Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/121/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111212125
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111212125.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu V.. I. R., C..,

bytom D. XXXX/XXX, C. H., občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Natáliou Kanderkovou,
advokátkou so sídlom A. Kmeťa 12, Žilina, proti žalovanému Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
v Trenčíne so sídlom Študentská 2, Trenčín, IČO 31 118 259, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková so sídlom Legionárska 14, Trenčín o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j esa , že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalovaným žalobcovi listom zo
dňa 16.05.2011, je neplatné.

II. Nárok žalobcu na náhradu mzdy s a v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané mu žalovaným
listom zo dňa XX.X.XXXX, je neplatné. Poukázal v prvom rade na to, že sa nedopustil závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktorým žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru zdôvodnil.
S poukazom na to, že v zmysle organizačného poriadku z titulu funkcie kvestora, ktorú vykonával,
neriadi priamo všetkých zamestnancov rektorátu, ale priamo iba sekretariát kvestora, vedúcich
jednotlivých oddelení rektorátu a metodicky usmerňuje tajomníkov jednotlivých fakúlt v hospodárskej
a administratívnej oblasti. V prípade zisteného schodku zamestnankyne N. zo dňa XX.XX.XXXX

vydal pokyn na vykonanie mimoriadnej inventarizácie a prijatie opatrení, aby sa podobná situácia
neopakovala, pričom došlo k skončeniu pracovného pomeru s touto zamestnankyňou a dohode o
splácaní vzniknutého schodku. Ak sa situácia opakovala v prípade zamestnankyne F., kedy táto
neodovzdala včas tržbu za predané stravné lístky, dňa X.X.XXXX, vec bola okamžite riešená a bolo
zabezpečené odovzdanie tržby. Ak sa mu kladie za vinu neprijatie konkrétnych opatrení v súvislosti
s tým, že sa opakovala situácia so schodkom na zverených hodnotách, mal žalobca za to, že obe
zamestnankyne mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, z ktorej vyplýva i to, že zodpovedajú

za prípadný vzniknutý schodok, čím samotným existovalo opatrenie na ochranu majetku žalovaného.
Navyše obidve zamestnankyne neriadil on osobne, ale vedúci príslušných oddelení, kde boli tieto
zamestnankyne zaradené. Pokiaľ ide o nedodržiavanie pracovného času upratovačkami, tieto boli
priamo riadené vedúcim oddelenia správy budov, navyše na evidenciu a kontrolu dochádzky bol
vypracovaný metodický pokyn už v roku 2008. Kontrola ich dochádzky bola vykonaná bez jeho
prítomnosti, záznam z tejto kontroly mu nebol predložený. Bola vykonaná jedna kontrola a tvrdenie
žalovaného, že upratovačky nedodržiavali stanovenú pracovnú dobu dlhšie obdobie, nie je ničímpodložené. Kniha dochádzky bola pritom vedená v súlade s metodickým pokynom a kontrolu dochádzky
mal vykonávať priamy nadriadený upratovačiek, a nie kvestor. Za závažné porušenie pracovnej
disciplínynepovažovalžalobcaanito,žeV..M.,jehopriamypodriadenýpriskončenípracovnéhopomeru

neodovzdal hneď všetky predmety, ktoré mu boli zverené, konkrétne mobilný telefón, nemal vedomosť
o tom, že s týmto zamestnancom bude okamžite skončený pracovný pomer, po zistení, že mobilný
telefón nebol vrátený, bol V.. M. k jeho vráteniu vyzvaný s kladným výsledkom. Telefón mal hodnotu 1,00
Eur, nebol použitý na súkromné účely a žalovanému v tejto súvislosti nevznikla žiadna škoda. Žalobca
ďalej namietal, že žalovaný ho neinformoval vopred, že porušil pracovnú disciplínu, neprejednal s ním

dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, pri prejednaní tejto veci odborovou organizáciou
nebol prítomný ani on, ani zástupca zamestnávateľa.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v zmysle ustanovení zákona o vysokých školách
kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a administratívny chod verejnej vysokej školy a
ako vedúci zamestnanec má povinnosť riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov. Má tiež povinnosť
zabezpečiť prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Túto povinnosť si

žalobca riadne nesplnil, keď 1. 4. XXXX opakovane došlo k schodku v pokladni, konkrétne na oddelení
technickej prevádzky a účelových zariadení, pričom žalobca riadil priamo vedúceho tohto oddelenia.
Pokiaľ ide o dodržiavanie pracovného času upratovačkami, nebola riadne kontrolovaná kniha dochádzky
a tým, že upratovačky nedodržiavali stanovenú pracovnú dobu a neoprávneným vyplácaním mzdy
vznikla žalovanému škoda 70 917,12 Eur. Aj v súvislosti s včasným neodovzdaní mobilného telefónu

V.. M. mal žalovaný za to, že žalobca si nesplnil povinnosť strážiť a ochraňovať majetok žalovaného. V
ďalšom bol žalovaný toho názoru, že pri skončení pracovného pomeru so žalobcom bol riadne dodržaný
postup, ako ho predpokldá Zákonník práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalobcu, svedkov navrhnutých
spornými stranami, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a

zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa XX. 4. XXXX uzavreli účastníci Pracovnú zmluvu č. XX/XXXX, na základe ktorej vznikol žalobcovi
pracovný pomer so žalovaným na dobu neurčitú na funkčné miesto kvestora s povinnosťou vykonávať
koncepčnú a analytickú činnosť pri zabezpečovaní hospodárskeho a správneho chodu vysokej školy.
Nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobcovi bolo dňa XX.X.XXXX dané okamžité skončenie

pracovného pomeru, ktoré si v tento deň aj prevzal.

V okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ako dôvody
závažného porušenia pracovného pomeru žalovaný uviedol nasledovné :

"Ako osoba zodpovedná za hospodárky a administratívny chod Trenčianskej univerzity Alexandra
Dubčeka v Trenčíne (ďalej len TnUAD) ste nezabezpečili prijatie včasných a účinných opatrení

na ochranu majetku zamestnávateľa. Mimoriadnou kontrolou zo dňa XX.XX.XXXX a opakovanou
mimoriadnou kontrolou zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že zamestnankyňa TnUAD p. G. N.,
pracovnoprávne zaradená na ekonomickom oddelení TnUAD, ktoré spadá pod Vaše riadenie, spôsobila
schodok v pokladni zamestnávateľa. Dňa 01.04.2011 opätovne došlo k takémuto konaniu na oddelení
technickej prevádzky a účelových zariadení TnUAD, ktoré je Vami, ako kvestorom riadené. V uvedený

deň bol opätovne zistený schodok v pokladni zamestnávateľa, pričom bolo preukázané, že tento
schodok spôsobila znova Vám podriadená zamestnankyňa, tentokrát p. I. F.. Zamestnávateľ považuje
opakovanie takejto situácie za neakceptovateľné, a keďže ste nezabezpečili a neprijali včasné a
účinné opatrenia na zabránenie jej vzniku, ako nadriadený zamestnanec nesiete za vzniknutú situáciu
priamu zodpovednosť. Rovnakú zodpovednosť nesiete za neriešenie problému nedodržiavania fondu

pracovného času a neoprávneného vyplácania platov a s tým súvisiacich odvodov za neodpracovaný
čas upratovačkami TnuAD, ktoré sú organizačne zaradené vo vami riadenom oddelení technickej
prevádzky a účelových zariadení. Pracovný čas upratovačiek je stanovený pevne od 14:00 hodiny do
22:00hodiny.Dňa31.3.2011boloprikontroledodržiavaniapracovnéhočasuzistené,ževroku2010aaž
donástupunovéhovedúcehoOTPaÚZ,pracovaliupratovačkynapokynvedúcehozamestnanca včase

od 14:00 hodiny do max. 20:00 hodiny, teda max. 5,5 hodiny denne, namiesto 7,5 hodiny denne. Tútoskutočnosť upratovačky písomne potvrdili. V evidencii dochádzky však boli upratovačky vykazované
tak, ako keby odpracovali stanovený fond pracovného času, teda 7,5 hodiny denne, za čo im bol
poskytnutýajplat.Nazákladeuvedenéhostesizásadnýmspôsobomnesplnilisvojezákladnépovinnosti

vedúceho zamestnanca útvaru zamestnávateľa, za ktorý zodpovedáte, čo je nepochybne závažným
porušením pracovnej disciplíny. S Vaším podriadeným p. V.,. I. rE. bol dňa XX.XX.XXXX okamžite
skončenýpracovnýpomerprezávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Poskončenípracovnéhopomeru
tohto zamestnanca ste ako jeho priamy nadriadený nedohliadli na vrátenie všetkých vecí, ktoré mu
boli zverené zamestnávateľom k výkonu jeho pracovných úloh a nevykonali opatrenia, aby majetok

zamestnávateľa nebol v držbe neoprávnených osôb a aby tento bývalý zamestnanec TnUAD vrátil
všetky zverené veci. Z uvedeného dôvodu mal váš bývalý podriadený V.. I. M. v neoprávnenej
držbe služobný mobilný telefón zn. Nokia C5-00, výr. č. IMEI:354847041588472, t.j. majetok patriaci
zamestnávateľovi v čase od 15.03.2011 do 01.04.2011. Táto skutočnosť preukazuje opätovné neplnenie
si ani základných povinností vedúceho zamestnanca, čo zamestnávateľ považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny."

Uvedené dôvody žalovaný jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne, považoval za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňovali skončiť so žalobcom pracovný pomer uvedeným spôsobom.

Podľa čl. 5, bodov 1 - 3 Organizačného poriadku rektorátu č. 1-013-01 kvestor je vedúci zamestnanec
TnUAD. Koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom, ktorému je priamo podriadený. Kvestor
zabezpečuje a zodpovedá za hospodárky a administratívny chod TnUAD v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi SR, metodickými pokynmi MŠ SR, vnútornými predpismi TnUAD,
uzneseniami jej samosprávnych orgánov a správnej rady. Priamo riadi sekretariát kvestora, vedúceho
ekonomického oddelenia, oddelenia práce a miezd, oddelenia technickej prevádzky a účelových
zariadení a metodicky usmerňuje tajomníkov fakúlt TnUAD v hospodárskej a administratívnej oblasti.

Z obsahu dohody o náhrade škody zo dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX a dohody o skončení pracovného

pomeru zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že so zamestnankyňou G. N. bol XX.XX.XXXX skončený
pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu. Táto zamestnankyňa pracovala ako účtovník referátu
finančnej účtárne a štátnej pokladnice. Dňa X.XX.XXXX uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti,
mimoriadnymi inventúrami XX.XX. a XX.XX.XXXX bol zistený schodok na finančnej hotovosti v pokladni
rektorátu celkom vo výške 1 140,01 Eur, zamestnankyňa svoju zodpovednosť za škodu uznala a

zaviazala sa zistený schodok uhradiť. Dňa XX.X.XXXX bol vydaný pokyn kvestora č. 3/2010, v súvislosti
s výsledkami uvedených mimoriadnych inventarizácií s cieľom preveriť všetky dohody o hmotnej
zodpovednosti a vykonávať v určenom čase inventarizáciu pokladní.

Žalobcovi ako kvestorovi univerzity bolo listom zo dňa 4.4.2011 oznámené vedúcim oddelenia technickej
prevádzky a účelových zariadení, že pri spracovaní vyúčtovania za obdobie marec 2011 v školskej

jedálni univerzity v Záblatí bola zistená nezrovnalosť, vyplývajúca z toho, že zamestnankyňa I. F.
neuložila peňažnú hotovosť, získanú z predaja stravných lístkov 348,88 Eur do pokladne a vychádzajúc
z jej tvrdení si túto hotovosť požičala. Dňa 1.4.2011 bola vyzvaná k vráteniu chýbajúcej čiastky a
túto vrátila 4.4.2011. Toto dokladujú ďalšie záznamy zo dňa 1.4.2011 a 4.4.2011, spísané s touto
zamestnankyňou. Dňa 28.10.2010 na základe dohody o hmotnej zodpovednosti táto zamestnankyňa

prevzala zodpovednosť za stravné lístky a finančnú hotovosť.

I. ako svedkyňa k tejto udalosti uviedla, že bolo jej povinnosťou tržbu z predaných straveniek odovzdať,
bolo obvyklé, že si tržbu niekedy odniesla domov, pretože nebolo možné ju nechať na univerzite.
Následne zostala 15.3.2011 práceneschopná, 1.4.2011 prišli za ňou z práce a chceli odovzdať peniaze,
keďže ich nemala uložené doma, odniesla ich do práce hneď, ako to bolo možné, v pondelok 4.4.2011.

Pracovný pomer s ňou bol skončený z organizačných dôvodov 1.3.2012.

Svedkyňa N. M., vedúca školskej jedálne uviedla, že stravenky sa predávali jedenkrát v týždni, na druhý
deň mali byť peniaze odovzdané, mohlo sa stať, že si ich zamestnankyňa zobrala domov na jednu
noc, ale nie na dlhšiu dobu. V tejto súvislosti navštívila s ďalšou kolegyňou F. doma, nakoľko zostalapráceneschopná, táto peniaze doma nemala, nakoniec podpísala prehlásenie, že peniaze použila pre
vlastnú potrebu a zaviazala sa ich vrátiť, čo sa aj stalo.

SvedokV..D.,bývalývedúciekonomickéhooddelenia,ktejtoudalostiuviedol,žemankozamestnankyne

N. bolo prešetrené ako manko, táto dlh uznala a následne s ňou bol skončený pracovný pomer.
Prehrešok zamestnankyne N. nebol kvalifikovaný ako manko, čo znamená, že vec sa na ekonomické
oddelenie nedostala a nebola takýmto spôsobom zaúčtovaná. Bol oboznámený s pokynom kvestora č.
3/2010. Žalobca potvrdil, že o vzniku schodku zamestnankyne N. sa dozvedel 20. 12. 2010, obratom
vydal pokyn č. 3 na precizovanie systému kontroly pokladní.

Svedkyňa U. N., referent ekonomického oddelenia, uviedla, že pokyn kvestora č. 3/2010 nikdy nevidela,

hoci jej v ňom boli uložené konkrétne úlohy ohľadne inventarizácie pokladní.

Zo zápisu z kontroly dodržiavania pracovného času, spísaného dňa 8. 4. 2011, vyplýva, že dňa
31.3. 2011 o 14.15 hodine bola vykonaná kontrola, zameraná na to, či na konkrétnom pracovisku sa
nachádzajú zamestnanci a vykonávajú určené činnosti. Bolo konštatované, že kontrolovaní zamestnanci
sa na pracovisku nachádzajú a vykonávajú činnosti, ktoré im vyplývajú z dohodnutého druhu práce.

Službukonajúci vrátnik budovy fakulty sociálnych ekonomických vied pri tejto kontrole povedal, že
upratovačky bežne odchádzajú z pracoviska skôr, o 20.00 hodine, v piatok ešte skôr, najmenej 50 hodín
mesačne sa každej vypláca za nič. Ing. M. ako nadriadený túto skutočnosť prerokoval s kontrolovanými
prevádzkovými zamestnancami, tí potvrdili, že pracovnú dobu dodržiavajú len do 20.00 hodiny na
pokyn priameho vedúceho. V dôsledku toho požiadali tri zamestnankyne o zmenu začiatku pracovného

času a všetci zamestnanci boli upozornení na povinnosť stanovenú pracovnú dobu dodržiavať. Ďalšou
kontrolou 8. 4. 2011 bolo zistené, že určený pracovný čas sa dodržiava. K tejto udalosti žalobca
uviedol, že od V.. M. náhodne vedel, že dve upratovačky odchádzajú skorej a je potrebné im upraviť
pracovnú dobu, o tom, že bola vykonaná kontrola na dodržiavanie pracovného času sa dozvedel až
z písomného skončenia pracovného pomeru, nepoznal záznam z tejto kontroly a ani nevedel, kto dal

upratovačkám pokyn pracovať kratšiu dobu. Štatutárny zástupca žalovaného upresnil, že porušenie
pracovnej disciplíny žalobcu v tomto prípade spočíva v tom, že nezabezpečil pravidelnú kontrolu
dodržiavania pracovného času, čím v podstate umožnil vznik takejto situácie.

Svedkyňa I. Y., bývalá vedúca oddelenia práce a miezd, uviedla, že mala vedomosť o tom, že
upratovačky nezvyknú dodržiavať pracovnú dobu, bola prítomná pri vykonanej kontrole, samotné

upratovačkyajinízamestnancipotvrdili,žeodchádzajúskôr.Užvroku2008natoupozornilapríslušného
vedúceho aj kvestora.

Z metodického pokynu č. 5-004-01, upravujúceho postup pri evidencii pracovného času, časti "E",
bod 4, vyplýva, že kontrolu knihy dochádzky organizačného útvaru vykonáva pravidelne, najmenej
dvakrát mesačne, vedúci organizačného útvaru. Ďalšiu kontrolu knihy dochádzok organizačných

útvarov riadených kvestorom vykonáva kvestor alebo ním poverení zamestnanci. O kontrole a zistených
nedostatkoch vykoná písomný záznam, kontrola sa vykonáva jedenkrát za štvrťrok.

Žalobcaďalejuviedol,žesV..M.bolokamžiteskončenýpracovnýpomerpočasjehopráceneschopnosti.
Na základe jeho pokynu sa urobil súpis majetku, ktorý prevzal, až dodatočne z pomocnej evidencie bolo
zistené, že mal aj mobilný telefón, ktorý na vyzvanie vrátil 1.4.2011. O skončení pracovného pomeru

sa dozvedel na pracovnej porade niekedy 16. alebo 17.3.2011. Odovzdanie služobného mobilného
telefónu potvrdzuje aj zápisnica zo dňa 1.4.2011, v ktorej sa zároveň konštatuje, že Ing. M. telefón užíval
neoprávnene od 15.3.2011, keď bol s ním skončený pracovný pomer, do 1.4.2011.

Podľa pracovného poriadku univerzity, čl. 8 ods. 2 písm. a, c, e, ods. 3 písm. a,e je zamestnanec povinný
riadne si plniť základné povinnosti, okrem iného pracovať zodpovedne a riadne, dodržiavať právne a

iné predpisy, s prácou súvisiace, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu boli zverené, chrániť
majetok zamestnávateľa. Vedúci zamestnanec je povinný riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Podľa čl.
8, bodu 7 pracovného poriadku sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje neschopnosť
plnenia pracovných povinností v dôsledku požitia alkoholu resp. iných omamných prostriedkov, krádeže

na pracovisku, úmyselné poškodenie majetku zamestnávateľa, neospravedlnená neprítomnosť v práci.

Listom zo dňa 19.4.2011 požiadal rektor univerzity o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru odborovú organizáciu, 28.4.2011 prevzal túto žiadosť predseda odborovej organizácie, 5.5.2011
bola žiadosť prerokovaná a výbor základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy
pri TnUAD nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom.

Podľa§68ods.1,2Zákonníkaprácezamestnávateľmôžeokamžiteskončiťpracovnýpomervýnimočne

a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnúdisciplínu. Zamestnávateľmôžepodľaodseku1okamžiteskončiťpracovnýpomeribavlehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods.
4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť

pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na
prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v
ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu
zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o
ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať
iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré

sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa
so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj
zmenu bankového spojenia.

Podľa § 82 Zákonníka práce vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný

najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu
poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a,d) utvárať
priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych

potrieb, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie
včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa § 14 ods.1, 2 z. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách kvestor je vedúcim zamestnancom verejnej
vysokej školy. Zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a administratívny chod verejnej vysokej školy
a koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom.

V danej veci sa súd v prvom rade zaoberal tým, či dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
zodpovedajú vyššie citovaným ustanoveniam zákonníka práce, a to z pohľadu určitosti ich vymedzenia
a stupňa porušenia pracovnej disciplíny.Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcim z
pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru
zostranyzamestnávateľa,musíísťozavinenéporušeniepracovnýchpovinnostízostranyzamestnanca,

a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. V súčasnosti platný Zákonník práce
rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej
disciplíny.Tietopojmyvšaknedefinujeaanineurčujehľadiská,zktorýchtrebapriposudzovaníporušenia
pracovnej disciplíny vychádzať. Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne
súdu. Súd pri tomto hodnotení nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku,

resp. v inom internom predpise hodnotí konanie zamestnanca, ktoré je dôvodom skončenia pracovného
pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením.

Skutok, spočívajúci v schodku, spôsobenom zamestnankyňou N., nebolo možné pojať ako dôvod
skončenia pracovného pomeru, nakoľko k nemu došlo viac ako dva mesiace pred okamžitým skončením
pracovného pomeru. Aj napriek tomu treba poukázať na to, že situácia bola prakticky okamžite riešená,
so zamestnankyňou bol skončený pracovný pomer a zároveň uzavretá dohoda o náhrade škody. Podľa

názoru žalovaného malo spočívať závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu v tom, že neprijal
opatrenia, smerujúce k tomu, aby sa podobná situácia nezopakovala a v tej súvislosti došlo k situácii,
keď chýbala hotovosť v pokladni zamestnankyne F.. Táto zamestnankyňa porušila pracovné povinnosti
tým, že neodovzdala finančné prostriedky získané predajom stravných lístkov hneď, ale odniesla si ich
domov. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, táto zamestnankyňa mala uzavretú dohodu o hmotnej

zodpovednosti,čojezákladomprezamestnancov,ktoríprichádzajúdostykusfinančnýmiprostriedkami,
či inými zverenými hodnotami zamestnávateľa. Bezprostredne po zistení chýbajúcej hotovosti bola k
odovzdaniu peňazí vyzvaná a k odovzdaniu skutočne aj došlo. Žalovanému ako zamestnávateľovi
v tejto súvislosti nevznikla žiadna škoda. Nemožno bez ďalšieho konštatovať, že žalobca neurobil
žiadne opatrenia, bol vydaný príkaz kvestora č. 3/2010. Podstatnejšie však je, že v prípade porušenia

pracovnej disciplíny musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností na strane zamestnanca,
prinajmenšom nedbanlivostné, a to u žalobcu v tomto prípade nemožno konštatovať. Nedbanlivostného
konania by sa žalobca dopustil, ak by sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že nedôjde k
poškodeniu záujmov žalovaného, prípadne nevedel, že môže k takémuto poškodeniu dôjsť, pričom
vzhľadom k jeho postaveniu to vedieť mohol a mal. Aj pri použití akýchkoľvek opatrení zo strany

zamestnávateľa môže dôjsť k situácii, že konkrétny zamestnanec morálne, ľudsky či pracovne zlyhá,
podstatné je tieto možnosti čo najviac eliminovať, v týchto prípadoch dohodou o hmotnej zodpovednosti,
dostatočne častou kontrolou, či presne stanovenými postupmi pri nakladaní so zverenými hodnotami.
Tieto základné opatrenia existovali v prípade oboch zamestnankýň, aké iné opatrenia mal žalobca
prijať, žalovaný bližšie nešpecifikoval. Nemožno konštatovať, že žalobca v týchto prípadoch zavineným

konaním ohrozil majetok žalovaného, či vystavil jeho majetok nebezpečenstvu vzniku ďalšej škody.
Hoci je kontrolná činnosť súčasťou povinností kvestora, v prípadoch týchto zamestnankýň sa žalobca
nedopustil zavineného konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, spočívajúci v nedodržiavaní pracovného
času upratovačkami, tento nie je vymedzený presne a dostatočne určitým spôsobom. Žalovaný tvrdil,

že v roku 2010 upratovačky pracovali na pokyn vedúceho zamestnanca každý deň kratšiu dobu, toto
tvrdenie však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri kontrole vykonanej 31.3.2011 boli všetci
zamestnanci na pracovisku, základom tvrdenia, že sa tak nedialo každý deň nemôže byť tvrdenie
vrátnika. Žalovaný nevykonal dôslednú analýzu vzniknutej situácie, nedošetril, koľko zamestnankýň,
kedy a v akom rozsahu nedodržalo stanovenú pracovnú dobu, nedošetril na pokyn koho tak mali

upratovačky robiť. Tvrdenie, uvádzané v okamžitom skončení, že toto upratovačky písomne potvrdili,
nebolo preukázané. Rovnako možno povedať, že žalovaný nepreukázal neoprávnené vyplácanie platov,
keďže zrejme nie je v jeho možnostiach určiť rozsah nedodržiavania pracovného času, ak k nemu vôbec
došlo. Pokiaľ ide o pokyn na postup pri evidencii pracovného času a v ňom uvedenú povinnosť kvestora
kontrolovaťknihudochádzky,ideokontroluknihydochádzkyanieokontroludochádzkyakotakejpriamo

na konkrétnom pracovisku. Žalovaný nešpecifikoval presne, akú konkrétnu povinnosť žalobca porušil
v tejto súvislosti, formulácia neriešenie problému nedodržiavania fondu pracovného času je neurčitá
a nezrozumiteľná. Nakoniec žalobca ani nebol bezprostredným nadriadeným vedúcim zamestnancom
upratovačiek.Bolo v konaní preukázané, že V.. M. mal v čase od 15.3. do 1.4.2011, teda po skončení pracovného
pomeru, v držbe mobilný telefón, patriaci do majetku žalovaného. Žalovaný netvrdil, že by počas
tohto obdobia došlo na jeho strane k akejkoľvek škode, napríklad využívaním telekomunikačných

služieb na jeho úkor. Ak by aj súd skonštatoval, že žalobca porušil svoje pracovné povinnosti tým,
že osobne nedohliadol na to, že mobilný telefón nebol včas vrátený, nebolo by možné považovať
takéto opomenutie konania za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to ani z pohľadu konkrétnych
ustanovení Zákonníka práce, zákona o vysokých školách či pracovného poriadku. Hoci bolo súčasťou
pracovných povinností kvestora priamo riadiť v zmysle organizačného poriadku sekretariát kvestora a

vedúcich jednotlivých oddelení, nemožno tvrdiť, že bolo jeho povinnosťou osobne vybaviť uvedené,
pretože za komplexné zabezpečovanie personálnej a mzdovej agendy zodpovedajú zamestnanci
oddelenia práce a miezd.

Pretože žalobca preukázal v konaní, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu nebolo
dané dôvodne a v súlade so zákonom, súd žalobe vyhovel. Ďalšími námietkami v tejto súvislosti,
prednesenými žalobcom, ako pochybnosti o správnosti postupu pri prejednaní veci odborovou

organizáciou a ďalšími už nebolo potrebné sa zaoberať.

Keďže nárok na náhradu mzdy predpokladá ďalšie dokazovanie, súd s použitím § 112 ods. 2 O. s. p.
vylúčil tento nárok na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).