Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222459
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114222459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: EURO

BUSINESS SOLUTIONS s. r. o., IČO 46 132 767, so sídlom Osadná 2, Bratislava - Rača, zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., IČO 36 866 881, so sídlom Bárdošova 2/
A, Bratislava, proti odporkyni: J. K., rodená E., narodená XX.X.XXXX, bytom M. B. - C. XXX/XX, E., o
zaplatenie 111,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 1. - Hlavné špeciálne zmluvné podmienky Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 228 zo dňa 23.9.2011 v znení: „Ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky
alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 (tridsať) kalendárnych dní, odo dňa splatenia

pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť veriteľovi jednorazovú pokutu za omeškanie plnenia vo
výške 25 € (slovom dvadsaťpäť eur) za poskytnutú pôžičku vo výške 1 € - 99 €.“ je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 54,42 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 54 eur od 1.11.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.8.2014 doručeným súdu dňa 28.8.2014 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 111,40 eura s úrokom z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 54 eur od 1.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne

zo sumy 25 eur od 2.11.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa
15.8.2014, s Doplnením návrhu zo dňa 30.1.2015, s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. 228 zo dňa 23.9.2011, so Všeobecnými podmienkami zmluvy, s Príkazom na
úhradu zo dňa 23.9.2011. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámenéna úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení
rozsudku neboli prítomní.

Navrhovateľvnávrhuavdoplneniachnávrhuuviedol,ženavrhovateľuzavrelsodporkyňudňa23.9.2011

Zmluvuospotrebiteľskomúvereč.228podľa§657anasl.Občianskehozákonníkaazákonač.129/2010
z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Na základe predmetnej zmluvy požičal navrhovateľ odporkyni finančnú čiastku vo
výške50euraodporkyňasazaviazalaposkytnutúpôžičkuriadneavčasvrátiťnavrhovateľovipouplynutí
dohodnutej doby a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, ako aj vo Všeobecných zmluvných

podmienkach.PostuppriuzatváranízmluvyopôžičkeupravujúVšeobecnézmluvnépodmienkyapostup
uzatvorenia zmluvy a poskytnutia pôžičky je tiež riadne opísaný na webovej stránke navrhovateľa.
Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky zmluvné strany považujú dátum pripísania finančných
prostriedkov na účet klienta. Dlžná suma predstavuje pôžičku vo výške 50 eur, poplatok za poskytnutie
pôžičky vo výške 4 eur, zmluvnú pokutu za omeškanie plnenia vo výške 25 eur, úrok z omeškania vo
výške 2,00 % denne zo sumy 54 eur od 1.10.2011 do 31.10.2011, t. j. v sume 32,40 eur.

Predmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 111,40 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 54 eur od 1.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 25
eur od 2.11.2012 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník

sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku

dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a

účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v
lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a
náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako
dlžník uzavreli na diaľku prostredníctvom internetu dňa 23.9.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

228,nazákladektorejzmluvynavrhovateľposkytolodporkynipôžičkuvovýške50eurscelkovouvýškou
úroku 4 eur. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť uvedenú pôžičku s príslušenstvom v lehote 7 kalendárnych
dní do 30.9.2011. Ročná úroková sadzba predstavovala 417,14 % a ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 5.431,08 %. Ďalej sa navrhovateľ a odporkyňa dohodli, že ak bude odporkyňa v omeškaní
so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo

dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť navrhovateľovi jednorazovú pokutu za
omeškanie plnenia vo výške 25 eur za poskytnutú pôžičku vo výške 1 eur - 99 eur. Navrhovateľ poukázal
sumu 50 eur na účet odporkyne dňa 23.9.2011. Odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi z poskytnutej
pôžičky žiadnu sumu a dostala do omeškania s vrátením pôžičky dňa 1.10.2011.Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pôžičke je od svojho vzniku právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl., § 52 a nasl.), keďže navrhovateľ pri uzatváraní

zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou, ktorou jedna
strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke

sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Navrhovateľ v návrhu a v doplnení návrhu uvádzal,
že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. S týmto tvrdením navrhovateľa sa nie je možné stotožniť, keďže v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie
je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, čo je i prejednávaný prípad, keďže
účastníci sa dohodli, že poskytnutú pôžičku má odporkyňa vrátiť navrhovateľovi do 7 kalendárnych dní.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Účastníci

konania uzavreli zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá má
charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe
ktorej uzatvorenej zmluvy o pôžičke navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi pôžičku
v sume 50 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 417,14 % za odplatu v sume 4 eur a odporkyňa
sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 30.9.2011. V konaní nebolo sporné, že

navrhovateľpreviedolnaúčetodporkynepeňažnéprostriedkyvsume50euraodporkyňanavrhovateľovi
uvedenú sumu peňažných prostriedkov nevrátila, resp. nezaplatila, v lehote splatnosti do 30.9.2011.
Navrhovateľ si svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke splnil, keď prenechal odporkyni na voľné nakladanie
peniaze, avšak odporkyňa si svoj záväzok vrátiť navrhovateľovi po uplynutí dohodnutej doby požičané
peniaze nesplnila. Keďže odporkyňa nezaplatila z poskytnutej pôžičky navrhovateľovi žiadnu sumu, má

navrhovateľ právo na vrátenie istiny, t. j. sumy požičaných peňazí, a preto je odporkyňa povinná zaplatiť
navrhovateľovi sumu 50 eur.

Navrhovateľ tiež žiadal o zaplatenie poplatku za poskytnutie pôžičky v sume 4 eur. Ako vyplýva z
ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná. Odplata
za užívanie peňažnej istiny je úrok a plní sa v určitom percente za určité obdobie a jeho výška závisí

od dohody zmluvných strán. Navrhovateľ žiadal od odporkyne zaplatiť dohodnutú odplatu v sume 4 eur,
ktorá suma 4 eur predstavuje v zmysle predmetnej zmluvy o pôžičke celkovú výšku úroku za poskytnutú
pôžičku. Rovnako ako v prípade istiny odporkyňa dohodnutú odplatu nezaplatila navrhovateľovi, a preto
je povinná spolu s istinou v sume 50 eur zaplatiť navrhovateľovi i dohodnutú odplatu v sume 4 eur.

Ďalej navrhovateľ žiadal o zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie vo výške 25 eur. V zmysle bodu

1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 228 zo dňa 23.9.2011 sa navrhovateľ a odporca dohodli, že ak
bude odporkyňa v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30
kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť navrhovateľovi
jednorazovú pokutu za omeškanie plnenia vo výške 25 eur za poskytnutú pôžičku vo výške 1 eur - 99 eur.

V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov odporkyne

vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 228 zo dňa 23.9.2011, ktorá zmluva o pôžičke z
pohľadu právnej kvalifikácie je zmluvou uzavretou v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako už bolo konštatované vyššie.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou
prevedenou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstievL 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide

o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie
vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie
a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa
týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,

pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. Z obsahu Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 228 zo dňa 23.9.2011 uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 228 zo dňa 23.9.2011 bol navrhovateľom ako dodávateľom evidentne
vyhotovený vopred, v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom

do uvedenej zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a údaje o poskytnutej pôžičke.
Odporkyňa ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami
pripravenými navrhovateľom pred podpisom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 228 zo dňa 23.9.2011,
ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah, keď odporkyňa ako spotrebiteľ tento štandardný formulár
navrhovateľaakoposkytovateľapôžičkypodpísalabezmožnostiovplyvniťtextformuláru,ktorýobsahuje

vopred naformulovaný jednostranný záväzok odporkyne ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jej
povinností podľa uvedenej zmluvy, uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 25 eura. Odporkyňa
ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 228
zo dňa 23.9.2011 vrátane dojednania o zmluvnej pokute, mohla iba uvedenú zmluvu odmietnuť ako
celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednaniu o zmluvnej pokute, a preto predmetné dojednanie o

zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie
o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať
za individuálne dojednané. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola

individuálne dojednané a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností,
a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.

Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských
úverov ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho
možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre

prípad porušenia povinností navrhovateľa ako veriteľa nie je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 228
zo dňa 23.9.2011 vôbec dojednaný prípadný nárok odporkyne ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty navrhovateľom ako veriteľom. Dojednaná zmluvná pokuta v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
228 zo dňa 23.9.2011 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle §

153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty. Z neplatnej
zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, a preto súd
návrh v časti o zaplatenie sumy 25 eur považoval za nedôvodný.Napokon si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,00 % denne zo
sumy 54 eur od 1.10.2011 do 31.10.2011, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 54 eur od 1.11.2011 do
zaplatenia a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 25 eur od 2.11.2011 do zaplatenia. Odporkyňa sa dostala do

omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 1.10.2011, nakoľko pôžička v sume 50 eur bola splatná
dňa 30.9.2011 a úroky v sume 4 eur sú splatné najneskôr spolu s istinou, pokiaľ ich splatnosť nebola
dohodnutá v iných termínoch, ktorý nárok na zaplatenie sumy 54 eur považoval súd za opodstatnený, a
preto navrhovateľovi prináleží právo na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy. Nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 25 eur nepovažoval súd za opodstatnený, a preto nemožno z tejto sumy 25

eur priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje
nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 8,00 % viac ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 54 eur,
nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 1.10.2011 bola 1,50 % (8,50 % +
1,00 %). Za obdobie od 1.10.2011 do 31.10.2011 (31 dní omeškania) predstavuje úrok z omeškania vo

výške 9,50 % ročne zo sumy 54 eur sumu 0,42 eura (9,50 % : 365 dní v roku x 54 eura : 100 % x 31 dní
omeškania), ktorý vyčíslený úrok z omeškania považoval súd za opodstatnený, keď navrhovateľ žiadal
viac, a to sumu 32,40 eura. Ďalej má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50
% ročne z dlžnej sumy 54 eur od 1.11.2011 do zaplatenia. Preto považoval súd za dôvodnú požiadavku
navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 54 eur od 1.10.2011

do 31.10.2011, teda v sume 0,42 eura, vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 54 eur od 1.11.2011 do
zaplatenia.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v
časti o zaplatenie sumy 54,42 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 54 eur od
1.11.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keďžesúdnávrhuvčastiozaplateniesumy54,42euraspríslušenstvomvyhovelavozvyšnejčastinávrh
zamietol. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 54,42 eura s príslušenstvom a v
časti konania o zaplatenie sumy 56,98 eura s príslušenstvom bol neúspešný. Keďže každý z účastníkov
mal vo veci úspech len čiastočný, preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.