Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/277/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111212125
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111212125.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Ivety Martinákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa V.. I. R., C.., štátneho občana
SlovenskejrepublikybytomC.H.,D.XXXX/XXX,zastúpenéhoJUDr.NatáliouKanderkovou,advokátkou
so sídlom A. Kmeťa 12, Žilina, proti odporcovi Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne,
so sídlom Trenčín, Študentská 2, IČO 31 118 259, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin
Bartko - JUDr. Silvia Bartková so sídlom Legionárska 14, Trenčín, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. decembra
2013 č. k. 21C/121/2011- 831, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. decembra 2013 č. k. 21C/121/2011- 831 bolo určené, že
okamžité skončenie pracovného pomeru, dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 16.05.2011, je
neplatné. Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy okresný súd vylúčil na samostatné konanie. O trovách
konania rozhodne po právoplatnom skončení veci.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že dňa 16. 4. 2008 uzavreli účastníci pracovnú zmluvu č. 81/2008, na
základe ktorej vznikol navrhovateľovi pracovný pomer s odporcom na dobu neurčitú na funkčné miesto
kvestora s povinnosťou vykonávať koncepčnú a analytickú činnosť pri zabezpečovaní hospodárskeho a
správneho chodu vysokej školy. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľovi bolo dňa 16.5.2011

dané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré si v tento deň aj prevzal. V okamžitom skončení
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ako dôvody závažného porušenia
pracovného pomeru odporca uviedol nasledovné :

"Ako osoba zodpovedná za hospodársky a administratívny chod Trenčianskej univerzity Alexandra
Dubčeka v Trenčíne (ďalej len TnUAD) ste nezabezpečili prijatie včasných a účinných opatrení
na ochranu majetku zamestnávateľa. Mimoriadnou kontrolou zo dňa 20.12.2010 a opakovanou
mimoriadnou kontrolou zo dňa 22.12.2010 bolo zistené, že zamestnankyňa TnUAD p. G. N.,

pracovnoprávne zaradená na ekonomickom oddelení TnUAD, ktoré spadá pod Vaše riadenie, spôsobila
schodok v pokladni zamestnávateľa. Dňa 01.04.2011 opätovne došlo k takémuto konaniu na oddelení
technickej prevádzky a účelových zariadení TnUAD, ktoré je Vami, ako kvestorom riadené. V uvedený
deň bol opätovne zistený schodok v pokladni zamestnávateľa, pričom bolo preukázané, že tento
schodok spôsobila znova Vám podriadená zamestnankyňa, tento krát p. I. F.. Zamestnávateľ považuje
opakovanie takejto situácie za neakceptovateľné, a keďže ste nezabezpečili a neprijali včasné a
účinné opatrenia na zabránenie jej vzniku, ako nadriadený zamestnanec nesiete za vzniknutú situáciupriamu zodpovednosť. Rovnakú zodpovednosť nesiete za neriešenie problému nedodržiavania fondu
pracovného času a neoprávneného vyplácania platov a s tým súvisiacich odvodov za neodpracovaný
čas upratovačkami TnUAD, ktoré sú organizačne zaradené vo vami riadenom oddelení technickej

prevádzky a účelových zariadení. Pracovný čas upratovačiek je stanovený pevne od 14:00 hodiny do
22:00hodiny.Dňa31.3.2011boloprikontroledodržiavaniapracovnéhočasuzistené,ževroku2010aaž
donástupunovéhovedúcehoOTPaÚZ,pracovaliupratovačkynapokynvedúcehozamestnanca včase
od 14:00 hodiny do max. 20:00 hodiny, teda max. 5,5 hodiny denne, namiesto 7,5 hodiny denne. Túto
skutočnosť upratovačky písomne potvrdili. V evidencii dochádzky však boli upratovačky vykazované

tak, ako keby odpracovali stanovený fond pracovného času, teda 7,5 hodiny denne, za čo im bol
poskytnutýajplat.Nazákladeuvedenéhostesizásadnýmspôsobomnesplnilisvojezákladnépovinnosti
vedúceho zamestnanca útvaru zamestnávateľa, za ktorý zodpovedáte, čo je nepochybne závažným
porušením pracovnej disciplíny. S Vaším podriadeným p. Ing,. I. M. bol dňa XX.XX.XXXX okamžite
skončenýpracovnýpomerprezávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Poskončenípracovnéhopomeru
tohto zamestnanca ste ako jeho priamy nadriadený nedohliadli na vrátenie všetkých vecí, ktoré mu

boli zverené zamestnávateľom k výkonu jeho pracovných úloh a nevykonali opatrenia, aby majetok
zamestnávateľanebolvdržbeneoprávnenýchosôbaabytentobývalýzamestnanecTnUADvrátilvšetky
zverené veci. Z uvedeného dôvodu mal váš bývalý podriadený Ing. I. M. v neoprávnenej držbe služobný
mobilný telefón zn. T. X výr. č. V.:XXXXXXXXXXXXXXX, t.j. majetok patriaci zamestnávateľovi v čase od
15.03.2011 do 01.04.2011. Táto skutočnosť preukazuje opätovné neplnenie si ani základných povinností

vedúceho zamestnanca, čo zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny."

Uvedené dôvody odporca jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne, považoval za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňovali skončiť so navrhovateľom pracovný pomer uvedeným
spôsobom.

Okresnýsúdpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žeskutok,spočívajúcivschodku,spôsobenom

zamestnankyňou N., nebolo možné označiť ako dôvod skončenia pracovného pomeru, nakoľko k
nemu došlo viac ako dva mesiace pred okamžitým skončením pracovného pomeru. Aj napriek tomu
treba poukázať na to, že situácia bola prakticky okamžite riešená, so zamestnankyňou bol skončený
pracovný pomer a zároveň uzavretá dohoda o náhrade škody. Podľa názoru odporcu malo spočívať
závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa v tom, že neprijal opatrenia, smerujúce k tomu,

aby sa podobná situácia nezopakovala, a v tej súvislosti došlo k situácii, keď chýbala hotovosť v
pokladni zamestnankyne F.. Táto zamestnankyňa porušila pracovné povinnosti tým, že neodovzdala
finančné prostriedky získané predajom stravných lístkov hneď, ale odniesla si ich domov. Ako vyplýva z
vykonaného dokazovania, táto zamestnankyňa mala uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, čo je
základom pre zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s finančnými prostriedkami, či inými zverenými

hodnotami zamestnávateľa. Bezprostredne po zistení chýbajúcej hotovosti bola k odovzdaniu peňazí
vyzvaná a k odovzdaniu skutočne aj došlo. Odporcovi ako zamestnávateľovi v tejto súvislosti nevznikla
žiadna škoda. Nemožno bez ďalšieho konštatovať, že navrhovateľ neurobil žiadne opatrenia, bol vydaný
príkaz kvestora č. 3/2010. Podstatnejšie však je, že v prípade porušenia pracovnej disciplíny musí ísť
o zavinené porušenie pracovných povinností na strane zamestnanca, prinajmenšom nedbanlivostné, a

to u navrhovateľa v tomto prípade nemožno konštatovať. Nedbanlivostného konania by sa navrhovateľ
dopustil, ak by sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že nedôjde k poškodeniu záujmov odporcu,
prípadne nevedel, že môže k takémuto poškodeniu dôjsť, pričom vzhľadom k jeho postaveniu to vedieť
mohol a mal. Aj pri použití akýchkoľvek opatrení zo strany zamestnávateľa môže dôjsť k situácii, že
konkrétny zamestnanec morálne, ľudsky či pracovne zlyhá, podstatné je tieto možnosti čo najviac

eliminovať, v týchto prípadoch dohodou o hmotnej zodpovednosti, dostatočne častou kontrolou, či
presnestanovenýmipostupmiprinakladanísozverenýmihodnotami.Tietozákladnéopatreniaexistovali
v prípade oboch zamestnankýň, aké iné opatrenia mal navrhovateľ prijať, odporca bližšie nešpecifikoval.
Nemožno konštatovať, že navrhovateľ v týchto prípadoch zavineným konaním ohrozil majetok odporcu,
či vystavil jeho majetok nebezpečenstvu vzniku ďalšej škody. Hoci je kontrolná činnosť súčasťou

povinností kvestora, v prípadoch týchto zamestnankýň sa navrhovateľ nedopustil zavineného konania,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, spočívajúci v nedodržiavaní pracovného
času upratovačkami, tento nie je vymedzený presne a dostatočne určitým spôsobom. Odporca tvrdil,že v roku 2010 upratovačky pracovali na pokyn vedúceho zamestnanca každý deň kratšiu dobu, toto
tvrdenie však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri kontrole vykonanej 31.3.2011 boli všetci
zamestnanci na pracovisku, základom tvrdenia, že sa tak nedialo každý deň nemôže byť tvrdenie

vrátnika. Odporca nevykonal dôslednú analýzu vzniknutej situácie, nedošetril, koľko zamestnankýň,
kedy a v akom rozsahu nedodržalo stanovenú pracovnú dobu, nedošetril, na pokyn koho tak mali
upratovačky robiť. Tvrdenie, uvádzané v okamžitom skončení, že toto upratovačky písomne potvrdili,
nebolo preukázané. Rovnako možno povedať, že odporca nepreukázal neoprávnené vyplácanie platov,
keďže zrejme nie je v jeho možnostiach určiť rozsah nedodržiavania pracovného času, ak k nemu vôbec

došlo. Pokiaľ ide o pokyn na postup pri evidencii pracovného času a v ňom uvedenú povinnosť kvestora
kontrolovaťknihudochádzky,ideokontroluknihydochádzkyanieokontroludochádzkyakotakejpriamo
na konkrétnom pracovisku. Odporca nešpecifikoval presne, akú konkrétnu povinnosť navrhovateľ v tejto
súvislosti porušil, formulácia neriešenie problému nedodržiavania fondu pracovného času je neurčitá a
nezrozumiteľná.Nakoniecnavrhovateľaninebolbezprostrednýmnadriadenýmvedúcimzamestnancom
upratovačiek.

Bolo v konaní preukázané, že Ing. M. mal v čase od 15.03. do 01.04.2011, teda po skončení pracovného
pomeru, v držbe mobilný telefón, patriaci do majetku odporcu. Odporca netvrdil, že by počas tohto
obdobia došlo na jeho strane k akejkoľvek škode, napríklad využívaním telekomunikačných služieb
na jeho úkor. Ak by aj súd skonštatoval, že navrhovateľ porušil svoje pracovné povinnosti tým,
že osobne nedohliadol na to, že mobilný telefón nebol včas vrátený, nebolo by možné považovať

takéto opomenutie konania za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to ani z pohľadu konkrétnych
ustanovení Zákonníka práce, zákona o vysokých školách či pracovného poriadku. Hoci bolo súčasťou
pracovných povinností kvestora priamo riadiť v zmysle organizačného poriadku sekretariát kvestora a
vedúcich jednotlivých oddelení, nemožno tvrdiť, že bolo jeho povinnosťou osobne vybaviť uvedené,
pretože za komplexné zabezpečovanie personálnej a mzdovej agendy zodpovedajú zamestnanci

oddelenia práce a miezd. Schodok nemožno bagatelizovať ako morálne, ľudské zlyhanie.,

Pretože navrhovateľ preukázal v konaní, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu nebolo dané
dôvodne a v súlade so zákonom, okresný súd návrhu vyhovel. Ďalšími námietkami v tejto súvislosti,
prednesenými navrhovateľom, ako pochybnosti o správnosti postupu pri prejednaní veci odborovou
organizáciou a ďalšími už nebolo potrebné sa zaoberať.

Keďže nárok na náhradu mzdy predpokladá ďalšie dokazovanie, okresný súd podľa § 112 ods. 2 O. s.
p. vylúčil tento nárok na samostatné konanie.

Vec právne posúdil podľa § 68 ods. 1 a 2, § 70, § 81, § 82 Zákonníka práce a § 14 ods.1, 2 z. č. 131/2002
Z. z. o vysokých školách.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok

okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie . Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Uviedol, že považuje rozhodnutie okresného súdu za nesprávne,
založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd sa podľa neho nevyporiadal so všetkými
námietkami, opomenul jeho vyjadrenie k účelovej obrane. Pokyn kvestora č. 3/2010 sa nachádza uňho
len v kópii, neboli s ním oboznámení zodpovední zamestnanci a elektronicky bol zaslaný len referentke

I. R. dňa 17.01.2011. Plnenie toho pokynu navrhovateľ nekontroloval. Na oddelení technickej prevádzky
a účelových zariadení nebola vykonaná žiadna kontrola dochádzky od 12.06.2009 do 17.06.2011. V
roku 2010 ani v roku 2011 až do 16.05.2011 nebola urobená žiadna kontrola dochádzky zamestnancov
ekonomického oddelenia, ani svedkom Ing. N. D., s ktorého výpoveďou sa okresný súd nevyporiadal,
ani navrhovateľom. Schodok na oddeleniach nemožno bagatelizovať. Okresný súd uviedol, že tieto

situácie možno eliminovať dostatočne častou kontrolou, tú však navrhovateľ opomenul. Navrhovateľ
nekontroloval ani pokladňu v Záblatí, čo potvrdila svedkyňa N. M. nadriadená I. F.. Pokiaľ ide o druhý
skutok, je toho názoru, že tento dôvod je formulovaný dostatočne presne, určito a zrozumiteľne.
Navrhovateľovi bolo zrejmé, porušenie akých povinností mu v tejto súvislosti vytýka. Poukazoval na
výpoveď navrhovateľa. Uviedol, že povinnosťou navrhovateľa bolo nielen kontrolovať knihu dochádzky,

ale aj s tým súvisiacu prítomnosť zamestnancov na pracovisku. Citoval judikát 21Cdo/678/2001. Zistenieuvedené okresným súdom v rozsudku, že za komplexné zabezpečovanie personálnej a mzdovej agendy
zodpovedajú zamestnanci oddelenia práce a miezd, považuje za nenáležité a nemajúce oporu vo
vykonanom dokazovaní. Vytýkal okresnému súdu, že sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s

výsluchom svedkyne V.. U. R., čím zaťažil konanie a rozhodnutie vadou. Rovnako sa nevyporiadal s
výsluchom svedkyne Ing. Y.. Jeho rozhodnutie označil za neobjektívne a arbitrárne.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a
zaviazaťodporcuknáhradetrovodvolaciehokonania.Uviedol,že nebolaaniejestanovenáforma,akou
má vedúci pracovník informovať o svojich pokynoch. O úlohách informoval tých vedúcich pracovníkov,

ktorých sa pokyn týkal, spôsobom, aký považoval za najefektívnejší. Títo vedúci zamestnanci majú z
titulu svojho postavenia povinnosť následne informovať ostatných zamestnancov. Poukazoval na to, že
kontrola knihy dochádzka a kontrola dochádzky sú dva rozdielne pojmy. Kontrolu dochádzky vykonáva
priamy nadriadený pracovník, ktorý týchto zamestnancov riadi, kvestor neriadi upratovačky. V postavení
kvestora kontroloval svojich priamych podriadených, ukladal im úlohy a vyhodnocoval ich plnenie na
pracovných poradách. K námietkam v súvislosti s odovzdaním mobilného telefónu Ing. M. navrhovateľ

uviedol, že komisia na inventarizáciu majetku vyzvala Ing. M. na jeho vrátenie, čo on učinil ešte v ten
istý deň. Uviedol, že výpoveď svedkyne V.. R. nesúvisí s dôvodmi uvedenými v okamžitom skončení
pracovného pomeru. V čase tzv. hrubého porušenia pracovnej disciplíny bola tajomníčkou fakulty, takže
sa nemôže relevantne vyjadrovať k dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, vo výpovedi
uviedla neúplné a nepravdivé údaje. Uviedol, že výpoveď svedkyne Ing. Y. je nevierohodná vzhľadom na

jej blízky príbuzenský vzťah k vtedajšiemu štatutárnemu zástupcovi- bývalému rektorovi. Namietal, že
by spôsobil odporcovi škodu. Škoda nebola v tomto prípade nikým kvalifikovane vyčíslená, v účtovníctve
odporcu zaevidovaná a odporca ju voči nikomu neuplatnil. Skutočný dôvod, pre ktorý odporca okamžite
skončil pracovný pomer bol ten, že upozorňoval na neschopnosť a chyby štatutárneho zástupcu odporcu
v manažovaní univerzity.

Krajský súd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuazdôvodovodvolaniapodľa §212ods.1O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré

dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa obrany navrhovateľa vo vzťahu k prvému skutku kladenému
mu za vinu v spornom zrušovacom prejave, a síce, že pokyn kvestora č. 3/2010 nebol vykonaný takým
spôsobom ako ostatné pokyny kvestora v tom roku a to pokyny č. 1 a č. 2, odvolací súd v zhode
s tvrdením navrhovateľa uvádza, že pre oboznamovanie s pokynmi nebol zrejme pevne stanovený a

vnútorným predpisom jendotne upravený postup. Odporca netvrdil ani neoznačil, že by taký predpis
existoval. Z obsahu sporného pokynu č. 3 v porovnaní s pokynmi č. 1 a 2, ktoré predkladal odporca
súdu na preukázanie odlišného

(a preto podľa neho nesprávneho) postupu oboznamovania, je zrejmé, že prvé dva pokyny sa
týkali úpravy všeobecných časovo neobmedzených (netermínovaných) povinností zamestnancov a boli

adresovanéneurčitémuokruhuvšetkýchpodriadenýchzamestnancov.Pokynč.3bolurčenýkonkrétnym
zamestnancom (individualizovaným menom a priezviskom) a bol ním uložené konkrétne povinnosti,
úlohy vyvolané zisteným schodkom v pokladni u zamestnankyne N. dňa 20.12.2010, väčšina z nich
aj časovo termínovaná. Z ostatných dôkazov (správa o výsledku mimoriadnej kontroly inventarizácií
pokladní zo dňa 22.12.2011, dohoda o náhrade škody a dohoda o skončení pracovného pomeru so

zamestnankyňou N. z toho istého dňa, výpoveď svedkyne N. M. o ďalších kontrolách pokladní 2-3 x do
roka zamestnankyňami ekonomického oddelenia, a výpoveď svedka V.. N. D.) vyplynulo, že adresáti
pokynu sa o jeho obsahu včas dozvedeli, keďže splnili úlohy v nich určené v stanovenom termíne a
to už o dva dni resp. do 11 dní. Výnimkou v tomto rade dôkazov bol dôkaz výsluchom svedkyne Ing.
I. Y., ktorej bola pokynom tiež uložená úloha s termínom do 31.12.2010, a výpoveď svedkyne Ing.

N., zamestnankyne ekonomického oddelenia, ktorá odporovala výpovedi svedkov a to svedka Ing.D.- jej priameho nadriadeného a svedkyne N. M. o vykonávaných kontrolách ekonomickým oddelením.
Z výpovede Ing. I. Y., ako aj z ostatných listinných dôkazov vyplýva, že v rozhodnom období (do
31.12.2010) bola práceneschopná a teda sa nemohla s pokynom kvestora z objektívnych dôvodov

na jej strane oboznámiť. Preto, ak nebol postup oboznamovania sa zamestnancov s pokynom č. 3
zhodný s postupom pri oboznamovaní sa s pokynmi č. 1 a 2 je to odôvodnené odlišným obsahom,
účelom a dôvodmi prijatia predmetného pokynu, teda objektívnymi dôvodmi, ktoré nemožno pričítať
navrhovateľovi za vinu. V tomto prípade nemožno hovoriť o tom, že uvedeným postupom navrhovateľ
porušil svoje povinnosti. Naopak z postupu, aký zvolil, a z konečného výsledku je zrejmé, že prijal

včasnéaúčinnéopatrenianaodstráneniezistenéhonedostatkuanapreventívnepôsobeniedobudúcna
(uplatnenie nároku na náhradu škody voči zodpovednej zamestnankyni N., preverenie dohôd o hmotnej
zodpovednosti zamestnancov). Takúto dohodu mala uzatvorenú aj I. F., ktorej skutok sa kladie za
vinu navrhovateľovi, a bol dôvodom pre skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. V tomto
prípade odvolací súd súhlasí so závermi okresného súdu, že nebolo pracovnou náplňou kvestora
kontrolovať osobne pomocnú kuchárku pri nakladaní s peňažnou hotovosťou. Táto mala riadne uzavretú

dohodu o hmotnej zodpovednosti. Skutočnosť, že existovali účinné prostriedky na včasné a rýchle
zistenie schodku potvrdzuje fakt, že nadriadená vedúca jedálne chýbajúce peniaze v pokladni zistila v
danom mesiaci marec 2011 a ihneď to oznámila nadriadenému vedúcemu zamestnancovi- poverenému
vedúcemu oddelenia technickej prevádzky a účelových zariadení a daný problém bezprostredne vyriešili
telefonátom, následne osobnou návštevou I. F. a jej písomným potvrdením zo dňa 01.04.2011. Dňa

04.04.2011 I. F. peniaze odovzdala. Odporcovi nevznikla žiadna škoda. V tom istom mesiaci navrhovateľ
vydal pokyn č. 2/2011, ktorým spresnil postup pri predaji stravných lístkov.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku k druhému skutku- „neriešenie problému nedodržiavania fondu
pracovného času“, odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že odporca nevykonal dôslednú
analýzu vzniknutej situácie, nedošetril, koľko zamestnankýň, kedy a v akom rozsahu nedodržalo

stanovenú pracovnú dobu, nedošetril, na pokyn koho tak mali upratovačky robiť, nepreukázal
neoprávnené vyplácanie platov. Odporca nešpecifikoval presne, akú konkrétnu povinnosť navrhovateľ
v tejto súvislosti porušil. V písomnom okamžitom zrušení pracovného pomeru musí byť jeho
dôvod uvedený tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 68 ods.
1 Zákonníka práce

bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní
zamestnanca sa vidí, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.
Neexistencia zavineného porušenia pracovných povinností navrhovateľa v súvislosti s daným skutkom
vyplýva aj z Organizačného poriadku rektorátu odporcu č. 1-013-01, podľa ktorého článku 5 bod
4.3 spracovávať návrhy opatrení v personálnej a mzdovej oblasti bolo vecou oddelenia práce a

miezd a podľa bodu 4.4.5 činnosť upratovacej služby riadil referát správy prevádzky budov, ktorý
podľa bodu 4.4. priamo riadi vedúci oddelenia technickej prevádzky a účelových zariadení. Ak teda
skutočne došlo k „nedodržaniu pracovného fondu upratovačiek v období od roku 1997“ , nezistenie
tejto skutočnosti nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa, ale uvedených
vedúcich oddelení práce a miezd a oddelenia technickej prevádzky a účelových zariadení resp. referátu

správy prevádzky budov. Pokiaľ ide o rozlišovanie medzi pojmami kontrola skutočnej dochádzky a
kontrola knihy dochádzky, ktorá bola predmetom pracovných povinností navrhovateľa, odvolací súd
sa stotožňuje argumentáciou navrhovateľa a s právnym hodnotením okresného súdu v napadnutom
rozsudku, na ktorý odkazuje.

Tretískutokopísanývzrušovacomprejavenemožnoopäťvyhodnotiťako porušeniepracovnejdisciplíny

navrhovateľa. Navrhovateľ totiž ihneď po zistení skončenia pracovného pomeru so zamestnancom jemu
priamo podriadeným V.. I. M. dňa 17.03.2011 vymenoval komisiu na prevzatie zverených predmetov,
uložil jej, aby prevzatie vykonali do 21.03.2011. Ak zamestnanec neodovzdal jeden zo zverených
predmetov a to služobný mobil, možno hovoriť o pochybení uvedenej komisie a nie porušení pracovnej
disciplíny navrhovateľa. Je však zrejmé, že táto skutočnosť bola bezodkladne zistená a nedostatok

odstránený výzvou dňa 01.04.2011. Odporcovi opäť nevznikla žiadna škoda.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je stále výnimočným spôsobom rozviazania pracovného
pomeru. Preto týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej
disciplíny (teda úmysel chcieť porušiť pracovnú disciplínu - nestačí zistenie, že napr. nebol dodržanýurčitý pracovný postup či proces a pod.), a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca. Na okamžité
skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a
musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia

pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej
disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad
opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca
a pod.

Okresný súd veľmi starostlivo posúdil aj eventuálny rozsah porušenia pracovnej disciplíny

navrhovateľom a dospel k správnemu záveru, že aj v prípade, ak by navrhovateľ porušil pracovnú
disciplínu v rozsahu, ako uviedol odporca, porušenie pracovnej disciplíny nedosiahlo takú intenzitu, aká
je opodstatnená pre okamžité zrušenie pracovného pomeru a to ani jednotlivo ani vo svojom súhrne.

K odvolacej námietke, že súd nezobral do úvahy výpoveď svedkyne V.. R. odvolací súd uvádza, že je
zrejmé, že tento dôkaz nemal výpovednú hodnotu v danej veci, keďže svedkyňa V.. R. nevypovedala,
že by bola účastníkom- svedkom niektorého zo skutkov kladených navrhovateľovi za vinu v zrušovacom

prejave.

Napokon neobstojí argument odporcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu,
pre ktoré okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku, rovnako obsahuje ustanovenia právnych
prepisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto aj správne interpretoval. Okresný súd

venoval potrebnú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale vec aj riadne
právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní,
potvrdil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 4 O.s.p. s tým, že o trovách
odvolacieho konania rozhodne okresný súd, pretože rozsudkom okresného súdu nebolo rozhodnuté o
trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .