Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202357
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313202357.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so
sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanej B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX
XX M., právne zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01
Bratislava, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 2.194,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 798,65 eur a to tak, že súd žalovanej p o v o ľ u j
e mesačné splátky po 50,- eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým,

že nezaplatením čo i len jednej splátky do konca príslušného mesiaca, žalovaná stráca výhodu splátok.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Úvere zmluve zo dňa 16.11.2004 v časti, kde je uvedené „že
klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. obojstranným podpísaním tejto Úverovej zmluvy súčasne
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty spoločnosťou
Home Credit Slovakia, a.s., a za podmienok hlavy 8, 9, 10 a 11 Úverových zmluvných podmienok,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to s úverovým rámcom 30 000,-Sk a s pravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 1 200,-Sk. Spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., má pritom výhradné
právo jednostranne zmeniť úverový rámec a podmienky vydania platobnej úverovej karty. Právne
následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nastanú zaslaním a doručením platobnej úverovej
karty spolu s Výzvou o jej aktivácii a Príručky pre jej držiteľa klientovi spoločnosťou Home Credit
Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok v lehote 12 mesiacov
odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Ak spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., na základe posúdených
údajov uvedených v tejto zmluve nezašle klientovi platobnú úverovú kartu spolu s ďalšími predpísanými
dokladmi v uvedenej lehote, márnym uplynutím tejto lehoty platnosť zmluvy o poskytnutí revolvingového

úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto lehoty“ je neprijateľná.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 103,99 eur k rukám právneho zástupcu
žalovanej, do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 26.02.2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 2194,47 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru,
ktorý žalovaný nesplácal riadne a včas.Žalobu odôvodnil tým, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.20047, poskytol
žalovanej finančné prostriedky vo výške 995,81 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru - pračky

u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi nahradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou pravidelných 10 mesačných splátok vo výške 99,58
eur, so splatnosťou prvej splátky 20.12.2004. Túto si svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnila
ani na základe predžalobných výziev, preto žalobca listom zo dňa 26.04.2010 uplatnil svoje právo na
splatenie celého čerpaného úveru v sume 2194,47 eur.

Zároveň súčasťou Úverovej zmluvy bolo dojednanie, že podpisom Úverovej zmluvy zároveň účastníci
uzatvárajú aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty, čiže RU a
to s úverovým rámcom vo výške 995,81 eur a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 39,83 eur,
na základe ktorej vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom platobnej
úverovej karty za stanovených úverových podmienok. Zároveň na základe písomnej žiadosti žalovanej

zo dňa 24.11.2008 o navýšenie úverového rámca o 995,82 eur bolo žalovanej odsúhlasené navýšenie
úverového rámca na 1991,64 eur s výškou mesačnej splátky 79,66 eur.

Na základe podpisu úverovej zmluvy žalobca aktivoval žalovanej platobnú úverovú kartu zo zmluvy o
revolvingovom úvere I, pričom žalovaná vyčerpala z aktivovanej úverovej karty peňažné prostriedky v

celkovej výške 3822,89 eur. Tieto sa zaviazal splácať vrátane úrokov a poplatkov riadne a včas formou
pravidelných mesačných splátok, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Zmluva obsahovala
výpočet RPMN odkazom. Dňom aktivácie platobnej karty zriadil žalobca žalovanej úverový účet pre
čerpanie poskytnutého revolvingového úveru. Úverový rámec bol dohodnutý po navýšení vo výške
1991,64 eur.

V písomných vyjadreniach doručených súdu žalobca na základ výziev súdu uviedol, že žalobou si
uplatňuje nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere I, ktorá bola uzavretá na rovnakej strane ako úverová
zmluva z 16.11.2004 a kde sa nachádzajú aj podpisy oboch účastníkov, ako zmluvných strán. Zmluva
má celistvú písomnú formu a je platne uzavretá. Pri revolvingovom úvere sa neposkytuje reálna peňažná

suma, ale úverový rámec v dohodnutej výške, v rámci ktorého môže dlžník čerpať ľubovoľnú sumu.
Žalovaná reálne vyčerpala - dostala sumu 3814,26 eur ( č.l. 125 ) a doteraz reálne zaplatila žalobcovi
splátky, spolu vo výške 3015,61 eur (čl. 73).

Súd vo veci rozhodol skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 17Ro/74/2013-19 zo dňa

08.03.2013, proti ktorému podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odpor. V podanom odpore
uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko výška pohľadávky žalobcu je v rozpore s dobrými
mravmi. Ďalej uviedla, že samotná zmluva o úvere ako aj úverové zmluvné podmienky obsahujú
neprijateľné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné.

Podaním odporu bol platobný rozkaz zo zákona zrušený, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.

Do konania vstúpil dňa 21.05.2014 vedľajší účastník na strane žalovanej a to Spotrebiteľské združenie
OSA, ktorý sa však vo veci nevyjadril a nevzniesol ani žiadne námietky.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovanej a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi najmä so Úverovou zmluvou, ktorej súčasťou bolo aj uzatvorenie zmluvy o poskytnutí

revolvingového úveru I a zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II, úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., výzvou na splatenie celého úveru, výpisom z účtu
klienta, splátkovým kalendárom, vyjadreniami žalobcu, potvrdením o poskytnutí úveru na základe RU
I vrátane špecifikácie dlžnej sumy, potvrdením o pripísaní finančných prostriedkov na účet žalobcu zo
strany žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že z posledného podania, ktoré súdu zaslal žalobca
a ktoré im bolo následne zaslané na vyjadrenie je zrejmé, že žalovaná suma 2194,47 eur vysoko
prevyšuje rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 3822,89 eur a sumou, ktorúžalovaná uhradila vo výške 3015,60 eur. Ďalej uviedol, že žalovaná suma je v rozpore so zásadami,
ktoré sa uplatňujú pri ochrane spotrebiteľa, obsahuje skryté poplatky a sankcie, ktoré žalobca doteraz
nevyčíslil. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vzhľadom k tomu, že posledná suma, ktorú

žalovaná čerpala bola ešte v roku 2009, konkrétne dňa 17.12.2009. Preto žiadala, aby súd žalobu v
celomrozsahuzamietolažalovanejpriznalprávonanáhradutrovkonania.Vprípade,žebysúdrozhodol
inak ako o zamietnutí žaloby, požiadala o splatenie dlhu v splátkach, a to mesačne po 30 eur až 50
eur, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, nakoľko je dlhodobo nezamestnaná. Zároveň si uplatnil
trovy konania.

Z listiny uzavretej účastníkmi konania vyplynulo, že dňa 16.11.2004, číslo XXXXXXXXXX uzatvoril
žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom písomnú úverovú zmluvu, na základe ktorej jej poskytol
úver vo výške 30.000,- Sk, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v 10 mesačných splátkach po 3000,-
Sk s RPMN.

Jedná sa o zmluvu formulárového typu. Údaje na listine sú písané rôznym typom a veľkosťou písma.
Prvá polovica listiny (body 1 až 58) obsahuje označenie spoločnosti a ostatné identifikačné údaje
spoločnosti, číslo zmluvy, generálie klienta - dlžníka, označenie dokladov na jeho identifikáciu, jeho
bydlisko, zamestnanie, názov zamestnávateľa, údaje o mesačnom príjme klienta - dlžníka ako aj ďalšie
podstatné a iné náležitosti zmluvy - výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok, konečná

výšku úveru, ročná priemerná miera nákladov, termíny splatnosti splátok, spôsob úhrady splátok a má
prehľadný formulárový charakter. Údaje na nej sú písané dostatočne prehľadne a dobre čitateľným
písmom.

Druhá polovica listiny (body 1 -5 ) je husto písaná drobným, v porovnaní s prvou polovicou listiny

omnoho ťažšie čitateľným písmom. Jednotlivé ustanovenia a dojednania sa nachádzajú v na seba
husto nadväzujúcich odsekoch, ktoré nie sú číslované. Spodná časť listiny (body 59 až 66 ) má opäť
formulárovú podobu a je v nej priestor pre dátumy a podpisy jednotlivých účastníkov zmluvy.

Žalobca vo vyjadreniach tvrdí, že v konaní si uplatňuje nárok z písomne uzavretej zmluvy o

revolvingovom úvere v Bode 5 tlačiva, t.j. v poslednom odseku v Bode 5, respektíve predposledný odsek
husto a drobným písmom písanej časti listiny tvorí ustanovenie obsahujúce všeobecnú dohodu strán
o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere I. a to : „že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s.
obojstrannýmpodpísanímtejtoÚverovejzmluvysúčasneuzatvárajúzmluvuoposkytnutírevolvingového
úveru s vydaním platobnej úverovej karty spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a za podmienok

hlavy 8, 9, 10 a 11 Úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy,
a to s úverovým rámcom 30 000,-Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1 200,-Sk.
Spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., má pritom výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a
podmienky vydania platobnej úverovej karty. Právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
nastanú zaslaním a doručením platobnej úverovej karty spolu s Výzvou o jej aktivácii a Príručky pre jej

držiteľa klientovi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v súlade s ustanoveniami hlavy 8 Úverových
zmluvných podmienok v lehote 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Ak spoločnosť Home
CreditSlovakia,a.s.,nazákladeposúdenýchúdajovuvedenýchvtejtozmluvenezašleklientoviplatobnú
úverovú kartu spolu s ďalšími predpísanými dokladmi v uvedenej lehote, márnym uplynutím tejto lehoty
platnosť zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zaniká uplynutím posledného dňa tejto lehoty“

Toto vyjadrenie prejavu vôle uzavrieť Zmluvu o revolvingovom úvere I. je na listine umiestnené až
za nasledujúcimi vyhláseniami a klauzulami: 1/ klauzulou inkorporujúcou úverové zmluvné podmienky
do Úverovej zmluvy, 2/ vyhlásením odporcu, že pred podpisom Úverovej zmluvy bol oboznámený so
všetkými potrebnými informáciami podľa § 7 zák. č. 428/2002 Z.z., Zákona o ochrane osobných údajov,

3/ súhlasom odporcu so spracovaním osobných údajov a 4/ dohodou navrhovateľa a odporcu o zrážkach
zo mzdy v prípade omeškania so splácaním úveru.

Žalobca vo svojich vyjadreniach ďalej uviedol, že uzatvoril so žalovanou dňa 16.11.2004 Úverovú
zmluvu č.XXXXXXXXXXXXX a súčasne na rovnakej strane, kde sa nachádzajú aj podpisy oboch

zmluvných strán, podpisom úverovej zmluvy uzatvoril aj Zmluvu o revolvingovom úvere I a Zmluvu o
revolvingovom úvere II. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnom konaní si žalobca uplatňuje
len nároky vyplývajúce len zo Zmluvy o revolvingovom úvere I. Žalobca má za to, že Zmluva je
celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavomvôle žalovaného. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy, sú zmluvné podmienky žalobcu, pričom
žalovanýpriuzatváraníZmluvybezvýhradsnimisúhlasil.Žalovanejbolposkytnutýčasnaoboznámenie
sa so znením zmluvy a VÚP a na žalovanú nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Na základe uzavretia

Zmluvy o revolvingovom úvere I vzniklo žalovanej právo na poskytnutie revolvingového úveru, ktorý bol
poskytovaný k uspokojovaniu priebežných finančných potrieb. Pri revolvingovom úvere sa neposkytuje
reálna peňažná suma, ale úverový rámec v dohodnutej výške, v rámci ktorého sa môže čerpať ľubovoľná
suma, avšak len do výšky nevyčerpaného úverového rámca.

Ďalejuviedol,žezmluvaorevolvingovomúveresastávaplatnoupodpisomúverovejzmluvyaokamihom
čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom platobnej karty, a to po jej riadnej a včasnej aktivácii.
Žalobca zaslal v súlade s úverovými podmienkami žalovanej platobnú kartu spolu s výzvou k jej
aktivácii a metodickou príručkou, na základe čoho si žalovaná aktivovala platobnú úverovú kartu a
určila výšku úverového rámca. Žalovaná slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle aktiváciu
platobnej karty a následným prvým čerpaním peňažných prostriedkov naplnila odkladaciu podmienku

stanovenú Úverovou zmluvou a ZRU I, ktorá sa stala účinnou pod identifikačným číslom XXXXXXXXXX.
Dňom aktivácie úverovej karty zriadil žalobca žalovanej úverový rámec pre čerpanie poskytnutého
revolvingového úveru. Úverový limit bol dohodnutý vo výške 663,88 eur a dňa 04.04.2006 žalovaná
prvýkrát čerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky a to v sume 331,94 eur. Zároveň
dňa24.11.20008žalovanápožiadalaozmenuvýškyÚR,atoonavýšenieúverovéhorámcao995,81eur,

čím bolo žalovanej odsúhlasené navýšenie úverového rámca na 1991,63 eur. Počet splátok vzhľadom
na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Zároveň v zmysle Sadzobníka poplatkov bola medzi
účastníkmi dohodnutá výška úrokovej sadzby 2,21 % mesačne, t.j. 26,52 % ročne, výška poplatkov za
výpis z úverového účtu vo výške 1,49 eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 2,29 eur. Podľa
Hlavy 9.§ 5 VÚP úverovej zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou

dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 4 % z poskytnutého úverového
rámca, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté dohodnuté
úroky, príslušná časť čerpaného RÚI a pravidelné poplatky, napr. za výpis.

S poukazom na Hlavu 13 §2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,

v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je klient povinný spoločnosti zaplatiť úroky
z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania a v prípade omeškania
dlhšieho ako sedem dní aj zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ďalej
uviedol, že podľa § 3 Hlavy 7, je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v
prípade, že a) sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej

splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých
splátok,atososplátkamipredpísanýmiod20.11.2009,20.12.2009,20.01.2010,20.02.2010,20.03.2010
a dňa 20.04.2010. S poukazom na vyššie uvedené stal sa celý zostatok čerpaného úveru splatným,
pričom splatnosť nastala ku dňu 26.04.2010 a žalovaná bola výzvou zo dňa 26.04.2010 vyzvaná na
splatenie celého úveru. Žalobca od Úverovej zmluvy neodstupoval.

Žalobca predložil špecifikáciu a výpočet žalovanej sumy, ktorá pozostáva z :
- nárokovaná suma 1.981,77 eur - predstavuje istinu, ktorú tvorí dlžná sumu úveru bez úrokov z úveru
vo výške 1.975,81 ( vypočítaná ako rozdiel istiny čerpaného úveru vo výške 3.822,89 eur a jednotlivých
čiastkových súm zo splátok určených podielom na uhradenie istiny, ktoré boli uhradené splátkami vo

výške 1.847,08 eur ) a poplatok za vedenie a výpis z účtu v sume 5,96 eur;
- nároková suma vo výške 181,66 eur predstavuje úrok z úveru vyčíslený vždy z istiny splátky;
- nárokovaná suma 25,41 eur predstavuje zmluvné pokuty podľa § 2 Hlavy 13 ÚP,
- nárokovaná suma 5,63 eur predstavuje zákonný úrok z omeškania

Zároveň podľa tvrdenia žalobcu o čerpaní úveru žalovanou vo vyjadrení zo dňa 16.07.2014, boli
žalovanej celkovo z úverového rámca poskytnuté finančné prostriedky v sume 3.814,26 eur, pričom
nejednalo sa o jednorázový výber, ale žalovaná čerpala úver rôznymi transakciami, či už výbermi
z bankomatov alebo platbou kartou. Žalobca financoval na klienta - žalovanú sumu 3814,26 eur, a
to ku dňu 01.10.2009. Teda takúto sumu žalobca odfinancoval - reálne poskytol žalovanej. Zároveň

podľa vyjadrenia o úhradách žalovanej, ktoré boli pripísané na účet žalobcu, žalovaná uhradila ku dňu
17.12.2009 splátky celkovo v sume 3015,61 eur, čo rovnako žalobca potvrdil vo svojom vyjadrení zo
dňa 10.01.2014.Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej úverovej zmluvy boli Úverovú zmluvné podmienky spoločnosti
HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s..

Podľa Hlavy 5 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., klient je
povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet,
výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný
mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s
tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je

zahrnutápríslušnáčasťúverovejistiny,úroky,poplatokzavedenieúverovéhoúčtuaúhradazapoistenie,
ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na
lícnej strane vyplýva inak.

V zmysle Hlavy 7 §4 písm. a) Úverových zmluvných podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok

alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež
spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.

V zmysle Hlavy 7 §6 Úverových zmluvných podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm.

a) §3 Hlavy 6, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Podľa Hlavy 13 §2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je klient povinný spoločnosti zaplatiť úroky z
omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania a v prípade omeškania
dlhšieho ako sedem dní aj zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.11.2004, žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 991,85 eur, na nákup tovaru- práčky. Zaplatenie tohto úveru nebolo predmetom tohto konania.
Žalobca svoj nárok odvíjal od ustanovení úverovej zmluvy, kde na rovnakej strane ako podpisy oboch

zmluvných strán uvedené, že podpisom Úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvárajú aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru I, čiže RU I a to s úverovým rámcom, na základe ktorej vzniká klientovi
právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za stanovených úverových
podmienok a tiež zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže RU II a to s úverovým rámcom, na
základe ktorej vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej

karty za stanovených úverových podmienok. Zmluva o revolvingovom úvere sa stala platnou podpisom
úverovej zmluvy a okamihom čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, a to po
jej riadnej a včasnej aktivácii. Žalobca zaslal v súlade s úverovými podmienkami žalovanému úverovú
kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickou príručkou, na základe čoho si žalovaný aktivoval
úverovú kartu a určil výšku úverového rámca. Úverový rámec bol dohodnutý vo výške 995,81 eur a dňa

04.04.2006 žalovaná prvýkrát čerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky. Zároveň
dňa 24.11.20008 žalovaná požiadala o zmenu výšky ÚR, a to o navýšenie úverového rámca o 995,81
eur, čím bolo žalovanej odsúhlasené navýšenie úverového rámca na 1991,63 eur.

Podľa tvrdení žalobcu, právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom

mal vzniknúť práve na základe uvedenej zmluvy o revolvingovej zmluvy I, ktorá bola uzatvorená
podpisom úverovej zmluvy, podľa ktorej poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver, ktorý čerpala
prostredníctvom úverovej karty. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa
uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sa zaoberal ďalej
legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť

vznik zamýšľaného právneho úkonu.Podľa§4ods.3druhávetazák.č.250/2007Z.z.,ktorýmbolzrušenýzákonč. 634/1992Zb.,predávajúci
nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj,
alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.

Podľa § 4 ods. 3 tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 634/1992 Zb., predávajúci
nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného
výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa
osobitných predpisov. Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak

a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

Súd s poukazom na uvedené odôvodnenie je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením
spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie

revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť zmluvu o revolvingovom úvere I ako
aj zmluvu o revolvingovom úvere II, pričom prípadný revolvingový úver, o ktorý mal žiadať v zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust. podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.,
teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver, o ktorý nežiadal v čase žiadosti nemal
o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom na

uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani
odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, poskytnutie
úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom skúmaná predtlačená zmluva kontextovo začlenená
ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa §

4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ , uzatvára aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky podpísať aj

zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru ), je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľov, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie
veci (úhradu kúpnej ceny) na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada
spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje
následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového

úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy,
ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru,
nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý,
nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde
k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky

a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky
schválením „žiadosti“ a poskytnutím úverovej alebo kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii
úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí
mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach
poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o

ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať.
Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije úverovú alebo kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným
spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto
súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného
spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá

iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu,
predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť
spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru
doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto
vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore

s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený
produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby
medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.

Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia
zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej
podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ustanovenie § 37 OZ upravuje náležitosti vôle a prejavu vôle osoby uskutočňujúcej právny úkon. Aby
bol právny úkon platný, vôľa konajúcej osoby vyjadrená v právnom úkone musí byť slobodná a vážna

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 2 písm. a/ Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy 16.11.2004 sa na účely toho zákona spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b/ Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.11.2004

sa na účely toho zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.11.2004

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust. § 4 ods. 2 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku 16.11.2004
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Predmetnýmnávrhomsažalobcadomáhazaplateniapeňažnýchprostriedkovodžalovanejztituludlžnej
sumy z platne písomne uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere.

Ako predbežnú otázku súd musí riešiť, či tento právny úkon - zmluva o revolvingovom úvere I bola
uzatvorená platne.

Za použitia citovaných ustanovení § 37 - 40 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú podmienky
platnosti právnych úkonov, súd zistil, že tu nedošlo k platne uzavretému právnemu úkonu - zmluvy o

revolvingovom úvere I, ako to tvrdí žalobca.

Súd v danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi však posúdil ako vzťah založený
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal žalovaný o
poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.

Totiž ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti

zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48
OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho

poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na
jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy,
než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií
a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci
samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani

vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy
vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a
len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie
bezúročného úveru.Súd ďalej skúmal, či v čase uzavretia Úverovej zmluvy existovala slobodná a vážna vôľa žalovaného
uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom Úvere I je potrebné zohľadniť nasledujúce skutočnosti:

1) rozdiel vo veľkosti písma a prehľadnosti ustanovení Úverovej zmluvy a ustanovenia o uzavretí Zmluvy
o Revolvingovom úvere I,
2) okolnosti za ktorých bola zmluvy o revolvingovom úvere podpísaná a
3) skutočnosť, že obsah zmluvy odporca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť.

1) Ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu veci Úverová zmluva je zmluvou, ktorá má čiastočne
formulárovú podobu. Údaje na nej sú písané rôznym typom a veľkosťou písma. Medzi veľkosťou
ustanovenítýkajúcichsaÚverovejzmluvy(výškaúveru,výškamesačnýchsplátok,početsplátok,apod.)
a ustanovením obsahujúcim prejav vôle navrhovateľa a odporcu uzatvoriť Zmluvu o Revolvingovom
úvere I. je podstatný veľkostný rozdiel. Ustanovenia Úverovej zmluvy sú dostatočne veľké pre potreby
voľného čítania a sú prehľadne vypísané v tabuľkovej forme. Ustanovenie obsahujúce dohodu o

uzatvorení Zmluvy o revolvingovom úvere I. je napísané hustým, malým a ťažko čitateľným písmom.
Jedná sa pritom o obsahovo najdôležitejšie ustanovenie Zmluvy o revolvingovom úvere I. a zároveň o
ustanovenie,ktorémápredanúzmluvurovnakývýznamadôležitosťakozákladnéustanoveniaÚverovej
zmluvy pre túto zmluvu. Dohoda o Zmluve o revolvingovom úvere I je umiestnená konci listiny, za
klauzulami podstatne nižšej dôležitosti z hľadiska obsahu práv a povinností zmluvných strán, resp.

za inými vyhláseniami, ktoré neobsahujú žiadne práva a povinnosti zmluvných strán, kde by bežný
spotrebiteľ konajúci v dobrej viere aj pri zachovaní dostatočnej obozretnosti umiestnenie samostatnej
zmluvy s Úverovou zmluvou obsahovo nijako nesúvisiacej neočakával. Od týchto obsahovo menej
dôležitých klauzúl nie je vizuálne nijako odlíšená, jej text nie je žiadnym spôsobom zvýraznený. Preto je
Zmluvu o revolvingovom úvere I. možné v porovnaní s úverovou zmluvou označiť za „skrytú zmluvu“.

2) To, že Zmluva o revolvingovom úvere I. je vo vzťahu k Úverovej zmluve „skrytou zmluvou“ umocňujú
aj okolnosti, za ktorých došlo k podpisu listiny, na ktorej boli obe obsiahnuté. Listinu obsahujúcu ako
Úverovú zmluvu tak aj ustanovenie o uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere I. žalovaná podpísala
počas jedného kontraktačného procesu, ktorého účelom bolo medzi stranami uzavrieť Úverovú zmluvu.

Je teda zrejmé, že v priebehu kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bol písomný návrh Úverovej
zmluvy minimálne vôľa zo strany žalovanej smerovala výlučne k uzavretiu Úverovej zmluvy a nie aj
Zmluvy o Revolvingovom úvere I.

Pri skúmaní, či podpis žalovanej na listine vyjadruje jej skutočnú a vážnu vôľu uzavrieť okrem

Úverovej zmluvy aj Zmluvu o revolvingovom úvere I. je potrebné vychádzať z doktríny tzv. nečakaných
alebo prekvapivých klauzúl v zmluvách. Podľa tejto doktríny, ktorá je, ako uvádza teória, v Európe
široko akceptovaná, sú určité ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok platne do zmluvy
inkorporované a teda účinné len vtedy, ak boli osobitne potvrdené kontrahendom, resp. opačne, určité
ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok neboli platne inkorporované do zmluvy, ak s nimi druhá

strana, konajúca spravodlivo a v dobrej viere nemohla rátať. Jedná sa o také ustanovenia, ktoré sa
bežne v predmetných zmluvách nevyskytujú a preto je potrebné na ich existenciu osobitne upozorniť (k
doktríne prekvapivých klauzúl viď.: Csach, K.: Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš
Čeněk, s. r. o., Plzeň 2009, str. 135 - 138). Aj keď sa táto doktrína v zásade aplikuje na klauzuly
a dojednania obsiahnuté vo všeobecných zmluvných podmienkach, čiže na nepriame dojednania v

zmluvách, s ohľadom na skutočnosť, že ustanovenie o uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere I. možno
považovať, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, za „skrytú zmluvu“ v Úverovej zmluve, je potrebné túto
doktrínu uplatniť aj naň, aj keď sa nachádza priamo na listine odporcom podpísanej.

V súlade s doktrínou prekvapivých klauzúl je pri zisťovaní existencie slobodnej a vážnej vôle žalovanej

potrebné skúmať či táto, konajúc v dobrej viere a pri zachovaní dostatočnej obozretnosti mohla
rozumne očakávať a predvídať, že na listine obsahujúcej Úverovú zmluvu sa bude nachádzať aj
ustanovenie obsahujúce dojednanie ďalšej samostatnej, s Úverovou zmluvou nijako nesúvisiacej
Zmluvy o revolvingovom úvere I. V tomto prípade vzhľadom na vyššie uvedené to spotrebiteľ - žalovaná
nemohla očakávať a ani predvídať. Preto súd uzavrel, že bez toho, aby bola žalovaná ako dlžník na

existenciu dojednania o Zmluve o revolvingovom úvere I. osobitne upozornená (dôkazná povinnosť leží
na žalobcovi), nemožno mať za to, že jej podpis na listine obsahujúcej takého dojednanie samo o sebe
predstavuje vyjadrenie vážnej vôle odporcu uzavrieť Zmluvu o revolvingovom úvere I.3) Na nedostatok slobodnej a vážnej vôle žalovanej uzavrieť spolu s Úverovou zmluvou aj Zmluvu
o revolvingovom úvere I. možno poukázať aj v súvislosti s tým, že návrh Úverovej zmluvy bol po
formálnej aj obsahovej stránke vypracovaný výlučne žalobcom. Boli do nej doplnené len údaje týkajúce

sa žalovanej a len ustanovenia týkajúce sa samotnej výšky úveru uvedené vo formulárovej časti zmluvy,
avšak len čo sa týka úverovej zmluvy a nie zmluvy o revolvingovom úvere. Ostatné ustanovenia
a klauzuly na listine boli vyhotovené žalobcom vopred bez toho, aby žalovaná ich znenie mohla
akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Medzi takéto patrí aj dojednanie o uzavretí Zmluvy revolvingovom
úvere I. Žalovaná nielenže nemohla ovplyvniť znenie tohto ustanovenia, ale ani to, či sa takéto

ustanovenie na listine vôbec má nachádzať alebo nie. Ak žalovaná chcela uzavrieť Úverovú zmluvu,
nemala reálne inú možnosť, len celú listinu ako mu bola žalobcom predložená, vrátane ustanovenia o
dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere I. podpísať, bez ohľadu na to či to skutočne chcel alebo nie. Je
neprípustné, aby za takýchto podmienok podpísané dojednanie žalovaného ako slabšiu zmluvnú stranu
zaväzovalo, aj keby o jeho existencii v zmluve hneď mal vedomosť.

Zo samotného textu dojednania Zmluvy o regolvingovom úvere I. v spojení ustanoveniami Hlavy 8 ods.
1 až 5 Úverových podmienok týkajúcich sa zmluvy o revolvingovom úvere však vyplýva aj to, že nielen
vôľa žalovanej, ale ani skutočná a vážna vôľa samotného žalobcu uzavrieť v čase podpisu Úverovej
zmluvy aj Zmluvu o revolvingovom úvere nebola daná.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uzavretím úverovej zmluvy teda vzniká právo dlžníka na poskytnutie
dohodnutých peňažných prostriedkov a povinnosť veriteľa dlžníkovi dohodnuté peňažné prostriedky na
jeho požiadanie poskytnúť.

Základné ustanovenie Zmluvy o revolvingovom úvere I. tak ako bolo vypracované samotným
žalobcom stanovuje, že „....na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie
revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11
Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.“. V § 4 Hlavy 8 Úverových podmienok
sa uvádza, že Zmluva o revolvingovom úvere I. sa stáva platnou podpisom Úverovej zmluvy. Z § 1

Hlavy 8 Úverových podmienok však vyplýva, že sa klient a spoločnosť dohodli na tom, že úverovú kartu
(prostredníctvom ktorej sa úver mal poskytnúť) je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude
riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z Úverovej zmluvy.

Ak by už v čase podpisu Úverovej zmluvy existovala vážna vôľa žalobcu uzavrieť so žalovanou Zmluvu

o Revolvingovom úvere I, vznikla by žalobcovi ako veriteľovi jej platným uzavretím povinnosť a nie
oprávnenie zaslať žalovanej úverovú kartu ako dohodnutý prostriedok na čerpanie úveru. Tým, že v
§ 1 Hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok žalobca zaslanie úverovej karty formuloval ako svoje
oprávnenie, nie povinnosť, dal jasne najavo, že v čase podpisu Úverovej zmluvy ešte nemal vážnu vôľu
prevziať na seba záväzok poskytnúť žalovanej Revolvingový úver I.

Až niekoľko mesiacov po uzatvorení Úverovej zmluvy (pozri dátumy uzavretia úverovej zmluvy a
ďalšie na zmluve, výpise z účtu, splátkového kalendára ) zaslal žalobca žalovanej platobnú úverovú
kartu a metodickú príručku a medzi účastníkmi prebehla komunikácia, pri ktorej si dohodli výšku
úverového rámca revolvingu. Podľa § 1 Hlavy 8 Úverových podmienok malo ísť o komunikáciu, pri ktorej

došlo k zvýšeniu úverového rámca. Keďže však do uskutočnenia týchto jednaní nedošlo k platnému
uzatvoreniu Zmluvy o Revolvingovom úvere I, možno tieto jednania považovať len za ďalší kontraktačný
proces smerujúci k uzatvoreniu zmluvy a nie k zvýšeniu už platne dohodnutého úverového rámca.

Žalobca nepreukázal, že výsledkom tohto kontraktačného procesu bola zmluva, ktorá by mala písomnú

formu.

Z vyššie vedeného možno uzavrieť, že k platnému uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere I. medzi
účastníkmi nedošlo a teda v konaní žalobca nepreukázal platne uzavretý právny úkon (právny titul) na
základe ktorého sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy. Žalobcovi nárok na plnenie z titulu Zmluvy o

revolvingovom úvere I. nevznikol.Zmluva, ktorá bola výsledkom prvého kontraktačného procesu, ktorý medzi účastníkmi prebehol v rámci
uzatvárania Úverovej zmluvy dňa 16.11.2004 je absolútne neplatná pre nedostatok skutočnej a vážnej
vôle oboch zmluvných strán zmluvu uzavrieť (§ 37 OZ).

Zmluva, ktorá bola výsledkom druhého kontraktačného procesu je absolútne neplatná minimálne z
dôvodu nedostatku písomnej formy (§ 40 OZ v spojení s § 4 ods. 1 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007), pričom v konaní nebol zistený ani jej
konkrétny obsah (s výnimkou výšky úverového rámca).

Navyše, ak bol revolvingový úver poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej
formy podľa § 46 Občianskeho zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný
zmluvný vzťah je platný podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.11.2009 len
z dôvodu započatia čerpania zo strany žalovaného.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaná ako spotrebiteľ začala čerpať úver
a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal
žalobcovi s poukazom na ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.11.2009 nárok na zaplatenie
zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ust. § 4 ods. 2

písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže však žalovaná reálne dostala od žalobcu finančné prostriedky vo výške 3814,26 eur, je povinná
takto poskytnuté plnenie v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť, aby na
jej strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Keďže v konaní bolo preukázané, že reálne zaplatila -

vrátila žalovaná žalobcovi sumu 3015,61 eur, súd žalobcovi priznal z titulu bezdôvodného obohatenia
sumu odfinancovanými peňažnými prostriedkami a prijatými splátkami a ktorý je v sume 798,65 eur a
vo zvyšku žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej súd povolil žalovanej splátky dlžnej sumy v

mesačných splátkach po 50 eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, a to
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Podľa §142 odst. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní úspešný len
v časti o zaplatenie 798,65 eur ( 36,39 % ) a v časti o zaplatenie 1395,82 eur ( 63,61 % ) súd žalobu
zamietol. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho neprospech.
Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania. Po odrátaní neúspechu žalovanej od jeho úspechu patrí

žalovanej náhrada trov konania vo výške 27,22 % z celkovej výšky uplatnených trov konania.

Súd priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 27,22 % podľa jej úspechu.

Právny zástupca žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia vypočítaných podľa vyhl. č. 655/2004

Z.z.., a to za tieto úkony :
- sadzba tarifnej odmeny je 41,49 eur + (( 2194,47 - 663,88 ) /331,94 x 9,96 = 41,49 + 5 x 9,96 = 91,29 eur
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 91,29 eur
- účasť na pojednávaní dňa 03.10.2013 91,29 eur
- účasť na pojednávaní dňa 16.12.2013, odročené, 1/4 eur 22,82 eur

- vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, 1 45,65 eur
- účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014 91,29 eur
- režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur x 3 23,43 eur
- režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur x 2 16,08 eurPriplnomúspechubypatrilanáhradatrovprávnehozastúpeniavovýške381,85eur,ztejtosumy27,22%
predstavuje 103,94 eur a túto sumu súd priznal žalovanej titulom trov právneho zastúpenia.

O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv
aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade

bola žalovaná úspešná, avšak nie pričinením vedľajšieho účastníka, ktorý na jej obranu neučinil žiadne
podanie a zároveň vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.