Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7Cpr/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112224729
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112224729.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou
v právnej veci navrhovateľky: A.. H. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, N., zastúpenej:
JUDr. Július Buček, advokát, so sídlom Námestie Slobody 12, Humenné, proti odporcovi: Ministerstvo
zahraničných vecí Slovenskej republiky, so sídlom Hlboká cesta 2, Bratislava, o určenie, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, takto

r o z h o d o l :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 31.07.2012, sa navrhovateľka proti odporcovi
domáhala určenia, že ku skončenou štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo.
Návrh odôvodnila tým, že nároku sa domáha v súlade s § 52 ods. 3 zákona č, 400/2009 Z.z. o štátnej
službe. Dňa 07.10.2011 uzatvorila s odporcom služobnú zmluvu, na základe ktorej vznikol od 1.11.2011
jej štátnozamestnanecký pomer k odporcovi. Navrhovateľka bola prijatá do dočasnej štátnej služby
na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej
služby v zmysle § 18 písm. g) zákona o štátnej službe, do funkcie hlavný radca, v odbore zahraničné

veci. Čas trvania štátnej služby bol dojednaný do oznámenia o skončení dočasného vyslania, najdlhšie
však na dobu 4 rokov od dočasného vyslania. Odporca dňa 28.09.2011 potvrdil, že navrhovateľka
bude dočasne vyslaná ako diplomatický zamestnanec na Zastupiteľský úrad Astana. Predpokladaný
termín ukončenia jej dočasného vyslania mal byť október 2015. S poukazom na § 52 ods. 1 písm. j)
zákona o štátnej službe sa štátnozamestnanecký pomer (ŠP) skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej
služby. Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe

ktorého ŠP vznikol. Dôvod trvania jej dočasného ŠP trvá aj v súčasnosti, keďže funkcia ekonomického
diplomata, ktorú navrhovateľka zastávala, nebola zrušená. Podľa názoru navrhovateľky s ňou nebolo
zaobchádzanéobvyklýmspôsobom,pretožeodporca,poneúspešnejsnaheoskončenieŠPvskúšobnej
dobe a po bezvýslednom nátlaku na navrhovateľku aby si sama dala výpoveď, s ňou nezákonne
skončil štátnozamestnanecký pomer na základe zákona. Rozhodnutie vedúceho služobného úradu
odporcu zo dňa 09.05.2012 navrhovateľke nebolo vôbec doručené. Dňa 22.05.2012 VZÚ len oznámil
navrhovateľke, že prišla TIC, pričom jej daný telegram v reči otvorenej zo dňa 21.05.2012 nechcel

dať, kým ho navrhovateľka nepodpíše, čo navrhovateľka odmietla. Dôvodom neplatnosti skončenia
ŠP je podľa navrhovateľky aj nedoručenie rozhodnutia o skončení ŠP. Potvrdenie o skončení ŠP bolo
navrhovateľke doručené neobvyklým spôsobom, a to počas jej práceneschopnosti - dňa 30.05.2012
ju pod zámienkou návštevy a kontroly zdravotného stavu navštívil pán veľvyslanec. Po vyjadrení
navrhovateľky, že je práceneschopná a z tohto dôvodu nebude preberať v daný deň žiadne písomnosti,
jej potvrdenie o skončení ŠP bolo ponechané na chodbe. Navrhovateľka do dnešného dňa nepodpísala

potvrdenie o skončení ŠP, ani nepotvrdila prevzatie písomnosti. Rozhodnutie vedúceho úradu o termíne
ukončenia dočasného vyslania zamestnanca pred uplynutím doby (podľa odseku 1 alebo odseku 2 čl. 17
Kariérneho poriadku) oznamuje zamestnancovi HUMA, a to spravidla tri mesiace pred týmto termínom,
prostredníctvom vedúceho zastupiteľského úradu, ktorého zároveň požiada, aby zamestnancovi bez
zbytočného odkladu odovzdal do vlastných rúk rozhodnutie vedúceho služobného úradu o ukončení
dočasného vyslania. Navrhovateľka poukázala aj na neprofesionálny prístup vedúceho zastupiteľského
úradu (VZÚ) v Astane, ktorý jej nevytvoril podmienky na riadny výkon štátnej služby, ale jej tento výkon

strpčovala a spochybňoval odbornú kompetentnosť navrhovateľky. Navrhovateľka si svoje pracovnépovinnosti plnila svedomito. Navrhovateľka poukázala aj na diskriminačný postup VZÚ vo vzťahu k
nej. Uviedla, že jej nie je známy dôvod skončenia ŠP - odvolávanie sa na uplynutie dočasnej štátnej
služby nemá oporu v zákone o štátnej službe, Kariérnom poriadku ani v služobnej zmluve, nakoľko

dĺžka dočasného vyslania je minimálne tri roky, resp. dočasné vyslanie malo trvať až do októbra 2015.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že návrh na začatie konania nie je opodstatnený.
Navrhovateľka bola rozhodnutím odporcu vymenovaná do dočasnej štátnej služby na základe
výberovéhokonanianamiestoodborníka,ktorýjedočasnepotrebnýnaplnenieúlohštátnejslužbypodľa
§ 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Dočasná štátna služba odborníka, ktorý

je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby podľa § 18 písm. g) zákona trvá po dobu dohodnutú
v služobnej zmluve, pričom podľa služobnej zmluvy navrhovateľky jej dočasná štátna služba mala trvať
do oznámenia o skončení dočasného vyslania, najdlhšie po dobu štyroch rokov od dočasného vyslania.
Podľa uzavretej služobnej zmluvy navrhovateľka nastúpila do dočasnej štátnej služby na Zastupiteľskom
úrade SR v Astane na miesto ekonomického diplomata. Na základe odporúčania vecne príslušného
útvaru v súlade s § 40 ods. 2 zákona o štátnej službe vedúci služobného úradu rozhodol o skončení

jej dočasného vyslania a tým zároveň aj o skončení ŠP pomeru navrhovateľky ku dňu 31.12.2012.
Uvedená skutočnosť bola navrhovateľke oznámená telegramom v reči otvorenej (TIC) z 21.05.2012
prostredníctvom vedúceho zastupiteľského úradu v Astane (VZÚ). Spolu s TIC bol menovanej zaslaný
originál potvrdenia o skončení ŠP na základe zákona č. 281/259/2012-HUMA, vypracovaného v súlade
s § 52 ods. 3 zákona, ktoré bolo navrhovateľke doručené 30.5.2012, prostredníctvom VZÚ, spolu

s ďalšími zamestnancami E. Š. a Y.K. Š., ktorí protokolárne potvrdili, že navrhovateľka písomnosť
odmietla prevziať. Čas trvania dočasnej štátnej služby navrhovateľky bol ohraničený dátumom jeho
vzniku 1.1.2011 do oznámenia o skončení dočasného vyslania, teda dátumom uvedeným v potvrdení
o skončení ŠP na základe zákona dňa 31.07.2012, teda faktickým rozhodnutím o skončení dočasnej
štátnej služby. Keďže ŠP pomer skončil z dôvodu, s ktorým zákon spája jeho skončenie, potvrdenie o

skončení ŠP má deklaratórny charakter. V čase prijatia navrhovateľky do štátnej služby platil zákon č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe, podľa ktorého sú zamestnanci prijímaní do štátnej služby na základe
služobnej zmluvy. Do 1.11.2009 platil zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, na základe ktorého sa
zamestnanci do dočasnej služby vymenovali na základe rozhodnutia. Podľa obidvoch zákonov sa však
skončenie dočasnej štátnej služby deklarovalo a naďalej deklaruje len potvrdením o skončení ŠP na

základe zákona. ŠP navrhovateľky skončil na základe zákona, uplynutím dočasnej štátnej služby dňom
31.7.2012. Z uvedených dôvodov odporca žiadal, aby súd návrh na začatie konania zamietol v celom
rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie:

- listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu a to: Služobná zmluva zo 7.10.2011 (čl. 6), Oznámenie

o výsledku výberového konania zo dňa 12.9.2011 (čl. 8), Oznámenie o výsledku výberového konania
zo dňa 05.04.2011 (čl. 9), Potvrdenie o vyslaní zo dňa 28.09.2011 (čl. 10), Potvrdenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 14.05.2012 (čl. 11), Záznam o dočasnej práceneschopnosti
(čl. 13), mail p. H. F. generálnemu riaditeľovi zo dňa 18.04.2012 (čl. 14), emailová komunikácia zo dňa
14.04.2012, List navrhovateľky zo dňa 5.05.2012 (čl. 16), Telegram v reči otvorenej zo dňa 21.05.2012

(čl.26),Telegramvrečiotvorenejzodňa30.05.2012(čl.28),Protokoloodovzdanípotvrdeniaoskončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 30.5.2012 (čl. 29), mail zo dňa 4.6.2012 (čl.
42), Plán práce -plánované podujatia ZÚ SR v Astane (73), Telegram v reči otvorenej zo dňa 13.04.2012
(čl. 64), Telegram v reči otvorenej zo dňa 23.01.2012 (čl. 64), Telegram v reči otvorenej zo dňa 1.2.2012
(čl. 72), List spoločnosti RAF PETROL s.r.o. zo dňa 23.05.2012 (čl. 95), Emailová komunikácia medzi

navrhovateľkou a predstaviteľmi SARIO z 25.04.2012 a 23.05.2012 (čl. 96), Emailová komunikácia
medzi navrhovateľkou a predstaviteľmi SOPK z 05.06.2012 a predstaviteľom spoločnosti VS-mont zo
06.06.2012 (čl. 97), Telegram v reči otvorenej zo dňa 1.7.2011 (čl. 99), Telegram v reči otvorenej zo
dňa 24.06.2011 (čl. 100), Telegram v reči otvorenej zo dňa 1.10.2011 (čl. 101), Návrh na udelenie
diplomatickej hodnosti zo dňa 16.12.2011 (čl. 102), Telegram v reči otvorenej zo dňa 7.04.2012 (čl. 103)

- výsluchom navrhovateľky (čl. 46), svedka A.. H. F. (čl. 48), svedkyne p. E. Š. (čl. 77), svedka p. Ľ. K.
(čl. 79), svedka Y. Š. (čl. 82),a oboznámením sa s ostatným obsahom spisu.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že od začiatku ŠP jej vedúci zastupiteľského úradu robil
rôzne prieky, najmä potom ako odmietla vykonávať úlohy, ktoré netvorili jej náplň práce. Bol na ňu

vyvíjaný nátlak, veľvyslanec jej oznámil, že ju v práci nechce a požiadal ju, aby si napísala výpoveď, čo
navrhovateľkaodmietla.Jejnadriadenýp.F.nažiadosťvedeniavypracovalstanoviskoktomu,akosiplní
pracovné úlohy, v ktorom navrhovateľku vyhodnotil ako jedného z najlepších ekonomických diplomatov
SR v zahraničí. Po celý čas dočasného vyslania bol na ňu vyvíjaný psychický tlak, čo sa odrazilo na
zdravotnom strave navrhovateľky. Pre zlý zdravotný stav musela vyhľadať lekársku pomoc, a o svojej

práceneschopnosti v prvý deň informovala vedenie. Potvrdenie o práceneschopnosti sa v Kazachstane
vydáva na jednom papieri, kde sa dávajú dve pečiatky - jedna pri začatí práceneschopnosti, jedna pri jej
ukončení.Všetcinazastupiteľskomúradeojejpráceneschopnostivedeli.Odporcajunevyzvalnanástup
do práce a prišiel ju navštíviť pod zámienkou, že sa ide opýtať na jej zdravotný stav. Navrhovateľka ďalej
uviedla, že pracovnú disciplínu neporušila, pri návšteve zo strany vedenia zastupiteľského úradu ležala
v posteli, mala vysoké teploty a veľmi zle sa cítila. Zavolala jej p. Š., že stojí pred dverami jej bytu a chce

sa prísť pozrieť ako sa má. Pretože p. Š. nástojila, že ju chce vidieť, išla jej otvoriť. Na to do bytu, kde
bývala navrhovateľka vošli p. Š., jej manžel a pán veľvyslanec. Doniesli jej nejaký papier, k čomu ich
navrhovateľka žiadala, aby všetky pracovné veci vybavovali, až keď sa vráti do práce, lebo nie je v stave
niečo riešiť. Na to jej tam donesené papiere hodili na koberec a odišli, pričom sa vôbec nezaujímali o
zdravotný stav navrhovateľky. S prihliadnutím na to, že bola v dočasnej štátnej službe, malo by sa podľa

navrhovateľky v prvom rade prihliadať na ukončenie pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Podľa
nej k ukončeniu jej pracovného pomeru nedošlo, pretože jednak v listine o ukončení nebol uvedený
dôvodavýpoveďjejboladoručenápočasjejpráceneschopnosti.Naviacslužbyekonomickéhodiplomata
na zastupiteľskom úrade v Astane sú stále potrebné, jej miesto sa nerušilo, ale nastúpil naň nový človek,
ktorý je tam doteraz. Správanie a postupy odporcu považovala za neprimerané a neštandardné.

Odporca doplnil svoje vyjadrenie tak, že namietol, že nárok nebol uplatnený v prekluzívnej dvojmesačnej
lehote, ktorá plynula od doručenia potvrdenia o skončení ŠP dňa 30.05.2012 do 30.07.2012, pričom
návrh bol doručený súdu až 31.07.2012.

Na uvedené reagovala navrhovateľka tak, že návrh bol doručovaná poštou a na poštu bol podaný dňa
30.07.2012.

Odporcaďalejdoplnil,žeoskončenídočasnéhovyslaniarozhodolodporcavsúlades§40ods.2zákona
o štátnej službe ku dňu 31.07.2012. Skončením dočasného vyslania navrhovateľky sa skončil aj jej
ŠP (§ 52 ods. 1 písm. i)). Na rozhodnutie odporcu o skončení dočasného vyslania zákon neustanovuje
žiadne hmotnoprávne podmienky a odporca má tak možnosť urobiť tento úkon bez uvedenia dôvodu.
Stanovená je iba jeho forma, a to písomná, čo odporca urobil pod č. 281.259/2012-HMPZ/2 dňa

21.05.2012. Navrhovateľke bola skutočnosť, že sa jej dočasné vyslanie a tým aj jej ŠP pomer končí
na základe zákona, oznámená prostredníctvom vedúceho zastupiteľského úradu p. Ľubomíra Reháka
dňa 22.05.2012. Potvrdenie o skončení ŠP bolo vyhotovené podľa § 52 ods. 3 zákona o štátnej službe
a doručené navrhovateľke dňa 30.05.2012. Aj keď navrhovateľka odmietla potvrdenie prevziať, právne
účinky jeho doručenia v súlade s § 38 Zákonníka práce nastali dňa 30.05.2012. Ustanovenie § 38

ods. 4 Zákonníka práce neustanovuje povinnosť zamestnávateľa poučiť zamestnanca pri doručovaní
písomností o právnych následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti (podporne aj rozhodnutie NS SR č.
22/1983). Odporca trval na tom, že žaloba bola podaná oneskorene, po uplynutá zákonnej dvojmesačnej
lehoty a že ŠP navrhovateľky bol skončený v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s § 17 ods. 1, ods.
2 v spojení s § 52 ods. 1 písm. i) a § 46 ods. 2 zákona o štátnej službe, a to na základe zákona.

Navyjadrenieodporcureagovalanavrhovateľkapísomnýmvyjadrenímzodňa24.07.2013(čl.60)tak,že
predpokladaná doba dočasného vyslania navrhovateľky bola v októbri 2015 a nemôže byť spojená len
s prejavom vôle odporcu rozhodnúť o skončení štátnej služby v rozhodnutí o dočasnom vyslaní. Preto
predčasné skončenie dočasného vyslania navrhovateľky bez existencie konkrétneho dôvodu považuje
za porušenie zákona o štátnej službe, ako aj za vydané v rozpore s dobrými mravmi. Oznámenie o

skončení dočasného vyslania navrhovateľky nedeklaruje platné skončenie ŠP navrhovateľky, nakoľkodôvod pre ktorý bola navrhovateľka do štátnej služby naďalej trval. Návrh na začatie konania považovala
zaurčovaciužalobupodľa§80písm.c)O.s.p.Trvanieštátnejslužbyjepodľanavrhovateľkypodmienené
existenciou dôvodu, na základe ŠP vznikol a že predmetný dôvod ku dňu skončenia ŠP existoval

a existuje aj v súčasnosti, nakoľko funkcia ekonomického diplomata, ktorú navrhovateľka zastávala,
nebola zrušená. V čase oznámenia odporcu o skončení ŠP neboli pre takýto postup splnené zákonné
podmienky uvedené v § 18 písm. g) a § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe. Nezákonne došlo
k predčasnému skončeniu dočasného vyslania a tým aj k skončeniu ŠP navrhovateľky. S prihliadnutím
na Plánované podujatia organizované ZÚ SR v Astane bola navrhovateľka aj naďalej ako odborník v

oblasti ekonomickej diplomacie dočasne potrebná na plnenie úloh štátnej služby a nebol daný zákonný
dôvod na predčasné skončenie jej dočasného vyslania, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že na miesto
navrhovateľky bol prijatý p. H. F., ktorý predmetnú funkciu zastáva doposiaľ.

Na doplnené vyjadrenie navrhovateľky reagoval odporca písomným vyjadrením zo dňa 15.08.2013 (čl.
85) tak, že zákon o štátnej službe ani iný všeobecne záväzný právny predpis neustanovujú podmienky,
ktorých splnenie je potrebné v zmysle § 40 ods. 2 zákona o štátnej službe pre rozhodnutie o skončení

dočasného vyslania, alebo o jeho skrátení. Odporca teda rozhodnutím o skončení dočasného vyslania
neporušil žiaden právny predpis. K námietke navrhovateľky, že odporca skončil predčasne vyslanie
navrhovateľky bez existencie konkrétneho dôvodu, odporca poukázal na § 40 ods. 2 zákona o štátnej
službe s tým, že toto ustanovenie nepodmieňuje takéto rozhodnutie ani existenciou ani uvedením
žiadnych dôvodov, pre ktoré je možné dočasné vyslanie skrátiť alebo skončiť. Navyše doba vyslania

bola dohodnutá v služobnej zmluve, a to do oznámenia o skončení dočasného vyslania. Odporca poprel
aj to, že by konal v rozpore s dobrými mravmi, keď realizoval jeho právo dané mu zákonom. Odporca
ďalej namietol aj to, že ide o určovaciu žalobu podľa O.sp., pretože v danom prípade ide o žalobu podľa
§ 56 zákona o štátnej službe, viazanú na prekluzívnu lehotu upravenú v § 56 v spojení s § 124 zákona
o štátnej službe, ktorá je lehotou hmotnoprávnou a jej počítanie sa spravuje v súlade s § 123 zákona o

štátnej službe § 122 Občianskeho zákonníka. K námietke navrhovateľky, že trvanie jej dočasnej štátnej
služby bolo podmienené existenciou dôvodu, pre ktorý jej ŠP vznikol a tento dôvod nezanikol, odporca
uviedol, že dôvodom trvania jej ŠP bolo dočasné vyslanie a nie existencia funkcie diplomata, ktorú
navrhovateľka zastávala, preto sa navrhovateľka nesprávne domnieva, že dôvody trvania jej ŠP trvajú.

Písomným podaním zo dňa 09.09.2013 (čl. 89) navrhovateľka doplnila svoje vyjadrenie tak, že listiny

predložené svedkom H.. K. podľa jej názoru preukazujú, že odporca sa jej chcel „zbaviť“ ihneď
od jej nástupu. Dôvody, uvádzané v návrhoch na skončenie ŠP navrhovateľky sa nezakladajú na
pravde, čo potvrdzujú aj rôzne poďakovania firiem, ktoré ocenili prácu navrhovateľky. Navrhovateľka si
svoje pracovné povinnosti plnila svedomito, čo potvrdzuje vyjadrenie J.. F.. Navrhovateľka spochybnila
dôveryhodnosť výpovedí manželov Š., poukazujúc na skutočnosť, že sú stále zamestnancami odporcu.

Navrhovateľka sa domnievala, že zo strany vedúceho zastupiteľského úradu v Astane išlo o osobnú
zaujatosť vo vzťahu k navrhovateľke a jeho jediným cieľom bolo ukončiť ŠP navrhovateľky. Podľa
navrhovateľky počas trvania a pri skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru bol porušený § 4 ods.
1 zákona č. 400/2009 a čl. 36 písm. b) Ústavy SR. Potvrdenie o skončení ŠP navrhovateľke nebolo
účinne doručené, navrhovateľka ho dosiaľ nepodpísala, nepotvrdila prevzatie písomnosti a nebola ani

poučená o následkoch neprevzatia písomnosti. V čase oznámenia odporcu o skončení ŠP neboli na
takýto postup splnené zákonné podmienky, konkrétne § 18 písm. g) a § 52 ods. 1 písm. i) zákona o
štátnej službe. Odporca podľa navrhovateľky nepreukázal, že navrhovateľka už nebola potrebná ako
odborník na pozícii ekonomického diplomata a teda že návrh na skončenie dočasného vyslania bol v
zrejmom rozpore so záujmami zahraničnej služby.

Na pojednávaní dňa 05.06.2014 navrhovateľka doplnila svoje vyjadrenie tak, že postup odporcu pri
ukončení jej predčasného vyslania považuje za diskriminačný, pretože odporca navrhovateľku bez
existenciu konkrétnych dôvodov znevýhodňoval voči ostatným zamestnancom. Zo strany odporcu
nebola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania ani počas trvania a pri skončení ŠP v zmysle
§ 4 ods. 1 zákona č. 400/2009 a čl. 36 písm. b) Ústavy SR. Rozhodnutie vedúceho služobného

úradu odporcu zo dňa 09.05.2012 nebolo navrhovateľke platne doručené, keď jej bolo doručované
až dňa 30.05.2012, počas jej práceneschopnosti. Poukázala na § 64 Zákonníka práce, podľa ktorého
zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď pokiaľ je práceneschopný, s tým že, ustanoveniaZákonníka práce s nadradené k ustanoveniam Zákona o štátnej službe. Lehotu na podanie návrhu na
začatie konania považovala za zachovanú, keďže návrh bol podaný na pošte dňa 30.07.2012.

Na pojednávaní dňa 05.06.2014 odporca doplnil svoje vyjadrenie tak, že vo vzťahu k namietanej

diskriminácii poukázal na to, že predmet konania sa netýka diskriminácie ale neplatnosti skončenia ŠP.
Právna ochrana, vrátane súdnej ochrany pred nedodržiavaním zásady nerovnakého zaobchádzania je
ustanovená v § 4 ods. 6 zákona o štátnej službe. Toto však doposiaľ v návrhu zo strany navrhovateľky
predmetom žaloby nebolo. Vo vzťahu k doručovaniu uviedol, že odporca vypracoval podľa § 52 ods.
3 zákona o štátnej službe potvrdenie o skončení ŠP na základe zákona, ktoré zaslal diplomatickou

poštou na zastupiteľský úrad v Astane, doručil ho navrhovateľke 30.05.2012. Odporca namietol tvrdenie
navrhovateľky, že Zákonník práce je nadradený Zákonu o štátnej službe, pretože § 120 Zákona
o štátnej službe taxatívne vymenúva ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na
štátnozamestnanecké vzťahy. Nesúhlasil ani s tým, že na doručovanie potvrdenia o skončení ŠP na
základe zákona sa vzťahuje § 64 o zákaze výpovede, pretože v predmetnej veci nejde o výpoveď danú
zamestnávateľom, ale o doručovanie potvrdenia o skončení ŠP, od ktorého sa počíta dvojmesačná

prekluzívna lehota na uplatnenie žaloby na súde.

Predmetom konania je neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky.

Súd sa prednostne zaoberal tým, či bol návrh na začatie konania podaný včas, t.j. či bola zachovaná
lehota na jeho podanie, ustanovená v § 56 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe.

Vo vzťahu k zachovaniu lehoty na podanie návrhu na začatie konania súd považoval za relevantné a

preukázané nasledujúce skutkové okolnosti:

Podľa služobnej zmluvy zo dňa 7.10.2011, štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky k odporcovi
vznikol podľa § 27 v spojení s § 17 ods. 3 písm. c) a § 40 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej
službe dňa 1.11.2011 vo forme dočasnej štátnej služby odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie
úloh štátnej služby. Doba trvania ŠP bola dohodnutá do oznámenia o skončení dočasného vyslania,

najdlhšie však na dobu 4 rokov od dočasného vyslania. Miestom výkonu štátnej služby navrhovateľky
bol Zastupiteľský úrad SR v Astane.

Podľa Potvrdenia o skončení ŠP na základe zákona zo dňa 14.5.2012 sa ŠP navrhovateľky skončil
podľa §§ 17, 18 písm. g), 40 ods. 2, 46 ods. 2 a 52 ods. 1 písm. i) a ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. dňom
31.7.2012, a to uplynutím dočasnej štátnej služby, v súvislosti s jej skončením dočasného vyslania v

zahraničí na ZÚ Astana, kde od 1.11.2011 pôsobila ako odborník - ekonomický diplomat.

Podľa protokolu o odovzdaní potvrdenia o skončení ŠP na základe zákona zo dňa 30.5.2011, tohto dňa
navštívili navrhovateľku p. Ľ. K. spolu so svedkami p. E. Š. a p. Y. Š. v byte, ktorý mala navrhovateľka
prenajatý. Vedúci ZÚ oboznámil navrhovateľku, že na základe pokynu odporcu č. 281.259/2012 HPMZ
zo dňa 21.5.2012 jej odovzdáva originál potvrdenia o skončení ŠP na základe zákona a má zabezpečiť

podpísanie jedného exemplára potvrdenia navrhovateľkou. Navrhovateľka listinu odmietla podpísať,
preto ju vedúci ZÚ informoval, že jej pred svedkami doručuje uvedený dokument, čo navrhovateľka pri
plnom vedomí potvrdila.

Predmetom TIC zo dňa 21.5.2012, odoslaného od odporcu, adresovaného Zastupiteľskému úradu
v Astane, bolo oznámenie, že na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu odporcu zo dňa

9.5.2012 skončí dňom 31.7.2012 dočasné vyslanie navrhovateľky na Zastupiteľský úrad Astana a ŠP s
odporcom na základe zákona s navrhovateľkou.

Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné s výnimkou spôsobu odovzdania Potvrdenia
o skončení ŠP, kde navrhovateľka uviedla, že jej potvrdenie bolo hodné na koberec a odporca tvrdil,že ho položil na nejaký stolík. Táto konkrétna skutočnosť však pre vec nebola významná, preto sa ňou
súd ďalej nezaoberal.

Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že odporca rozhodol, že dočasné vyslanie

navrhovateľky skončí dňa 31.7.2012, dňa 14.5.2012 vypracoval Potvrdenie o skončení ŠP na základe
zákona, ktoré bolo doručované navrhovateľke v jej byte dňa 30.5.2011.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné právne posúdenie veci, a to či odporca mohol doručovať
potvrdenie o skončení ŠP na inom mieste ako na pracovisku, či bol povinný navrhovateľku poučiť o
následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti, či sa na účinné doručenie potvrdenia o skončení ŠP
vyžadoval podpis navrhovateľky, či mohol odporca doručovať potvrdenie o skončení ŠP navrhovateľke

počas jej dočasnej práceneschopnosti a napokon, či na zachovanie lehoty na podanie návrhu na začatie
konania postačuje, ak bol návrh podaný v posledný deň lehoty na pošte.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase uzatvorenia
ŠP navrhovateľky, dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Dočasná štátna služba sa

vykonáva bez adaptačného obdobia.

Podľa § 17 ods. 4 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase uzatvorenia
ŠP navrhovateľky, do dočasnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca
možno prijať na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, na voľné
štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

Podľa § 18 písm. g) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase uzatvorenia
ŠP navrhovateľky, dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej
služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase uzatvorenia ŠP
navrhovateľky, štátneho zamestnanca možno s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne

vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia ŠP
navrhovateľky, skončiť dočasné vyslanie alebo skrátiť dobu dočasného vyslania môže vedúci úradu v
služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí
dňom určeným vedúcim úradu v písomnom oznámení. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho

zamestnanca možno len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia ŠP
navrhovateľky, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť

a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia ŠP
navrhovateľky, štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

Podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia

ŠP navrhovateľky, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia
ŠP navrhovateľky, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a štátneho
zamestnanca, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ktorí vykonávajú štátnu

službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, dňom vzdania
sa tejto funkcie alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer
štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 sa skončí dňom skončenia vyslania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia ŠP
navrhovateľky, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, §

12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods.
2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, §
75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95,
§ 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116
ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, §
151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185,

§ 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa čl. 36 písm. b) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, zamestnanci majú právo
na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu proti
svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.

Úvodom právneho posúdenia veci súd považoval za potrebné uviesť, podľa akých právnych predpisov

je potrebné vec posudzovať, a to aj s prihliadnutím na rozdielny názor účastníkov konania na túto otázku.

Pretože predmetom konania je neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, otázky s tým
súvisiace sa posudzujú prednostne podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ktorý upravuje
skončenie ŠP v ustanoveniach §§ 46 a nasl. citovaného zákona. Zákonník práce a zákon o štátnej
službe nie sú vo všeobecnosti vo vzťahu nadradenosti a podradenosti v tom zmysle, že všetky otázky,

ktoré neupravuje zákon o štátnej službe sa automaticky spravujú Zákonníkom práce - tomu bráni
ustanovenie § 120 zákona o štátnej službe, ktoré taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, kedy
prichádza subsidiárne použitie Zákonníka práce do úvahy.

Lehota na uplatnenie nárokov z neplatného skončenia ŠP je upravená rozdielne v závislosti od toho,
či ide:

-o skončenie ŠP dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe - v
tomto prípade je lehota na uplatnenie nárokov z neplatného skončenia ŠP podľa § 120 zákona o štátnej
službe v spojení s § 77 zákonníka práce dvojmesačná a začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť, alebo

- o skončenie ŠP na základe zákona- v tomto prípade je lehota na uplatnenie nárokov z neplatného

skončenia ŠP podľa § 56 zákona o štátnej službe (systematicky zaradený v časti Nároky z neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a nároky v osobitných prípadoch) dva mesiace, avšak
začína plynúť odo dňa doručenia písomného potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona.

Potvrdenie o skončení ŠP na základe zákona (Potvrdenie) odporca doručil navrhovateľke osobne v

byte, ktorý mala prenajatý, dňa 30.5.2012. Tento deň označuje začiatok plynutia lehoty na uplatnenie
nárokov z neplatného skončenia ŠP na súde. S prihliadnutím na námietky navrhovateľky súd skúmal,
či bolo Potvrdenie navrhovateľke účinne doručené a či a od akého dňa začala navrhovateľke lehota na
uplatnenie nároku na súde plynúť.Zákon o štátnej službe neobsahuje ustanovenia o doručovaní písomností medzi účastníkmi ŠP, avšak
podľa § 120 na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použije ustanovenie § 38 Zákonníka práce,
ktorý upravuje doručovanie písomností.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa
vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako
o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o
práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na

pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť
poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, povinnosť zamestnávateľa alebo
zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť
prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako
nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca

alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie
písomnosti odmietne.

Potvrdenie o skončení ŠP je písomnosťou, ktorá sa týka skončenia ŠP pomeru navrhovateľky, preto
bol odporca povinný doručiť jej túto písomnosť § 38 ods. 1 Zákonníka práce do vlastných rúk.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia tak mohol urobiť na pracovisku, v byte navrhovateľky alebo

kdekoľvek, kde by navrhovateľku mohol zastihnúť. Voľba spôsobu doručenia patrila odporcovi, ktorý
si zvolil na doručenie predmetnej písomnosti doručovanie v byte, ktorý mala navrhovateľka prenajatý.
Nemožno súhlasiť s námietkou navrhovateľky, že jej písomnosť mal odporca doručovať písomnosť
na pracovisku - z § 38 ods. 1 Zákonníka práce (ani z iného zákonného ustanovenia) odporcovi
takáto povinnosť nevyplývala. Navrhovateľka odmietla Potvrdenie prevziať, avšak účinky doručenia

písomnosti v súlade s § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce aj napriek tomu nastali. Navrhovateľka
namietala, že ju odporca nepoučil o následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti. Ako vyplýva z §
38 ods. 4 Zákonníka práce, ale aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR 6Cz 18/80): Ak
pracovník prijatie písomností odmietne (§ 266a ods. 3 Zák. práce), nastanú účinky doručenia, hoci o
tomto následku pracovník nebol pri doručovaní poučený. Obdobné použitie ustanovenia § 50 o. s. p.

tu neprichádza do úvahy.), odporca takúto poučovaciu povinnosť nemal. Absencia takejto povinnosti
vyplýva aj zo samotnej povahy doručovaného úkonu. Potvrdenie o skončení ŠP je svojou povahou
jednostranným právnym úkonom - vyhlásením odporcu, že nastali právne skutočnosti vymedzené v
Potvrdení. Jednostranný adresovaný právny úkon nadobúda právne účinky len čo sa dostal do sféry
dispozície adresáta, v tomto prípade navrhovateľky. Poučovacia povinnosť o následkoch odmietnutia

prevzatia písomnosti je upravená v procesnom práve, v občianskom súdnom poriadku (§50 O.s.p.)
a vzťahuje sa na doručovanie súdnych písomností počas občianskeho súdneho konania, a nie pri
doručovaní jednostranných alebo viacstranných právnych úkonov medzi subjektami hmotného práva.
Charakter Potvrdenia ako jednostranného adresovaného právneho úkonu je významný aj vo vzťahu
k námietke navrhovateľky, že túto listinu nepodpísala. Potvrdenie nadobudlo účinky už doručením

navrhovateľke - súhlas navrhovateľky s obsahom tejto listiny nebol potrebný.

Navrhovateľka namietala neúčinnosť doručenia Potvrdenia aj z dôvodu, že jej bolo doručované počas
jej dočasnej práceneschopnosti. V tejto súvislosti poukazovala na § 64 písm. a) Zákonníka práce a
domnievala sa, že zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, pokiaľ je práceneschopná.
Zákonné ustanovenie, na ktoré sa navrhovateľka odkazovala, upravuje tzv. zákaz výpovede - t.j. situácie

a obdobia, počas ktorých zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď. Súd poukazuje na
skutočnosť, že nejde o ustanovenie, ktoré je všeobecne aplikovateľné pre každú formu skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Vyplýva to jednak zo samotného znenia tohto
ustanovenia, ktoré sa začína: „Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď“ ako aj z právnej
úpravy jednotlivých foriem skončenia pracovného pomeru - pri niektorých zákon skončenie pracovného

pomeru obdobným spôsobom obmedzuje (napr. okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa - § 68 ods. 3 Zákonníka práce), pri iných zasa nie - ako je tomu pri skončení dohodou,
v skúšobnej dobe alebo skončenie pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú). Zákon o štátnejslužbeobsahujeosobitnéustanoveniaozákazevýpovede(v§49Zákonaoštátnejslužbe).Ustanovenia
o zákaze výpovede je možné aplikovať iba v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru/
pracovného pomeru výpoveďou, nie však pri iných formách skončenia tohto pomeru. Z týchto dôvodov

súd námietku navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodnú.

Lehota na uplatnenie nárokov z neplatného skončenia ŠP napokon mohla začať účinne plynúť iba v
prípade, ak Potvrdenie spĺňalo zákonom predpísané náležitosti.

Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia ŠP
navrhovateľky, písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona,
ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Písomné potvrdenie o skončení ŠP navrhovateľky na základe zákona obsahovalo ako dôvod skončenia
ŠP uplynutie dočasnej štátnej služby a deň skončenia ŠP navrhovateľky 31.7.2012, teda všetky
zákonom predpísané náležitosti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval Potvrdenie za riadne a účinne doručené navrhovateľke
dňom 30.5.2012.

Podľa § 56 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia ŠP
navrhovateľky, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa
doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca

sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto
štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.

Lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia ŠP na základe zákona na súde plynula navrhovateľke od
30.5.2012 a trvala dva mesiace.

Počítanie času sa podľa § 123 Zákona štátnej službe spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa § 123 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia ŠP
navrhovateľky, na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101 až 103,
§ 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 122 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka, lehota určená podľa dní začína
sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa

rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný
deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.

Keďže v danom prípade ide o lehotu určenú podľa mesiacov, koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa
číselne zhoduje s dňom, kedy bolo navrhovateľke doručené Potvrdenie. Posledným dňom lehoty teda
je deň 30.7.2012.

Ako vyplýva z obálky, založenej v súdnom spise za návrhom na začatie konania a jeho prílohami
(rovnako aj z vyjadrenia navrhovateľky), návrh na začatie konania bol doručovaný na súd poštou, pričom

na poštovú prepravu bol podaný dňa 30.7.2012 a na súd došiel dňa 31.7.2012 (ako vyplýva z podacej
pečiatky súdu na čl. 1).Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, konanie je začaté dňom, keď
došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína
bez návrhu.

Pre zachovanie lehoty na uplatnenie nároku na súde je v súlade s § 82 ods. 1 O.s.p. určujúci
deň, kedy návrh došiel na súd (na rozdiel od ostatných procesných návrhov, kedy podľa § 57 ods.
3 O.s.p. postačuje, aby bol procesný návrh v posledný deň lehoty podaný na pošte). Lehota na
uplatnenie neplatnosti skončenia ŠP na základe zákona na súde, ustanovená v § 56 Zákona o štátnej
službe, je hmotnoprávnou lehotou, čo vyplýva z toho, že je upravená v predpise hmotného práva, nie

procesného.Zásadnýrozdielmedzihmotnoprávnouaprocesnoulehotoujeten,žehmotnoprávnelehoty
sa považujú za zachované, pokiaľ je adresátovi určitý úkon aj reálne doručený v stanovenej lehote,
pričom procesnoprávna lehota sa považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na
súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta).

Zahájenie súdneho konania má významné hmotnoprávne a procesné účinky. K hmotnoprávnym
účinkom začatie konania patrí najmä zastavenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt.

Takémuto výkladu svedčí aj ustálená judikatúra (napr. S III, s. 68-69 alebo nižšie uvedené rozhodnutie
NS SR).

Z ustanovenia § 77 Zákonníka práce totiž vyplýva, že ak zamestnanec alebo zamestnávateľ chce
dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru niektorým z
týchto vypočítaných spôsobov, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súde žalobu na určenie, že

právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru je neplatný. Dvojmesačná lehota podľa § 77
Zákonníka práce je lehotou prekluzívnou (prepadnou) a na zánik práva súd prihliadne ex offo, t. j. aj keď
to účastník konania nenamietne (porovnaj § 36 ods. 1 Zákonníka práce). To znamená, že účastník, ktorý
chce zabrániť skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov vypočítaných v § 77 Zákonníka
práce, musí uplatniť svoj nárok na určenie neplatnosti žalobou na súde tak, aby žaloba došla na súd

najneskoršie posledný deň tejto lehoty. Ak nie je nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru podľa § 77 Zákonníka práce uplatnený včas, právo na určenie neplatnosti právneho úkonu
smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru zaniká a skončenie pracovného pomeru aj v prípade, že
by bolo neplatné, je účinné. (rozhodnutie NS SR 1 Cdo 132/2008 z 26. februára 2010)

Aj keď citované súdne rozhodnutie nie je pre konajúci súd právne záväzné, súd sa s ním zo skôr

uvedených dôvodov stotožňuje.

Lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia ŠP na základe zákona na súde uplynula navrhovateľke dňa
30.7.2012. Pretože návrh na začatie konania došiel na súd až dňa 31.7.2012, prišiel až po uplynutí
lehoty ustanovenej zákonom, pričom v tomto prípade ide o lehotu prekluzívnu.

Podľa § 124 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase skončenia ŠP

navrhovateľky, k zániku práva podľa tohto zákona dochádza, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v
§ 51 ods. 2 a § 56.

Návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia ŠP došiel na súd až po uplynutí zákonom
ustanovenej prekluzívnej lehoty (na ktorú súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti), preto právo
navrhovateľky na určenie neplatnosti ŠP zaniklo, súd sa ním už nemôže zaoberať a musel návrh na

začatie konania v celom rozsahu zamietnuť.

V dôsledku neuplatnenia práva v zákonom ustanovenej lehote štátnozamestnanecký pomer zanikol na
základe zákona dňa 31.7.2012 a ďalšie námietky navrhovateľky sú už bez právneho významu, vrátane
námietok týkajúcich sa diskriminácie pri ukončení ŠP navrhovateľky a rozpor z čl. 36 písm. b) Ústavy
SR rozpor skončenia ŠP s dobrými mravmi a toho, že podmienky na predčasné ukončenie dočasného

vyslania neboli dané. Aj keby bol jednostranný zrušovací prejav odporcu ako právny úkon neplatný,táto otázka už nemôže byť preskúmavaná súdom (napr. Stanovisko NS ČSR z 12. 3. 1987, sp. zn. Cpj
291/86, R 20/1987/III).

Záverom súd považoval za potrebné uviesť (vzhľadom na vyhlásenie navrhovateľky), že návrhmi podľa

§ 80 písm. c/ O. s. p. nie sú návrhy, ktorými sa žiada určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho
úkonu o skončení štátnozamestnaneckého/pracovného pomeru, kde právny záujem na takomto určení
vyplýva priamo zo zákona, z § 56 Zákona o štátnej službe resp. § 77 Zákonníka práce. K tomuto záveru
dospela nielen právna teória (napr. Základy občianskeho procesného práva, Bratislava 2007, str. 200),
ale aj ustálená súdna judikatúra (napr. rozsudok NS SR z 18. júna 2007 sp. zn. 1 Cdo 91/2006).

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.