Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613220958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613220958.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľky F. B.

V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/XX, T. V. L., právne zastúpenej Mgr. Jurajom Berčom, advokátom,
Spišská Nová Ves, Zimná 59 proti odporcovi S.. P. B.Q. V.. X.X.XXXX, trvale bytom M. XX/XX, T. V.Á. L.,
t.č. Q. X/X, T. V. L., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s.r.o., so sídlom
Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia povinnosti odporcovi prispievať na jej výživu
z titulu príspevku na výživu rozvedeného manžela výživným vo výške 500,- eur mesačne odo dňa

podania žalobného návrhu. Uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp.zn. 6C/239/2009-127 zo dňa 3.2.2011 ku dňu 19.2.2011 právoplatne rozvedené.
Týmto rozhodnutím v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP/80/2011-152 zo
dňa 28.7.2011 boli maloleté deti R. V.. XX.X.XXXX a F. V.. XX.XX.XXXX zverení na čas po rozvode do
striedavejstarostlivostirodičovaodporcabolzaviazanýprispievaťnavýživumaloletýchdetívýživnýmvo
výške 70,- eur mesačne na každé dieťa. Navrhovateľka uviedla, že od 24.11.2011 bola v dôsledku úrazu
pravej ruky a opakovaných operáciách práceneschopná a po ukončení dlhodobej práceneschopnosti

od novembra 2012 do mája 2013 evidovaná v evidencii nezamestnaných na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v T. V. L.. Od júla 2013 je žiadateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Od januára 2012 sa spolu
s deťmi nachádza v zlej finančnej a sociálnej situácii nakoľko úraz, poúrazové komplikácie a dlhodobá
práceneschopnosť mali vplyv na nástup do zamestnania. Mesačný príjem navrhovateľky od novembra
2011 do novembra 2012 pozostával len z nemocenských dávok v priemere vo výške 260,- eur mesačne
a výživného 140,- eur na maloleté deti. Od novembra 2012 bol príjem navrhovateľky tvorený až do mája
2013 vyplácanými dávkami v nezamestnanosti vo výške od 287,20 do 357,20 a výživného na maloleté

deti140,-eur,pričomprídavkynadetipoberáodporca.Vďalšomnavrhovateľkapoukázalanapravidelne
opakujúce sa mesačne výdavky z príjmu a to nájomné vo výške 130,- eur, inkaso 50,40 eur, stravu
pre seba a deti, ošatenia a hygienické potreby. Poukázala na príjem odporcu, ktorý odporca podľa jej
vedomostí poberá vo výške 1 600,- eur a minimálne náklady odporcu na stravu a bývanie, keďže býva
u rodičov. Tiež dala do pozornosti súdu minimálne náklady odporcu s plnením striedavej starostlivosti
a uviedla, že maloleté deti sú celoročne práve v starostlivosti navrhovateľky. Tvrdila, že v súvislosti
so zvýšenými nákladmi na výživu maloletých deti vzhľadom na jej príjem nemá dostatok finančnýchprostriedkov na pokrytie základných životných potrieb a preto je nútená domáhať sa návrhom na začatie
konania príspevku na výživu rozvedeného manžela.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Tvrdil, že zo strany navrhovateľky ide o sústavný atak voči

odporcovi, kedy sa navrhovateľka stavia do pozície sociálne slabej osoby a poukazuje na skutočnosť, že
sa sústavne stará o potreby maloletých detí R. D. F.. Dal do pozornosti tú skutočnosť, že navrhovateľka
nerešpektuje právoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6C/239/2009 o striedavej
starostlivosti, a preto sa odporca v konaní sp.zn. 13Em/2/2011 domáha súdneho výkonu tohto
rozhodnutia. Tvrdil, že navrhovateľka trpí psychickou poruchou, čo bolo nesporne preukázane v

konaní sp.zn. 6C/239/2009, ktorého súčasťou je aj znalecký posudok týkajúci sa psychického stavu
navrhovateľky. V tomto posudku sa uvádza, že deti môžu byť zverené do striedavej starostlivosti avšak
za podmienky, že sa navrhovateľka bude liečiť a pravidelne užívať psychofarmaká. Navrhovateľka sa
nelieči a táto skutočnosť má vplyv aj na jej zaradenie na pracovnom trhu. Už v konaní sp.zn. 6P/88/2011
sa domáhala určenia výživného za obdobie od 1.1.2009 do 31.1.2011 spätne na maloleté deti a tento
návrh jej bol zamietnutý s odôvodnením, že práve odporca zabezpečuje potreby maloletých detí nad

rámec výživného. V tomto konaní bolo konštatované, že navrhovateľke ostalo na účte 7 000,- eur, ktoré
malakdispozíciivprípade,žebysvýživoudetípotrebovalapokryťďalšievýdavky. Odporcavovyjadrení
tiež uviedol že za r. 2009 - 2013 prispel na výživu detí a byt, ktorý užíva iba navrhovateľka spolu s
maloletýmideťmisumou5525,-eur,navrhovateľkadoposiaľdisponujesumou7000,-eur,ktorúpotvrdila
v konaní 6P 8/2011, ale aj sumou, ktorá bola na účte Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 7 232,32 eur.

Toto stavebné sporenie údajne navrhovateľka zrušila po podaní návrhu na rozvod. V priebehu konania
odporca tvrdil, že navrhovateľka pracuje, je schopná sama sa živiť a navrhol na preukázanie týchto
skutočností dokazovanie vyžiadaním si správ od údajných zamestnávateľov navrhovateľky.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 6C 239/2009-127 zo dňa
3.2.2011 ku dňu 19.2.2011 právoplatne rozvedené. Maloletý R. V.. XX.X.XXXX a maloletý F. V..
XX.XX.XXXX boli po potvrdení prvostupňového rozhodnutia Krajským súdom v Košiciach sp. zn.
7CoP/80/2011-152 na čas po rozvode zverení do striedavej starostlivosti oboch rodičov a odporca bol
zaviazaný prispievať na ich výživu výživným mesačne 70,- na každé dieťa.

Navrhovateľka v čase rozvodového konania bola zapojená do pracovného pomeru a pracovala ako
F. s mesačným príjmom 410,- eur. Prijem odporcu dosahoval sumu 1 120,- eur. Navrhovateľka dňa
25.12.2011 utrpela úraz pravej ruky a po následných komplikáciách a operačnom riešení bola dlhodobo
práceneschopná do novembra 2012. V čase práceneschopnosti bol jej príjem tvorený nemocenskými
dávkami vyplatenými sociálnou poisťovňou, ktoré za obdobie od 1.1.2012 - 31.12.2012 poberala v

celkovej výške 2 863,60 eur. Od 1.1.2011 - 31.12.2011 jej za mesiace november a december 2012
jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 319,50 eur. Za obdobie od 1.11.2012 - 27.6.2013
boli navrhovateľke vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 2 085,560 eur. Výška vyplatených
nemocenskýchdávokzadanéobdobiasamesačnepohybovalapodľapočtukalendárnychdnívmesiaci,
pričom za obdobie od januára 2012 do novembra 2012 jej boli vyplácané nemocenské dávky v prieme

272,30 eur a za obdobie od 1.12.2012 do 27.6.2013 v priemere 345,70 eur. K tomuto príjmu bolo
potrebné pripočítať výživné na deti vo výške 140,- eur. Z tohto príjmu navrhovateľka uhrádza nájomné vo
výške120,-eurmesačneainkasnéplatbyvovýške50,40eurmesačne.Poukončenípráceneschopnosti
bol príjem navrhovateľky tvorený príspevkom v nezamestnanosti, ktorý poberala do mája 2013 vo výške
od 287,20 eur do 357,20 eur. Od 22.11.2012 je navrhovateľka evidovaná v evidencii uchádzačov o

zamestnanie a v júli 2013 požiadala o vyplatenie dávky v hmotnej núdzi. Túto dávku podľa správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.7.2013 navrhovateľka údajne nepoberá. V priebehu konania
predložila rozhodnutie o poberaní tejto dávky, pričom pôvodne poskytovaná dávka v hmotnej núdzi vo
výške 117,20 eur mesačne bola k 1.4.2014 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa
29.4.2014 znížená na 10,80 eur z dôvodu zvýšenia výživného na maloleté deti zo strany odporcu zo

sumy 70,- eur na 100,- eur mesačne.Odporca je zamestnaný ako obchodný zástupca vo firme J. T. I., T..I..N.. a za obdobie od
1.7.2012-30.6.2013 mal priemerný mesačný príjem 1 079,58 eur. Za obdobie od júla 2013 do februára
2014 mal priemerný mesačný príjem 1 118,45 eur. Odporca býva u rodičov, ktorým prispieva na stravu a

bývanie 100,- eur, spláca stavebný úver poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľnou vo výške 218,75 eur,
na životnú poistku prispieva sumou 50,- eur. Odporca predložil podrobne vypracovaný sumár ročných
príjmov a výdavkov na maloleté deti a byt s vyúčtovaním mesačných nákladov na výšku 925,60 eur s
tým, že na živobytie mu ostáva suma 133,40 eur. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú v spise na čl. 21a-
d, pričom predložené boli aj originály pokladničných blokov o výške výdavkov na výživu maloletých detí

za obdobie od januára 2012 do júla 2013. Z jednotlivých dokladov sa zistilo, že ide o zakúpenie šatstva,
stravy pre maloleté deti a finančné zabezpečenie ich záľub a potrieb.

Odporca v priebehu celého konania tvrdil, že navrhovateľka disponuje finančnými prostriedkami,
pracuje, pričom ide o „čiernu prácu“. Poukázal na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní vo veci
nemal striktne vychádzať iba z dôkazov preukazujúcich príjem na oboch sporných stranách, ale aj z
účastníckych výpovedí, pretože navrhovateľka sama potvrdila, že pracuje. Navrhol vyžiadať správu

od predchádzajúceho zamestnávateľa firmy T., T..I..N.., T. V. L., akým spôsobom došlo k skončeniu
pracovného pomeru a či navrhovateľke bolo vyplatené odstupné, navrhol vyžiadať správu od firmy R. -
R. Y., T. V.Á. L., či navrhovateľka vykonáva účtovné poradenstvo a tiež o navrhovateľke vyžiadať správu
od firmy R., T..I..N.., T. V. L., v ktorej sa mala navrhovateľka zamestnať.

Podľa správy T. T..I..N.., Y. B., T. V. L. k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou došlo na

základe výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Súčasne
jej bolo vyplatené odstupné vo výške 1103,01 eur, ktoré bolo vyplatené na účet navrhovateľky vedený
vo VÚB, a.s. dňa 16.1.2012. Firma R., T..I..N.., T. V. L. oznámila, že navrhovateľka pre túto firmu
nepracovala, zúčastnila sa na konkurze, ale miesto, na ktoré bol konkurz vyhlásený následne nebolo
vytvorené. R. Y.Á., ktorý podniká pod obchodným menom R. oznámil, že navrhovateľka síce vykonávala

účtovné poradenstvo, ale údajne nie za finančnú odmenu, ale preto, že jej občas opravil nejaké súčasti
bytového zariadenia.

Z výpisu VÚB a.s. mal súd preukázané, že na účte vedenom v tomto peňažnom ústave nie sú finančné
prostriedky a navrhovateľka nedisponuje finančnou hotovosťou.

Zo spisu 6P/88/2012 a to rozsudku zo dňa 13.2.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka ku dňu

rozhodnutia v tejto veci potvrdila skutočnosť, že disponuje finančnými prostriedkami vo výške 7 000,- eur.
Keďže odporca tvrdil, že navrhovateľka disponuje ďalšou finančnou hotovosťou vo výške 7.232,32 eur,
ktorú mala na účte v Prvej stavebnej sporiteľni, súd požiadal o informáciu, či tento účet navrhovateľka
zrušila. Zo správy Prvej stavebnej sporiteľne mal súd preukázané že stavebné sporenie na meno
navrhovateľky bolo prevedené v čiastke 7 232,32 eur dňa 2.12.2010 na iné číslo účtu na meno Z. P.. Z.

P. je otcom navrhovateľky a navrhovateľka nevedela súdu vysvetliť, z akých dôvodov previedla finančné
prostriedky na otca. V priebehu celého konania sústavne tvrdila, že žiadnymi finančnými prostriedkami
nedisponuje. Všetky úspory minula a i keď sa nachádzajú na tomto účte, na účte v Stavebnej sporiteľni
vo výške 7 232,32 eur, ide o „iné peniaze“.

Z rozsudku sp.zn. 6P/88/2011 zo dňa 13.2.2012 mal súd preukázané, že odporca zabezpečoval náklady

na výživu maloletých detí a náklady vrátane nákladov navrhovateľky v priebehu rokov 2009 až 2010 až
do júla 2011, teda počas celého rozvodového konania účastníkov konania, ktorí v spoločnej domácnosti
nežili od roku 2008. Navrhovateľka žije v byte, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
účastníkov konania, užíva motorové vozidlo nadobudnuté za trvania manželstva, disponovala úsporami
vo výške 7 000,- eur, stavebným sporením vo výške 7 232,32 eur a bolo jej vyplatené odstupné vo výške

1.103,01 eur.

Z rozsudku sp.zn. 6C 239/2009 zo dňa 3.2.2011 bolo zistené, že navrhovateľka mala v čase
rozvodového konania psychické problémy, ktoré spochybňovali jej schopnosť v starostlivosti o maloleté
deti, preto súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa R.. T. Q. ako aj Y.. Ľ. P. potvrdili psychicképroblémy navrhovateľky, avšak zaujali stanovisko, že v prípade pravidelnej psychofarmatickej liečby
a psychiatrických kontrol je navrhovateľka schopná sa o deti postarať. Navrhovateľka si však svoj
zdravotnýproblémnepripúšťa,nepodrobujesakontrolám,neužívalieky,čomalsúdpreukázanésprávou

od psychiatra R.. Z. X.. Tento potvrdil, že navrhovateľka je v psychiatrickej liečbe od roku 2009, boli jej
predpísané psychofarmaká, ktoré neužíva a ani pravidelne ambulanciu nenavštevuje. Zo spisu súd ďalej
zistil, že pod sp.zn. 13Em/2/2011 sa vedie konanie o výkon rozhodnutia tunajšieho súdu 6C 239/2009,
nakoľkonavrhovateľkanerešpektujerozhodnutiesúduostriedavejstarostlivostiomaloletédeti.Zospisu
13Em/2/2011 súd zistil, že výkon rozhodnutia sa realizuje ukladaním pokút navrhovateľke.

Tiež sa na tunajšom súdu pod sp.zn. 2P/102/2012 vedie konanie o zvýšenie výživného na maloleté deti
zo strany odporcu a zmenu výchovného prostredia, keďže navrhovateľka žiadala zveriť maloleté deti do
jej osobnej starostlivosti. Rozsudkom sp.zn. 2P/102/2012 zo dňa 24.3.2014 bolo výživné na maloleté
deti, ktorým je povinný prispievať odporca, zvýšené zo sumy 70,- eur na 100,- eur a toto rozhodnutie
je právoplatné. Návrh navrhovateľky na zmenu výchovného prostredia bol zamietnutý a momentálne
sa spis v dôsledku odvolania navrhovateľky nachádza na Krajskom súdu v Košiciach. Vo veci

súd pojednával opakovane, vypočul podrobne navrhovateľku ako účastníčku konania. Navrhovateľka
nepoprela, že pracuje ako finančná poradkyňa a doslova sa vyjadrila tak, že pracuje aj za finančnú
odmenu, aj „ z dobrého srdca“.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať
o bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov.

V tomto prípade súd skúmal najmä schopnosť rozvedenej navrhovateľky samej sa živiť. I keď je
navrhovateľka vedená v evidencii nezamestnaných a okrem výživného na maloleté deti, ktoré poberá vo
výške 200,- eur, zaostalé výživné 30,- eur, poberá dávku v hmotnej núdzi 10,80 eur, súd po vykonanom
dokazovaní vychádzajúc aj z účastníckych výpovedí dospel k záveru, že navrhovateľka je schopná

sama sa živiť. Navrhovateľka má problém s riešením svojho zdravotného stavu, keďže je psychiatrickou
pacientkou a liečbu ignoruje. Neužíva lieky, pričom práve pravidelnou liečbou by sa ekonomická situácia
navrhovateľky vyriešila a bola by schopná zapojiť sa do pracovného pomeru legálne. Sama potvrdila,
že pracuje, teda vykonáva „čiernu prácu“. Za predpokladu, že by súd príspevok na výživu rozvedeného
manžela priznal, v podstate by legalizoval tento protiprávny stav, pričom navrhovateľka nie je typ, ktorá

nechce pracovať, ide o schopnú pracovníčku s ekonomickým vzdelaním, ktorá by nemala problém
zamestnať sa, ak by si uvedomila, v akom zdravotnom stave sa nachádza a tento svoj problém riešila.
Okrem toho má súd za to, že navrhovateľka stále disponuje so sumou 7 232,32 eur, ktorá je uložená
na účte vedenom na meno Z. P. v Prvej stavebnej sporiteľni. Ide o dlhodobé stavebné sporenie, pričom
je možné tieto finančné prostriedky použiť. Navrhovateľka nevedela vysvetliť, z akého dôvodu previedla

peňažné prostriedky na otca a súd má za to, že ide o účelový prevod z dôvodu, aby neboli pojaté do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré súd vyporiadava v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp.zn. 2C/45/2014.

Súd nemôže neuviesť v odôvodnení rozhodnutia aj tú skutočnosť, akým spôsobom navrhovateľka
vypovedala. Zapojenie do pracovnej činnosti priznala preto, aby ho vzápätí poprela, na otázky sudcu

a právneho zástupcu odporcu opakovane neodpovedala, pričom keď poprela príjem, ktorý pôvodne
priznala, na adresu právneho zástupcu odporcu sa vyjadrila tak, „nech si výšku tohto príjmu zistí
sám právny zástupca“. Dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka ku dňu rozhodnutia v konaní
sp.zn. 6P/88/2011 t.j. ku dňu 13.2.2012 disponovala finančnou hotovosťou 7 000,- eur. Sumu 7
232,32 eur zo staveného sporenia previedla na účet svojho otca Z. P. a tiež jej bolo vyplatené

odstupné vo výške 1103,01 eur. Po súčte týchto súm a spriemerovaní počtu mesiacov súd dospel
k záveru, že navrhovateľka disponovala dostatočným príjmom na zabezpečenie jej výživy, pričom
súd nemôže neprihliadnuť na skutočnosť podľa samotného vyjadrenia navrhovateľky, že táto pracuje.
V tejto súvislosti poukazuje aj na prvotnú účastnícku výpoveď navrhovateľky dňa 3.3.2014, v ktorej
navrhovateľka uviedla, že v tomto konaní sa síce domáha určenia výživného na rozvedeného manžela,

ale jej cieľom je získať finančné prostriedky na výživu maloletých detí.Predložením listinných dôkazov zo strany odporcu mal súd preukázané, že odporca si plní vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti a pokiaľ je možné,
realizuje aj striedavú starostlivosť o maloleté deti, počas ktorej zabezpečuje deťom všetky potreby a

pokrýva všetky náklady. Po vyhodnotení všetkých dôkazov a to účastníckych výpovedí, predložených
listinných dôkazov súd dospel k záveru, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť. Pokiaľ by súd jej
návrhu vyhovel: 1/ legalizoval by čiernu prácu, 2/ navrhovateľka by nebola nútená uvedomiť si vážnosť
svojho zdravotného stavu a pokračovať v nariadenej psychiatrickej liečbe užívaním psychofarmák.
Z týchto všetkých dôvodov i keď sa môže zdať riešenie súdu radikálnym, súd návrh navrhovateľky

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu účastníkom
konania nepriznal. Navrhovateľka je zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku a na
zastupovanie v tomto konaní jej bol priznaný Centrom právnej pomoci právny zástupca. I keď súd
dospel k záveru, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť, súd má za to, že nedosahuje taký príjem,
na základe ktorého by mohla odporcovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov

právneho zastúpenia, tieto trovy uhradiť. Tým, že by súd navrhovateľku ako neúspešnú účastníčku
konania na náhradu trov konania zaviazal, mohlo by dôjsť k zníženiu životnej úrovne navrhovateľky, ale
aj zníženiu životnej úrovne maloletých detí, o ktoré sa navrhovateľka v dôsledku striedavej starostlivosti
stará. Na druhej strane nepriznaním náhrady trov konania úspešnému odporcovi nedôjde v jeho
majetkovej sfére k takým negatívnym zmenám, ktoré by výrazne ovplyvnili jeho životnú úroveň.

V tomto konaní vznikli trovy štátu priznaním bezplatného právneho zástupcu navrhovateľke. O týchto
trovách súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu štátu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.