Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. august 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213210845
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213210845.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľa Š. V., L.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho E. T. L. A. P. Č.. XX, toho času vo výkone väzby v
ÚVV a ÚVTOS J. J., zastúpeného JUDr. Petrom Pandym, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
na ulici L. Kossutha 99 v Kráľovskom Chlmci, proti odporkyni T. V., rodenej G., L.. XX.X.XXXX, trvale J.
E. T. L. A. P. Č.. XX, a v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti V. T., L.. X.X.XXXX, S. K., L..
X.X.XXXX, obe zastúpené zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, detí matky T. V., L.. XX.X.XXXX, a otca Š. V., L.. X.XX.XXXX,
vkonaníorozvodemanželstvaaoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostírodičovvočimaloletým

deťom takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov Š. V., L.. X.XX.XXXX, a T. V., O. G., L.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. - I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti V. T., L.. X.X.XXXX, S. K., L.. X.X.XXXX,
do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať,
zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje navrhovateľa prispievať na výživu maloletého K.
výživným vo výške po 35 € mesačne a na výživu maloletej T. výživným vo výške po 35 € mesačne od

právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 17.5.2013 návrh, ktorým žiadal súd o rozvedenie jeho
manželstva s odporkyňou a navrhoval na čas po rozvode tohto manželstva zveriť maloleté deti
účastníkov T. S. K. do výchovy a opatery matky, jeho zaviazať platením výživného na maloleté deti po 35
€ mesačne, ktorý návrh odôvodňoval tým, že manželstvo účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX, uňho išlo
o manželstvo druhé, u odporkyne o manželstvo prvé, dôvodom uzavretia manželstva bola aj skutočnosť,

že odporkyňa bola tehotná, z manželstva sa narodili dve deti a to T., L.. X.X.XXXX S. K., L.. X.X.XXXX,
mal za to, že povahové vlastnosti u každého z nich boli iné, spočiatku sa snažili zosúladiť ich, on sa
vždy snažil rodinu zabezpečiť, nie vždy bol spokojný so vzťahom v ktorom sa nachádzal, stále častejšie
dochádzalo k hádkam, čo zdôvodňoval povahou odporkyne, ktorá si presadzuje svoj názor, čo žiadnemu
vzťahu neprospieva, vždy sledoval záujem maloletých detí a svoje vlastné predstavy potláčal, bol nútený
potláčaťisvojusnahustretávaťsasosynomzprvéhomanželstva,keďžeodporkyňastýmtonesúhlasila,
na tohto syna navrhovateľa podľa jeho tvrdení mala vulgárne výrazy a keďže on sa chcel scénamvyhnúť, často sa stretával so synom z prvého manželstva tajne, pripustil, že manželstvo ovplyvnilo to,
že takmer 5 rokov bol vo väzbe a výkone trestu v B. a aj keď udržiavali vzájomný kontakt po návrate
z výkonu trestu pochopil, že jeho vzťah k odporkyni ochladol, nedával to za vinu iba jej, ale po takom

dlhom čase nebol ochotný tolerovať určité skutočnosti v ich vzťahu, ktoré predtým toleroval, uvedomil
si, že v manželstve zotrvával po celý čas iba kvôli maloletým deťom; s odporkyňou žili v jednom byte,
intímne sa nestýkali a on nadviazal mimomanželskú známosť, v ktorom vzťahu žil dva roky, neskôr tento
mimomanželskývzťahukončil,alenechcelsaužvrátiťkodporkyni;vyšedvochrokov,tvrdil,žežijesinou
ženou, ktorú má rád, s ktorou si rozumie a pokiaľ by to bolo možné plánuje si s ňou budúcnosť, otázku

možnosti zdôvodňoval tým, že v čase podania návrhu sa nachádzal vo väzbe v T.; uviedol, že odporkyňa
vyše jedného roka už žila v spoločnej domácnosti s iným mužom; mal za to, že manželstvo bolo vlastne
ukončené pred vyše štyri a pol rokmi, v čase podania návrhu bolo už „iba papierové“, tvrdil, že návrh
na rozvod nepodal skôr z dôvodu neustáleho vyhrážania sa zo strany odporkyne, avšak uvedomil si,
že uráža aj svoju terajšiu partnerku, ktorú má rád, s ktorou si plánuje budúcnosť, preto chcel dať svoj
bývalý i terajší vzťah do poriadku, tvrdil, že „pokiaľ bol vonku“ po všetkých stránkach riadne podporoval

rodinu, odporkyňa bola podnikateľkou, mala príjem, mala obchodnú spoločnosť T..S..C..W.. D..O..M..
D. D.K. L. P. Č.. XX E. T., v čase podania návrhu udával, že bol vo väzbe, bol bez príjmu a doplnil, že
odporkyňa ako matka sa vždy o deti riadne starala i keď osobne mal za to, že vo výchove detí bola
veľakrát veľmi prísna.

K návrhu pripojil kópiu sobášneho listu a rodného listu maloletého K..

Následne na výzvu súdu doložil i kópiu rodného listu maloletej T..

Odporkyňa bola uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 94/2013 zo dňa 22.5.2013, ktoré jej bolo
doručené spolu s ďalšími písomnosťami dňa 17.6.2013, vyzvaná, okrem iného, aby sa k návrhu
navrhovateľa vyjadrila, pričom v uvedenom uznesením bola okrem iného poučená, že ak nárok
navrhovateľa neuznáva v celom rozsahu má uviesť rozhodujúce skutočnosť na svoju obranu, pripojiť

listiny na ktoré na odvoláva, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom všetky dôkazy musí
predložiť a označiť skôr, ako súd vyhlási vo veci rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr
sa nebude prihliadať v zmysle ust. § 120 ods. 4. O.s.p. a taktiež bola poučená o tom, že podľa §
119 ods. 2, 3 O.s.p., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom

mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať, návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa
účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,
na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil, ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj

vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní, za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo
jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania

Napriek uvedenému sa k návrhu odporkyňa doposiaľ nevyjadrila.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 4.7.2013
pre prípad rozvodu manželstva účastníkov navrhoval zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a pri
vyživovacej povinnosti stanoviť sumu, ktorá vyplýva z dohody rodičov.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa dožiadaným súdom, vypočutím kolízneho
opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu T. - I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti T., L.. X.X.XXXX, S. K.L., L.. X.X.XXXX.U navrhovateľa ide o manželstvo druhé, u odporkyne ide o manželstvo prvé, obaja účastníci sú štátnymi
príslušníkmi SR, obaja majú trvalé bydlisko E. T. L. A. P. Č.. XX.

Navrhovateľ okrem týchto dvoch maloletých detí má aj syna z prvého manželstva.

Odporkyňa okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Keďže navrhovateľ sa od začiatku konania nachádzal vo výkone väzby v ÚVV v T. L. A. V. A. Č.. XX, súd
nariadil jeho vypočutie dožiadaním zo dňa 16.7.2013 dožiadaným súdom a to Okresným súdom Košice
I, v obvode ktorého sa uvedené zariadenie nachádza. Uvedený súd po udelení súhlasu s vypočutím
navrhovateľa stanovil termín jeho vypočutia na 26.9.2013, avšak navrhovateľ odmietol vypovedať,
keďže neboli prítomní jeho právni zástupcovia, pričom udával, že by ho mala zastupovať buď K.. K.,

alebo Dr. Pandy, nebol si istý ktorým zástupcom by mal byť v tomto konaní zastupovaný, dožiadaný súd
vrátil vec tunajšiemu súdu dňa 7.10.2013.

Medzitým Okresnému súdu Košice II bola doručená plná moc, ktorou navrhovateľ splnomocnil na svoje
zastupovanievkonanívovecirozvodumanželstvaeštedňa31.5.2013MUDr.PetraPandyhoanásledne
dňa 30.9.2013 bola súdu doručená plná moc, avšak bez dátumu jej udelenia, ktorou navrhovateľ udelil

generálnu plnú moc I.. T. K..

Následne dňa 18.10.2013 tunajší súd zaslal opätovné dožiadanie Okresnému súdu Košice I kde, okrem
iného, dožiadaný súd informoval o oboch právnych zástupcoch navrhovateľa a Okresný súd Košice I
stanovil termín vypočutia navrhovateľa E. Ú. E. T. na 5.11.2013, na ktorom výsluchu boli prítomní obaja
právni zástupcovia navrhovateľa, avšak navrhovateľ opätovne odmietol vypovedať dôvodiac tým, že

všetko čo chce k veci uviesť mal spísané v písomnom vyjadrení, ktoré krátkou cestou založil do spisu
a preto ani na otázky nechcel odpovedať, zároveň žiadal, aby bol riadne predvolaný a eskortovaný na
pojednávanie vo veci rozvodu a trval na svojej prítomnosti.

V takto doručenom písomnom vyjadrení navrhovateľ udával, že v návrhu na rozvod nerozpisoval
podrobneniektoréskutočnostizdôvodu,ženechcelhovoriťnamatkusvojichdetískutočnúpravdu,chcel

byť taktným, avšak zmenil svoje stanovisko a uvádzal, že odporkyňa je hysterickou ženou, panovačnou,
presadzujúcou si vždy svoj názor a vôľu, uviedol, že je ženou vulgárnou, ktorá vulgárne označovala jeho
syna z prvého manželstva, po návrate z B. ostal v spoločnej domácnosti len kvôli deťom, pričom ale
vo vzťahu trpel, k odporkyni cítil odpor, sexuálne spolu nežili, tvrdil, že jeho „život v base v B. mal viac
svetlejších stránok ako život s odporkyňou“ s tým, že počas jeho pobytu v B. odporkyňa mala „kopu

peňazí“, ktoré jej nechal a ktorými ju zásobili jeho známi, tvrdil, že je nevypočítateľnou, pričom počas
manželstva jej zabezpečil podnikanie kde mala jedného pracovníka, ktorý ju ako ženu odmietol, z čoho
ona sa stala akoby nepríčetnou, on pred ňou ušiel, napriek tomu sa ale o rodinu staral, dával jej mesačne
„okolo 3.000 €, platil jej všetky náklady spojené s deťmi, výlety a podobne a neskôr platil aj za jej chlapa,
ktorého si vydržiavala“, pričom on v tom čase žil s jednou ženou asi po dobu dvoch rokov, s ktorou

sa neskôr rozišli a on si začal so svojou terajšou družkou, s ktorou žil tri roky, odporkyňa im chodila
robiť problémy, bezdôvodne jeho družke nadávala vulgárnymi výrazmi, pričom ale on mal za to, že jeho
terajšia družka nie je príčinou toho, že ušiel od odporkyne, ktorá sama má svojho gigola, ktorého živí,
počas jeho pobytu toho času vo väzbe odporkyňa si podľa jeho tvrdení nárokuje aj na majetok, ktorý nie
je jej, čo ale nechcel ďalej rozoberať, uvádzal, že si pôjde „radšej sadnúť na doživotie ako by mal žiť s

odporkyňou“, ktorá sa mu hnusí a nikdy za žiadnych okolností by s ňou neobnovil spolužitie aj keby bola
jedinou ženou na svete. Popieral tvrdenia odporkyne, že by boli stále rodinou, tvrdil, že v minulosti sa o
deti staral, chodieval s nimi na dovolenky, brával ich k sebe domov, ale keď ho boli navštíviť „v base“ len
doňho „hučali“ aby všetko čo je jeho prepísal na nich, lebo aj tak pôjde na doživotie, z čoho mu bolo zle,
deti sú už veľké a mali sa zdržať takýchto vyjadrení, mal za to, že odporkyňa vie vynikajúco manipulovať

s ľuďmi, vystupuje ako klamaná žena, chudera, biedne oblečená, ale mal za to, že skutočnosť je iná,
ďalšie veci o nej nechcel opisovať, keďže je matkou jeho detí, udával, že sa za ňu sám hanbí, zdôraznil,
že za žiadnych okolností nechce a nebude s ňou žiť a ak by ho aj súd nerozviedol bude donekonečna
podávať návrhy na rozvod, navyše účel ich manželstva už päť rokov nie je a zopakoval, že v minulosti
dával odporkyni ako výživné 3.000 € a hradil ďalšie náklady.

Dožiadanému súdu navrhovateľ i jeho právny zástupca uviedli svoje zotrvávanie na žiadosti na osobnej
prítomnosti menovaného na pojednávaní, z dôvodu čoho ho žiadali eskortovať z ÚVV na pojednávanie.Vybavené dožiadanie bolo súdu vrátené dňa 6.11.2013.

Súd dňa 8.11.2013 vytýčil termín pojednávania na 11.12.2013, predvolanie na pojednávanie odporkyni
bolo doručené dňa 18.11.2013, upovedomenie o termíne pojednávania navrhovateľovi bolo doručené

dňa 19.11.2013.

Dňa 12.11.2013 navrhovateľ doručil súdu svoje písomné podanie, v ktorom žiadal o vytýčenie termínu
pojednávania a v ktorom namietal postup dožiadaného Okresného súdu Košice I, mal za to, že uvedený
súd predlžoval konanie, keďže na jeho prvý termín výsluchu nezavolal jeho právnych zástupcov, údajne
po urgenciách pri jeho ďalšom výsluchu sa mu mal súd vyhrážať, že spis neodovzdá dožadujúcemu
súdu ak nebude odpovedať na otázky, mal za to, že bol bezdôvodne dopočúvaný súdom, ak sa už

opakovane písomne vyjadril, mal za to, že ho nikto nemôže nútiť, aby hovoril to, čo si želá niekto iný, aby
„donekonečna vypovedal“ o tom istom, opätovne zdôraznil, že s odporkyňou nechce žiť, že neuvedie
veľa vecí z ich vzťahu lebo sa „pred sebou hanbí s kým žil“, poukázal na to, že mesačne platil odporkyni
za upratovačku 350 €, lebo mala večne špinu aj keď bola doma a že platil odporkyni 3.000 € a všetky
ďalšie náklady, kupoval jej autá, keď ich rozbíjala a podobne, tvrdil, že odporkyni ide „vážne iba o

majetok ..., všetko jej nechal a mal toho dosť, nič viac už jej nedá“, opätovne poukázal na to, že si
odporkyňa už tri roky vydržiava gigola, ktorého jej v minulosti on sám platil, poukazoval na svoje právo,
aby sa jeho konanie nepredlžovalo, aby bol vytýčený termín pojednávania a v prípade, ak návrh bude
zamietnutý, aby mohol podať aj ďalší návrh, znovu žiadal, aby bol eskortovaný na pojednávanie.

Dňa 3.12.2013 na pokyn konajúcej sudkyne bol termín pojednávania vytýčený na deň 11.12.2013

preročený na deň 13.12.2013, o čom boli účastníci riadne upovedomení (navrhovateľovi zmena termínu
pojednávania bola doručená 4.12.2013, odporkyni dňa 6.12.2013, právnym zástupcom navrhovateľa
6.12. a 9.12.2013, kolíznemu opatrovníkovi dňa 4.12.2013).

Medzitým odporkyňa dňa 5.12.2013 doručila osobne do podateľne tunajšieho súdu svoju žiadosť
o odročenie pojednávania ešte z pôvodného termínu 11.12.2013 a o vytýčenie nového termínu

pojednávania dôvodiac tým, že dňa 11.12.2013 bola objednaná na plánovanú hospitalizáciu, ako dôkaz
v prílohe doručila výmenný list - poukaz vystavený C.. C. D., z odboru gynekológia a pôrodníctvo, Q. G.B.
K., bez uvedenia dátumu vystavenia, z ktorého vyplýva, že odporkyňa bola objednaná na hospitalizáciu
od 11.12.2013 na plánovanú operáciu.

Vzhľadom na uvedenú písomnú žiadosť odporkyne dňa 6.12.2013 bol daný pokyn na zrušenie termínu

13.12.2013 s tým, že odporkyňa bola zároveň vyzvaná, aby súdu oznámila ukončenie hospitalizácie,
výzvu si odporkyňa z pošty vyzdvihla 19.12.2013, pričom zásielka bola na pošte uložená od 11.12.2013.

Dňa 9.12.2013 bolo osobne do podateľne tunajšieho súdu doručené písomné podanie odporkyne,
ktorým vzhľadom na už uvedené podanie zo dňa 5.12.2013 žiadala o odročenie pojednávania zo dňa
13.12.2013 z dôvodu jej hospitalizácie pričom uviedla, že predpokladaná dĺžka jej hospitalizácie mala

byť 5 dní s následnou predpokladanou minimálne mesačnou dobou liečenia s tým, že o uvedenom v
prípade potreby predloží prepúšťaciu správu.

Vzhľadom na uvedené podania odporkyne jej súd uznesením sp. zn. 23P 94/2013 zo dňa 10.12.2013
uložil povinnosť obratom písomne oznámiť konajúcemu súdu ukončenie hospitalizácie a dobu
práceneschopnosti, ak ošetrujúci lekár určil, že jej účasť na pojednávaní by počas nej ohrozila jej život

alebo závažne zhoršila jej zdravotný stav, ak by sa pojednávania zúčastnila a zároveň bola vyzvaná na
doručenie súdu lekárskej správy o uvedenom pod následkom uloženia poriadkových opatrení.

Dňa 23.12.2013 odporkyňa doručila súdu písomné podanie o predložení potvrdenia ošetrujúcej lekárky
o ukončení hospitalizácie a o následnej domácej liečbe v ktorom uviedla, že jej zdravotný stav „nie je
predmetom konania, predloženie lekárskej správy by nad nevyhnutnú mieru závažne zasahovalo do jej

osobnej integrity“, k čomu pripojila výmenný lístok - poukaz vystavený dňa 23.12.2013 vyššie uvedenou
lekárkou, z ktorého vyplýva, že hospitalizácia jej bola ukončená 15.12.2013, naďalej bol nutný kľudový
režim na lôžku s tým, že pri jeho porušení hrozilo závažné zhoršenie zdravotného stavu (ohrozenie
života), najbližšia kontrola 19.1.2013.Dňa 14.1.2014 odporkyňa doručila súdu výmenný list - poukaz vystavený vyššie uvedenou lekárkou dňa
9.1.2014, z ktorého vyplýva ukončenie jej zdravotnej starostlivosti po realizovanej operácií k 13.1.2013
s odporúčaním lekárky odporkyni vyhýbať sa fyzickému i psychickému zaťaženiu.

Následne bol súdom vytýčený termín pojednávania na deň 26.2.2014.

Dňa20.1.2014navrhovateľdoručilsúdupísomnépodanievktoromnamietalskutočnostiudávanévyššie
uvedenoulekárkoupokiaľideotvrdenie,žedo19.1.2014kedymalaodporkyňastanovenúkontrolu,mala
byť práceneschopnou, čo zdôvodňovala tým, že v dňoch 14.1.2014 a 15.1.2014 vo väznici v Košiciach
bolo vykonané pojednávanie v trestnej veci v ktorej bol on obvineným a odporkyňa sa dostavila na
dané pojednávanie ako verejnosť, podľa neho v plnom zdraví a zotrvala v pojednávacej miestnosti ako

zdravý človek napriek tomu, že žiadal on o vylúčenie jej prítomnosti na trestnom konaní, keďže tvrdil, že
zneužíva určité skutočnosti, ktoré sa dozvie proti nemu v iných konaniach, menovaná odmietla opustiť
pojednávanie, ako zdravá tam zotrvala a dokonca sa vyjadrila, že ona nie je na „maródke“, zopakoval už
vyššie uvedené tvrdenia z jeho predchádzajúcich podaní a doplnil, že odporkyňa sa mala už niekoľkokrát
vyjadriť, že sa nerozvedenú, lebo z manželstva má výhody a bude dovtedy „naťahovať rozvod, pokiaľ

ho neodsúdia na doživotie ako ona predpokladá“, mal za to, že uvedené jej má pomôcť manipulovať
s nevysporiadaným majetkom, vzhľadom na uvedené žiadal o vytýčenie termínu pojednávania, keďže
menovaná sa mala, ako uviedol, vyjadriť, že nie je práceneschopnou, že sa zúčastňovala trestných
konaní a mala počítať s tým, že súd bude benevolentný k jej mareniu pojednávaní vo veci rozvodu.

Dňa 21.2.2014 odporkyňa doručila súdu podanie, ktoré bolo osobne doručené podateľni tunajšieho

súdu, v ktorom žiadal odročenie pojednávania zo dňa 26.2.2014 z dôvodu ňou vznesenej námietky
zaujatosti a v ten istý deň osobne do podateľne súdu bola doručená odporkyňou vznesená námietka
zaujatosti voči konajúcej sudkyni.

Po vyjadrení sa konajúcej sudkyne, sudcov rodinnoprávneho úseku Krajského súdu Košice a právnej
zástupkyne navrhovateľa bola vec vznesenej námietky zaujatosti postúpená Krajskému súdu v

Košiciach, ktorý k tejto námietke zaujal stanovisko uznesením sp. zn. 2NcC 11/2014 zo dňa 8.4.2014 a
následne vec vrátil konajúcemu súdu dňa 11.4.2014.

Dňa 15.4.2014 konajúci súd vytýčil termín pojednávania na deň 14.5.2014.

Odporkyňa do podateľne tunajšieho súdu doručila dňa 9.5.2014 svoje „ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní“, ktoré zdôvodňovala tým, že v jej prípade nebola dodržaná päťdňová lehota od doručenia

predvolania do jeho termínu, ktorú ona považuje za nevyhnutnú na náležitú prípravu na pojednávanie,
trvá na nej, preto navrhla odročenie pojednávania nariadeného na 14.5.2014 a určenie nového termínu
pojednávania, mala za to, že prejednaním veci v jej neprítomnosti by jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Predvolanie na uvedené pojednávanie si odporkyňa vyzdvihla na pošte 9.5.2014, pričom
zásielka jej bola uložená na pošte už dňa 24.4.2014 po neúspešnom pokuse o doručenie poštou.

Na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 súd odporkyni uložil poriadkovú pokutu vo výške 250 € a v
súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporkyne, ako i navrhovateľa.

Predmetné pojednávanie súd odročil na 11.6.2014, predvolanie na ktoré si navrhovateľka vyzdvihla na
pošte dňa 16.6.2014 pričom uvedené jej po neúspešnom pokuse o doručenie bolo uložené na pošte
dňa 29.5.2014.

Na pojednávanie konané dňa 11.6.2014 sa odporkyňa nedostavila a pojednávanie bolo odročené na
8.8.2014 z dôvodu, že doručenie predvolania odporkyni v tom čase nebolo vykázané.

Dňa 8.7.2014 navrhovateľ doručil súdu písomné podanie v ktorom oznámil, že bol preeskortovaný dňa
27.6.2014 do Ústavu na výkon väzby J. J., chcel byť prítomný na pojednávaní vo veci rozvodu dňa8.8.2014 a žiadal o eskortu na uvedené pojednávanie, uviedol, že odporkyňa jeho 75-ročnému otcovi
tvrdila, že súd odignoruje znovu a že kľudne zaplatí akúkoľvek pokutu.

Dňa 4.8.2014 bolo doručené do podateľne tunajšieho súdu osobne podanie odporkyne, ktorým žiadala

o vytýčenie nového termínu pojednávania dôvodiac tým, že na pojednávanie určené na deň 8.8.2014
sa nemôže dostaviť z dôvodu „zhoršeného zdravotného stavu“ o čom v prílohe ako doklad predkladala
lekársku správu s vyjadrením ošetrujúceho lekára o nevyhnutnosti kľudu na lôžku, podávaní antibiotík
a tekutín, o ktorej prekážke sa mala dozvedieť 4.8.2014 a k podaniu pripojila výmenný lístok - poukaz
vystavený dňa 4.8.2014 C.. R. G., praktickou lekárkou pre dospelých, z ktorého vyplýva, že v uvedený

deň odporkyňa mala „T: 38,5, febrilné stavy, Bronchitis ac.“, bolo jej odporúčané „kľud na lôžku, a
ATB. tekutiny. Kontr. o týždeň. potvrdenie pre úradné účely“ a zároveň vo fotokópií priložila prvú
stranu dokladu Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorej vyplýva, že odporkyňa bola
práceneschopnou od 4.8.2014 z dôvodu choroby.

Vzhľadom na to, že opakované ospravedlnenie odporkyne nespĺňalo náležitosti stanovené Občianskym
súdnym poriadkom, predovšetkým už uvádzaného ust. § 119 O.s.p., o ktorých náležitostiach odporkyňa

bola opakovane súdom poučená, súd na jej ospravedlnenie sa z neúčasti na pojednávaní dňa 8.8.2014
neprihliadol a v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával bez prítomnosti odporkyne.

Odporkyňa, napriek jej danému poučeniu, doposiaľ neoznámila súdu údaje podľa § 119 ods. 2 písm.
c/ O.s.p..

Na uvedenom pojednávaní z výpovede kolízneho opatrovníka súd zistil, že súbežne s týmto konaním na

OkresnomsúdeKošiceII bolovedenéajkonaniepodsp.zn.41P136/2013atokonanieoúpravevýkonu
rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom V. T. S. K., prítomný právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že o takomto konaní on do uvedeného momentu vedomostí nemal čo zdôvodňoval
tým, že navrhovateľ má viacerých právnych zástupcov, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností ho on nezastupoval a o takomto konaní nebol informovaným, vzhľadom na uvedené súd

zabezpečil spis sp. zn. 41P 136/2013 a vykonal aj dôkaz oboznámením sa s predmetným spisom, z
ktorého spisu vyplynulo, že konanie bolo začaté na návrh matky maloletých detí, t.j. odporkyne v tomto
konaní, ktorý doručila súdu dňa 1.8.2013, ktorým návrhom žiadala súd o zverenie oboch maloletých detí
T. S. K. do jej osobnej starostlivosti, o určenie výšky výživného zo strany otca detí, t.j. navrhovateľa v
tomto konaní, na T. vo výške 100 € mesačne a na K. vo výške 50 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala

tým, že s otcom detí sú manželmi od roku XXXX, manželstvo hodnotila ako normálne, aj keď sa v tomto
vyskytli problémy, ktoré vždy vedeli spoločne vyriešiť, prekonali spoločne aj to, že otec detí v roku 2003
bol odsúdený a bol 5 rokov vo výkone trestu, tvrdila, že s otcom detí mali nezhody len preto, že si
ona nerozumela s jeho matkou, ináč, že sa vždy starala o domácnosť a deti sama, keďže otec detí sa
snažil v práci zarobiť peniaze, v práci si vždy vzájomne pomáhali a snažili sa pre deti zabezpečiť všetky

potrebné prostriedky, aby sa mohli vzdelávať a mali pokojný rodinný život, uviedla, že otec detí mal aj
mimomanželské známosti o ktorých ona vedela, ale toto neriešili, v čase podania návrhu uviedla, že otec
detí bol od 14.10.2012 vo väzbe, do apríla 2013 sa riadne kontaktovali, avšak otec podal v máji na rozvod
manželstva,onanevedelačohoviedloktakémutorozhodnutiu,keďžedovtedyorozvodenechcelpočuť;
vzhľadom na to, že v návrhu na rozvod manželstva uvádzal, že s ňou nechce žiť, neprispieval jej na deti

žiadnou sumou, ona musela zabezpečovať všetky náklady na deti, na nej bola starostlivosť o deti a otec
o deti v tom čase nemal žiaden záujem, nechcel sa s nimi, ako i s matkou detí, kontaktovať, bol schopný
zabezpečiť si náklady na svoje právne zastupovanie, avšak na deti neprispieval žiadnou formou, pričom
syn, udávala, že mal v tom čase zdravotné problémy a musel dodržiavať prísnu diétu a ona samotná
mala problémy v podnikaní od doby kedy otec detí bol vo väzbe, zároveň rozpísala potreby maloletých

detí a uviedla, že na T. vynakladala za obedy v škole 20 € mesačne, školné raz ročne 120 €, mobil 20
€, strava 60 €, oblečenie 50 €, školské pomôcky 30 €, krúžky - angličtina 30 €, hygienické potreby 30
€, lieky 50 €, cestovné 10 €, maloletá pravidelne užíva lieky lebo je silnou alergičkou a osí okuliare,
výdavky na maloletého K. uviedla obedy v škole 20 €, školné raz ročne 50 €, mobil 20 €, strava 70 €,
oblečenie 30 €, školské pomôcky 30 €, krúžky 10 €, angličtina 30 €, hygienické potreby 20 €, lieky 60 €,

maloletý v tom čase mal prísnu diétu pre žltačku a taktiež nosil okuliare. K návrhu vo fotokópií pripojila
sobášny list rodičov a rodné listy oboch maloletých detí.Otec detí vo svojom vyjadrení k návrhu matky doručenom súdu dňa 17.9.2013 poprel tvrdenia matky
detí o dôvode prečo nežijú spolu a poukázal na svoje vyjadrenia v ňom podanom návrhu na rozvod
manželstva, taktiež namietal jej tvrdenie, že by nevedela, čo ho viedlo k rozhodnutiu podať návrh na

rozvod manželstva, tvrdil, že veľmi dobre matka detí pozná dôvody pre ktoré sa s ňou chce rozviesť a pre
ktoré s ňou nechce žiť a žiť s ňou ani nebude, uvedené nechcel rozoberať, keďže šlo o matku jeho detí
a túto nechcel urážať; obdobne ako v tomto konaní poukázal na to, že matke detí zanechal pri odchode
zo spoločnej domácnosti všetko, 3-izbový byt, ďalší 1-izbový byt, 2 garáže, auto, finančnú hotovosť v
značnej výške, on sám si nenechal nič, tvrdil, že pri odchode zo spoločnej domácnosti deťom prispieval

podľa možností toľko, koľko matka detí žiadala a rovnako s nimi udržiaval vzťah ako otec, poukázal na
to, že matka detí je konateľkou firmy T..S..C..W.. D..O..M.. (R. D.) a jej príjem v tejto je tak vysoký, že
je schopná zabezpečovať nielen seba, deti, viesť luxusný život, ale prípadne živiť aj svojho priateľa,
o ktorom je známe, že má finančné problémy, nemal vedomosti o údajoch udávaných matkou detí v
ňou podávaných daňových priznaniach, ale tvrdil, že jej príjmy z firmy sa pohybujú minimálne mesačne
okolo niekoľko tisíc eur, pričom on bol zamestnancom tejto firmy a žiadal zistiť príjmy zo Sociálnej

poisťovneazdaňovéhoúradu.Pokiaľideonavrhovanúvýškuvýživnéhopoukazovalnato,žeodoktóbra
2012 bol vo vyšetrovacej väzbe, jeho príjem bol nulový, preto nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou
výživného, návrh matky vzhľadom na ním uvedené skutočnosti žiadal zamietnuť, dôvodia tým, že ak
bude prepustený z väzby, nebude sa vyhýbať vyživovacej povinnosti a ak by bol súdom odsúdený a bol
by zaradený do práce, bude ochotný plniť si vyživovaciu povinnosť, ktorej sa v minulosti taktiež nikdy

nevyhýbal. Ďalej poukazoval na svoj zlý zdravotný stav pre ktorý žiadal, aby nebol predvolávaný na
pojednávanie a v prípade potreby aby bol vypočutý vo väznici, v prípade, ak by bola nariadená uňho
eskorta, aby táto bola zrušená.

Matka detí sa k vyššie uvedenému písomnému vyjadreniu otca vyjadrila písomne, ktoré vyjadrenie
doručila súdu cestou svojej právnej zástupkyne dňa 28.10.2013, v ktorom vyjadrení namietala tvrdenie

otca, uviedla, že s otcom detí aktuálne spolu nežijú, keďže od 14.10.2012 je väzobne stíhaný za obzvlášť
závažný zločin vraždy spáchaný formou spolupáchateľstva, pričom väzbu vykonával v Ústave pre
výkon väzby v T. a už pred vzatím do väzby nežili v spoločnej domácnosti okrem iného aj pre početné
mimomanželské známosti otca detí, uviedla generálie jeho vtedajšej aktuálnej priateľky, namietala, že
by jej otec detí bol zanechal celý majetok poukazujúc na to, že kým ona s deťmi žila v byte na P. A.

E. T., otec žil v chate v Č. určenej na celoročné bývanie a bol zamestnaný po celý čas v spoločnosti
T..S..C..W.. D..O..M.., v ktorej matka je jedinou spoločníčkou a konateľkou, uviedla ďalej, že s otcom
detí nie sú v žiadnom kontakte, lebo otec tieto kontakty odmieta, uviedla, že nejaví žiaden záujem o
ich maloleté deti, odmieta s nimi komunikovať, na listy im neodpovedá, neozval sa ani pri príležitosti
ich sviatkov, nezaslal ani navštívenku do ústavu na výkon väzby napriek tomu, že deti sa s ním chceli

stretnúť a na výživu detí v tom čase ničím neprispieval, vzhľadom na to, že s otcom detí nežili spolu a na
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k deťom sa nevedeli dohodnúť, navrhovala, aby tento
výkon ich práv a povinností bol upravený súdom, deti naďalej navrhovala zveriť do svojej starostlivosti,
zaviazať otca prispievať na ich výživu minimálnym výživným a styk otca s deťmi neupravovať, mala za
to, že takáto úprava by bola v najlepšom záujme maloletých detí, o ktoré, tvrdila, že sa ona dôsledne

stará po všetkých stránkach a výška výživného by zodpovedala aktuálnym schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca a zároveň poukázala i na návrh otca v ním podanom návrhu na rozvod
ich manželstva, kde otec sám navrhoval zveriť obe deti do osobnej starostlivosti matky a z jeho strany
určiť výživné v sume po 35 € mesačne na každé dieťa, zároveň namietala tvrdenie otca o jeho zlom
zdravotnom stave, ktorý by mu bránil v účasti na pojednávaní v konaní o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností poukazujúc na to, že v iných konaniach v tom čase, sa na všetkých nariadených
pojednávaniach zúčastňoval, mala za to, že uvedeným sa otec snažil vyhýbať osobnému stretnutiu s
ňou, ako aj s deťmi, dcéra sa naposledy ako verejnosť zúčastnila v tom čase posledného pojednávania
otca v trestnej veci, pričom otec odignoroval aj očný kontakt s ňou, trvala na osobnej účasti otca
na pojednávaní alebo na preukázaní kvalifikovaného dôvodu, ktorý by ospravedlnil jeho neúčasť na

nariadenom termíne pojednávania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku; doplnila, že rodičia detí
uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to T., L.. X.X.XXXX,
S. K., L.. X.X.XXXX, ani jeden z nich nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, manželstvo právne trvá a
poukázala na prebiehajúce konanie o rozvode manželstva účastníkov, t.j. rodičov maloletých detí.

Z výpovede matky na pojednávaní konanom dňa 30.10.2013, ktoré pojednávanie bolo konané bez

prítomnosti otca, za prítomnosti právnych zástupcov rodičov (pričom otec bol zastúpený advokátkou I..
T. K.), súd zistil, že matka odôvodňovala ňou podaný návrh na zverenie detí do jej osobnej starostlivostitým, že je potrebné deti zastupovať pred štátnymi orgánmi, v škole a podobne, k potrebám maloletých
detíupresnila,ževčasejejvýpovedemaloletýK.bol žiakom9.ročníka,malpodanúprihláškunastrednú
školu, maloletá T. sa venovala modelingu, potrebovala súhlas zákonného zástupcu k tejto činnosti,

maloletý K. sa mal podrobiť operačnému zákroku, ku ktorému bol potrebný súhlas zákonných zástupcov,
ako aj v iných právnych veciach, kde bolo potrebné deti zastupovať, otec detí bol rok vo vyšetrovacej
väzbe, nebolo zrejmé, dokedy v tejto bude a preto žiadala deti zveriť do svojej starostlivosti; k výdavkom
na deti uviedla, že tieto majú bežné výdavky zodpovedajúce ich veku s prihliadnutím na školu, jazyky
a krúžky, uviedla, že minimálne sú tieto výdavky 100 € na dcéru a 50 € na syna, pokiaľ by šlo o podiel

otca na týchto ich výdavkoch, tvrdila, že ona zasielala otcovi detí do väzby peniaze v priemere 300 -
400 € mesačne a uviedla, že „z tohto pohľadu sa javí smiešne, aby on mal ešte posielať výživné na
deti, pokiaľ na to má nárok, tak si to žiada“ , k svojim pomerom upresnila, že pracuje v spoločnosti
T..S..C..W.. D..O..M.., ktorá spoločnosť sa venuje rôznym aktivitám, ona vykonáva účtovníctvo, to je jej
jediným príjmom a tento uviedla v čistom okolo 500 € mesačne.

Prítomná právna zástupkyňa otca súhlasila so zverením oboch detí do osobnej starostlivosti matky a

minimálnym zákonom stanoveným výživným zo strany otca na obe maloleté deti.

Matka detí upresnila, že otec detí sa v minulosti o deti staral, s týmito mal veľmi dobrý vzťah, preto si
nevedela vysvetliť prečo absolútne nereaguje na listy detí a neposiela im navštívenky, potvrdila, že otec
ukončil vzťahy s rodinou.

Prítomná kolízna opatrovníčka poukázala na výsledky šetrení uvedené v ňou podanej písomnej správe,

naďalej doporučovala zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť
minimálne výživné.

Na uvedenom pojednávaní došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorá bola následne súdom schválená
a v zmysle ktorej obe maloleté deti účastníkov T. W. K. boli zverené do osobnej starostlivosti matky
a zo strany otca bolo určené na každé dieťa výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa (t.j. zákonom stanovené minimálne výživné), došlo k vyčísleniu dlžného
výživného zo strany otca na obe maloleté deti za obdobie od 1.8.2013 do 30.10.2013, styk otca s deťmi
nebol upravený. Matka detí, kolízny opatrovník a právni zástupcovia rodičov sa po vyhlásení rozsudku
vzdali práva na podanie odvolania voči tomuto rozsudku.

Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal

zo zisteného skutkového stavu uvedeného vyššie a pokiaľ ide o pomery na stranách rodičov detí
konštatoval, že na strane matky zohľadnil skutočnosť, že táto je jedinou spoločníčkou a konateľkou
spoločnosti T..S..C..W.. D..O..M.. a podľa tvrdení z tejto spoločnosti ako jej zamestnávateľa ustálil jej
priemerný mesačný čistý zárobok od augusta 2012 do júla 2013 na 561,33 €, na strane otca detí
vychádzal zo zistení, že otec bol v ÚVV a ÚVTOS T. od 19.10.2012 a počas výkonu väzby v ústave nebol

pracovne zaradený z organizačných dôvodov. Pokiaľ ide o pomery detí vychádzal z vyššie uvedených
tvrdení matky v predmetnom konaní a vzhľadom na uvedené zistenia schválil rodičovskú dohodu.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2013.

Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľ je zamestnancom spoločnosti
T..S..C..W.. D..O..M.. T. od 15.8.2007, odporkyňa je zamestnankyňou tej istej spoločnosti od 16.7.2007.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti T..S..C..W.. D..O..M.. súd zistil, že spoločnosť vznikla
4.7.2007, má 34 predmetov činnosti (vrátane navrhovateľom udávaného erotického salóna), jedinou
spoločníčkou a jedinou konateľkou tejto spoločnosti je odporkyňa a to od založenia spoločnosti doposiaľ.

Zo správy Generálneho riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že navrhovateľ je vo
väzbe od 17.10.2012.Z daňových priznaní spoločnosti T..S..C..W.. D..O..M.. vyplýva, že v roku 2011 spoločnosť podala
prázdne daňové priznanie, rovnako ako prázdne daňové priznanie spoločnosť podala i v roku 2012.
Na podanie daňového priznania za rok 2013, ako vyplýva zo správy Daňového úradu Košice, daňový

subjekt oznámil predĺženie lehoty na jeho podanie do 30.6.2014.

Z opisov mzdových listov odporkyne od jej zamestnávateľa spoločnosti T..S..C..W.. D..O..M.. vyplýva,
že priemerný mesačný čistý príjem odporkyne od 1.1.2013 doposiaľ je 670 €.

Zo správ zamestnávateľa navrhovateľa spoločnosti T. D..O..M.. vyplýva, že v čase od januára 2012
do októbra 2012 dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 422,54 €, následne mu mzda prestala byť
vyplácaná z dôvodu, ako už bolo uvedené, že od novembra 2012 je vo výkone väzby doposiaľ.

Zo správ Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľovi nie sú Sociálnou poisťovňou vyplácané žiadne
dávky.

Zo správ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody T. súd zistil, že navrhovateľ
je vo výkone väzby od 19.10.2012, v ústave v T. nebol pracovne zaradený z organizačných dôvodov.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že odporkyni sú vyplácané rodinné

prídavky na deti a to od 1.8.2001 do trvania podmienok, aktuálne v mesačnej výške po 46,20 €, iné
dávky jej vyplácané nie sú.

Zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach vyplýva, že odporkyňa je vlastníčkou vozidla Škoda
Octavia - AC Combi od 22.2.2012, navrhovateľ nie je v evidencii vedený ako držiteľ ani vlastník vozidiel.

Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že odporkyni v spornom období neboli vyplácané Sociálnou

poisťovňou žiadne dávky.

Z údajov Geodetického a kartografického ústavu súd zistil, že obaja účastníci, t.j. navrhovateľ a
odporkyňa sú bezpodielovými spoluvlastníkmi chaty v okrese T. W., katastrálne územie Č., navrhovateľ
je spoluvlastníkom v podiele X bytu č. XX, súpisné č. XXXX v okrese T.Š. W., katastrálne územie I.
C. a to bytu o výmere 73 m2, obaja účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi zastavanej plochy

a nádvorí a bytu č. XX na P. A. E. T., súpisné č. XXXX, o výmere 40 m2 v okrese T. W., katastrálne
územie I. C., rovnako sú bezpodielovými spoluvlastníkmi zastavanej plochy a nádvorí a bytu č. XX na
P. A. E. T., súpisné č. XXXX o výmere 68 m2 v okrese T. W., katastrálne územie I. C., navrhovateľ je
spoluvlastníkom v podiele 2632/400.000 zastavaných plôch a nádvorí parcelné č. XXXX v okrese T. W.,
katastrálne územie I. C., odporkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 2/30 trvalých trávnatých porastov a

ornej pôdy v okrese T., katastrálne územie E. B., odporkyňa je výlučnou vlastníčkou garáže, súpisné
č. XXXX v okrese T. W., katastrálne územie I. C., odporkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 1/15 ornej
pôdy a trvalých trávnatých porastov v okrese C., katastrálne územie J. a spoluvlastníčkou v rovnakom
podiele, rovnakom okrese a katastrálnom území, ďalšej ornej pôdy, spoluvlastníčkou rovnakého podielu
v rovnakom okrese a katastrálnom území záhrady, spoluvlastníčkou podielu 6/30 ostatných plôch,

trvalých trávnatých porastov v okrese C., katastrálne územie J., spoluvlastníčkou v podiele 104/4.800
ornej pôdy taktiež v okrese C., katastrálne územie K., spoluvlastníčkou v podiele 8/320 ostatných plôch
v okrese C., katastrálne územie K., spoluvlastníčkou v rovnakom podiele ďalšej ornej pôdy v okrese C.,
katastrálne územie K., spoluvlastníčkou v podiele 2/30 ornej pôdy v okrese C., katastrálne územie E..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z októbra 2013 vyplýva, že navrhovateľ nebol v

uvedenom čase poberateľom žiadnych dávok z úradu práce a nebol ani vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, kde bol naposledy vedený od 7.2.2007 do 14.8.2007 a dňa 15.8.2007 bol vyradený z
dôvodu nástupu do pracovného pomeru v spoločnosti T..S..C..W.. D..O..M.. T..Kolízny opatrovník šetreniami zistil, že matka detí podľa jej tvrdení pracuje v spoločnosti T..S..C..W..
D..O..M.. ako účtovníčka s priemerným zárobkom cca 400 - 500 €, hradí výdaje na nájomné, inkaso, TV,
internet, nákupy potravín, oblečenia, drogérie a iných vecí, podľa potrieb detí, maloletá T. v školskom

roku 2013/2014 bola žiačkou M. R. N. I..S..T. E. T., výdaje spojené so vzdelávaním matka popisovala -
školné cca 60 €, T. nosí dioptrické okuliare, je alergičkou a užíva astmatický sprej, T. - od septembra
2014 navštevuje maturitný ročník gymnázia, naďalej sa venuje modelingu, dosahuje vynikajúce študijné
výsledky, maloletý K. v uvedenom v uvedenom školskom roku 2013/2014 bol študentom 9. ročníka
základnejškoly,odseptembra2014ještudentom1.ročníkaN.L.S.A.E.T.,kdenavštevujematematickú

triedu, mimo školy sa venuje stolnému tenisu a športovým hrám, taktiež on nosí dioptrické okuliare, ktoré
je potrebné mu meniť polročne.

Matka u kolízneho opatrovníka prezentovala nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva, mala za to,
že navrhovateľ vo vyšetrovacej väzbe je v krízovej životnej situácií, z čoho vyvodzovala, že potrebuje
jej oporu, uviedla, že s navrhovateľom 4 roky nežili v spoločnej domácnosti, ale napriek tomu ona
nepovažuje rozvod za nevyhnutné riešenie, pre prípad rozvodu manželstva účastníkov žiadala zveriť

obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, keďže im dlhodobo zabezpečuje riadnu starostlivosť,
rešpektovala návrh otca na určenie výživného voči deťom v ňom navrhovanej výške, keďže, ako uviedla,
ona sama mu do väzby posiela peniaze.

Opakovanými šetreniami kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka v domácom prostredí vytvára
deťom vhodné podmienky pre ich všestranný vývoj, kolízny opatrovník vykonal rozhovor aj so

samotnými maloletými deťmi, ktoré uviedli, že v domácnosti majú stanovené určité pravidlá, ktoré
dodržiavajú a rešpektujú, obe deti uviedli, že otca majú radi, že budú pri ňom vždy stáť, mali záujem ho
navštevovať, ale poukázali na to, že otec by im k takýmto návštevám musel zaslať pozvánky a musel
by mať o stretnutia s nimi záujem, obe deti boli otca navštíviť vo vyššie uvedenom zariadení v decembri
2013, avšak otec odmietol stretnutie s nimi, z čoho deti vyjadrili sklamanie.

Kolízna opatrovníčka neskôr doplnila, že posledné šetrenie v domácnosti matky a detí bolo vykonané
dňa 24.7.2014 a to aj z dôvodu otcom podanej námietky o zanedbávaní starostlivosti zo strany matky o
deti, šetrením, ako bolo už uvedené, bolo zistené riadne zabezpečovanie starostlivosti zo strany matky
o deti po všetkých stránkach, preto naďalej doporučovala obe deti zveriť do osobnej starostlivosti
odporkyne, t.j. matky detí.

Právny zástupca otca prítomný na poslednom pojednávaní vo veci pokiaľ ide o výšku výživného zo
strany navrhovateľa, t.j. otca, voči maloletým deťom vzhľadom na navrhovateľom navrhovanú výšku
výživného v ňom podanom návrhu po 35 € mesačne, navrhoval určiť výživné zo strany otca voči obom
deťom v otcom navrhovanej výške.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich

dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať

navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého

manžela.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno

považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť
o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet
zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí

uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné
poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
súd tak rozhodol predovšetkým na základe zistení vyplývajúcich zo stanovísk oboch účastníkov
konania zistených predovšetkým z ich písomných podaní, ako i z výpovede odporkyne v konaní vo

veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ako je to uvedené vyššie, z ktorých vyplýva,že účastníci konania už predtým ako navrhovateľ bol vzatý do väzby v októbri 2012 nežili spolu
4 roky, v ich spolužití pretrvávali problémy, nepochybne bolo preukázané, že navrhovateľ už pred
týmto vzatím do väzby mal opakovanú niekoľkoročnú mimomanželskú známosť, účastníci spolu nežili

ani po intímnej stránke, navrhovateľ jednoznačne opakovane prezentoval svoju vôľu, zotrvával na
ním podanom návrhu na rozvod manželstva účastníkov a opakovane žiadal súd o rozvedenie tohto
manželstva, poukazujúc na jeho nefunkčnosť, pričom súd konštatuje, že túto nefunkčnosť manželstva
účastníkov navrhovateľ preukazoval skutočnosťami nesúvisiacimi s jeho terajším pobytom vo výkone
väzby, poukazoval na dlhoročný nesúlad a na povahové odlišnosti účastníkov, na stratu citovej väzby

k odporkyni a nielen na svoju mimomanželskú dlhoročnú a pokračujúcu známosť, ale namietal aj
mimomanželskú známosť odporkyne. Súd o rozvode manželstva účastníkov rozhodol aj napriek
odporkyňou prezentovanému nesúhlasu s rozvodom manželstva účastníkov, ktorý nesúhlas tvrdila,
ale len pred kolíznym opatrovníkom, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že vzťahy účastníkov sú
hlboko rozvrátené, ide o rozvrat trvalý a čo vyplýva predovšetkým z opakovane prezentovanej vôle
a rozhodnutia navrhovateľa tento manželský pomer účastníkov ukončiť, ale i z vyjadrení odporkyne,

ktorá v konaní o úpravu práv a povinností sama uviedla, že s navrhovateľ už 4 roky spätne pre jeho
zatknutím nežili v spoločnej domácnosti a že navrhovateľ mal opakované mimomanželské známosti, z
čohosúdjednoznačnevyvodil,že navrhovateľniejezažiadnychokolnostíochotnýmanželskéspolužitie
účastníkov obnoviť a teda je nesporné, že v danom prípade sú splnené zákonom stanovené predpoklady
pre rozhodnutie súdu o rozvedení manželstva účastníkov, ktoré, ako ako už bolo konštatované, je

hlboko rozvrátené, ide o rozvrat trvalý a nie je možné očakávať, že by v budúcnosti mohlo dôjsť
k náprave v týchto vzájomných vzťahoch účastníkov, pričom predpokladom rozvodu manželstva je
objektívne zistenie podmienok pre rozvod a to či manželstvo plní alebo môže plniť svoj spoločenský
účel, spočívajúci vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu; súd vždy zisťuje vzájomný citový vzťah

medzi manželmi, dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov manželov. Súd tu poukazuje aj na stanovisko
Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 7CoP 85/2014), ktorý konštatoval, že nie je možné nútiť manželov v
zotrvaní v manželstve, že súčasný právny stav neumožňuje súdu donútiť navrhovateľa (ani odporkyňu)
zotrvať v nefunkčnom manželstve; ako príčiny, ktoré viedli k rozvratu tohto manželstva súd zistil
povahové odlišnosti účastníkov, ich odlišné hodnotové rebríčky a neveru.

Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, teda účastníkov konania, voči ich maloletým
deťom z tohto manželstva pochádzajúcim súd vychádzal ako z v tomto konaní zisteného skutkového
stavu a pomerov maloletých detí zistených predovšetkým šetreniami kolízneho opatrovníka, tak i z už
uvedeného právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 41P 136/2013, kde, ako už bolo
konštatované, bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a

ktorým obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, t.j. odporkyne v tomto konaní,
súd odlišne upravil výšku výživného, keďže v uvedenom konaní sa účastníci dohodli na minimálnom
zákonom stanovenom výživnom, ale v tomto konaní otec detí ako navrhovateľ v konaní navrhoval
toto výživné určiť vo výške po 35 € mesačne na každé z maloletých detí, čo za daného zisteného
skutkového stavu súd považoval za výživné primerané ako k odôvodneným potrebám maloletých

detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s ošatením, stravovaním, bývaním, i so vzdelávaním a
kultúrnym i športovým vyžitím, tak i k pomerom na stranách rodičov detí, kde zároveň súd zohľadnil
plnenie si tejto vyživovacej povinnosti zo strany matky, t.j. odporkyne, voči deťom formou osobnej
starostlivostione,prihliadolkrodinnýmprídavkom,ktorésúpríspevkomštátuurčenýmnaúhradupotrieb
maloletých detí a ktoré sú vyplácané k rukám odporkyne, ako i k príjmovým pomerom účastníkov a

to na strane odporkyne k dosahovanému priemernému mesačnému čistému príjmu 670 €, na strane
navrhovateľa ku skutočnosti, že svoj terajší stav, kedy je vo výkone väzby a nemá žiaden príjem si
zavinil v zásade sám, svojim nezodpovedným prístupom, preto uňho je potrebné vychádzať z jeho
potencionality príjmov, kde súd vyhodnotil, že ak by si nebol zavinil terajší stav svojim konaním, mohol
by dosahovať príjem minimálne vo výške aký dosahoval v čase svojho pracovného pomeru v spoločnosti

T..S..C..W.. D..O..M.., preto súd vychádzal uňho z možností dosahovať príjem 422 €, zároveň súd
zohľadnil vyššie uvedené majetkové pomery účastníkov t.j. vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo vyššie
uvedených nehnuteľností, na strane odporkyne vlastníctvo motorového vozidla, pri zohľadnení toho, že
žiaden z účastníkov okrem detí pochádzajúcich z tohto manželstva nemá ďalšie vyživovacie povinnosti,
z uvedeného súd vyvodil, že stanovené výživné je primerané.Pre úplnosť súd dodáva, že vo veci bolo rozhodnuté aj napriek tomu, že odporkyňa doposiaľ súdom k
predmetu konania nebola vypočutá, súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že aj
bez jej výpovede skutkový stav bol dostatočne a náležite zistený tak, aby bolo možné na základe tohto

zisteného skutkového stavu vo veci rozhodnúť, preto upustil od vypočutia odporkyne, pričom výsluch
účastníka ako vyplýva z ust. § 131 ods. 1 O.s.p. je iba jedným z dôkazov, pričom súd rozhoduje na
základe vyhodnocovania všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach (§ 132 O.s.p.)
a preto, ak súd na základe vykonaného skutkového stavu dospeje k záveru, že tento zistený skutkový
stav je dostačujúci pre rozhodnutie vo veci, nie je povinný vykonávať aj prípadné ďalšie dôkazy tak,

ako to bolo v tomto prípade, na strane odporkyne súd konštatuje, že táto sa úmyselne vyhýbala
konaniu vo veci napriek svojej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 101 ods. 1 a ďalších O.s.p. so súdom
riadne spolupracovať a prispieť k dosiahnutiu účelu konania, táto zneužívala príslušné ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku a svojim prístupom spôsobovala zbytočné predlžovanie tohto konania,
napriek doručenej jej výzve zo strany súdu sa k predmetnému návrhu navrhovateľa doposiaľ vôbec
nevyjadrila, vyššie uvedeným konaním marila sama svoje právo účasti na pojednávaniach a svoje

právo vypovedať pred súdom, takýto nezodpovedný prístup účastníka konania súd nemôže tolerovať a
napriek tomu, že v danom prípade súd poskytol odporkyni dostatočný priestor využiť tieto svoje práva,
vzhľadom na ustanovenia O.s.p. o povinnosti súdu konať tak, aby bolo dodržané právo účastníkov
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na povinnosť súdu zabezpečiť hospodárnosť
konania, súd nemohol opakovane zohľadňovať tento nezodpovedný prístup na strane odporkyne vo

vzťahu k tomuto konaniu. Odporkyňa bola opakovane súdom upozornená okrem iného na to, aké zákon
stanovujenáležitostiospravedlneniasaúčastníkazneúčastinapojednávaní,napriektýmtoopakovaným
upovedomeniam odporkyňa ani na posledné pojednávanie sa nedostavila, žiadala opakovane o
ospravedlnenie svojej neprítomnosti tvrdenými zdravotnými problémami, avšak ňou doložený výmenný
lístok od ošetrujúcej lekárky ani fotokópia prvej časti dokladu o pracovnej neschopnosti neobsahovali

zákonom(§119O.s.p.) stanovenénáležitostiumožňujúcesúduospravedlnenieneprítomnostiúčastníka
zo zdravotných dôvodov, keďže tam nebol uvedený údaj o tom, že by jej zdravotný stav neumožňoval
účasť na pojednávaní a teda, že by nebola schopnou bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť, v týchto súvislostiach súd zároveň poukazuje na to,
že odporkyňa zmarila minimálne pojednávanie, keď vzniesla bezdôvodnú námietku zaujatosti voči

konajúcej sudkyni a ďalej zmarila taktiež napr. pojednávanie na ktoré sa nedostavila dôvodiac tým, že
„v jej prípade nebola dodržaná 5 dňová lehota od doručenia predvolania do termínu pojednávania“, k
čomu súd poznamenáva, že ust. § 115 ods. 2 O.s.p. stanovuje, že predvolanie sa účastníkovi musí
doručiť tak, aby mal dostatok času na prípravu a udáva, že ide o „spravidla najmenej 5 dní pred
dňom keď sa má pojednávanie konať“, z čoho vyplýva, že zákon nestanovuje striktne 5 dňovú lehotu

doručenia predvolania pred termínom pojednávania, udáva len údaj, že má ísť spravidla o takúto lehotu,
pričom v každom konkrétnom prípade je nutné prihliadať na náročnosť konania, na okolnosti každého
prípadu a v danom prípade jednoznačne ide o vec, ktorá nie je jednak právne náročnou a navyše
ide o vec, o konaní ktorej odporkyňa bola informovaná najneskôr doručením jej návrhu navrhovateľa
vo veci, teda 17.6.2013, čo navrhovateľke vytvorilo dostatočný priestor na prípravu na pojednávanie,

navyše navrhovateľke boli opakovane doručované predvolania na pojednávania (ktorých sa opakovane
nezúčastnila), čo jej taktiež vytváralo dostatočný priestor na prípravu na pojednávanie ako také a preto
súd bol a je jednoznačne toho názoru, že v danom prípade požiadavka už citovaného zákonného
ustanovenia na jej predvolanie na pojednávanie tak, aby mala dostatok času na prípravu bola splnená.
Súd len konštatuje, že odporkyňa sama opakovane uvádzala, že vykonáva práce účtovníctva vo svojej

firme T..S..C..W.. D..O..M.., jej miestom trvalého bydliska i sídlom jej firmy sú T. a napriek uvedenému v
priebehu celého tohto konania si zásielky súdu preberala v posledné dni doručovacej lehoty, pričom v už
spomínanom konaní sp. zn. 41P 136/2013, ktoré bolo konané na jej návrh, si zásielky súdu preberala
vždypriamooddoručovateľa,akotobolo11.9.2013,7.10.2013,14.10.2013,čosúdvyhodnotilakodôkaz
účelového správania sa zo strany odporkyne v tomto konaní smerujúcom k vyhýbaniu sa jej účasti na

pojednávaní a tým o snahe o oddialenie rozhodnutia súdu vo veci, čo súd nemôže neustále tolerovať.

Súd tým, že opakovane pristúpil k odročeniu pojednávaní vo veci plne rešpektoval právo odporkyne
zúčastniť sa osobne na prejednávaní veci, zúčastniť sa osobne na pojednávaniach, čím rešpektoval
jednoznačne aj jej ústavné právo v tomto smere, avšak každý účastník konania, aj odporkyňa v tomto
prípade, si musí byť vedomá toho, že každému právu korešponduje povinnosť a v danom prípade

odporkyňasi tútosvojupovinnosťkorešpondujúcujejprávuúčastinapojednávaníjednoznačneneplnila,
čím v konečnom dôsledku svoje ústavné právo účasti na pojednávaní sama dobrovoľne nevyužila.Na strane navrhovateľa súd neprihliadal k jeho opakovanej žiadosti o zabezpečenie jeho eskorty na
pojednávaní v tomto konaní, keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, v konaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností naopak žiadal, aby takéto eskorty vykonávané neboli dôvodiac svojim

zlým zdravotným stavom a navyše v tomto konaní mu bola opakovane daná možnosť vyjadriť sa do
zápisnicesúdukpredmetukonania,čoopakovanenavrhovateľodmietolaajnajehostranesúdobdobne
ako u odporkyne vyhodnotil, že jeho priama účasť na pojednávaní a jeho výsluch na pojednávaní nie
je potrebný, upustil od vykonania dôkazu jeho vypočutím, keďže, ako už bolo konštatované, skutkový
stav v tomto konaní bol súdom dostatočne zistený a súd mal dostatočný prejav vôle navrhovateľa vo

vzťahu k predmetu konania vyplývajúci z jeho písomných podaní vo veci, ako i z prednesu jeho právneho
zástupcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie

trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).