Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200198
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu DOBRO
s.r.o.,Prešov,sosídlomSekčovskáč.54,Prešov,IČO:36493279,zastúpenéhoBENČÍK&PARTNERS,
Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánske námestie č. 4, Prešov, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného, všetky zo dňa 7. januára 2013, č. 1100305/1/4677/2013, č.
1100305/1/4653/2013, č. 1100305/1/4550/2013 v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho
orgánu na základe žalôb jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. januára 2013, číslo: 1100305/1/4677/2013 v spojení
s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 5. októbra 2012, číslo: 9700402/5/2840690/2012/Andr,
rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. januára 2013, číslo: 1100305/1/4653/2013 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Prešov zo dňa 5. októbra 2012, číslo: 9700402/5/2839450/2012/Andr, rozhodnutie
žalovaného zo dňa 7. januára 2013, číslo: 1100305/1/4550/2013 v spojení s rozhodnutím Daňového
úradu Prešov zo dňa 5. októbra 2012, číslo: 9700402/5/2838591/2012/Andr podľa § 250j ods. 2 písm.
d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.337,29 Eur, ktoré je žalovaný

povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Patrika Benčíka,
advokáta a konateľa, vedeného v C. banke, a.s., pobočka W., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný
symbol: XXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutiami zo dňa 07.01.2013 podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(ďalejlenDaňovýporiadok)zodňa05.10.2012,ktorýmiDaňovýúradPrešovpodľa§68ods.5Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2010 v
sume 20.816,23 Eur, august 2010 v sume 5.161,45 Eur a jún 2010 v sume 20.824,92 Eur odvolaniam
žalobcu nevyhovel a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí uviedol, že proti rozhodnutiam prvostupňového
správneho orgánu podal žalobca odvolania zo dňa 23.10.2010 v ktorých namietal, že správca dane
porušil § 24 ods. 3 Daňového poriadku a konkretizoval ďalšie dôvody odvolania.

S poukazom na § 74 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutia a zistil,
že prvostupňový správny orgán na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly 20.03.2012 začaldňa 16.04.2012 výkon daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2010.
Dňa 24.04.2012 daňový subjekt predložil pre účely daňovej kontroly iba časť dokladov, a to evidencie
o dodaných tovaroch a službách a vystavené faktúry za zdaniteľné obchody v roku 2010 a časť

neočíslovaných pokladničných dokladov bez akejkoľvek evidencie. Doklady, z ktorých bolo uplatnené
právo na odpočítanie dane ku kontrole neboli predložené. Išlo o evidenciu záznamov o prijatých
službách a prijaté faktúry. Správca dane preto výzvou zo dňa 07.05.2012 vyzval daňový subjekt na
predloženie uvedených účtovných dokladov do 8-smich pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Keďže
si daňový subjekt túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, správca dane zaslal opakovanú výzvu

na splnenie uvedenej povinnosti, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 29.05.2012. V tejto výzve správca
dane určil lehotu na splnenie povinnosti do 19.06.2012. Až dňa 20.06.2012 sa poverený zástupca
daňového subjektu Ing. W. D. dostavil k správcovi dane, no žiadne doklady za kontrolované zdaňovacie
obdobia nepredložil. Opätovne prisľúbil, že ich predloží v nasledujúci deň. Túto svoju povinnosť však
vôbec nesplnil. Preto správca dane predvolal na ústne pojednávanie na deň 17.07.2012 konateľa
daňového subjektu Ing. V. W., ktorého tiež vyzval na predloženie daňových dokladov s upozornením,

že ak si povinnosť vyplývajúcu z § 45 ods. 2 Daňového poriadku nesplní, správca dane určí daň
podľa pomôcok. Ani konateľ daňového subjektu v tento deň nepredložil žiadne doklady a ani sa k
daným skutočnostiam nevyjadril. Správca dane písomným podaním, ktoré bolo doručené konateľovi dňa
09.08.2012 a poverenému zástupcovi dňa 24.07.2012 oznámil daňovému subjektu, že dňa 10.08.2012
začne určovanie dane podľa pomôcok, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/

Daňového poriadku. Na základe výsledkov určovania dane podľa pomôcok správca dane vyhotovil
protokol č. 9700402/5/2164347/2012/Andr zo dňa 13.08.2012, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 14.08.2012 prevzal daňový subjekt dňa 07.09.2012, t.j.
18-ty deň od uloženia zásielky. Správca dane posúdil prevzatie tejto zásielky v zmysle podmienok
doručovania uvedených v § 31 ods. 3 Daňového poriadku, na základe čoho bola zásielka prevzatá dňa

04.09.2012. Dňa 24.08.2012 sa dostavili na daňový úrad Ing. W. D. a JUDr. Q. X. za účelom predloženia
dokladov, ktoré v priebehu výkonu kontroly neboli k dispozícii. Ich rozsah je uvedený v zápisnici z
ústnehopojednávaniač.9700402/5/2316848/2012/Andr.SplnomocnenýzástupcaJUDr.Q.X.doručilna
daňový úrad vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok dňa 26.09.2012 a dňa 27.09.2012 bolo
doručené doplnenie k tomuto vyjadreniu. Správca dane podaním zo dňa 08.10.2012 oznámil daňovému

subjektu, že tieto vyjadrenia k protokolu nie sú účinné, pretože boli podané v čase, keď lehota určená
v § 49 ods. 2 Daňového poriadku uplynula.

Daňový subjekt pri výkone riadnej daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť a správnosť odpočítanej
dane, na výzvy správcu dane nereagoval, doklady a písomnosti preukazujúce oprávnenosť a správnosť
odpočítanejdanenazákladedokladovvyhotovenýchdodávateľom,platiteľomdanenepredložil.Správca

dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o DPH) tým, že
pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty nepreukázal uplatnenie práva na odpočítanie dane
vo výške 20.816,23 Eur za zdaňovacie obdobie december 2010, za zdaňovacie obdobie august 2010
vo výške 5.161,45 Eur a za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 20.824,92 Eur z použitia dodávok

tovarov a služieb ako platiteľ nepredložením dokladov vyhotovených platiteľmi.

Na základe takto zisteného skutkového stavu v rozhodnutiach citoval § 24 ods. 1, § 25a ods. 1, § 31
ods. 1 písm. b/ a ods. 3, § 45 ods. 2 písm. d/, § 46 ods. 1, ods. 9 písm. b/, § 48 ods. 1 písm. c/, ods. 2,
ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 49 ods. 2 a 3, § 68 ods. 2 písm. c/, ods. 5 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam sa v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí žalovaný zameral

na dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku, či správca dane mohol
aplikovať citované ustanovenie a zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, keďže musia byť splnené
zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 zákona. Zo spisového materiálu že daňový subjekt si neplnil
povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Tvrdenie daňového
subjektu, že správca dane vôbec nemal aktivizovať proces určenia dane podľa pomôcok je nedôvodné.

Zdôraznil, že pri určení dane podľa pomôcok správca dane a aj žalovaný vydal rozhodnutie procesného
charakteru, pričom správca dane v týchto prípadoch nevykonával dokazovanie ani nezisťoval skutkový
stav veci tak, ako v priebehu výkonu kontroly.Aj námietku žalobcu, že došlo k porušeniu § 24 ods. 3 v Daňového poriadku prvostupňovým správnym
orgánom považoval za neopodstatnenú. Bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie bolo dňa
11.10.2012doručenédovlastnýchrúksplnomocnenémuzástupcovidaňovéhosubjektu.Obsahpoštovej

doručenky jasne identifikoval číslo doručovaného rozhodnutia. Správca dane preukázal doručenie
v súlade s § 31 ods. 1 Daňového poriadku. Spôsob doručovania každého rozhodnutia osobitnou
doručenkou, ktorého sa dožadoval žalobca nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. V odvolaní
namietal aj voči tvrdeniu správcu dane, že nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2010. Aj namietanie tejto skutočnosti považoval správca

dane za neopodstatnené. Daňový subjekt síce predložil evidencie záznamov, ktoré však neboli totožné
s údajmi uvedenými v daňovom priznaní. Predložil faktúry za rôzne činnosti, dobropisy bez označenia
odberateľa a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez evidencie. Pre správne posúdenie
zdaniteľných obchodov, z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane. zákon č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v § 70 stanovil daňovému
subjektu povinnosti, a tie si v danom prípade daňový subjekt nesplnil. Nepredložil evidencie záznamov o

dodaných a prijatých tovaroch a službách a doklady, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie
dane. Nestalo sa tak ani napriek niekoľkým výzvam správcu dane, v ktorých boli identifikované účtovné
doklady potrebné pre výkon kontroly aj napriek neustálym prísľubom na splnenie tejto povinnosti.
Doklady nedoložil ani sám daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 17.07.2012 (zápisnica č.
9700402/5/1796571/2012/Andr). Oprávnene správca dane prijal záver, že daňový subjekt ako nositeľ

tejto povinnosti, v danom prípade v osobe poverenej jeho zastupovaním, daňové doklady pre výkon
daňovejkontrolynepredložil.Akodvolávajúcisanavodzujezodpovednosťpoverenéhozástupcuzatento
stav, táto skutočnosť je iba jeho vnútorný problém, a nemá žiadny vplyv na to, že povinnosť je uložená
zákonom daňovému subjektu.

V ďalšej časti odvolania daňový subjekt namietal voči vykonaným, ale najmä „nevykonaným“ procesným

úkonom správcu dane už v samotnom prebiehajúcom procese určovania dane podľa pomôcok. Tieto
námietky žalovaný hodnotil ako námietky podané nad rozsah skúmania napadnutého rozhodnutia a aj
nad rozsah účinnej možnosti namietať samotným daňovým subjektom. Ak bola daň určená na základe
pomôcok vydaním procesného rozhodnutia, tak podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku je žalovaný
povinný zúžiť rozsah skúmania takéhoto rozhodnutia oproti rozsahu skúmania iných rozhodnutí. Daňový

subjekt ak má účinne namietať, mal by namietať podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku iba v rozsahu,
v akom je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Ak teda daňový
subjekt podal v odvolaní námietky aj iného charakteru, v zásade tieto nemôžu ovplyvniť zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Námietkami neovplyvňujúcimi zákonnosť napadnutého rozhodnutia boli námietky, ktoré daňový subjekt

smeroval voči rozsahu použitých pomôcok. V odvolaní vymenoval jednotlivé druhy pomôcok, ktoré mal
správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok využiť. Za absurdné považoval, ak správca
dane využil ako pomôcku jedine daňové priznanie a nevyužil najmenej tri jemu známe pomôcky.
Poukázal aj na § 25a Daňového poriadku, ktorým je daná možnosť požiadať znalca o vyčíslenie dane
na základe znaleckého posudku. Žalovaný zdôraznil, že zákonodarca nijakým spôsobom nevymedzil,

ktoré pomôcky uvedené v § 48 ods. 3 Daňového poriadku musia byť v procese určenia dane podľa
pomôcok nevyhnutne použité lebo ak nebudú, malo by to vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vplyv na
zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie, že na použitie § 48 (určenie dane podľa pomôcok) neboli
splnenézákonnépodmienkyuvedenév§48ods.1tohtozákona.Namargovyužitiaznaleckéhoposudku
uviedol, že v daňovom konaní daň nie je možné určiť podľa znaleckého posudku. Táto právomoc je

vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím. Daňový subjekt si nesprávne vysvetlil toto ustanovenie aj
v tom, že za skutočnosť dôležitú pre správne určenie dane považuje samotnú daň. Nie je tomu tak, lebo
ide o inú skutočnosť, ktorá podmieňuje správnosť určenia dane.

Námietku daňového subjektu, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.08.2012 a dňa 27.08.2012. a
preto tieto daňové doklady mal správca dane využiť ako pomôcky, tiež nepovažoval žalovaný za právne

účinnú. Ustanovenie § 48 ods. 4 Daňového poriadku upravuje správcovi dane možnosť použiť doklady
ako pomôcky, ale nie povinnosť ich použiť. V rozpore s uvedeným ustanovením zákona práve takýmto
spôsobom daňový subjekt nesprávne povyšuje možnosť správcu dane na povinnosť správcu dane.V konečnom dôsledku správca dane v rozhodnutí uviedol dôvody, prečo tieto doklady ako pomôcky
nevyužil.

K argumentácii daňového subjektu o možnosti kýmkoľvek doniesť doklady na podateľňu správcu dane

alebo doručiť poštou, žalovaný poznamenal, že teoreticky je to možné. Pri tomto spôsobe doručenia
dokladov je však identita osoby, ktorej sa doklady týkajú, zrejmá z písomného podania tohto subjektu,
ktorým doklady takto doručuje. V danom prípade je však situácia úplne iná. Uvedené osoby sa dňa
24.08.2012 mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného konateľom

daňového subjektu. Ak by mali tieto osoby konať v mene daňového subjektu (na tomto pojednávaní
konateľ nebol prítomný), jednoznačne musia byť na túto činnosť poverení daňovým subjektom.

Napokon daňový subjekt neúčinne namietal, že správca dane neaplikoval § 48 ods. 5 Daňového
poriadku, podľa ktorého má správca dane povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých
vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Žalovaný zdôraznil, že správca dane
vo svojich rozhodnutiach uviedol skutočnosti, ktoré považoval za výhodu pre daňový subjekt. Žalovaný

argumentoval, že uvedené ustanovenie pre splnenie povinnosti správcu dane, ktorú tak zdôrazňuje
daňový subjekt vyžaduje, aby okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, boli zistené. Z tohto
ustanovenia zároveň ale nevyplýva, že tieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadávať.

Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného v spojení s
rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu, pretože neboli vydané v súlade so zákonom a

sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V žalobných námietkach, ktoré sú sčasti zhodné s
odvolacími námietkami žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú len rekapituláciou
skutkovéhostavudaňovejveciacitáciouustanovenízákona.Vodôvodnenísavšakžalovanýdostatočne
nevysporiadal s námietkami žalobcu konkretizovanými v odvolaní. Žalovaný len kopíroval celé pasáže
argumentácie bez toho, aby sa náležite venoval odôvodneniu rozhodnutia. Žalovaný sa na strane 4

rozhodnutídopustilexemplárnejchyby,keďtvrdil,žesprávcadanevydalrozhodnutiezodňa05.10.2012,
ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.064,79 Eur za zdaňovacie obdobie
január 2010. Odôvodnenie rozhodnutí v tejto časti nenadväzuje na ich výrok, pretože v preskúmavaných
rozhodnutiach je kontrolovaným zdaňovacím obdobím december 2010 a vyrubený rozdiel dane je
vyčíslený v sume 20.816,23 Eur, kontrolovaným zdaňovacím obdobím je august 2010 a vyrubený rozdiel

dane je vyčíslený v sume 5.161,45 Eur a ďalším kontrolovaným zdaňovacím obdobím je jún 2010 a
vyrubený rozdiel dane je vyčíslený v sume 20.824,92 Eur. Z tohto dôvodu sú rozhodnutia žalovaného
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej namietal, že správca dane vyrubil žalobcovi ako
daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 a
keďže je mesačným platiteľom DPH správca dane mu daň z pridanej hodnoty za rok 2010 vyrubil 12-timi

samostatnými rozhodnutiami zo dňa 05.10.2012. Správca dane zaslal vtedajšiemu splnomocnenému
zástupcovi žalobu týchto 12 rozhodnutí poštou do vlastných rúk, ale len v štyroch poštových zásielkach
s uvedeným číslom podania. Podľa jeho názoru mu mal správca dane doručiť poštou na doručenku 12
samostatných poštových zásielok. Správca dane má ako dôkaz o doručení rozhodnutí k dispozícii len 4
doručenky, namiesto 12 doručeniek. Poukázal na § 24 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca

dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre
správne určenie dane. Doručenie rozhodnutia v daňovom konaní, od ktorého začína plynúť 15-dňová
odvolacialehota,možnopovažovaťzaúkonvykonanývovzťahukdaňovémusubjektu,ktorýjerozhodný
pre správne určenie dane. Bez doručenia rozhodnutia určujúceho rozdiel dane z pridanej hodnoty
za konkrétne zdaňovacie obdobia by sa nedozvedel o výške daňovej povinnosti a nemohol by ani

podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Doručovanie písomností v daňovom konaní je jedným z mála
prípadov, kedy je otočená dôkazná povinnosť a dokazovanie zaťažuje správcu dane. Argumentoval,
že žalovaný preskúmavané rozhodnutia mu už doručoval 12-timi samostatnými poštovými zásielkami
zaslanými do vlastných rúk splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Ďalej uviedol, že správca
dane za zdaňovacie obdobia december 2010, august 2010 a jún 2010 určil daň podľa pomôcok, pričom

proces určovania dane podľa pomôcok sa začal 10.08.2012. Následne dňa 13.08.2012 správca dane
vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164374/2012/Andr. Vyrubenie dane
podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku správca dane odôvodnil tým, že žalobca nepredložil daňové
doklady pre výkon daňovej kontroly za rok 2010. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Správcadane v preskúmavaných rozhodnutiach priznal, že pri výkone daňovej kontroly v sídle žalobcu dňa
24.04.2012 predložil žalobca časť dokladov, a to evidencie záznamov pre účely DPH na zdaniteľné
plneniaroku2010,odberateľskéfaktúryačasťpokladničnýchdokladov.Údajnounespoluprácoužalobcu

bolazapríčinenávtedajšímsplnomocnenýmzástupcomIng.W.D.. Tentoproblémsiuvedomilajsprávca
dane, preto kontaktoval priamo žalobcu a na ústne pojednávanie dňa 17.07.2012 predvolal okrem
splnomocneného zástupcu Ing. W. D. aj konateľa žalobcu Ing. V. W.. Splnomocnený zástupca v čestnom
prehlásení zo dňa 21.08.2012 priznal, že riadne a včas nedodal správcovi dane účtované doklady
kontrolovaného daňového subjektu, pričom konateľovi kontrolovaného subjektu tvrdil, že všetky tieto

doklady odovzdal. Z tohto dokumentu bolo zrejmé že čo správca dane považoval za nespoluprácu
žalobcu so správcom dane, je nedorozumením v komunikácií medzi správcom dane a žalobcom
zapríčineným porušením povinností hraničiacim až s trestnoprávnou zodpovednosťou vtedajšieho
splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. W. D.. Poukázal, že kompletné účtovníctvo predložil správcovi
dane dňa 24.08.2012, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní. Túto skutočnosť potvrdil aj
žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, kde uviedol že dňa 24.08.2012 a 27.08.2012 tretie osoby

predložili správcovi dane doklady ku kontrole bez akéhokoľvek splnomocnenia preukazujúceho konať
za žalobcu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní je však zrejmé, že týmito tzv. tretími osobami bol
predchádzajúci splnomocnený zástupca žalobcu Ing. W. D. a nový splnomocnený zástupca advokát
JUDr. Q. X.. To, že správca dane akceptoval JUDr. Q. X. za splnomocneného zástupcu žalobcu
dokazuje aj skutočnosť, že mu doručil prvostupňové rozhodnutie. Dodnes sa správca dane v otázke

doručovania písomnosti mýli a JUDr. Q. X. aj v čase podania žaloby doručuje výzvy na zaplatenie
daňového nedoplatku napriek tomu, že už nie je splnomocneným zástupcom žalobcu. Namietal, že
správca dane nevyužitie účtovných dokladov ako pomôcok odôvodnil § 48 ods. 4 Daňového poriadku,
podľa ktorého ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží
účtovné doklady a iné doklady správca dane ich môže, teda nemusí využiť ako pomôcky. Podľa názoru

žalobcu správca dane tieto účtovné doklady využiť ako pomôcky mal a mohol. Doručenie účtovných
dokladovžalobcuniejetakýmúkonom,naktorýsavyžadujeplnomocenstvovdaňovomkonaní.Účtovné
doklady môže správcovi dane po začatí daňovej kontroly doručiť ktokoľvek, dokonca ak by ich žalobca
zaslal poštou alebo doručil spolu so sprievodným listom do podateľne správcu dane, správca dane by
nevyžadoval predloženie plnomocenstva. Správca dane preto nevyužitím účtovných dokladov žalobcu

ako pomôcok porušil § 48 ods. 4 Daňového poriadku. Ďalej zdôraznil, že principiálnou námietkou je,
že správca dane nemal vôbec aktivizovať mechanizmus určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 a §
49 Daňového poriadku. Je absurdné, že správca dane v rámci súpisu pomôcok, na základe ktorých
určil daň, využil len daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty daňového subjektu za kontrolované
zdaňovacie obdobie. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca

dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt,
aj keď ním neboli uplatnené. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť nie oprávnenie správcu dane,
prihliadnuť aj na okolnosti vyznievajúce v prospech daňového subjektu. Poukázal na tri ďalšie pomôcky,
ktoré mal správca dane využiť v rámci výkonu daňovej kontroly, a to účtovné doklady daňového
subjektu predložené dňa 24.08.2012, evidenciu DPH na vstupe a výstupe žalobcu za predchádzajúce

zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 a znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Pretože správca dane nepoužil ani jednu z týchto
troch pomôcok, porušil § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Namietal, že rozhodnutie o určení dane podľa
pomôcok má povahu meritórneho rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku, nakoľko sa ním vyrubuje
vlastná daňová povinnosť daňovému subjektu a nejedná sa o rozhodnutie procesného charakteru,

pretože správca dane nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci ako v priebehu výkonu
daňovejkontrolytak,akotovpreskúmavanýchrozhodnutiachuviedolžalovaný.Poukázal,žeprocesným
rozhodnutím je rozhodnutie o prerušení alebo zastavení daňového konania, rozhodnutie o námietke
zaujatosti proti postupu zamestnanca správcu dane ale v žiadnom prípade procesným rozhodnutím
nie je rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok. Žalobca ďalej namietal, že podľa § 48 ods. 3

Daňového poriadku správca dane je pri určení dane podľa pomôcok oprávnený použiť ako pomôcky
aj vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných
daňových subjektov. Napriek tomu, že správca dane vedie evidenciu žalobcu vrátane osobného účtu
žalobcu podľa § 56 Daňového poriadku a mal informácie o obratoch, základe dane, DPH na vstupe
a na výstupe kontrolovaného daňového subjektu aj za dva predchádzajúce roky (rok 2008 a 2009)

tieto informácie nevyužil. Naopak, daň na vstupu vyčíslil v nulovej výške a daň na výstupe vyčíslil v
100 % výške uvedenej v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane mohol
použiť údaje týkajúce sa DPH podobných podnikateľských subjektov, porovnateľných s kontrolovaným
daňovým subjektom, teda nevyužitím interných informácií z daňovej evidencie správca dane porušil§ 48 ods. 3 Daňového poriadku. Ďalej správca dane mohol pred využitím pomôcok uprednostniť aj
vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku. Umožňuje mu to § 25a Daňového poriadku, podľa
ktorého pre odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane

požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. Nestotožnil sa s
právny názorom žalovaného, ktorý v preskúmavaných rozhodnutiach uviedol, že v daňovom konaní nie
je nikdy možné určiť daň podľa znaleckého posudku ale táto právomoc je vymedzená iba správcovi
dane rozhodnutím. Žalobca akceptuje, že ukladať povinnosti v daňovom konaní alebo priznávať práva
daňovým subjektom možno výlučne na základe rozhodnutia, avšak správca dane má právomoc privolať

v rámci výkonu daňovej kontroly znalca a jednou z jeho úloh môže byť aj kvantifikovať výšku daňovej
povinnosti. Znalecký posudok správca dane môže použiť ako dôkaz alebo pomôcku v daňovom konaní,
pričom na základe záverov znaleckého dokazovania vyrubí daňovú povinnosť vo forme rozhodnutia. V
opačnom prípade by bolo ustanovenie § 25a Daňového poriadku nevyužiteľné. Žalobca ďalej namietal,
že správne orgány neaplikovali v daňovom konaní § 48 ods. 5 Daňového poriadku a neprihliadli na
zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Je to evidentné z faktu, že správca

dane priznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie v nulovej
výške, ale určil mu daň na vstupe v 100 % výške podľa daňového priznania žalobcu k dani z pridanej
hodnoty za to, ktoré zdaňovacie obdobie. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu a vrátiť veci žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobám zotrval na skutkovej a právnej argumentácií uvedenej v odôvodneniach
napadnutýchrozhodnutíanavrholžalobyakonedôvodnézamietnuť.Argumentoval,žechybanamietaná
žalobcom v odôvodnení rozhodnutí je evidentne chybou pri písaní rozhodnutia, pretože rovnaká chyba je
aj v ďalších rozhodnutiach a opravu chyby v písaní odvolací orgán vykonal podľa § 63 ods. 11 Daňového
poriadku z vlastného podnetu a upovedomil žalobu o oprave chyby zaslaním písomného oznámenia.

Súd podľa § 112 ods. 1 v spojení s ust. § 246c zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) spojil veci vedené na krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/19/2013, 3S/20/2013 a
3S/21/2013 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 3S/19/2013.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im
predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu,

oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a
rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jednohlasne dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok a obsah rozhodnutí správnych orgánov bolo základom
preskúmavacieho konania posúdiť postup správcu dane a žalovaného pri vyrubení rozdielu dane z

pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku. Predmetom
preskúmania sú rozhodnutia, ktorými správca dane vyrubil rozdiel dane žalobcovi podľa pomôcok v
súlade s § 48 a § 49 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie december 2010 vo výške 28.816,23
Eur, za zdaňovacie obdobie august 2010 vo výške 5.161,45 Eur a za zdaňovacie obdobie jún 2010
vo výške 20.824,90 Eur, z dôvodu, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu neboli splnené

pri preukazovaní ním uvádzané skutočnosti uvedené v podaných daňových priznaniach v príslušných
zdaňovacích obdobiach, v dôsledku čoho nebolo možné daň správne zistiť.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 46 ods. 9 písm. b/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

Podľa § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok,
ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.

Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa
pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa
pomôcok je deň uvedený v oznámení.

Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré
má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených

v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo
podobných daňových subjektov.

Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa
pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky.

Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný

prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu
zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.
5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu

o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Podľa § 68 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia
lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový subjekt nevyjadrí

k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti
spíše úradný záznam.

Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa

pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

S názorom žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k procesným pochybeniam, keď rozhodnutia za
zdaňovacie obdobia január až december 2010 doručoval v štyroch obálkach a teda má k dispozícii iba 4doručenky namiesto 12 doručeniek, sa súd nestotožňuje. Ustanovenie § 24 ods. 3 Daňového poriadku,
ktoré malo byť vyššie uvedeným konaním správcu dane porušené, upravuje dokazovanie. Doručovanie
písomnosti je v Daňovom poriadku upravené v § 30 až § 35a, ktoré nestanovujú povinnosť správcovi

dane doručovať každú zásielku samostatne. Z administratívneho spisu je zrejmé, že dôkaz o doručení
zásielky správcom dane je uvedený na doručenke do vlastných rúk s presným číslom rozhodnutia.

Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že nespoluprácu daňového subjektu so správcom dane zavinil
ekonóm kontrolovaného daňového subjektu Ing. W. D. s poukazom na jeho čestné vyhlásenie zo dňa
21.08.2012. Sám žalobca v žalobách poukázal na to, že udelil plnomocenstvo Ing. W. D. na predkladanie

účtovnýchdokladovsprávcovidaneatýmpreniesolsvojepovinnostinatohtosplnomocnenéhozástupcu
v súlade s § 9 ods. 2 Daňového poriadku podľa ktorého daňový subjekt, jeho zákonný zástupca
alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu
plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

So žalobnou námietkou, že správca dane nemal vôbec začať proces určovania dane podľa pomôcok
sa súd nestotožňuje. Proces výkonu daňovej kontroly od začiatku, t.j. odo dňa 16.04.2012 správca

dane nekvalifikoval ako nespoluprácu daňového subjektu, ale ako porušenie povinnosti vyplývajúce
z § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Vydané rozhodnutia správcu dane obsahujú podrobný postup pri
výkone daňovej kontroly ako dospel do štádia, kedy bol nútený pristúpiť k procesu určovania dane
podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku. Skutočnosť, že daňový subjekt predložil
druhý deň kontroly časť daňových dokladov dokazuje to, že daňový subjekt vykonával ekonomickú

činnosť, vykonával zdaniteľné plnenie a vystavoval faktúry pre svojich odberateľov minimálne v takej
výške, ako sám uviedol do daňového priznania dodanie tovarov a služby. Správa dane vyzýval daňový
subjekt aj splnomocneného zástupcu na splnenie si povinnosti aj napriek tomu, že daňový subjekt mal
splnomocneného zástupcu, ktorému dal plnú moc konať za daňový subjekt, správca dane zásielky
doručoval aj daňovému subjektu v zmysle § 9 ods. 8 Daňového poriadku, aby sa daňový subjekt o

povinnostiach dozvedel. Pri ústnom pojednávaní dňa 17.07.2012 o čom je spísaná zápisnica a okrem
splnomocneného zástupcu bol prítomný aj sám konateľ daňového subjektu, správca dane opakovane
oboznámil prítomných s celým procesom daňovej kontroly a zároveň ich upozornil na ďalší postup
správcu dane, že bude postupovať podľa § 48 Daňového poriadku. Ani po tomto ústnom pojednávaní
nebola zo strany daňového subjektu žiadna snaha, aby aspoň časť daňových dokladov týkajúcich sa

daňovej kontroly DPH za rok 2010 bola predložená správcovi dane. Tvrdenie žalobcu, že problém nebol
v daňovom subjekte ale v splnomocnenom zástupcovi je pravdivé iba sčasti, pretože daňový subjekt bol
o všetkom vyrozumený a nekonal, minimálne mohol doklady hoci neúplné správcovi dane predložiť.

Za dôvodnú považuje námietku žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 48 ods. 3
Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane oprávnený použiť ako pomôcky aj vlastné poznatky,

ktoré má k dispozícii (napr. zdaňovanie dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových
subjektov, informácie o obratoch, základoch, kde je daň na vstupe a na výstupe za predchádzajúce roky)
a tieto informácie nevyužil, resp. ich nevyužitie neodôvodnil.

Žalobca ďalej namietal porušenie § 48 ods. 4 Daňového poriadku tým, že správca dane nevyužil účtovné
doklady ako pomôcky, ktoré daňový subjekt v priebehu určenia daňovej kontroly predložil. Skutočnosť,

že citované ustanovenie neukladá správcovi dane povinnosť, ale iba možnosť využiť tieto pomôcky
neznamená, že ich nevyužite nie je správca dane povinný v rozhodnutí aj náležite odôvodniť.

Súd považoval za dôvodnú aj žalobnú námietku, že správca dane v preskúmavaných rozhodnutiach
neodôvodnil, či prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt v zmysle
§ 48 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého má správca dane nie možnosť, ale povinnosť na takéto

okolnosti prihliadnuť.

Tým, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a svoje rozhodnutie neodôvodnil
tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov, vydal preskúmavané rozhodnutia v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ napadnuté rozhodnutia žalovaného
v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Daňového úradu Prešov zrušil a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov vysporiadať sa s námietkami žalobcu a náležite
odôvodniť prečo správca dane pri určení dane nevyužil pomôcky, ktoré mal k dispozícii, či prihliadol
na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď neboli daňovým subjektom
uplatnené a prečo účtované doklady, ktoré boli správcovi dane v priebehu určenia dane predložené
žalobcom, mohol alebo nemohol využiť ako pomôcky. Zároveň sa správne orgány vysporiadajú s
námietkou, či správca dane pred použitím pomôcok mohol uprednostniť aj vyčíslenie dane na základe

dane znaleckého posudku v zmysle § 25a Daňového poriadku a prečo túto možnosť nevyužil.

Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250q ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 1.337,29 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 210
Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 1.127,29 Eur podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len vyhlášky).

Právny zástupca žalobcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v konaní sp. zn. 3S/19/2013 a súd priznal
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 542,67 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku 70 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 472,67 Eur za tieto právne úkony:

-prevzatie a príprava zastupovania dňa 11.10.2012 .......................................127,16 Eur

-podanie žaloby dňa 27.02.2013 ....................................................................130,16 Eur

-účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014 ......................................................... 134,00 Eur

Spolu odmena za úkony právnej služby ....................................................... 391,32 Eur

Náhrada režijného paušálu za úkony právnej služby

(1x 7,63 Eur + 1x 7,81 Eur + 1 x 8,04 Eur) ....................................................15,44 Eur

20 % DPH ...................................................................................................... 81,35 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia.................................................................. 472,67 Eur

Keďže právny zástupca žalobcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia aj v konaniach sp. zn. 3S/20/2013
a 3S/21/2013, ktoré boli spojené uznesením súdu zo dňa 23.01.2014 pod konanie vedené pod sp.

zn. 3S/19/2013 súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov za tieto konania v sume 794,62 Eur,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 140 Eur (2x 70 Eur) a z trov právneho zastúpenia v
sume 654,62 Eur za tieto právne úkony:-prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.10.2012 (2x 127,16 Eur) ........... 254,32 Eur

-podanie žaloby dňa 28.02.2013 (2 x 130,16 Eur) ........................................ 260,32 Eur

-2 x režijný paušál (2 x 7,63 Eur), (2 x 7,81 Eur) ........................................... 30,88 Eur

-20 % DPH .....................................................................................................109,10 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia................................................................... 654,62 Eur

Súd priznal trovy právneho zastúpenia v nižšej sume ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu,
pretože za prevzatie veci a prípravu zastúpenia zo dňa 11.10.2012 prislúcha tarifná odmena vo výške
127,16 Eur a taktiež režijný paušál za rok 2012 je stanovený vo výške 7,63 Eur. Trovy právneho
zastúpeniazaúčasťnapojednávanídňa23.01.2014súdpriznalžalobcoviibavovecisp.zn.3S/19/2013,

pretože právny zástupca sa zúčastnil iba na jednom, nie na troch pojednávaniach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.