer
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ust. § 46 ZP, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň
nástupu do práce.

Podľa ust. § 48 ods. 1 ZP, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve

výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené
zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený
na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a) ZP, pracovný pomer možno skončiť dohodou.

Podľa ust. § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného

pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa ust. § 116 ods. 1 ZP, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho
priemerného zárobku.

Podľa ust. § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu
mzdu.

Podľa ust. § 118 ods. 2 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007 do 31.08.2011, mzda
je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním
podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií)

alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ust. § 118 ods. 2 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, mzda je
peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom

zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné
náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na
doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada

podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto
zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení.

Podľa ust. § 141 ods. 1 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, zamestnávateľ

ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre
chorobualeboúraz,počasmaterskejdovolenkyarodičovskejdovolenky(§166),karantény,ošetrovania
chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych
dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak
je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténneopatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo
možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada
mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 152 ods. 1 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, zamestnávateľ
je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám
správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom
vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom
pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej

vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Podľa ust. § 152 ods. 2 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, zamestnávateľ
zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane
vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v
stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov
prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie

služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať
stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny
vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže
zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Podľa ust. § 152 ods. 3 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, zamestnávateľ

prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo
do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného
predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 152 ods. 4 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, pri zabezpečovaní
stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie

sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota
stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste
v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje podmienky nároku a

poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len "náhrada
príjmu").

Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z., náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ.

Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z., náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od
prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie

do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zamestnancovi patrí stravné za
každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je
ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej
cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, sumu stravného pre časové
pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
(§ 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov)

Podľa ust. § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z. z. o sumách
stravného, sumy stravného pre časové pásma sú: a) 3,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín, b) 5,70
eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, c) 8,80 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi vznikol v súlade s cit. ust. § 46 ZP pracovný
pomer založený podľa cit. ust. § 42 ods. 1 ZP predmetnou pracovnou zmluvou zo dňa 01.01.2010.Pracovný pomer medzi účastníkmi bol dojednaný na dobu neurčitú. Pracovný pomer nesporne trval
počas celého roku 2011, ako aj v mesiacoch január 2012 až február 2012 (ďalej aj „rozhodné obdobie“).

Na základe pracovného pomeru existujúceho medzi účastníkmi mal odporca povinnosť v súlade s cit.

ust. § 118 ods. 1 ZP, s cit. ust. § 116 ods. 1 ZP a s cit. ust. § 141 ods. 1 ZP v spojení s ust. § 7 zákona
č. 462/003 Z. z. poskytovať navrhovateľovi mzdu, ako aj náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku a za
čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v rozsahu osobitným predpisom. Navrhovateľ si v konaní
návrhom nesporne uplatnil tieto nároky (aj keď ich terminologicky v istom rozsahu nepresne označil,
keďže náhrada mzdy sa podľa ust. § 118 ods. 2 ZP za mzdu nepovažuje) vzniknuté mu za rozhodného

obdobie v rozsahu, ktorý nebol nesporne doposiaľ zo strany odporcu uspokojený, t. j. v sume 1.416,97
eur (ako to zhodne uviedol navrhovateľ v podaní zo dňa 30.01.2014 a odporca v podanom odpore proti
platobnému rozkazu). Vzhľadom k uvedenému tak súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.416,97 eur
vyhovel.

Súd vychádzajúc zo skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporca mu ako zamestnávateľ
zamestnancovi neposkytol v roku 2011 príspevok na stravovanie podľa ust. § 152 ZP, keďže odporca

jednak toto skutkové tvrdenie nenamietal a ani v konaní nevyšiel najavo opak tohto skutkového tvrdenia
navrhovateľa, mal za to, že odporca rovnako doposiaľ neuspokojil tento nárok navrhovateľa. Pokiaľ sa
týka jeho výšky súd poukazuje na to, že v zmysle cit. ust. § 152 ods. 3 a 4 ZP v spojení s cit. ust. § 5
ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. a cit. ust. § 1 písm. a) opatrenia MPSVaR SR č. 533/2010 Z. z.
odporcovi vznikla povinnosť prispievať navrhovateľovi na stravovanie minimálne v sume 1,57 eur / deň

(55 % podľa § 152 ods. 3 ZP ods. 3 zo 75 % podľa § 152 ods. 4 ZP zo sumy 3,80 eur = 55 % x 75 % x 3,80
eur = 0,55 x 0,75 x 3,80 eur = 1,57 eur). Pokiaľ navrhovateľ odpracoval v roku 2011 u odporcu 220 dní,
odporca mal povinnosť poskytnúť mu v roku 2011 minimálny príspevok na stravovanie v celkovej sume
345,40 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si túto povinnosť nesporne nesplnil v žalovanom rozsahu 123
dní, súd návrhu aj v časti o zaplatenie sumy 183,27 eur vyhovel viazaný rozsahom tohto uplatneného

nároku podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. (podľa vyššie uvedeného mal odporca prispieť navrhovateľovi na
stravovanie za 123 dní minimálne sumou 193,11 eur = 123 dní x 1,75 eur / deň).

Súdtakzaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovicelkovosumu1.600,24eur(1.416,97eur+183,27eur).

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na väčší počet uplatnených nárokov podľa ust. § 151 ods.
3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.