Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/447/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218590
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211218590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Lea Stovičková a členiek senátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.
s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: H. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXX/XX, V. P., o zaplatenie 585,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/272/2011-27 z 23. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v zamietajúcom výroku p o t v r d z u - j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 251,38 eur
s 0,024% úrokom z omeškania denne od 8.8.2009 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli 17.12.2006 úverovú zmluvu č.
3612255171, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru žalovanej na nákup telefónu v sume
3.994 Sk (32,99 eur). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vyčíslená na 22,5%. Podľa
podmienok zmluvy uzavreli strany zároveň zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky, z ktorých vyplýva, že revolving bol poskytnutý
v rámci 15.000 Sk (497,91 eur), pričom žalovaná požiadala už pri podpise zmluvy o jeho zvýšenie.

Podľa splátkového kalendára žalobkyne bol žalovanej poskytnutý úverový rámec 663,88 eur. V zmysle
vyčíslenia platieb žalobkyňou v podaní z 22.3.2012 žalovaná na revolvingovom úvere vyčerpala od
januára 2008 do apríla 2008 sumu 570,93 eur a splatila celkom sumu 319,55 eur. Zmluva, z ktorej
žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o úvere (revolvingovom) upravenou v § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa

vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách. Z predloženej zmluvy však možno bez pochýb
ustáliť iba to, že účastníci konania dňa 17.12.2006 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere
na nákup tovaru - telefónu, ktorou žalobkyňa ale vopred vnútila žalovanej aj iný právny úkon, než ten,
ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ako totiž vyplýva z daného predtlačeného formulára,
podpisom želanej zmluvy nútene uzavrela aj zmluvu o revolvingovom úvere, čo je ale absolútne iný
právny vzťah. Takýto postup žalobkyne súd považoval za nekalú praktiku. Ak veriteľ týmto spôsobom,na základe takejto vnútenej „žiadosti“, plní a tento postup považuje za uzavretie zmluvy o revolvingovom
úverebezosobitnejpísomnejzmluvy,vktorejbytentozáväzkovývzťahbolindividualizovanýsovšetkými
náležitosťami, ako ich vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, nebola

dodržaná predpísaná písomná forma a preto je takáto zmluva neplatná. Táto tzv. zmluva neobsahuje
dohodu strán o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania, ani podmienky vrátenia úveru -
výšku splátok, splatnosť atď. Plnenie, ktoré má žalovaná vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu
bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne
v plnom rozsahu a nárok žalobkyne bol oprávnený iba vo výške kladného rozdielu celkovej sumy

žalovanou prečerpaných peňažných prostriedkov a celkovej sumy vrátených splátok, teda 251,38 eur
a vo zvyšku súd žalobu na nároku v istine zamietol. Súd vyhovel nároku na úrok z omeškania, ktorý si
uplatnila žalobkyňa (vo výške 0,024% denne), keďže k omeškaniu dlžníka - žalovanej, preukázateľne
došlo,vzákonomprípustnejvýške(8,76%ročne).Podľacitovanýchzákonnýchustanovenívrozhodnom
období k uvedenému prvému dňu omeškania činila výška úrokovej sadzby ECB 1% ročne, teda nárok
žalobkyne bol oprávnený do výšky 9%. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods.

2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko po procesnej stránke boli
obaja úspešní približne v rovnakom pomere.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že žiadny platný všeobecne záväzný
právny predpis (ani zákon o spotrebiteľských úveroch) nezakazuje, aby na základe jednej zmluvy bolo

dojednaných viac úverov. Pokiaľ žalovaná nesúhlasila s obsahom zmluvy, mohla sa rozhodnúť, že
ju nepodpíše, čo neurobila. Zmluva o revolvingovom úvere nebola skrytá v úverových podmienkach,
pretože o dojednaní tohto úveru je klient informovaný na líci zmluvy a zároveň táto má odloženú účinnosť
viazanú na aktiváciu karty, ku ktorej došlo priamym úkonom žalovanej. Spolu s kartou je klientovi
zasielaná aj brožúrka obsahujúca informácie, ako úver čerpať, ako karta funguje a sadzobník poplatkov.

Spotrebiteľ má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt využije a v prípade, ak áno, je zodpovedný
za svoje konanie. Pretože žalovaná aktivovala kartu a začala úver čerpať, mala evidentný záujem na
tom, aby sa platná revolvingová zmluva stala aj účinnou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri podpise zmluvy
nebolo voči žalovanej vyvíjané násilie ani nepriamy nátlak na psychiku, preto podmienka platnosti tohto
úkonu, existencia vôle, bola daná a nemožno súhlasiť s názorom súdu, že žalovanej bola zmluva

vnútená. Žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy plne spôsobilá na právne úkony a konala dobrovoľne.
Poukázala tiež na vyjadrenie Generálnej advokátky Verica Trstenjak pri rozhodovaní Súdneho dvora
EÚ (C-453/10), podľa ktorého si spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy musí zvážiť jej obsah a nemá sa
spoliehať len na ochrannú ruku štátu. Podľa názoru žalobkyne uzatvorenie zmluvy o revolvingovom
úverenebolonekaloupraktikou,nakoľkonedošlokvznikunerovnováhyvprávachapovinnostiachmedzi

žalobkyňou a žalovanou, pretože žalovanej len vzniklo právo na čerpanie úveru a táto svoje právo
využila. Žalobkyňa uviedla, že zmluva o revolvingovom úvere bola urobená v písomnej forme a žalovaná
si jej uzatvorenia musela byť vedomá. Poukázala na Úverové zmluvné podmienky, ktoré v Hlave 8,
9 a 14, z ktorých vyplývajú úroky a poplatky revolvingového úveru. Žalovaná bola s ustanoveniami
zmluvy riadne oboznámená, preto ich nemožno považovať za neprijateľné a neplatné. Na základe

uvedenéhožalobkyňanavrhla,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezmeniltak,ženávrhužalobkyne
z 18.11.2011 v celom rozsahu vyhovie a žalovanej uloží povinnosť zaplatiť v ňom uvedenú dlžnú sumu
spolu s trovami odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti

ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu
(§ 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania je zrejmé,
že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanej revolvingový úver, z ktorého žalovaná v období od januára 2008 do apríla

2008 vyčerpala 570,93 eur a splatila 319,55 eur, nebola medzi účastníkmi sporná. Tiež nebolo sporným,
že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu
spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom
období, ako i § 52 a nasl. OZ. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho
súdu, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi má náležitosti predpísané zákonom

o spotrebiteľských úveroch a teda či žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie istiny, úrokov, poplatkov a
zmluvnej pokuty uvedených v návrhu na začatie konania.

Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy pri
úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou
iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru
nákladov,musíbyťspotrebiteľnajneskôrvčaseuzatvoreniazmluvypísomneinformovanýoa)úverovom

limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva
uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku
alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie
trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe,
poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 17.12.2006, založenej v spise, a úverových
zmluvných podmienok žalobkyne tvoriacich jej súčasť bolo zistené, že účastníci uzavreli úverovú
zmluvu č. 3612255171, v ktorej je uvedené, že žalobkyňa poskytuje žalovanej úver v sume 3.994 Sk,
pričom žalovaná bola povinná úver splácať 8-mimi mesačnými splátkami po 539 Sk pri RPMN 22,5%.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky žalobkyne, pričom žalovaná

svojim podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená a prejavuje súhlas s ich obsahom. Podpisom tejto
úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I (RU I) v Hlave
8 úverových podmienok a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II (RU II) v Hlave 13 úverových
podmienok. Žalovaná čerpala revolvingový úver v sume 570,93 eur na základe dojednaní v Hlave 13
úverových podmienok o RU II, po riadnej a včasnej aktivácii úverovej karty u žalobkyni.

Podľa názoru odvolacieho súdu, zmluva o poskytnutí úveru, ktorej súčasťou sú úverové podmienky
obsahovala tri právne úkony, tri zmluvy, pričom ustanovenia, či už úverovej zmluvy alebo úverových
podmienok obsahovali bližšie podmienky, za ktorých sa jednotlivé právne úkony, zmluvy uzatvárali.
Išlo o zmluvu o úvere, obsiahnutú v úvodnej časti písomnej zmluvy o úvere, zmluvu o RU I obsiahnutú
v Hlave 8 obchodných podmienok a zmluvu o RU II obsiahnutú v Hlave 13 obchodných podmienok.

K uvedenému záveru odvolací súd dospel hlavne z ustanovenia § 1 Hlavy 13 úverových podmienok,
kde sa vyslovene uvádza, že zmluvné strany uzatvárajú popri úverovej zmluve a zmluve o RU I aj
zmluvu o RU II. Zo spisového materiálu vyplýva, že v predmetnej veci došlo k realizácii RU II riadnou a
včasnou aktiváciou kreditnej karty zo strany žalovanej u žalobkyni, t.j. žalovanej bol zo strany žalobkyne
poskytnutý revolvingový úver v sume 570,93 eur. Je potom potrebné posúdiť uzavretú zmluvu o RU II,

keďže nárok žalobkyne uplatnený návrhom na začatie konania vyplýva práve z tohto právneho úkonu
uzavretého medzi účastníkmi.

Podľa Hlavy 13 § 1 sa účastníci dohodli na uzavretí zmluvy o RU II, v dôsledku čoho vzniklo žalovanej
právo na poskytnutie a žalobkyni povinnosť poskytnúť žalovanej revolvingový úver za dohodnutých
podmienok, pričom žalovaná bola oprávnená čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom

kreditnej karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo
výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca, ktorý predstavoval výšku 15.000 Sk.
Žalovaná sa uzatvorením tejto zmluvy zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť aj úroky. V § 3 je
stanovené, že zmluva o RU II sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého
čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii a

že klient a spoločnosť sa dohodli, že kreditnú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je
spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si riadne bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,pričom neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien (odkaz
na § 2 Hlavy 8 úverových podmienok). Ďalšie paragrafy Hlavy 13 obsahujú spôsob výpočtu prvej splátky
závislej na výške čerpaného revolvingového úveru a dohodu o tom, že spoločnosť je oprávnená meniť

výšku splátky RU II podľa sadzobníka poplatkov.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 6 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch, musel byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva
uzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenenáadoplnená.VHlave13úverovýchpodmienok

a rovnako ani v Hlave 8 úverových podmienok, na ktoré v častiach Hlava 13 odkazuje, však nie je
zmienka o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, ktoré by mala žalovaná za poskytnutý úver platiť.

V § 2 Hlavy 8 úverových zmluvných podmienok sa uvádza, že spoločnosť je oprávnená klientovi
zaslať úverovú kartu (kreditnú kartu) spolu s výzvou k jej aktivácii a Metodickú príručku, ak si bude
klient riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, úverových podmienok a platných
právnychpredpisov.Súčasťoumetodickejpríručkyjeaktuálnysadzobníkpoplatkovaodmien.Žalobkyňa

poukazovala na to, že z úverovej zmluvy a úverových podmienok vyplýva, že žalovaná sa oboznámila
s úverovými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa
názoru odvolacieho súdu vzhľadom na znenie úverovej zmluvy č. 3612255171 zo 17.12.2006 bolo
možné dospieť k záveru, že len úverové zmluvné podmienky, ktoré boli prehlásené za súčasť zmluvy,
sú súčasťou zmluvy, pretože to text zmluvy vyslovene uvádzal. Sadzobník poplatkov žalobkyne však za

súčasť zmluvy považovať nemožno. Prehlásenie účastníka zmluvy, že sa oboznámil so sadzobníkom
a bude ho dodržiavať nemožno vykladať tak, že by sa sadzobník stal súčasťou zmluvy. Nie je tak
pre žalovanú záväzný a žalobkyni podľa neho nemôžu byť žiadne nároky priznané. Ak sa teda
žalobkyňa domáhala úrokov a poplatkov na základe sadzobníka, toto právo jej priznané byť nemohlo.
Navyše žalovaná musela byť o výške úrokov a poplatkov informovaná v čase uzavretia zmluvy, t.j.

najneskôr 17.12.2006. Z textu samotných úverových podmienok je však evidentné, že žalovaná sa
mohla dozvedieť o údajoch obsiahnutých v sadzobníku až neskôr, keď jej vzniklo právo na zaslanie
metodickej príručky spolu so sadzobníkom. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že zmluva o RU II
odporuje ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje údaj o ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, preto je potrebné ju považovať za

absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom). Vzhľadom na
to, že súd považoval zmluvu za neplatnú, plnenie, ktoré má žalovaná vrátiť možno priznať iba z
titulu bezdôvodného obohatenia a povinnosťou žalovanej bolo vrátiť len istinu, teda poskytnutý úver,
bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyňa poskytla žalovanej úver v sume 570,93 eur (istinu), žalovaná

žalobkyni vrátila 319,55 eur, z čoho vyplýva, že jej povinnosťou bolo zaplatiť žalobkyni ešte 251.38 eur,
tak ako uviedol súd prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu konanie žalobkyne pri uzatváraní zmlúv hore popísaným spôsobom
napĺňa aj znaky nekalej obchodnej praktiky. Ako už bolo hore uvedené ide o zmluvu spotrebiteľskú a
žalobkyňu je potrebné považovať za dodávateľa. V danej veci je potrebné tiež aplikovať ustanovenia

zákona o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z. z (predtým zák. č. 634/1992 Zb.). Ustanovenie §
4 ods. 8 citovaného zákona ustanovuje, že predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7
ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je

adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu zrejmé, že žalobkyňa postupuje pri uzatváraní zmluvy
o RU II tak, že so spotrebiteľom uzavrie zmluvu o úvere a ustanovenia o revolvingovom úvere (dokonca
o RU I a RU II) umiestni do úverových zmluvných podmienok (predpísaného textu vopred pripravenéhožalobkyňou),pričomtextúverovýchpodmienoknemôžespotrebiteľžiadnymspôsobomovplyvniť,meniť,
odmietnuť a pod. Z uvedeného postupu žalobkyne potom vyplýva, že spotrebiteľ, ak chce uzavrieť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemá inú možnosť, len prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, pričom vôbec nie je zrejmé, o uzavretie ktorej zmluvy má
spotrebiteľvlastnezáujem.Vdanomprípadepriuzatváranízmluvyexistuje nedostatokslobodnej,určitej
a vážnej vôle spotrebiteľa spätý so skutočnosťou, či vôbec spotrebiteľ má reálnu možnosť odmietnuť
poskytnutie revolvingového úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade žalobkyňa ako
veriteľ a dodávateľ dosiahol uzavretie zmluvy o RU II použitím nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej

v tom, že právny úkon, zmluva o RU II, bola súčasťou len úverových zmluvných podmienok, ktoré
sú ale súčasťou zmluvy o úvere. Zmluva o úvere uvedená na prvej strane celej písomnosti a jej
podstatné náležitosti sú uvádzané väčším písmom, sú pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné,
jednoznačné (obsahujú konkrétnu výšku úveru, výšku a počet splátok), sú čitateľné. Všetky ostatné
časti písomnosti, vrátane úverových podmienok, zmluvy o RU I, zmluvy o RU II, majú úplne odlišnú
podobu, sú písané drobným písmom, údaje v nich obsiahnuté sú nekonkrétne s množstvom odkazov na

iné časti, neprehľadné, podľa názoru odvolacieho súdu pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné,
vyvolávajúce dojem, že sú nepodstatné a zmluva sa uzatvára za podmienok dohodnutých v úverovej
zmluve. Takýto postup žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o RU II možno považovať za postup v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti, pretože nevysvetľuje, prečo by účastníci nemohli uzavrieť len
zmluvu o úvere alebo len zmluvu o RU I alebo len zmluvu o RU II s tým, že v zmluve budú uvedené

riadnym spôsobom všetky podstatné náležitosti o RU II tak, ako to stanovuje zákon o spotrebiteľských
úveroch. Postup žalobkyne pri uzatváraní takýchto zmlúv (obsahujúcich až 3 právne úkony) podstatne
narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe (úveru),
pretože spotrebiteľ sa domnieva, že uzatvára zmluvu za podmienok, ktoré sú v zmluve jednoznačne a
výrazne označené. Opak je však pravdou, uvedená a zrozumiteľná zmluva je nepodstatná, realizuje sa

iná zmluva, obsiahnutá len v úverových podmienkach s množstvom ďalších odkazov. Konanie žalobkyne
v rozpore s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči
dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem.
Ako súd vyššie dôvodil, k zmluve o RU II došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v

rozpore s dobrými mravmi. Takýto právny úkon je potom potrebné aj z uvedeného dôvodu vyhodnotiť ako
absolútneneplatný,spôsobujúcinásledkyakosúhoreuvedené(možnosťrozhodnúťlenobezdôvodnom
obohatení).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto jej ich
náhradu odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.