Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211210075
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211210075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: P. trade s.r.o., H. XX,
A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného C.. C. I., advokátom, D. 5, L. proti žalovanému: K. G. s.r.o., E. út
6, U. XXXX, G., zastúpenému C.. G. L., advokátom, W. XX, L., o zaplatenie 9.707,22 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/162/2011-44 zo dňa 18.9.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo
výške 313,90 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.707,22 eur s 9%

ročným úrokom z omeškania od 15.10.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.836,76 eur a to titulom zaplateného súdneho
poplatkuvovýške582,00euratitulomtrovprávnehozastúpeniavovýške 1.254,76eur,ktoréježalovaný
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetnom konania je žalobcom uplatnený

peňažný nárok vo výške 9.707,22 eur titulom neuhradenej faktúry č.. splatnej 14.10.2010, ktorou žalobca
fakturoval žalovanému kúpnu cenu za riadne odovzdaný a prevzatý tovar. Prvostupňový súd vykonaným
dokazovaním zistil, že obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným trvali niekoľko rokov. V danom
prípade sa jednalo o ústne uzatvorenú kúpnu zmluvu, pri ktorej boli dohodnuté podstatné náležitosti
zmluvnéhovzťahu,predmetplnenia,časplneniaakúpnacena,splatnosťneboladohodnutástým,žeajv
predmetnom spore je splatnosť daňového dokladu 30 dní od dodania tovaru, resp. služby a výška úrokov
z omeškania nebola zmluvne dohodnutá, a preto žalobca uplatňuje zákonnú výšku úrokov z omeškania.

Konštatoval prvostupňový súd, že právny zástupca žalobcu doručil súdu vyúčtovanie nákupu pšenice od
10.8.2010 do 16.8.2010. Dodaný tovar vyúčtoval žalovanému daňovým dokladom - faktúrou č. XXXX,
teda sa domáhal zaplatenia tovarovej faktúry, a preto sa súd zaoberal otázkami, či tovar bol dodaný,
prevzatý a či žalobca mal právo tovar fakturovať. Ďalej uviedol, že žalobca žalovanému tovar dodal v
požadovanom množstve a kvalite, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou č. XXXX na sumu 56.261,77 eur,
pričom časť dlžnej sumy žalovaný zaplatil a zvyšnú sumu vo výške 9.702,22 eur nezaplatil. Právny
zástupca žalovaného predniesol, že nemá k dispozícii listinné dôkazy týkajúce sa predmetu sporu,

eventuálnej reklamácie a ďalších dôkazov, ktorými by spochybnil nárok žalobcu a viac k predmetnej
veci nemal čo dodať. Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že dôkaznými prostriedkami rozumieme
prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci a citujúc ust. § 125 O.s.p. uzavrel, že pre spôsobilosť listiny
byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie),alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj
fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 409, ods. 1, § 443 ods. 1,§ 447, § 448 ods. 1
Obchodného zákonníka a uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný prevzal, pričom kúpnu cenu žalovanému vyúčtoval
daňovým dokladom - faktúrou č. XXXX splatnou dňa 14.10.2010. V nadväznosti na vyššie uvedené

posúdil uplatnený nárok ako dôvodný, pričom vychádzal z ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe
ktorej žalobca dodal tovar žalovanému v požadovanom množstve a kvalite. Žalovaný tovar prevzal
a nenamietal žiadne vady tovaru, t.j. tovar nevrátil, neuplatnil reklamáciu tovaru, preto bol povinný
žalovanému zaplatiť kúpnu cenu uvedenú na daňovom doklade - faktúre, a preto výšku uplatnenej
pohľadávky považoval súd za nespornú. Keďže výška úrokov z omeškania nebola medzi účastníkmi
konania zmluvne dohodnutá citujúc ust. § 365 prvá veta, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinnom od 1.1.2009, kedy výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi aj zákonný 9% úrok z omeškania
odo dňa 15.10.2010 do zaplatenia.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní
plne úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 1.836,76 eur, ktoré tvorí zaplatený súdny poplatok
vo výške 582,00 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.254,76 eur podľa vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. za 4 úkony
právnej služby po 253,94 eur, 3 x režijný paušál po 7,41 eur, 1 x režijný paušál 7,64 eur, vrátane DPH
vo výške 20%. Zároveň prisúdené trovy konania uložil žalovanému v súlade s ust.§ 149 ods. 1 O.s.p.
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností ako aj pre čiastočnú nepreskúmateľnosť rozsudku. Uviedol, že žalovaný vo

svojomodporezodňa9.6.2011vočiplatobnémurozkazunapreukázaniesvojichtvrdenínavrholvykonať
výsluch prokuristov žalovaného, nakoľko títo vybavovali záležitosti žalovaného týkajúce sa objednávok
a ich vybavenia, ako aj uplatňovania zodpovednosti za vady dodaného tovaru. V čase podania odporu
už nimi neboli, ako ani v čase doručenia predvolania na pojednávanie, a preto v čase doručenia
predvolania súdu ako aj v čase označenia ich výsluchu ako návrhu na vykonanie dôkazu mohli v konaní

vystupovať v pozícii svedkov, a teda nie orgánu žalovaného, ktorý je splnomocnený na právne úkony za
žalovaného zameniteľného s konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Navrhovaní prokuristi mali
vypovedať o skutočnostiach tvrdených v odpore, ktoré žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
v podaní zo dňa 9.6.2011 uviedol a považoval za skutočnosti majúce za následok neopodstatnenosť
pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Čiastočnú nepreskúmateľnosť namietal z dôvodu, že v odôvodnení

napadnutého rozsudku sa nevysporiadal súd s nevykonaním tohto dôkazu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné
a jediným účelom odvolania je natiahnuť dĺžku konania a tým oddialiť povinnosť žalovaného zaplatiť

žalobou uplatnený nárok. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní nevedel uviesť konkrétny dôvod,
pre ktorý bol podaný odpor. Nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by podporili jeho
tvrdenia. Žalovaný nikdy neuviedol, aké konkrétne vady tovaru namietal a ani nepredložil dôkaz, že
tak urobil. Konateľka žalobca vo svojej výpovedi poprela pravdivosť žalovaným tvrdených skutočností.
Navyše žalovaný po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní uviedol, že nemá ďalšie návrhy

na vykonanie dokazovania. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
313,90 eur (odmena za 1 úkon právnej služby + režijný paušál + DPH).Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie vo veci samej podľa

§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho

odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku a k odvolaniu
žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca a žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz

súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol, pokiaľ žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi

9.707,22 eur, vrátane úrokov špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktorých výšku
žalovaný ani nerozporoval.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že obchodné vzťahy medzi žalobcom

a žalovaným trvali niekoľko rokov, že v danom prípade sa jednalo o ústne uzatvorenú kúpnu zmluvu,
pri ktorej však boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvného vzťahu - predmet plnenia, čas plnenia a
kúpna cena, pričom žalovaný ani nepoprel a listinnými dôkazmi v konaní to bolo preukázané, že žalobca
dodal tovar žalovanému - pšenicu, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXX na sumu 56.261,77 eur,
ktorú žalovaný sčasti zaplatil a zvyšnú sumu, ktorá je predmetom konania nezaplatil. Uvedený tovar

žalovaný prevzal bez uvedenia vád, nedošlo zo strany žalovaného k žiadnej reklamácii tovaru a v
nadväznosti na to nereklamoval ani faktúru, ktorou žalobca vyfakturoval dodanie tohto tovaru. Žalovaný
v priebehu konania nepreukázal opak tvrdení žalobcu, nepredložil, ani neoznačil a ani súd v priebehu
konania nezistil žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval tvrdenie žalobcu a ním predložené dôkazy o
základe a výške nároku, navyše výška ceny fakturovaného tovaru bola odsúhlasená aj v dodacom liste

č. XXX a žalovaným v priebehu konania ani nebola namietaná.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka konania zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník

v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo
navrhnuté dôkazy sa nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do procesnej situácie - dôkaznej núdze,
kedy súdu nezostáva iné, len zohľadniť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku, v
rozhodnutí vo veci samej, lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná.

Odvolací súd sa teda stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zo strany žalovaného došlo k
prevzatiu tovaru bez uvedenia vád (opak nebol preukázaný), že nedošlo k žiadnej reklamácii tovaru a
tvrdenia žalovaného uvedené v odpore, na ktoré poukazuje žalovaný aj v podanom odvolaní a ktoré sútotožné, žalovaný žiadnymi inými dôkazmi nepreukázal. Žalobca dôvodnosť svojho nároku uplatneného
žalobou dokladoval, popísal skutkový stav, právny dôvod ako aj výšku svojho nároku. Žalovaný v
podanom odpore nepoprel, že žalobca mu dodal tovar, napriek tomu odmietol žalobcom uplatňovaný

nárok, keď uviedol, že tovar nebol dodaný v požadovanej akosti a bez vád, v dôsledku čoho si u žalobcu
uplatnil nároky z vád a žiadal o primeranú zľavu z kúpnej ceny. K týmto svojim tvrdeniam nepredložil
žiaden dôkaz a tieto svoje tvrdenia ani žiadnym spôsobom nekonkretizoval a to ani v priebehu konania,
keď po dotaze zo strany súdu uviedol, že nemá k dispozícii listinné dôkazy týkajúce sa predmetu sporu,
eventuálne reklamácie a ani ďalšie dôkazy, ktorými by spochybnil nárok žalobcu. Navyše po poučení

zo strany súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy predložené a označené
neskôr súd neprihliada, právny zástupca žalovaného predniesol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania, v dôsledku čoho súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol
rozsudkom.

Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k vykonaniu
navrhnutéhodôkaznéhoprostriedkuoznačenéhovpodanomodporeako„výsluchprokuristovodporcu“a
zároveň v odvolaní tvrdil, že „prokuristi žalovaného už nimi neboli v čase podania odporu, ako ani v čase
doručenia predvolania na pojednávanie, a preto mohli v konaní vystupovať v pozícii svedkov“, odvolací

súd ani túto námietku žalovaného nepovažuje za dôvodnú. Žalovaný v podanom odpore neuviedol
dôvod výsluchu prokuristov žalovaného a ani neuviedol, že v tom čase prokuristi už nimi neboli a v
priebehu konania po poučení zo strany súdu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol výsluch prokuristov
žalovaného ako svedkov, ale vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní uviedol, že nemá ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, z čoho možno vyvodiť aj záver, že na vykonanie tohto dôkazu (navyše

bez uvedenia konkrétnej okolnosti, ku ktorej mali byť vypočutí) netrval. Je tiež potrebné zdôrazniť, že
ohľadne tvrdení uvádzaných v podanom odpore, žalovaný uviedol, že písomné dôkazy predloží súdu
na pojednávaní, avšak žiadne listinné dôkazy nepredložil, keď uviedol, že nemá žiadne listinné dôkazy,
ktorými by spochybnil nárok žalobcu a v nadväznosti na to uviedol, že k predmetnej právnej veci nemá
čo dodať. Za takejto situácie možno vyvodiť záver, že žalovaný mal dostatočný priestor na to, aby na

svoju obranu v prejednávanej veci predložil, prípadne označil dôkazy a keďže tak do rozhodnutia súdu
neučinil, súd prvého stupňa nemal čo posudzovať, a preto odvolací súd má za to, že odvolacie dôvody
žalovaného v prejednávanej veci nie sú dané. Žalovaný ani v rámci odvolacieho konania nepredložil
žiadne listinné dôkazy (na ktoré sa odvolával v podanom odpore) a ktoré do rozhodnutia súdu chcel
predložiť a ktoré nepredložil.

Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhoaprávnehostavu,odvolacísúdpodľa§219O.s.p.rozsudoksúdu
prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vyhovené a to vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
9.707,22 eur s príslušenstvom potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania, o

ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou.

V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný
nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 313,90 eur a ktoré predstavujú odmenu za jeden

úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.12.2012 po 253,94 eur, 1x režijný paušál 7,64
eur + 20% DPH vo výške 52,316 eur a to na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 149
ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.