Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200358
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200358.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Svidník, katastrálny odbor, Ul. Sov. hrdinov 102, Svidník, za účasti Y. K., bytom X. S. XXX,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. OU-SK-KO2/ V-95/2012/ks zo dňa 20.
decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 20. decembra 2013 č. OU-SK-KO2/V-95/2012/ks.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podaného dňa 24.01.2012, ktorého prílohou bola aj zmluva o zriadení záložného práva č.

05/2012-ŠTE uzavretá medzi účastníkmi tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade dohody o splnomocnení možno dôvodne pochybovať o tom,
či splnomocniteľ mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu. Dohoda o plnomocenstve je spísaná na
vopred pripravenej predtlači bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi
združením proHelp- združenie občianskoprávnej pomoci a splnomocniteľom. Z uvedeného je možné
predpokladať, že združenie ProHelp je vopred určené spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a preto

možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo
je podľa názoru správneho orgánu absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v
zmysle § 22 ods. 2 zákona č. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky
úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku
v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto
postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že
sa jedná o podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí zmluvy spôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnýmiustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej

zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia

vznikajú priamo záložcovi.

Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o

splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že

zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Podľa navrhovateľa uvedenie
predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí
odporcu absolútne neobstojí. Poukazuje na to, že uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska

určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v
mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že
na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia.

Domnieva sa, že správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1
katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s
dobrými mravmi. Má za to, že nakoľko záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej
súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správe
katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho

úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci
občianskeho súdneho konania, preto konanie správy katastra v tomto smere považuje za nezákonné.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca v písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhol odvolanie navrhovateľa
ako záložného veriteľa zamietnuť zotrvávajúc na svojom právnom názore.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a účastníka
konania Y. K., ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd

pojednával v ich neprítomnosti. Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a s ostatným
spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 24.01.2012 podal návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 05/2012-ŠTE do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne
pripojil uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 04.01.2012 uzatvorenú podľa § 151a a

nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp-
združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení J. H., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy
o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k
výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech záložného
veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú

na základe Zmluvy o úvere č. 809300061 zo dňa 28.04.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 300 Eur, ďalej poplatku v sume 220 Eur, ďalej úrokov z
omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp

plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so

Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na

všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Krajskýsúdvpredmetnejvecinariadilpojednávanienadeň19.júna2014,pričomnavrhovateľaúčastník
konania Y. K. svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd pojednával

v ich neprítomnosti.

Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa
zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a

poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že odporca

bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil
Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zálohom môže byť vec, právo, iná majetková

hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3,
záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže
ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva
splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny

úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoréprávne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť

prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá

voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači
dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola
hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva
vopred predformulované Združenie ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o

úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou
o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Splnomocnenca na zastupovanie
tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný
výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany Y. K., čím bol porušený prejav slobodnej
vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna

možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie
splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť,
že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec
o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho
úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a
záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v
rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že
záujmy splnomocnenca sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp je absolútne

neplatné, pretože možno dôvodne pochybovať o tom, či splnomocniteľ Y. K. mal možnosť zvoliť si sám
svojho zástupcu, nakoľko dohoda o plnomocenstve bola spísaná na vopred pripravenej predtlači, súd
sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

Pokiaľ však navrhovateľ v odvolaní namieta, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií
vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor

predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi, súd v tejto súvislosti vyjadruje pochybnosti, v akom
rozsahu sa odvolateľ vôbec oboznámil s napadnutým rozhodnutím, keďže odporca sa v napadnutom
rozhodnutí zaoberal len neplatnosťou udeleného plnomocenstva a jeho rozporom s dobrými mravmi,
nie neplatnosťou samotnej zmluvy o úvere.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 30/2007,

ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď
sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza
zákon, a je teda v zmysle § 39 OZ neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v
predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné

posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť.
V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v
navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému
majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto
aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zostrany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne

potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.